Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-965-2004.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/965/2004
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného : Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, IČO : 735868, Košice, ul. Kuzmányho 8, proti povinnému : E. I., Z..Č..: XXXXXX/XXXX, Y. Č. Č.. XXX o vymoženie sumy 16,60 EUR a trov exekúcie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade Košice u súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumila Husťáka pod č. EX 234/2004 súd zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá, aby v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,99 Eur.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa začalo dňa 17.2.2004 na Exekútorskom úrade Košice u súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumila Husťáka exekučné konanie, v ktorom sa oprávnený domáha na povinnom vymoženia sumy 16,60 Eur a to na základe právoplatného a vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok OR PZ ODI Trebišov zo dňa 20.9.2009 č. ORP - P - 98/DI - 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.5.2001.
Okresný súd Trebišov poverením č. 5811 001077* zo dňa 25.3.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumila Husťáka so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach.
Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2011 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení ( ďalej len Exekučný poriadok ) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ust. § 57 ods.1 psím. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinný do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Táto lehota má prekluzívny charakter a jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká a na zánik tohto práva prihliada súd z úradnej povinnosti. Výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote skončený, nestačí teda právo na výkon rozhodnutia v tejto lehote uplatniť a výkon rozhodnutia nariadiť.
Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu, podania súdneho exekútora zistil nasledovné :
Exekučným titulom na podklade ktorého sa viedla exekúcia bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Takéto rozhodnutie je možné v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenia pokuty. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.5.2001 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe tohto rozhodnutia dňa 17.2.2004, avšak dňa 21.5.2004, teda 3 mesiace po podaní takéhoto návrhu uplynula trojročná lehota v rámci ktorej možno takéto rozhodnutie vykonať. Ide o tzv. prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej sa rozhodnutie stalo neúčinným. Exekučný súd na uplynutie tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol o zastavení exekúcie, nakoľko po začatí exekúcie sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie stalo neúčinným. Aj keď súdny exekútor podal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ teda z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, s týmto názorom sa nemožno stotožniť, pretože právo priznané rozhodnutím nezaniklo, iba ho nemožno vykonať, v dôsledku čoho zaniklo právo domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia, nezaniklo však právo samotné.
Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov takto :
1. Časová odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške 13,28 Eur za tieto úkony exekučnej činnosti :
- Spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 30 minút
- Spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút
- Spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 25 minút
- Spracovanie vrátenia poverenia - 15 minút
spolu čas 1 hodina a 30 minút- pri sadzbe á 6,64 Eur za každú začatú hodinu, teda spolu 13,28 Eur.
2. Paušálna odmena podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 6,64 Eur za tieto úkony exekučnej činnosti :
- Za získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 Eur
- Za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 Eur
3. Náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 22 citovanej vyhlášky vo výške 8,02 Eur - za poštovné vo výške 8,02 Eur
Spolu si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 33,53 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví
ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ust. § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 27a vyhlášky MS SR č.288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 , 2, a 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( v znení do 30.4.2008 ) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa ust. § 15 ods.1 citovanej vyhlášky ( v znení k 30.4.2008 ) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. ods.1 § 22 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a podľa ods.2 tohto § 22 cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu ( 283/2002 Zb. o cestovných náhradách ).
Podľa ust. § 23 ods.1 a ods.2 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa ust. § 25 citovanej vyhlášky ( v znení k 30.4.2008 ) v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú vyjadrené v rozhodnutiach súdov sa odo dňa zavedenia zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách a to po prepočte so
zaokrúhlením konverzného kurzu ( § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Súd preskúmal účelnosť trov exekúcie , skúmal dôvodnosť a účelnosť trvania jednotlivých úkonov - t.j. či čas vynaložený súdnym exekútorom je primeraný vykonaniu úkonu , či sa nejedná o bežné administratívne práce, ktoré sú súčasťou odmeny a dospel po preskúmaní exekučného spisu k záveru, že je možné súdnemu exekútorovi priznať trovy exekúcie takto :
1.časová špecifikácia odmeny - podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za žiaden z ním uplatnených úkonov exekučnej činnosti, pretože podľa rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach v iných exekučných veciach úkony spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a spracovanie vrátenia poverenia sa nejedná o úkony, ktoré priamo súvisia s vykonaním exekúcie podľa názoru súdu sa jedná o administratívne úkony, ktoré nesmerujú bezprostredne k nútenému výkonu exekúcie a v zmysle ust. § 25 citovanej vyhlášky - v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že pod pojem administratívne práce sú zahrnuté aj kancelárske práce.
Z citovaného ustanovenia § 25 vyplýva, že za administratívne práce, resp. kancelárske práce vykonávané súdnym exekútorom, prípadne jeho zamestnancami, nepatrí exekútorovi osobitná náhrada, keďže táto je už zahrnutá v odmene. Za takéto práce nemožno jednoznačne považovať úkony vykonávané na základe Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov. Správnosť tohto tvrdenia potvrdzuje charakter obsahu tohto predpisu, vrátane jeho názvu a účelu v ňom uvedeného, podľa ktorého výnos podrobnejšie upravuje manipuláciu so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok.
S poukazom na vyššie uvedené, úkony - spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a spracovanie vrátenia poverenia sú administratívnymi úkonmi vykonávanými podľa kancelárskeho poriadku, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí odmena.
Takisto v rámci časovej špecifikácie nepriznal odmenu za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko sa jedná o administratívne úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky kde sú taxatívne vymenované úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou a a preto nie je prípustné tieto úkony odmeňovať aj podľa časovej špecifikácie, nakoľko by šlo o duplicitné priznanie odmeny.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za žiaden z ním uplatnených úkonov.
2.paušálna odmena - podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal odmenu spolu vo výške 6,64 Eur za tieto úkony exekučnej činnosti, ktoré sú zrejmé z exekučného spisu:
Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky za úkon : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý sa odmeňuje sumou 3,32 Eur, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jeden takýto úkon exekučnej činnosti a preto mu nepriznal odmenu za úkon podľa ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky - za Spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 30 minút, nakoľko tento úkon je administratívnym úkonom a je odmeňovaný v rámci paušálu a teda nie je prípustné odmeňovať takýto úkon aj v rámci paušálu aj v rámci časovej odmeny, nakoľko by šlo o duplicitné priznanie odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti a samotné získanie poverenia v sebe nesporne zahŕňa aj spracovanie žiadosti o udelenie poverenia.
Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky za úkon : doručenie upovedomenia na vykonanie exekúcie, ktorý sa odmeňuje sumou 3,32 Eur súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jeden takýto úkon exekučnej činnosti a preto mu nepriznal odmenu za úkon podľa ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky
- za Spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, nakoľko tento úkon je administratívnym úkonom a je odmeňovaný v rámci paušálu a teda nie je prípustné odmeňovať takýto úkon aj v rámci paušálu aj v rámci časovej odmeny, nakoľko by šlo o duplicitné priznanie odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti a samotné získanie upovedomenie o začatí exekúcie v sebe nesporne zahŕňa aj
administratívny úkon - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a len také upovedomenie o začatí exekúcie môže byť doručené, ktoré bolo vyhotovené.
3. 20% DPH z odmeny - K takto priznanej odmene súd pripočítal 20% DPH z odmeny, t.j. zo sumy 6,64 Eur teda sumu 1,33 Eur a to s poukazom na ust. § 196 Exekučného poriadku nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku trovami sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty a nie aj náhrada hotových výdavkov. Pri výpočte výšky DPH súd teda vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia a priznal exekútorovi 20% DPH zo sumy 6,64 Eur t.j. vo výške 1,33 Eur. Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH od 1.2.1996 a to na základe Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydanom Daňovým úradom Košice II. dňa 22.3.2004.
4. hotové výdavky vo výške 8,02 Eur - pozostávajúce z - z poštovné - vo výške 8,02
Eur.
Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,99 Eur.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Náklady v exekúcii uhrádza v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku povinný. Výnimku z tejto zásady upravuje ust. § 203 Exekučného poriadku, ktorý hovorí o tom, v ktorých prípadoch súd zaviaže na úhradu trov exekúcie oprávneného - prvým je princíp zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie a druhým je prípad nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že o náhrade trov exekúcie rozhodne súd.
V tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom na vymoženie uloženej povinnosti.
Na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikoval súd ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré jednak predstavuje výnimku zo zásady, že náklady v exekúcii
uhrádza povinný a jednak sa zakladá na úvahe súdu o tom, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, v tomto prípade, či oprávnený
vzhľadom na plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia mohol predpokladať, že v tejto lehote nedôjde k vymoženiu pohľadávky.
Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.5.2001. Návrh na vykonanie exekúcie bola podaný na exekútorskom úrade dňa 17.2.2004, teda 2 roky 8 mesiacov po vykonateľnosti rozhodnutia a teda 3 mesiace pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
Súd má s poukazom na vyššie uvedené za to, že u oprávneného neexistovala náležitá opatrnosť predvídať dôvod zastavenia exekúcie, spočívajúca v preklúzii, pričom právna úprava preklúzie musela byť oprávnenému známa, nakoľko je obsiahnutá v právnom
predpise, ktorý oprávnený využíva pri svojej činnosti a preto musel veľmi dobre vedieť, čo spôsobí uplynutie prekluzívnej lehoty.
Súd preto tento postup oprávneného - jeho nečinnosť po vykonateľnosti rozhodnutia hodnotí ako postup bez odbornej starostlivosti, na základe ktorého je mu možné pričítať princíp zavinenia na zastavení exekúcie. Tento postup bez odbornej starostlivosti hodnotí súd predovšetkým zo skutočností vyplývajúce z Exekučného spisu, nakoľko oprávnenému vzhľadom na právnu úpravu preklúzie muselo byť známe, že do 3 rokov má byť pohľadávky vymožená.
Exekučné konanie je pritom konaním takého charakteru, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený až 2 roky a 8 mesiacov po vykonateľnosti rozhodnutia , hoci tak mohol urobiť už dňa 22:5.2001, čím svojou nečinnosťou a teda aj nedostatkom odbornej starostlivosti skrátil časový priestor pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky z celkovej 3 ročnej prekluzívnej lehoty na lehotu 3 mesiacov, a to aj napriek tomu, ako už bolo vyššie uvedené zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty a tým straty účinnosti rozhodnutia - exekučného titulu musel predvídať, pretože to vyplýva priamo zo zákona.
Vzhľadom na zákonnú úpravu, časový priestor daný na vymoženie pohľadávky nemohol byť dostatočným pre úspešnosť exekúcie, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal oprávneného na základe princípu zavinenia na zastavení exekúcie na náhradu trov exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.