Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-115-2011.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/115/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO 35717769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku č. 12, proti odporcom: v 1. rade N. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., X. I. R./XX, t.č. bytom D., F. N. č. XX, v 2. rade H. W., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom X. P. XXXX/X, S., C. H., o zaplatenie 1.248,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.248,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.9.2009 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do 25. dňa v mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Súd konanie v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov v sume 160,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 42,46 eur za každý mesiac omeškania od mesiaca januára 2010 až do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.248,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.9.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 42,46 eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom jún 2009 do zaplatenia, zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 160,- eur a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 24.4.2009 uzavrel s odporcami zmluvu o úvere na čiastku 800,- eur, za poplatok za správu úveru vo výške 552,- eur. Zmluvou sa odporcovia v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť celkovú čiastku 1.352,- eur a uhradiť ju v 13 mesačných splátkach vo výške po 104,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy o úvere. Odporcovia ku dňu podania návrhu uhradili len 104,- eur dňa 24.4.2009. Vzhľadom k tomu, že ďalej splátky neuhrádzali, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok a vyzval ich na zaplatenie celého dlhu, ktorý sa stal splatný ku dňu 5.9.2009. Dlžná suma preto predstavuje 1.248,- eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom s poplatkom za správu úveru a čiastkou 104,- eur, ktorá bola odporcami uhradená. Ďalej si navrhovateľ uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu v sume 42,46 eur mesačne, ktorá bola dohodnutá za každý jednotlivý mesiac omeškania až do zaplatenia. Odporcovia sa
dostali do omeškania v mesiaci jún 2009, preto navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu od tohto mesiaca až do zaplatenia a ku dňu spracovania návrhu predstavuje pokuta 1.061,50 eur. Ďalej si navrhovateľ uplatnil aj dojednanú paušálnu náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, t.j. 160,- eur. Za vynaložené náklady sa považujú najmä osobné návštevy a vyhľadávanie dlžníka, vyhotovenie a zasielanie upomienok, registrácia, evidencia a podobne.
Písomným podaním z 14.10.2011 navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov v celom rozsahu a v časti zmluvnej pokuty si nárok uplatnil len vo výške 297,22 eur, t.j. za obdobie omeškania 7 mesiacov a vo zvyšnej časti vzal návrh o zaplatenie zmluvnej pokuty späť. Po čiastočnom späťvzatí návrhu sa teda domáhal zaplatenia 1.248,- eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne z 1.248,- eur od 6.9.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 297,22 eur a náhrady trov konania.
Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že spolu s odporcom v 2. rade uzavreli s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej im poskytol sumu 800,- eur. Rovnako potvrdila, že doposiaľ z dlžnej sumy bola uhradená len suma 104,- eur. Uviedla, že si je vedomá dlhu voči navrhovateľovi, má však finančné problémy, dlh by teda mohla splácať len v splátkach. S odporcom v 2. rade sú rozvedení, mal by sa zdržiavať v Čechách, iné informácie o ňom nemá.
Odporca v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, oboznámením obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.4.2009, predžalobnej upomienky zo 16.10.2009, poštového podacieho hárku, oznámenia o zosplatnení záväzku z 23.4.2010, podania navrhovateľa zo 14.10.2011, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 24.4.2009 uzavreli účastníci zmluvu o úvere pod č. XXXXXXXXX, pričom navrhovateľ bol v zmluve označený ako veriteľ a odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžník a spoludlžník. Zmluvné straty sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a ustanoveniami zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. obchodného zákonníka. Na základe zmluvy navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcom v 1. a 2. rade úver vo výške 800,- eur. Úver bol poskytnutý za celkový poplatok za správu úveru v sume 552,- eur. Tento poplatok predstavuje dojednaný úrok vo výške 20% z istiny (t.j. 160,- eur) a odplatu v sume 392,- eur. Odporcovia sa zaviazali uhradiť veriteľovi úver vrátane poplatku za správu úveru v 13 mesačných splátkach vo výške 104,- eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšie až do úplného zaplatenia vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pre prípad neuhradenia jednej splátky má veriteľ oprávnenie od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Priemerná RPMN v zmysle § 4 odst. 2 bod k zákona č. 258/2001 Z.z. predstavuje ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 34,49 %. Odporcovia svojim podpisom tiež potvrdili prevzatie hotovosti v deň podpisu zmluvy /čl. I. zmluvy/.
Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, kde okrem iných zmluvných podmienok je v čl. 1 upravené, že ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V čl. 3 je obsiahnutá dohoda, podľa ktorej ak dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- eur.
Oznámením o zosplatnení záväzku z 23.4.2010 oznámil navrhovateľ odporcom v 1. a 2. rade splatnosť celého dlhu, ktorý pozostával z istiny, úroku a zmluvnej odmeny v sume 1.248,- eur, zmluvnej pokuty a paušálnej náhrady nákladov. Celkom predstavovala dlžná čiastku ku dňu oznámenia 1.705,22 eur. Uvedenú sumu navrhovateľ vyzval odporcov zaplatiť bezodkladne.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy zo dňa 24.4.2009 má súd za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Odovzdanie hotovosti pri podpise zmluvy potvrdila aj zástupkyňa navrhovateľa v konaní. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka / viď zmluva/, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že odporca je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom.
Súd sa ďalej zaoberal aj tým, či spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 ods. 2 v spojitosti s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a), resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) citovaného zákona. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
V predmetnej veci je nepochybné, že odporcovia v 1. a 2. rade dňa 24.4.2009 obdržali od navrhovateľa ako veriteľa peňažnú hotovosť v sume 800,- eur a ďalej je nesporné, že navrhovateľovi zaplatili z titulu pôžičky sumu 104,- eur. Ďalšie dohodnuté splátky nezaplatili. Zo zmluvy je zrejmé, že odporcovia sa zaviazali okrem istiny úveru uhradiť navrhovateľovi aj tzv. poplatok za správu úveru, ktorá pozostáva z úroku vo výške 20% istiny, čo je 160,- eur a z odplaty vo výške 392,- eur. Súd pri posudzovaní výšky uvedenej odplaty zistil, že táto zodpovedá výške podľa nar. vlády č. 238/2008 Z.z., preto nárok navrhovateľa na jej zaplatenie považoval za dôvodný. Odporcom preto bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.248,- eur (1352,- eur - 104,- eur = 1.248,- eur).
Z priznanej sumy patrí navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania v zmysle 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku z
omeškania v čase začatia omeškania - splatnosť celého dlhu, predstavovala 9 % ročne, preto súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy 1.248,- eur počnúc 6.9. 2009 až do zaplatenia. Súčasne súd prihliadol na nepriaznivú situáciu odporkyne v 1. rade, ktorá je t.č. nezamestnaná, osobne sa stará o jedno malol. dieťa. Jej príjem je celkom 250,- eur mesačne, z čoho hradí poplatky za bývanie v sume 80,- eur. Súčasná situácia odporcu v 2. rade súdu nie je známa. Dlžnú sumu súd odporcom povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- eur pod následkom straty výhody splátok.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý pred začatím pojednávania upravil na fixnú sumu 297,22 eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu za obdobie 7 mesiacov. Súd ani v tomto rozsahu zmluvnú pokutu navrhovateľovi nepriznal, pretože dojednanie o zmluvnej pokute považuje od samého začiatku za neplatné. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad nesplnenia záväzku podľa čl. II zmluvy, t.j. vrátiť istinu a celkový poplatok dojednaných splátkach. Výška zmluvnej pokuty sa rovnala výške mesačného poplatku za správu úveru v sume 42,46 eur a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Táto zmluvná pokuta bola dojednaná popri zákonných úrokoch z omeškania. Súd vychádzal z toho, že dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá ročne predstavuje takmer 64 % z požičanej sumy 800,- eur, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú a neprípustnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných ako spotrebiteľov. Takáto sankcia je odhliadnuc od jej povahy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, tiež v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch je potrebné podľa názoru súdu v súdnej praxi chápať ako súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzťahu medzi ľuďmi. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké sankcie za omeškanie s platením peňažného záväzku sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda že sú v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho súd poukazuje na to, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty nebolo dohodnuté individuálne, pretože zmluvnú pokutu, jej výšku a spôsob uplatnenia nemohol odporca ako spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Navrhovateľ má stanovenú zmluvnú pokutu ako všeobecné pravidlo vopred pripravené pre každý zmluvný vzťah. S poukazom na uvedené vyhodnotil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako celok za dojednanie v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, a teda neplatní i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd nepriznal zmluvnú pokutu ani v uplatnenom rozsahu, pretože z neplatného zmluvného dojednania plnenie nie je možné priznať vôbec.
Navrhovateľ zobral späť návrh v časti paušálnej náhrady nákladov vo výške 160,- eur a v časti zmluvnej pokuty prevyšujúcej sumu 297,22 eur pred začatím konania. Súd v zmysle 96 ods. 1 O.s.p. akceptoval dispozíciu navrhovateľa a konanie v tejto časti zastavil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní mali obe strany len čiastočný úspech. Navrhovateľovi bola priznaná suma 1.248,- eur s 9% úrokom z omeškania od 6.9.2009 do zaplatenia, naproti tomu bol neúspešný v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška by ku dňu rozhodovania predstavovala 1.273,80 eur (jún 2009 až november 2011 po 42,46 eur) a v časti o zaplatenie sumy 160,- eur ako paušálnej náhrady nákladov. Súd ako neúspech navrhovateľa považoval aj tú časť jeho nároku, v ktorej návrh vzal späť, keďže tento jeho nárok nebol dôvodný a pokiaľ by nedošlo k jeho späťvzatiu, súd by ho bol zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..