Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-370-2010.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/370/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: FABORY - SLOVAKIA, s.r.o., Hodžova 4944 /predtým Partizánska 688/9/, 058 01 Poprad, IČO: 36 449 211, zast. JUDr. Vasilom Kravčíkom, advokátom, Sokolovská 12, Poprad, proti povinnému: SKK STEEL IP, s.r.o., Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 634 573, na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra pod spis. zn. EX 291/2010 na základe návrhu oprávneného zo dňa 15.02.2010, doručeného súdnemu dňa 24.02.2010 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 054340 zo dňa 15.03.2010 z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XX,XX Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Rob 1031/2009-20 zo dňa 27.102009.
Poverením č. 5601 054340 zo dňa 15.03.2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 291/2010.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 14.11.2011 súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcii. Z dôvodu nemajetnosti a pre praktickú neexistenciu majetku povinného nemohol exekútor vydať upovedomenie o spôsobe exekúcie resp. exekučný príkaz v súlade s ust. § 53 Exek. poriadku. U povinného bola vykonaná lustrácia majetku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exek. poriadku. Povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, na poslednej známej adrese sa nenachádza, pri ukončení činnosti došlo k zmene konateľa a spoločníka, má vo vlastníctve motorové vozidlá Fiat Doblo a Fiat Ducato, no na obe vozidlá sú zapísané 3 exekútorské blokácie, na účtoch v bankách nemá žiadne finančné prostriedky a preto žiadal exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exek. poriadku zastaviť.
Z obsahu spisového materiálu a predloženého exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exek. poriadku,
z ktorej vyplynula neexistencia majetku. Povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len "Exekučný
poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške XX,XX eur / z toho odmena XX,XX eur, náhrada hotových výdavkov X,XX eur a 20 % DPH zo všetkého X,XX eur /.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej XX,XX eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je X,XX eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie avšak nie v takej výške v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako platca dane z pridanej hodnoty uplatnil DPH z odmeny aj z hotových výdavkov, nakoľko od 01.09.2005 je účinná novela Exekučného poriadku, zákon č. 341/2005 Z. z., ktorá zaviedla v ust. § 196 Exekučného poriadku druhú vetu: ,, Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona ( §3 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z.) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty". Nakoľko hotové výdavky a náhradu za stratu času nemožno subsumovať pod ustanovenia druhého dielu vyhlášky - odmena súdneho exekútora, a podľa vyššie citovaného ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi DPH len z odmeny, súd v danom prípade nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z hotových výdavkov.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov XX,XX Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu XX,XX eur / z toho odmena XX,XX eur, náhrada hotových výdavkov X,XX eur a 20 % DPH z odmeny X,XX eur /.
V zmysle exekučného poriadku je potrebné rozlišovať pojmy odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Spôsob ich určenia, výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora upravuje vyhl. NS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Rovnako vyhl. 288/1995 Z.z. rozlišuje odmenu, náhradu hotových výdavkov ako aj náhradu stratu času exekútora. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V § 196 druhá veta Exekučného poriadku je jednoznačne uvedené, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje len odmena, pokiaľ je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Druhá veta nadväzuje na vetu prvú § 196, a pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo priznať exekútorovi zvýšenie o daň z pridanej hodnoty, nielen z odmeny, ale aj z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, bolo by to riešené jednoznačne.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravuje odvodovú povinnosť. Vzhľadom k tomu, že zákon 222/2004 Z.z. ako aj zákon 233/1995 Z.z. /Exekučný poriadok/ sú právne predpisy rovnakej právnej sily /zákony/ nie je možné uprednostniť pri rozhodovaní jeden z týchto zákonov, zvlášť ak neupravuje rovnakú právnu skutočnosť.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.