Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-322-2010.pdf
PDF · 119.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/322/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. R., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky L. K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, M., zastúpenej JUDr. Petrou Baňákovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Koceľova 2, Nitra a otca T. R., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté dieťa a návrhu na zmenu v úprave styku otca s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Súd návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletú C. R., nar. X.XX.XXXX a tiež návrh matky dieťaťa na zmenu úpravy styku otca dieťaťa s maloletou C. R., nar. X.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Nitra bol dňa 18.8.2010 doručený návrh matky dieťaťa zo dňa 18.8.2010, ktorým matka dieťaťa žiadala, aby súd zmenil rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletú C. R., nar. X.XX.XXXX zo sumy 120 EUR mesačne na sumu 300 EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s maloletou býva ona v podnájme a maloletá začne od januára 2011 navštevovať materskú školu. Poukázala tiež na to, že jej bude končiť rodičovská dovolenka a bude nezamestnaná. Dňa 14.3.2011 bolo Okresnému súdu doručené podanie, v ktorom matka dieťaťa oznámila súdu zmenu v petite jej návrhu a zároveň žiadala, aby súd v konaní o jej návrhu zvýšil výživné na maloletú na sumu 200 EUR mesačne a aby zaviazal otca maloletej prispievať maloletej na tvorbu úspor sumou 100 EUR mesačne s tým, že matka dieťaťa by bola povinná oznámiť otcovi dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu bankové spojenie vrátane čísla účtu, na ktorý má otec sumu 100 EUR mesačne na tvorbu úspor poukazovať. Zároveň žiadala, aby bol styk otca s maloletou upravený tak, že otec sa s maloletou bude stretávať kedykoľvek po predchádzajúcej dohode s ňou. V obsahu uvedeného podania poukázala na výdavky u maloletej, ktorá v januári 2011 začala navštevovať materskú školu. Poukázala tiež na stav aktuálneho bývania u nej a u maloletej, ako aj skutočnosť, že styk otca s maloletou v súčasnej dobe neprebieha v čase, ktorý je preň vymedzený posledným rozhodnutím súdu, pričom ona v stretnutiach nebráni. Jej prítomnosť pri styku otca s maloletou vo svojom návrhu dôvodila tým, že maloletá má nízky vek a pochopiteľne je s tým spojené aj naviazanie maloletej na matku a nie je na otca ani zvyknutá vzhľadom na to, že otec sa s maloletou stretával len sporadicky.
Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla najskôr že je slobodná, pričom v priebehu konania sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila tak, že je vydatá a tento stav pomerov na jej strane aj súdu preukázala sobášnym listom, podľa ktorého manželstvo uzatvorila X.XX.XXXX. Matka uviedla, že má jednu vyživovaciu povinnosť a v súčasnej dobe má ukončený pracovný pomer, ktorý bol s ňou uzavretý na dobu určitú a prácu vykonáva na základe dohôd o pracovnej činnosti u dvoch zamestnávateľov, a to nepravidelne, pričom príjem z poberania rodičovského príspevku už nemá, nakoľko maloletá dovŕšila vek troch rokov a rodičovský príspevok jej už vyplácaný nie je. Potvrdila stav, že ona sa od 18.10.2010 zamestnala s príjmom 297 EUR mesačne v čistom vrátane daňového bonusu. Potvrdila aj stav, že poberá prídavok na dieťa 22,01 EUR mesačne. Vyjadrila sa o výdavkoch na maloletú, ktoré ona má aj v súvislosti s návštevou MŠ maloletou, ktorá si na MŠ dosť ťažko zvyká a často býva chorá a ostáva doma. Poukázala na stav, že v spoločnej domácnosti žije s manželom, ktorý bol v predchádzajúcej dobe jej druhom a tiež spolu žili. K styku otca s maloletou uviedla, že sa nikdy nerealizoval podľa doteraz platného rozsudku a od mesiaca 10/2010 sa nerealizuje vôbec, pričom maloletá sa s otcom naposledy stretla v mesiaci 8/2010 a vtedy ju otec mal so sebou bez jej prítomnosti. Vyjadrila sa tiež k režimu jej pracovných povinností, ako aj k režimu na strane maloletej. V konečnom návrhu matka dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby súd zaviazal otca platiť výživné na maloletú v sume 200 EUR mesačne a aby takto výživné na maloletú zvýšil od podania návrhu matkou dieťaťa v tejto veci a zároveň aby zaviazal otca dieťaťa prispievať maloletej na tvorbu úspor v sume 100 EUR mesačne, a to rovnako od podania návrhu matkou dieťaťa. Styk otca s maloletou navrhla právna zástupkyňa matky upraviť tak, že by bol ponechaný na dohodu rodičov dieťaťa a prebiehal by za prítomnosti matky dieťaťa.
Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že je slobodný a má jednu vyživovaciu povinnosť, pričom je študentom J. Policajného zboru v Bratislave a stále je v služobnom pomere u Policajného zboru SR / ďalej len PZ SR/. Vyjadril sa, že na štúdium na Policajnú akadémiu v Bratislave sa prihlásil dobrovoľne s cieľom budúceho možného lepšieho služobného zaradenia, pričom jeho služobný pomer k PZ SR naďalej trvá. Uviedol, že on má výplatu vo výške okolo 500 EUR mesačne a v súčasnej dobe sa venuje štúdiu, pričom nevykonáva žiadnu prácu na Obvodnom oddelení PZ v Hlohovci, na ktorú by musel nastúpiť len v prípade povolania záloh, pretože stále patrí do záloh pre zložky PZ. Vyjadril sa k stavu jeho majetkových pomerov, ako aj pomerov, ktoré súvisia s jeho štúdiom, pričom uviedol, že býva v Bratislave na internáte, keďže absolvuje denné štúdium a hradí poplatky s tým súvisiace, ktoré konkretizoval a preukázal. Uviedol, že cez víkendy býva naďalej u jeho rodičov v obci U.. Uviedol, že spláca pôžičku mesačnou splátkou 200 EUR, ktorú si bral ako spotrebný úver, aby vyrovnal predchádzajúce pôžičky. Potvrdil, že s maloletou sa on nestretáva a takýto stav trvá od 10/2010. Tiež potvrdil, že s maloletou naposledy absolvoval stretnutie v mesiaci 8/2010 a bol s ňou sám u jeho rodičov. Uviedol, že v súčasnej dobe on pre maloletú podľa rozhodnutia súdu nechodí. Vyjadril sa, že nemôže na maloletú prispievať vyššou ako doteraz určenou sumou výživného, lebo mu to finančne nevychádza. V konečnom návrhu vyjadril svoj nesúhlas s návrhom matky v tejto veci. Čo sa týka styku uviedol, že by pre jeho stretnutia s maloletou bol vhodnejší dlhší čas ako je doteraz súdom určené, ako aj to, aby sa pri nich nezúčastňovala matka dieťaťa.
Kolízny opatrovník žiadal, aby súd zamietol návrh matky dieťaťa v tomto konaní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh matky, rodný list dieťaťa, správu GaKÚ Bratislava, správu ÚPSVaR Nitra k výplate štátnych dávok a príspevkov matke, správa OR PZ DI Nitra k evidencii matky a otca, ospravedlnenie otca, správa ÚPSVaR k evidencii matky, oznámenie o právnom zastúpení matky a zmene petitu návrhu matky, zmluva o nájme bytu zo dňa 17.3.2010, potvrdenie o príjme matky u jej zamestnávateľa, potvrdenie o návšteve MŠ mal., správu PhDr. Margity Drienovskej, potvrdenie o príjme manžela matky , potvrdenie o príjme matky otca, potvrdenia o príjmoch otca, správu Akadémie Policajného zboru, doklady o úvere a platbách za výdavky na bývanie na strane otca, správu Prezídia PZ Bratislava , oznámenie PZ matky k zmenám v pomeroch u matky
- sobášny list matky, potvrdenia o príjmoch matky z dohôd o pracovnej činnosti a o príjme manžela matky, pracovná zmluva s bývalým zamestnávateľom matky a potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa , spis OS Nitra sp. zn. 11P/182/2009 a zistil tento skutkový a právny stav veci.
Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 11P/182/2009-53 zo dňa 7.9.2009 zveril maloletú C. R., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti jej matke. Rozhodol tiež o výživnom zo strany otca pre maloletú, ktoré rozhodnutie však zmenil Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 6CoP 42/2009-75 zo dňa 1.12.2009, ktorým zaviazal prispievať na výživu maloletej C. R., nar. X.XX.XXXX otca maloletej sumou 120 EUR mesačne počnúc od 1.5.2009 a tiež zaviazal otca maloletej splácať pre maloletú zročné výživné za čas od 1.5.2009 do 30.11.2009 mesačnými splátkami 50 EUR mesačne s tým, že výšku zročného výživného vyčíslil na sumu 340 EUR mesačne. Už citovaným rozsudkom prvostupňového súdu Okresný súd Nitra rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou C. R., nar. X.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každý nepárny víkend v príslušnom kalendárnom roku v sobotu od 9.00 do 12.00 hod. a v nedeľu od 9.00 - 12.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa, ktorá je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
V čase uvedenej poslednej úpravy výživného v roku 2009 mala matka dieťaťa jednu vyživovaciu povinnosť, bola slobodná, nežila s otcom dieťaťa a bola s maloletou na rodičovskej dovolenke. Riadne sa o maloletú starala. Poberala rodičovský príspevok najskôr v sume 158,67 EUR mesačne a neskôr 164,22 EUR mesačne a prídavok na dieťa 21,25 EUR mesačne. Poberala i výživné od otca, ktoré jej on na maloletú platil v sume 60 EUR mesačne. Bola nemajetná. Bývala u jej rodičov. Na bývanie im neprispievala. Výdavky u dieťaťa mala na mlieko Nutrilon 14 EUR na jedno balenie so spotrebnou šesť balení mlieka na mesiac, na jednorazové plienky v sume 40 EUR mesačne, na kojeneckú vodu Lucku, na oblečenie, hračky. Otec dieťaťa pracoval v služobnom pomere u PZ SR ako referent na KR PZ Trnava. Priemerný mesačný čistý príjem za obdobie posledných dvanástich mesiacov u neho bol 610,44. Vlastnil auto Citroen ZX rok výroby 1995, ktoré používal na cesty do práce, vlastnil príves Thule a motorku Suzuki, u ktorej splácal leasing sumou 190 EUR mesačne. Realizoval aj splátku pôžičky na auto vo výške 66,39 EUR /2.000,- Sk/ mesačne. Býval u rodičov, ktorým na bývanie a stravu prispieval sumou 150 EUR mesačne, pričom na stravu si prispieval doplatkom k stravným lístkom , keď sa stravoval v zamestnaní. S maloletou sa po ukončení spolužitia s matkou dieťaťa najskôr nestretával, potom sa s maloletou stretával na základe súdom nariadeného predbežného opatrenia, pričom stretnutia prebiehali za prítomnosti matky dieťaťa a neskôr sa stretnutia otca s maloletou nerealizoval, lebo otec v stanovenom čase neprišiel po dieťa a ani nevolal matke.
Maloletá C. R., nar. X.XX.XXXX v súčasnej dobe od 10.1.2011 navštevuje materskú školu. V tejto súvislosti vznikli na jej strane poplatky súvisiace s návštevou MŠ. Matka maloletej do MŠ musela kúpiť pyžamá, pretože vždy musí mať maloletá so sebou 2 kusy pyžama. Potrebovala zakúpiť papučky a tepláky. Za papučky matka zaplatila 7 EUR a za pyžamo 14 EUR. Kupovala maloletej tiež topánky za 29,90 EUR a bundu za 27 EUR. Maloletá má v strave naďalej zaradené mlieko Nutrilon, lebo je alergická na laktózu, pričom 1 krabica jej vydrží 3-4 dni a poplatok za ňu je 14,90 EUR, niekedy je nižší ak je mlieko predávané v akcii. Školné platí matka u maloletej 8 EUR mesačne, poplatok na ZRPŠ a pomôcky 20 EUR na pol roka, triedny fond 2 EUR mesačne a za stravu v MŠ matka platí podľa počtu odobratých porcií stravy v rozpätí 14-21 EUR mesačne. Maloletá už nenosí plienky, len niekedy dostáva plienku na noc, keď býva chorá. Maloletá si dosť ťažko zvykala na prostredie MŠ a často bývala chorá, pričom väčšinou bola týždeň v MŠ a následne bola chorá a doma s matkou matky, ktorá je na dôchodku a má 60 rokov. Z dôvodu veku matky matky dieťaťa matka maloletú nenechala doma s jej mamou bez zaradenia do MŠ. Matka maloletej dňa 1.10.2011 uzatvorila manželstvo s A. K., nar. XX.X.XXXX. Predtým s ním žila v druhovskom vzťahu, čo bolo v období po vyššie uvedenej poslednej úprave výživného. Obývali a naďalej obývajú prenajatý 2 izb. byt, pričom v byte býva ona s manželom a maloletá C.. Nájomné vrátane všetkých poplatkov predstavuje na mesiac 330 EUR. Manžel matky nemá vyživovacie povinnosti. Je evidovaný na ÚPSVaR Nitra ako nezamestnaný, ale vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce a mesačne si zarába okolo 30 EUR, pričom pracuje nepravidelne väčšinou v piatok. Pred zaradením do evidencie nezamestnaných pracoval v kaviarni, ktorú však rušili a on odišiel z práce na základe dohody s bývalým zamestnávateľom. V čase, keď manžel matky pracoval, prispieval v stave keď žili ako druh a družka na výdavky na bývanie polovicou a v aktuálnom čase matke dieťaťa dáva 50 EUR, pretože má nižší príjem. Matka dieťaťa bola v priebehu konania v tejto právnej veci zamestnaná, a to od 18.10.2010 ako predavačka u zamestnávateľa Biou Brigitte s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2010 na dobu určitú do 17.10.2011 a podľa zmluvy mala dohodnutú hrubú mzdu vo výške 333 EUR. Matka dieťaťa u uvedeného zamestnávateľa dosahovala príjem 288,58 EUR priemerne mesačne v čistom. Pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa s ňou skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý. Matka dieťaťa v súčasnej dobe vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Tantra s.r.o. Z tejto práce dosahuje nepravidelný príjem. V mesiaci 10/2011 jeho výška predstavovala 32 EUR v čistom. Matka tiež vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Fivad s.r.o. - predaj vína, kde má dohodnutú odmenu 2 EUR na hodinu , pričom uvedenú dohodu má matka od dňa 7.11.2011 do 31.12.2011. Matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok na maloletú v súvislosti so starostlivosť o maloletú v kalendárnom roku 2010 vo výške 164,22 EUR mesačne. Túto štátnu dávku poberal do dovŕšenia veku troch rokov u maloletej, tkorá skutočnosť nastala 07. 12. 2010. Na maloletú poberala a poberá prídavok na dieťa v súčasnej dobe vo výške 22,01 EUR mesačne. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlá. Otec na maloletú v súčasnej dobe platí súdom určené výživné 120 EUR mesačne, pričom s maloletou sa nestretáva a takýto stav trvá od mesiaca 10/2010 , pričom naposledy sa otec s maloletou stretol v mesiaci 8/2010 a strávil s ňou čas bez prítomnosti matky u jeho rodičov. Maloletá v rámci jej denného režimu vstáva ráno o 6.30 hod. Do 7.45 hod. musí prísť do MŠ, do ktorej ju vodí matka alebo matkina mama. V MŠ býva do 14.30 alebo 15.00 hod. podľa toho ako má matka prácu. Večer chodí spávať o 18.30-19.00 hod. V čase obeda chodí spávať doma i v MŠ v čase od 12.00 do 14.00 hod.
Otec maloletého dieťaťa je slobodný a má jednu vyživovaciu povinnosť. Je v služobnom pomere u Prezídia PZ SR v Bratislave a súčasne je študentom Akadémie PZ v Bratislave. Naďalej má trvalý pobyt na adrese U. P. XXX a v čase víkendov, keď nie je v škole v Bratislave, býva u rodičov v ich rodinnom dome v obci U., kde bývajú tiež jeho rodičia a ešte jeho sestra. Sestra otca ešte študuje na SOŠ v Nitre a robí si maturitu po ukončení 3 ročného štúdia na uvedenej škole. Matka otca je zamestnaná ako robotníčka a dosahuje príjem 564,74 EUR mesačne v čistom. Otec dosahuje príjem vo výške 497,23 EUR mesačne podľa potvrdenia Akadémie PZ v Bratislave. Podľa správy Prezídia PZ - kancelária prezidenta PZ zo dňa 16.9.2011 bol T. R. prijatý do služobného pomeru príslušníka PZ 1.8.2007. V súčasnej dobe od 1.9.2010 je študentom denného štúdia na Akadémii PZ zaradený v druhej platovej triede. Študuje na základe vlastnej žiadosti za účelom zvýšenia kvalifikácie. Absolvovanie bakalárskeho prípadne magisterského štúdia na Akadémii PZ môže mať vplyv na jeho výhodnejšie platové zaradenia ak bude v zmysle kariérneho postupu ustanovený do vyššej funkcie. Počas denného štúdia, ktoré otec absolvuje v Bratislave, býva na internáte. V súvislosti s tým on platí za poskytované ubytovanie v Študentskom domove Akadémie 10 EUR mesačne a stravovanie mu je umožňované za cenu raňajky 0,50 EUR, obed 0,63 EUR a večera 0,56 EUR. Uvedené poplatky platí otec Akadémii PZ. Na víkendy chodieva otec k jeho rodičom. Rodičom on prispieva na bývanie tak, že platí elektrinu v sume 50 EUR mesačne a na stravu počas víkendov im dáva 50 EUR mesačne, pričom niekedy sa stane, že príde domov aj skôr ako cez víkend, keď majú upravené vyučovanie. Spláca pôžičku Slovenskej sporiteľni a.s. mesačnou splátkou 200 EUR, ktorú si bral v roku 2010 ako spotrebný úver, aby ňou vyrovnal podlžnosti z pôžičiek z predchádzajúceho obdobia, ktoré mal na auto a na motorku. Uvedenú pôžičku on spláca. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Naďalej je vlastníkom motorových vozidiel, ktoré vlastnil aj v minulom období a pri predchádzajúcej úprave výživného na mal. dcéru, a to autá Citroen ZX- osobné motorové vozidlo, Thule- prívesný vozík a Suzuki- motocykel. Auto on využíva na cesty do školy do Bratislavy a tiež niekedy využíva motorku. Prívesný vozík využíva na prepravu nákladu nepravidelne.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť..
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania súd nedospel k záverom, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca dieťaťa na maloleté dieťa a zmenu v úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré požadovala svojím návrhom matka maloletého dieťaťa. Pri hodnotení výsledkov dokazovania súd porovnal stav pomerov na stranách rodičov mal. dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s pomermi existujúcimi na ich stranách v súčasnom období. Nedospel pritom k zisteniam, ktoré by podporovali stav, aby návrhu matky dieťaťa v tejto právnej veci vyhovel. Maloleté dieťa je síce staršie skoro o dva roky, pričom od 10. 01. 2011 navštevuje MŠ, v ktorej matka dieťaťa hradí poplatky, ktoré v čase poslednej úpravy výživného neplatila vzhľadom na to, že dieťa v uvedenom období MŠ nenavštevovalo, ale bolo doma s matkou. Výdavky do MŠ majú u dieťaťa pravidelný charakter v podobe poplatkov za stravu, školné, ZRPŠ príspevok a triedny fond. Jednorazové výdavky u maloletej boli spojené s tým, že matka maloletej musela kúpiť dcére pyžamká, tepláky a papučky do MŠ, pri týchto výdavkoch však ide o výdavky jednorazové. Na druhej strane matka s maloletou už nemá výdavky na plienky u dieťaťa, ktoré v čase poslednej úpravy výživného predstavovali na strane dieťaťa výdavok v rozsahu 40 EUR mesačne. V strave maloletej už nie je zaradená ani kojenecká voda Lucka. V strave maloletej je už zaradená aj iná strava ako len mlieko, čo logicky má za následok zníženie spotreby mlieka, ktoré maloletá naďalej konzumuje v podobe mlieka Nutrilon, keďže je stále alergické na laktózu a preto bežné mlieko neznáša, ako tomu bolo i v čase poslednej úpravy výživného. Výdavky na maloletú sú i na inú stravu ako len mlieko. Dieťa naďalej potrebuje oblečenie, obuv, hygienické potreby a hračky, ktoré v súčasnej dobe nie je potrebné kupovať maloletej v takých častých časových frekvenciách ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného, keď bola dieťaťom vo veľmi útlom veku rýchlo rastúcim a vyvíjajúcim sa s vyššími nárokmi napríklad na výmenu oblečenia, ktoré sa v súčasnej dobe dá dieťatku kúpiť i väčšie, aby ho nebolo dôvodné tak skoro nahrádzať novým, nakoľko dieťa i súčasnej dobe rastie. Samotná návšteva MŠ matku zaťažila jednorazovými výdavkami i pravidelnými výdavkami, pričom matka neplatí každý mesiac plný poplatok na stravu pre dieťa, keďže dieťa býva podľa vyjadrenia matky často choré a strieda sa u neho týždeň, keď je choré a keď po uzdravení ide na týždeň do MŠ a potom sa takýto stav opakuje. Pravidelným poplatkom do MŠ je teda poplatok do triedneho fondu 2 EUR mesačne, príspevok na ZRPŠ a potreby do MŠ 20 EUR na pol roka a školné 8 EUR mesačne. Stravné závisí od počtu dní, počas ktorých dieťa v MŠ stravu odoberie, pričom podľa vyjadrenia matky je dieťa týždeň v MŠ, potom príde choroba a týždeň je doma. Súd teda nepovažuje stav, keď maloletá navštevuje MŠ za stav, ktorý by bol dôvodom na zvýšenie výživného pri stave zistených poplatkov a keď výška výživného zo strany otca na maloletú je 120 EUR mesačne, ktoré výživné otec na maloletú aj riadne platí. Navyše matka dieťaťa poberala od roku 2010 rodičovský príspevok 164,22 EUR mesačne a z výkonu práce mala a má príjem, ktorý jej finančnú situáciu zlepšil oproti stavu, keď poberala len rodičovský príspevok - v čase poslednej úpravy výživného. Časť odôvodnených potrieb ku maloletej môže naďalej kryť i štátnymi dávkami, ktoré na dieťa poberá ako prídavok na dieťa vo výške 22,01 EUR mesačne. Matka je naďalej nemajetná. V súčasnej dobe, keď je vydatá má ku nej ako manželke vyživovaciu povinnosť i jej manžel, pričom matka dieťaťa má potenciál možností a schopností živiť sa i sama výkonom práce, ktorú toho času vykonáva na základe dohôd o pracovnej činnosti, z ktorých má príjem, i keď len nepravidelný. Rovnako jej manžel je pracovne zaradený na trhu práce a prácu vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej má príjem. Matka s jej manželom sa spoločne podieľajú na úhrade výdavkov na bývanie v v prenajatom byte, ktorý obývajú s maloletou. Na strane otca maloletej nastali podstatné zmeny v pomeroch v tom, že príjem otca maloletej sa znížil z dôvodu, že otec maloletej súce zotrval v služobnom pomere u Policajného zboru v SR, ale o príjem vo výške, ktorú dosahoval v čase poslednej úpravy výživného prišiel tým, že začal študovať na základe vlastného rozhodnutia na Akadémii PZ v Bratislave s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň kvalifikácie a možnosť lepšieho finančného ohodnotenia v prípade kariérneho postupu ako to pre účely súdneho konania potvrdilo i Prezídium PZ SR. Takéto konanie otca maloletej súd preto nehodnotil v neprospech otca dieťaťa v tom smere, že by sa otec maloletej bol vzdal výhodnejšieho príjmu bezdôvodne, keďže súčasným vzdelávaní si vytvára do budúcna predpoklad zvýšenia príjmu. V konečnom dôsledku i ak by bol ostal pracovať na pôvodnej pracovnej pozícii, ani samotné v tomto konaní zistené odôvodnené potreby maloletej by zvýšenie výživného z jeho strany na maloletú neodôvodňovali. Majetkové pomery otca sa nezmenili. V čase keď nebýva na internáte, býva naďalej i u rodičov počas víkendov, ktorým prispieva na bývanie nižšou sumou ako v čase poslednej úpravy výživného, keďže väčšinu dní v pracovnom týždni trávi mimo miesta trvalého bydliska, ktoré má u rodičov. Naďalej spláca úver banke, za to že banka mu požičala peniaze na splatenie skôr poskytnutého úveru, ktorý si on bral na auto a motorku, ktoré mal už v minulom období v čase poslednej úpravy výživného. Platí však i výživné ako finančné záväzok k maloletému dieťaťu, ktorý má prednostný charakter pred akýmikoľvek záväzkami, ktoré má otec voči iným subjektom, teda i voči bankám. Otcovi dieťaťa treba však vytknúť stav, že na výchove maloletej sa nepodieľa a to i napriek tomu, že styk s maloletou, ktorá je zverená matke sa nerealizuje od mesiaca 8/2010, kedy sa otec s maloletou stretol naposledy bez prítomnosti matky. Pritom otec má styk s maloletou upravený súdnym rozhodnutím. Otec má teda nielen právo ale i povinnosť s maloletou sa stretáva a aspoň formou stretnutí s ňou sa podieľať na jej výchove. Matka vzhľadom k tomu, že styk otca s maloletou neprebieha, žiadala styk upraviť tak, že by bol ponechaný na dohodu rodičov dieťaťa. Túto však rodičia dieťaťa v priebehu konania neboli schopní dosiahnuť a v záujme maloletej súd preto ponechal v platnosti doterajší rozsah styku otca s maloletou upravený už vyššie citovaným právoplatným rozsudku Okresného súdu Nitra z roku 2009 a zatiaľ stále vyhovujúcim režimu mal. dieťaťa. Matka sa dokáže v rámci jej povinností doteraz upravenému styku otca s maloletou prispôsobiť a rovnako toho je naďalej schopný i otec dieťaťa, hoci uvádzal, že by mu stretnutia viac vyhovovali popoludní, lebo dopoludnia má prácu doma. V záujme maloletej si však musí dokázať zariadiť svoje povinnosti tak, aby dieťa ostalo na prvom mieste. Prácu doma a pobyt u rodičov si však organizuje sám a určite si ich dokáže korigovať tak, aby sa mohol venovať i maloletej. Prvoradé však, je aby súdne rozhodnutie vôbec plnil v určenom rozsahu a ako otec sa od maloletej nevzďaľoval Súd považoval za dôvodné, aby z hľadiska dlhodobej absencie kontaktu otca s maloletou od mesiac 8/2010, aby sa stretnutia otca s mal. dcérou uskutočňovali naďalej za prítomnosti matky dieťaťa, keďže dieťa vlastne otca nepozná a nemožno predvídať ako by na neho reagovalo a či by sa v takomto stave vôbec dieťa bolo schopné otca prijať a stráviť s ním čas bez prítomnosti matky, na ktorú je naviazané, pretože s matkou od útleho veku žije a otec za viac ako rok neurobil žiadne kroky smerujúce k tomu, aby svoj vzťah ku maloletej znovu vytvoril a tento i s ňou prehĺbil a tak sa sám značne obmedzil v roli rodiča. Za stavu pomerov, keď predstavy o stretnutiach otca s maloletou v podstate medzi rodičmi nejednotné, nebolo možné styk otca s maloletou ponechať na dohodou rodičov, ktorá sa ani v minulosti neosvedčila a rodičia ju ani v tomto konaní neuzavreli. Takýto stav preto vyžaduje nutnosť súdnej úpravy styku otca s maloletou, ktorú už súd vykonal v minulom období pri poslednej úprave práv a povinností otca ku maloletej, ktorú rodičia dieťaťa v podstate riadne nerealizovali a nerealizujú. Rodičia dieťaťa takýmto konaním a súčasne nekonaním dopustil stav súčasnej úrovne vzťahov medzi otcom a maloletou, ktoré sa plynutím času vpred neposunuli a nemali priestor sa rozvíjať. Preto je v záujme dieťaťa ak bude jeho styk s otcom upravený a otec si uvedomí potrebu tento styk s maloletou aj realizovať, aby plnil súdne rozhodnutie ale v prvom rade jeho rodičovskú povinnosť. Nič pritom nebráni rodičom maloletej, aby sa na stretnutiach otca s maloletou kedykoľvek dohodli i inak, a takouto dohodou akceptovali predovšetkým záujem maloletej dcéry. Záujem maloletého dieťaťa v tomto konaní mal na zreteli i súd a preto v tejto právnej veci rozhodol tak ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd Nitra, dňa 21. novembra 2011
Mgr. Adriana Dobiášová
s u d k y ň a
za správnosť vyhotovenia: Miriam Dojčanová