Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/430/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : M. J. O., spol. s r.o., so sídlom XXX XX S., B. XX, IČO : XX XXX XXX, zastúpený splnomocnenou advokátkou W.. X. J., so sídlom X. I. XXX XX S., I. XX, proti povinnému : B. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. S., D. O. XXXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 1 317,69 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom B.. Q. I., so sídlom K. F. XXX XX S., U. Q. X pod spisovou značkou Ex 140/2009, o odvolaní oprávneného zo dňa 11.04.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania -21 zo dňa 08.03.2011, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 140/2009 zastavil podľa ustanovenia a o rozhodcovskom konaní, v spojení s ustanoveniami , , . Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Neprijateľnou podmienkou je rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o revolvingovom úvere, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, pričom rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Súd uviedol, že nemožno súhlasiť ani s odôvodnením priznania plnenia na základe vzniknutého zmenkového vzťahu medzi oprávneným a povinným, pretože tento vzťah nemožno považovať za zmenkový - abstraktný vzťah. Z obsahu zmluvy mal súd za zrejmé, že uvedením blankozmenky oprávnený len obchádza prípadnú neplatnosť uzatvorenej zmluvy, pretože z obsahu formulára, ako aj právnej úpravy, muselo byť zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zmenkový vzťah v danom prípade je iba akcesorickým vzťahom, ktorý zabezpečuje základný spotrebiteľský (úverový) vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou a nie zmenkou. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia . V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie. Súčasne súd rozhodol o trovách zastavenej exekúcie a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v

sume 108,61 eur s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, čo je vyjadrené doložkou o vykonateľnosti a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Uvedené potom znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Nedošlo k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene a súd ničím nezdôvodnil zmenu postoja oproti predošlému právnemu posúdeniu exekučného titulu. Pokiaľ súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú, oprávnený poukázal na konkrétne znenie čl. 18 ods. 18.1 zmluvy o revolvingovom úvere a zdôraznil, že z uvedenej formulácie vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov a nárokov medzi zmluvnými stranami, ale bola formulovaná alternatívne. Pokiaľ by žalobu podal spotrebiteľ, bol by v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaní. Pokiaľ exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na Smernicu 93/13/EHS, oprávnený je toho názoru, že slovenská verzia prílohy 1 písm. q, ktorá definuje, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Argumentácia súdu teda nielen že nemá oporu v právnej úprave, ale je v priamom rozpore so znením ustanovenia . Uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený sa domnieva, že rozhodcovská doložka ako celok nemôže byť nikdy neplatnou len preto, že obsahuje ustanovenia, ktoré v rámci nej vyžadujú riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený sa tak domnieva, že exekučný súd svojim postupom prekračuje svoju právomoc pokiaľ popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnený tiež argumentuje, že jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia je práve popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Oprávnený potom zhrnul, s dôrazom na nevyužitie procesnej možnosti podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo. Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť rozhodcovského, či súdneho konania. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a to v zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom. Oprávnený ďalej argumentuje, že pokiaľ aj exekučný súd je oprávnený preskúmavať zákonnosť „plnenia priznaného exekučným titulom“, myslí sa tým plnenie vyplývajúce z výrokovej časti (enunciátu) rozhodcovského rozsudku, nie zmluvy samotnej (či plnenia zo zmluvy). Všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky považuje vo všetkých jej aspektoch za dohodnutú v súlade so o rozhodcovskom konaní a . Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu oprávnený pripojil listinné dôkazy, na obsah ktorých v odvolaní poukázal.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného argumentoval totožnými úvahami ako použil oprávnený v odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožnil s odvolaním oprávneného.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie

okresného súdu vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania ( ), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania, na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Súdu vyplýva oprávnenie i povinnosť osobitne v exekučnom konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2). Exekučný súd má zákonné splnomocnenie exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( a ). Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, tak neobstojí. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci M. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere a nie je tak možné konštatovať ani porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver a spotrebiteľský vzťah, nebola v odvolaní namietaná a odvolací súd ju považuje za nespochybnenú aj zo strany oprávneného.

Oporu v právnej úprave nemá ani úvaha oprávneného, že súd pokiaľ skúma súladnosť so zákonom je povinný sa obmedziť výlučne na rozhodcovský rozsudok (jeho výrok) a nie skúmať súladnosť so zákonom aj hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého nároku sa potom oprávnený vedenia exekúcie domáha. Návrhom zo dňa 27.02.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom B.. K. I., so sídlom v S., spisovej značky : RK-931/07- K. zo dňa 22.10.2007. Pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku rozhodcu, keďže predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2007, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti M. s.r.o. Právnym základom, z

ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne predmetná zmluva o revolvingovom úvere (napokon to vyplýva i z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku) a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere ako celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Z uvedeného dôvodu preto neobstojí argument, že rozhodcovským rozsudkom nebol priznaný nárok zo zmluvy o úvere, ale zmenkový nárok a daný vzťah medzi oprávneným a povinnými je zmenkovým vzťahom a je nutné vychádzať z jeho charakteru ako abstraktného vzťahu bez možnosti skúmania kauzy. Exekučný súd správne v tejto súvislosti konštatoval, že zabezpečenie plnenia povinností z danej spotrebiteľskej zmluvy formou vystavenej blankozmenky je len vzťahom akcesorickým, ktorý zabezpečuje základný spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj zmluvných dojednaní, obsahujúcich rozhodcovskú doložku - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení , v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/EHS a prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského nebolo zo strany oprávneného namietané a odvolací súd ho tak považuje za nespochybnené.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Podľa ustanovenia účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). len exemplifikatívne (vychádzajúc zo slovného a gramatického výkladu slovíčka „najmä“) v ustanovení ustanovoval, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. Je nevyhnutné pri aplikácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľský vzťah mať na pamäti zásadu vyjadrenú v ustanovení a to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v exekučnom titule za neprijateľnú a považoval ju za rozpornú s ustanoveniami a násl. .

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 18 bodu 18.1 Zmluvných dojednaní, je nutné právne posúdiť ako neprijateľnú a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej typovej zmluvy a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 18 bode 18.1. poslednej vete zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Správne potom exekučný súd takéto dojednanie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Už

len pre úplnosť je nutné podotknúť, že spotrebiteľ rovnako nemal možnosť vylúčiť, respektíve ovplyvniť zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. 6 týchto dojednaní aj ohľadom vyplňovacieho práva a vystavenia blankozmenky. Z obsahu čl. 6 je zjavné, že blankozmenkou mal byť zabezpečený celý úver, teda všetky nároky veriteľa vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere (nielen suma poskytnutého úveru), vrátane poplatku za poskytnutie úveru, dohodnutých úrokov a tiež zmluvných pokút. Odvolací súd preto konštatuje, že dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou a dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke poskytuje „legalizáciu“ inej zmluvnej podmienky, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie nedotknuté.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.