Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13P-10-2011.pdf
PDF · 71.81 KB
Case nature
Subarea
13P/10/2011
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci navrhovateľa: Y. A., G.. XX.X.XXXX, K. E., Š. XX zast.: JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4 proti odporkyni: K. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. K. XX, E..Č.. Z. Q., F.. K. XX-Q., XXXXX, A., E. o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Okresný súd Rimavská Sobota vyhlasuje, že vo veci vedenej na tunajšom súde sp. zn. 13P/10/2011 o úpravu styku rodičov k maloletému Y. W. A., nar. X.X.XXXX, E..Č.. K. F. M. Z. Q., F.. K. XX-Q., XXXXX, A., E. nemá právomoc.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 27.09.2011 sa domáhal, aby súd upravil styk rodičov k maloletému Y. W. A.. Ďalej uviedol , že matka sa po rozvode spolu s maloletým vyťahovala bez predchádzajúceho súhlasu otca do E. ešte v auguste 2007. Podľa vedomostí navrhovateľa by mal maloletý navštevovať 2. ročník základnej školy v E.. So svojím synom nemá žiadny osobný, telefonický, či internetový kontakt . Naposledy ho videl minulý rok. Maloletý navštevuje Slovensko len v čase školských prázdnin. Vzhľadom na uvedený stav sa preto rozhodol domáhať na súde úpravy styku tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ako aj svojho práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
V zmysle čl. 1 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ( ďalej len Nariadenie) sa toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
V zmysle čl. 1 odseku 2 Nariadenia sa záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) môžu týkať najmä: a.) opatrovníckeho práva a úpravy styku s dieťaťom.
Článok 2 odsek 7 Nariadenia pojmom "rodičovské práva a povinnosti" označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.
Článok 8 odsek 1 Nariadenia upravuje všeobecnú právomoc tak, že súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
V zmysle čl. 17 Nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať,a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
V zmysle čl. 64 ods. 1 Nariadenia sa ustanovenia tohto nariadenia vzťahujú len na konania začaté po dni začatia jeho uplatňovania podľa čl. 72 ( t.j. od 1. marca 2005).
Vzhľadom na uvedené súd na základe vyššie citovaných ustanovení a na základe opísaného skutkového stavu ustálil tento právny záver.
Vzhľadom na predmet sporu (úprava styku rodiča s maloletým synom) je súd toho názoru, že vzhľadom na to, že ide o vec s medzinárodným prvkom, je potrebné na uvedený právny vzťah prioritne aplikovať nariadenie (ES) č.2201/2003, ktoré nahrádza nariadenie Brusel II (t.j. nariadenie č. 1347/2000). Ide o právnu normu ktorá má priamu a prednostnú použiteľnosť pred vnútroštátnym právom (Rozsudok ESD " Costa proti E.N.E.L.", 6/64).
Predmetom úpravy uvedeného nariadenia je taktiež úprava všetkých práv a povinností rodičov , vrátane práva na styk s dieťaťom (čl. 1 odsek 2). Vhľadom na to, že do predmetu úpravy tohto nariadenia spadá aj predmetný návrh súd sa musel prirotne po zistetní tejto skutočnosti zaoberať aj právomocou tunajšieho súdu ako základnou procesnou podmienkou, ktorá musí byť splnená , aby súd mohol ďalej pokračovať v konaní.
Pri zisťovaní právomoci vychádzal zo všeobecnej zásady právomoci obsiahnutej v čl. 8 Nariadenia. Základnou podmienkou na posúdenie právomoci bolo ustáliť si pojem obvyklý pobyt, ktorý nie je v nariadení riadne definovaný a jeho obsah musí vždy určiť suca v každom jednotlivom prípade a v súlade s cieľom a účelom nariadenia. Podkladom na charakterizovanie obvyklého pobytu slúžil Rozsudok ESD vo veci A (C-523/07): " pojem "obvyklý pobyt" podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia musí byť vykladaný v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré vykazuje určitú integráciu dieťaťa v rámci sociálneho a rodinného prostredia. Za týmto účelom sa musí prihliadnuť najmä na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovania rodiny do tohto štátu, na miesto a podmienky školskej dochádzky, na jazykové znalosti, ako aj k rodinným a sociálnym väzbám dieťaťa v uvedenom štáte. Vnútroštátnemu súdu príslúcha určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa s prihladnutím na všetky konkrétne skutkové okolnosti v každom jednotlivom prípade."
Súd zisťoval dopytom na navrhovateľa skutočnosti, ktoré by ozrejmili sociálnu integráciu dieťaťa v cudzine. Na základe dopytu súd zistil, že maloletý žije v E. od augusta 2007, kam odišiel so svojou matkou ( ktorá je už toho času vydatá). Maloletý navštevuje 2.ročník základnej školy. Na Slovensko dochádza iba počas školských prázdnin.
Vzhľadom na zistené skutočnosti nie je pochýb o sociálnej integrácii maloletého v cudzom členskom štáte, keďže sa v E. zdržiava od roku 2007, navštevuje tam základnú školu, čo predpokladá aj dobrú znalosť cudzieho jazyka (E.). Objektívnym hodnotením uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že ťažiskom života maloletého
s ohľadom na jeho stupeň sociálneho začlenenia, dĺžky pobytu nie je Slovensko. Po zistení týchto skutočností súd ústálil názor, že obvyklým pobytom maloletého je Z. Q., F.. K. XX-Q., XXXXX, A., E..
Pre úplnosť súd dáva do pozornosti že trvalý pobyt maloletého dieťaťa sám osebe nemá vplyv na posúdenie právomoci.
Súd nepopiera existenciu vzťahového deficitu k otcovi tak, ako je to opísané v návrhu, ale iba z tohto dôvodu nie je možné opomenúť vyššie uvedené skutočnosti, ktoré podstatným spôsobom charakterizujú väzbu maloletého k prostrediu v cudzine, v ktorom žije.
Vzhľadom na predmet sporu nie je možné použiť ani výnimku zo všeobecnej právomoci obsiahnutú v čl. 8 ods. 2 nariadenia. Preto je potrebné , aby navrhovateľ podal svoj návrh na zmenu úpravy styku na súde iného štátu, t.j. členského štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.