Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/151/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

H. V., S.. X.X.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky: H. V., S.. XX.X.XXXX, M. X., Y.. Z. XX/X a otca: F. V., S.. XX.X.XXXX, M. X., Y.. F.A. XX, maloletá bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. V., S.. X.X.XXXX zvýšené výživné vo výške 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 28.6.2011, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom splatný za čas od 28.6.2011 do 31.10.2011 v celkovej výške 108,- Eur, je otec povinný splácať po 5,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 8.9.2008.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.6.2011 matka žiadala o zvýšenie výživného, ktorý odôvodnila tým, že maloletá nastúpila do 1. ročníka gymnázia, čím podstatne vzrástli náklady spojené s výživou, ale aj so štúdiom. Otec výživné neplatí od júna 2010, bola nútená podať žiadosť o exekúciu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi Okresného súdu Martin sp.zn. , a sp.zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu , kedy bolo manželstvo rozvedené, maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a opatery matke, otec sa zaviazal platením výživného vo výške 1 000,- Sk. Matka mala príjem cca 5 300,- Sk, otec 6 900,- Sk. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom

tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 8.9.2008, kedy súd uložil otcovi platiť zvýšené výživné vo výške 1 600,- Sk. Matka v tom čase pracovala v G. F. X. V. pr XX 000,- V.. Jej priateľ pracoval v Z. X. V. pr XX 000,- V.. Otec žil s priateľkou v 2-izbovom byte, jeho príjem činil XX 500,- V. S.. Priateľka bola poberateľkou invalidného dôchodku W. W. X 202,- Sk. Otec splácal úver, ktorý si zobral za účelom podnikania v celkovej výške XXX 000,- Sk, kde mesačná splátka činila 2 400,- Sk. Maloletá navštevovala základnú školu.

Matka na pojednávaní vypovedala, že sa pridržiava svojho podaného návrhu. Od podania návrhu sa skutočnosti uvedené v ňom sa nezmenili. Zamestnávateľ otca posiela výživné, sťahujú to exekučne, postupne to splácajú, myslí že je to 460,- Eur. Otec sa s dcérou nestretáva.

Na otázky súdu matka uviedla, že maloletá nastúpila do 2. ročníka gymnázia. Pracuje v Jednote s príjmom 360,- Eur, manžel zarobí cca 800,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na dcéru, tieto sa zvýšili predovšetkým v súvislosti s nástupom na strednú školu, 10,- Eur platili školné, cestovné 12,- Eur, školské pomôcky tiež zakupovali v sume 14,79 Eur, a to zošity, kružidlo, obaly, kabát vo výške 20,- Eur. Od podania návrhu jej zakupovala sukne, tričká, za sumu 44,97 Eur. Momentálne je v 6. mesiaci tehotenstva, od februára nastupuje na materskú dovolenku, takže jej príjmy sa znížia, jedná sa o dátum 24.1.2011. Má ešte vyživovacie povinnosti k dcére S., ktorá pochádza z jej súčasného manželstva. Majetok väčšej hodnoty hnuteľný alebo nehnuteľný nevlastní. Bývajú v družstevnom byte. Trvá na výške výživného 150,- Eur ako uviedla v návrhu.

Otec na pojednávaní vypovedal, že býva od mája 2010 na ubytovni, kde je fakturovaná suma za ubytovanie 105,- Eur ako základ a energie 44,- Eur, ktoré sa však menia podľa vykurovacieho obdobia a od vonkajších poveternostných podmienok, suma sa pohybuje od 50,- do 150,- Eur.

Na otázku súdu otec uviedol, že predtým, rok a pol dozadu býval u svojej priateľky v 2-izbovom byte, ktorý mala vo vlastníctve ona. On svoje bývanie nemal. Pracuje v M., L..V.. X. s priemerným čistým príjmom na úrovni 550,- Eur. Sú mu zrážané sumy z čistého príjmu od 330,- do 350,- Eur mesačne. Zamestnávateľ začal zrážať exekúciu od decembra 2010 do mája 2011, avšak boli zaslané exekútorovi a nie matke a preto vznikol ďalší dlh. Ďalšie 2 exekúcie sa týkajú záväzkov z pokusu o podnikanie ešte s bývalou priateľkou, mali v prenájme nejaké priestory, niečo zaplatili, potom meškali, jednalo sa o nebytové priestory, dve platby boli v omeškaní, vznikol nedoplatok vo výške 2 000,- Eur. Živnostenský list mal vybavený na jeho meno. U. M. nastúpil po dlhodobej PN. Podnikal v roku 2002 - 2006. Pokiaľ ide o exekúciu vedenú u JUDr. Halasa, v tomto prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver asi okolo 1 000,- Eur, tieto tiež bral za účelom podnikania. Ďalšie exekučné príkazy sú za priateľku, týkajúce sa nezaplatených telefónov. Priateľka zomrela, on bol spoludisponent jej účtov, všetko, čo ostalo ako dlh po priateľke, bude riešené s ním. Jedná sa o sumy 80 000,- Sk a 30 000,- Sk, ale už je niečo splatené. Z bytu priateľky ho vyhodili jej deti, tieto ho 3 dni po pohrebe z bytu vyhodili. Pokiaľ ide o navrhovanú výšku výživného, určite nie je schopný platiť 150,- Eur. Keď zaplatí ubytovňu, neostane mi nič. Podporuje ho matka. Matka býva v 2-izbovom byte spolu s jej sestrou a jej synom. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že otec sa správa nezodpovedne, vie o tom, že má platiť výživné. Výživné navrhujú zvýšiť podľa finančných pomeroch otca.

Zo správy zamestnávateľa matky súd zistil, že priemerná čistá mzda matky za obdobie 1/11 až 08/11 činí 410,11 Eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca súd zistil, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie 01/11 až 10/11 činí cca 550,- Eur netto, z toho zrážky vo výške od 333,- do 403,- Eur mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa manžela matky mal súd za preukázané, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie 01/11 až 08/11 činí cca 850,- Eur.

Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že doporučujú návrhu matky vyhovieť s tým, že maloletá je študentkou gymnázia, má dlhodobý zdravotný problém so srdcom. Výdavky na maloletú sa zvýšili v súvislosti s nástupom na strednú školu.

Z potvrdenia ÚPSVaR Martin mal súd preukázané, že matka poberá rodinné prídavky na dve deti.

Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2008, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynuli 3 roky, avšak za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery najmä na strane dieťaťa, matky i otca. S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, zdravotný stav, je nepochybné, že došlo na jeho strane k zvýšeniu životných nákladov a to hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti s návštevou strednej školy. Pritom pomery sa zmenili aj na strane matky, keďže v čase posledného rozhodovania pracovala s príjmom 11 000,- Sk, pričom v súčasnej dobe dosahuje príjem cca 410,- Eur. Matka má vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej dcére pochádzajúcej z terajšieho manželstva. Očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec v čase posledného rozhodovania mal príjem 11 500,- Sk, v súčasnej dobe dosahuje príjem vo výške cca 550,- Eur. V čase, od ktorého bola ustálená výška výživného pre maloletú dcéru, táto navštevovala základnú školu, v súčasnosti navštevuje 2. ročník gymnázia, kde nepochybne náklady vzrástli. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletého dieťaťa nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jeho potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, záujmovej činnosti a pod. Otec sa s maloletou nestretáva, výživné platí exekučne. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.

Súd zvýšil výživné počnúc dňom 28.6.2011 vo výške 80,- Eur mesačne majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane maloletého dieťaťa odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb maloletého dieťaťa, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre maloleté dieťa. Okrem zmeny pomerov na strane rodičov a dieťaťa, súd prihliadol aj k objektívnej podmienke zmeny pomerov a to vývoj životných nákladov, keďže od posledného rozhodovania o výživnom sa nepomerne zvýšili náklady na základné životné potreby. Zo subjektívnych dôvodov je rozhodujúce pre zvýšenie výživného to, že maloletá navštevuje 2. ročník gymnázia.

Súd stanovil výšku výživného na sumu 80,- Eur s účinnosťou od 28.6.2011 mesačne a to z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v takto stanovenej výške. Doterajšia výška výživného bola nepostačujúca. Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z tej skutočnosti, že otcovi sa jeho príjem zvýšil o cca 160,- Eur. Pokiaľ ide o argumenty otca súvisiace s nákladmi na bývanie, tu treba uviesť, že tieto náklady súd zohľadnil. Za danej situácie súd nezohľadnil záväzky, týkajúce sa podnikateľskej činnosti otca z minulého obdobia, ako aj záväzky, ktoré sa týkali dlhov jeho bývalej priateľky, nakoľko vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami otca. Otec má právo vziať na seba záväzky z rôznych právnych dôvodov, avšak pri uzatváraní týchto záväzkov mu musí byť zrejmé, že má zároveň povinnosť plniť si vyživovaciu schopnosť podľa svojich možností a schopností ako aj s prihliadnutím k veku dieťaťa. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že podstúpené riziko sa stane pre otca neudržateľným, avšak takéto konanie súd hodnotí ako konanie, ktoré je v rozpore zo Zákonom o rodine v tej časti, pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V prípade, že otec má viac finančných záväzkov z rôznych právnych dôvodov, ktoré však nie sú nevyhnutné, musí sám zvýšeným úsilím túto situáciu riešiť a zabezpečiť aspoň nevyhnutné plnenie vyživovacej povinnosti, lebo výživné stanovené posledným rozhodnutím súdu nie je dostatočné.

Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, keďže aj matke sa zvýšil príjem nepatrným spôsobom a vzhľadom na vek dieťaťa, okrem osobnej starostlivosti, je povinná sa podieľať i finančne. Pokiaľ ide o argumenty matky, týkajúce sa výdavkov v domácnosti, resp. splácaných úverov, je treba uviesť, že na týchto nákladoch má povinnosť podieľať sa i jej súčasný manžel, ktorému sa podľa zistení súdu zvýšil príjem podstatným spôsobom.

Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok od 28.6.2011 do 31.10.2011 v celkovej výške 108,- Eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a doteraz plateného výživného, čo za jeden mesiac činí 26,89 Eur. Pri nedoplatku za obdobie 4 mesiacov tento predstavuje čiastku 108,- Eur.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).