Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Er-1101-2010.pdf
PDF · 76.64 KB
No categories available
21Er/1101/2010
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč proti povinnému S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.Q. XXX/X, XXX XX C. o vymoženie 231,10 eur s príslušenstvom o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Peter Juhás so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, Trnava dňa 17.12.2010 predložil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému za účelom vymoženia sumy 231,10 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. A 5477/2008, vydaný dňa 18.02.2009JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2009 a vykonateľnosť dňa 27.02.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 290,08 eur spolu s úrokom 8,28 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne z čiastky 298,36 eur odo dňa 26.4.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 25,88 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 23,70 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V zmysle § 45 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( § 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť, ale aj povinnosť preskúmať exekučný titul (vrátane návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nielen z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy zo dňa 27.4.2006 spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa s § 2 písm. b) cit. zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou veriteľ sa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa článku 2 písm. c) cit. smernice predajca alebo dodávateľ predstavuje akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka uvedená pod písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa článku 6 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 10 cit. smernice Rady EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004 týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.
Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.4.2006, a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.
V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 231,10 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti; táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania úverovej zmluvy. Rozhodcovská doložka je neplatná aj v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s ohľadom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v § 18 úverových podmienok spoločnosti mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. V rozhodcovskej doložke je uvedené, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr. Radimom Kuchtom zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov sám uvedený a teda je oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Súd sa pri posudzovaní exekučného titulu vo vzťahu k vydaniu poverenia zaoberal exekučným titulom v súlade s ust. 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná;
z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tunajšom súde.