Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_8C-301-2011.pdf
PDF · 78.11 KB
No categories available
8C/301/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: Š. E., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovaným: 1/ E.F. G., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, XXX XX T., 2/ T. G., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXXX/X, XXX XX E., o neplatnosť kúpnej zmluvy, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 07.11.2011 podané na tunajší súd dňa 09.11.2011 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 07.11.2011 sa domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá v Bratislave dňa 22.09.1996 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi je neplatná. Svoj návrh odôvodnil tým, že údajne dňa 22.9.1996 mal uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalovaným predať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Galanta, katastrálne územie J., vedené vtedajším Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor (dnes Správa katastra Galanta) a to: parcela č. XXXX - zastavaná plocha, vo výmere 123 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, parcela č. XXXX - zastavaná plocha, vo výmere 55m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, parcela č. XXXX/X
- zastavaná plocha, vo výmere 32 m2, garáž so súpisným číslom XXX, parcela č. XXXX - záhrada, vo výmere 318 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 262 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 03.06.1998 vklad pod č. OÚ OKA V 722/98 povolil. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že predmetnú zmluvu nikdy nepodpísal ani s predajom nehnuteľnosti by nikdy nesúhlasil a vôbec nie s takými nevýhodnými podmienkami. Ku skutočnosti, ktoré majú spochybniť pravosť podpisu na kúpnej zmluve uviedol, že podpis na kúpnej zmluve na strane predávajúceho nie je jeho a predmetnú zmluvu nikdy nepodpisoval, ani by s predajom nehnuteľností nesúhlasil. V čase podpisu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.1996 bol vo väzbe, kde bol na základe rozhodnutia sudcu Okresného súdu Bratislava I. č. 3Nt 328/96 zo dňa 10.05.1996. Nehnuteľnosti nadobudol na základe Darovacej zmluvy zo dňa 22.04.1991, pričom v prospech darcov - M. C., U. C., D. E. a S. E. bolo zriadené doživotné užívacie právo. Do údajného podpísania Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.1996 bol jediným žijúcim darcom Jozef Munka, ktorý zomrel dňa 09.02.2006. Z článku VIII. kúpnej zmluvy vyplýva, že mal dňa 22.9.1997 uzatvoriť ďalšiu písomnú zmluvu spolu s D. E., v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno na základe Darovacej zmluvy a touto ďalšou písomnou zmluvou malo byť toto vecné bremeno zrušené. Žalobca zároveň uviedol, že nie je pravdou, že by uzatvoril nejakú písomnú zmluvu s D. E., ktorou by malo byť vecné bremeno zrušené. Predmetnú písomnú zmluvu nikdy nevidel a nikdy nepodpisoval. V článku IV. kúpnej zmluvy je uvedené, že sa zaviazal vypratať a odovzdať prevádzané nehnuteľnosti spolu s príslušenstvom do 22.12.1997. Nikto ho písomne ani ústne nevyzval na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností a až do septembra 2011 v nehnuteľnosti býval a riadne užíval. Až v polovici septembra 2011 ho v mieste bydliska oslovila žena, ktorá sa predstavila, že zastupuje advokátsku kanceláriu Mgr. Petra Agalareva, advokáta, Ružová dolina 21/A, 821 08 Bratislava a odovzdala mu podanie označené ako „Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu“ spolu s Kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.1996. Keďže nie je znalý práva, zľakol sa a odsťahoval k svojej priateľke. V priebehu októbra 2011 mu telefonoval známy, že na dome sa nachádza veľká informačná tabuľa s označením „NA PREDAJ“, na ktorej bolo uvedené telefónne číslo. Podľa žalobcu keďže na základe opísaných skutočností k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z jeho strany nedošlo, ide o absolútne neplatný právny úkon.
Súčasne s podaním návrhu na začatie konania žalobca podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby sa zdržali akéhokoľvek konania a nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a ktoré spočívajú v zákaze scudziť, prenajať, zaťažiť, užívať alebo prenechať inému tieto nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Taktiež žiadal, aby súd nariadil žalovaným v 1. a 2. rade, aby vykonali všetky úkony smerujúce k tomu, aby žalobca mohol aj naďalej riadne užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy uzavretej v Bratislave dňa 22.09.1996, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy podľa žalobcu spočíva v tom, že by mohol prísť o svoj majetok, ktorý nadobudol na základe Darovacej zmluvy zo dňa 22.4.1991. Kúpna zmluva mala byť podpísaná dňa 22.09.1996, pričom údaje v zmluve uvedené sú aj z roku 1997. Taktiež je podozrivé, že Kúpna zmluva mala byť podpísaná dňa 22.09.1996 a až v polovici septembra 2011 sa údajní kupujúci ako žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom advokátskej kancelárie domáhajú svojho vlastníctva. Teda až po 15-ich rokoch. K podanému návrhu žalobca pripojil predmetnú Kúpnu zmluvu zo dňa 22.9.1996, uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č.k. 2Kv 159/96-171 zo dňa 4.2.1997, list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. J., Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 22.04.1991, predvolanie k notárovi v dedičskej veci po neb. D. E., zomr. 9.2.2006 spis. zn. Dnot 77/2006, Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu zo dňa 8.9.2011, fotodokumentáciu domu.
Súd si zabezpečil zo Správy katastra Galanta fotokópiu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.1996, ktorej vklad bol povolený dňa 3.6.1998 pod č. OÚ OKA V 722/1998.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods.2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa §79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods.4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Predbežné opatrenie je inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a využívanie je jednoznačné a nespochybňované. Účelom a zmyslom využívania inštitútu predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej právnej ochrany právu účastníka právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Dočasná právna ochrana je poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu alebo z dôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia. Dočasnosť právnej ochrany vyplýva zo skutočnosti, že právna ochrana poskytovaná konkrétnemu subjektívnemu právu sa prevažne skončí rozhodnutím súdu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, ale príkladom zabezpečovacieho inštitútu civilného procesu, ktoré je realizované prostredníctvom „dočasného" súdneho rozhodnutia, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, pričom pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť osvedčený. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Musí sa osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Už v návrhu na jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi).
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Predbežným opatrením sa ale nesmie v právnych vzťahoch medzi účastníkmi vytvoriť nenávratný (nenapraviteľný) stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Súd z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a taktiež ani z pripojených listinných dôkazov nevidí dôvody, prečo by mal nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko, nemal za dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že Krajská prokuratúra uznesením zo dňa 4.2.1997 č.k. 2 Kv 159/96-171 prepustila z väzby žalobcu, ktorý bol vzatý do väzby uznesením Obvodného súdu Bratislava 1 č. 3Nt 328/96 zo dňa 10.5.1996. Z pripojenej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.9.1996 získanej zo Správy katastra Galanta súd zistil, že kúpnu zmluvu podľa knihy osvedčenia pravosti podpisov pod číslom 2684/97,,V žalobca Š. E., s r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXX, J.Č. podpísal dňa 22.09.1997 pred zamestnancom notárskeho úradu JUDr. Miroslava Pavloviča, so sídlom Bratislava, teda v čase, keď už bol prepustený z väzby na slobodu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.