Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/79/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

S. V., L.. X.XX.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky: B. V., L.. X.XX.XXXX, J. C., A.. O. X/XX a otca: O. Y., L.. XX.X.XXXX, J. K., A.. K. XX/XX, maloleté dieťa bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Otec je povinný platiť na výživu maloletého S. V., L.. X.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 80,- Eur mesačne, počnúc dňom 23.3.2011, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.3.2011 do 31.10.2011 v celkovej výške 98,50 Eur, súd otcovi povoľuje splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 3.4.2007 v časti o výživnom na maloletého S..

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.3.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2007 na sumu 2 000,- Sk. V tom čase bola na materskej dovolenke, syn bol v jej celodennej opatere, teraz syn navštevuje tretím rokom materskú škôlku, má zdravotné problémy, s čím má tiež spojené výdavky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, prečítaním výpovede otca pred dožiadaným súdom, ktorý bol zameraný na zistenie ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov, oboznámením sa s pripojenými súvisiacimi spismi.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bola rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. zo dňa 3.4.2007, kedy súd schválil rodičovskú dohodu s tým, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platením výživného vo výške 2 000,- Sk. V čase posledného rozhodovania matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4 440,- Sk a prídavky na dieťa vo výške 540,- Sk mesačne. Otec bol živnostník v oblasti zváračských prác, kde sa rok 2005 mal základ dane 112 254,- Sk a v roku 2006 mal základ dane 252 264,- Sk.

Matka na pojednávaní uviedla, že na svojom návrhu trvá. Od podania návrhu sa pomery na jej strane zmenili v tom, že si otvorila živnosť, zobrala si príspevok z ÚPSVaR na podnikanie vo výške 8 047,- Eur. Bude podnikať s internetovým predajom textilu, bude pracovať doma. Príjem z titulu vyplácania invalidného dôchodku má 178,40 Eur, má poškodenie na 70 %.

Na otázky súdu matka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s mojím otcom, prispieva rôznymi sumami na domácnosť, od 70,- Eur do 80,- Eur. Inkaso platia spolu 41,34 Eur, spolu s otcom aj hospodári. Pracovala aj na dohodu o vykonaní práce, kde za rok 2010, kde zarobila 139,- Eur mesačne, živnosť len rozbieha, žiadny príjem zatiaľ z tejto činnosti ešte nemala.

Otec platí výživné pravidelne, dokonca doplatil celý dlh. Čo sa týka syna, tento navštevuje MŠ, má problémy s nosnými dutinami, má alergiu, v MŠ platí stravu 22,16 Eur, príspevok 12,60 Eur, navštevuje krúžky.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, bol vypočutý pred dožiadaným súdom, kde uviedol, že doterajšia výška výživného nepostačuje. Pracuje v ČR s príjmom 7 377,- Kč. Býva u rodičov, prispieva im na bežný chod domácnosti občasnými nákupmi. Maloleté dieťa nenavštevuje, pretože matka si to nepraje a z toho dôvodu mu neposiela ani darčeky, ani s ním nekomunikuje. Z daňového priznania otca mal súd za preukázané, že za rok 2009 mal otec základ dane vo výške 4 063,37 Eur, za rok 2010 mal otec základ dane 4 102,08 Eur. Súdu predložil svoje výdavky, ktoré spočívajú v splácaní úverov, a to v mesačných splátkach po 67,- Eur, 33,- Eur, 150,- Eur. Tiež súdu predložil potvrdenie sociálnej poisťovne o nedoplatku z titulu neuhradeného sociálneho poistenia vo výške 581,40 Eur, nedoplatok u zdravotnej poisťovni vo výške 536,- Eur. Má len jednu vyživovaciu povinnosť.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, doporučujú návrhu matky vyhovieť, výšku výživného ponechávajú na rozhodnutí súdu.

Z rozhodnutia sociálnej poisťovne ohľadne matky, mal súd za preukázané, že poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 178,- Eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Po vyhlásení rozsudku a po jeho odôvodnení, sa rodičia výslovne vzdali práva na podanie odvolania.

Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2007, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynuli 4 roky, avšak za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery na strane dieťaťa, ako aj na strane otca a matky. S prihliadnutím na vek dieťaťa, zdravotný stav, ako aj na náklady spojené s návštevou materskej škôlky, došlo na jeho strane k zvýšeniu životných nákladov a to hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Pritom pomery sa zmenili aj na strane otca, keďže v čase posledného rozhodovania mal živnosť v oblasti zváračských prác a v roku 2006 mal základ dane 252 264,- Sk. V čase súčasného rozhodovania otec pracuje v ČR s priemerným čistým príjmom 7 377,- Kč. Z daňového priznania za rok 2009 mal súd za preukázané, že otec mal základ dane vo výške 4 063,- Eur a za rok 2010 vo výške 4 102,- Eur. Matka v čase posledného rozhodovania bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4 440,.- Sk a rodinné prídavky vo výške 540,- Sk. V súčasnej dobe je matka na polovičnom invalidnom dôchodku s príjmom 178,- Eur, otvorila si živnosť, z ktorej zatiaľ príjem nemá. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. V čase posledného rozhodovania bol maloletý v celodennej opatere matky, v súčasnosti navštevuje tretím rokom materskú škôlku, má zdravotné problémy, je alergik. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o deti. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletému dieťaťu nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jeho potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Otec nie je s dieťaťom v kontakte, nezakupuje ani darčeky, výživné platí pravidelne. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.

Súd zvýšil výživné počnúc dňom 23.3.2011 vo výške 80,- Eur mesačne, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane dieťaťa odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb dieťaťa, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre dieťa, čo do stravy, ako aj z dôvodu nástupu do materskej škôlky. Za podstatnú zmenu na zvýšenie výživného súd vyhodnotil tú skutočnosť, že v čase podania návrhu maloleté dieťa navštevovala materskú škôlku a v tejto súvislosti sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky na dieťa.

Súd stanovil výšku výživného na sumu 80,- Eur s účinnosťou od 23.3.2011 mesačne z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v takto stanovenej výške, nakoľko doterajšia výška výživného bola v zásade primeraná, avšak nástupom maloletého do materskej škôlky, berúc do úvahy súčasný príjem otca zo závislej činnosti, ako aj z podnikateľskej činnosti, bolo možné zvýšiť výživné o sumu cca 14,- Eur. Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že

súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o argumenty otca, týkajúce sa nesúhlasu s platením vyššieho výživného z dôvodov splácania dlhov voči splátkovým spoločnostiam, resp. dlhov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti, treba konštatovať, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má prednosť a na tieto záväzky súd neprihliadal. Otec je povinný pri preberaní záväzkov z akéhokoľvek právneho dôvodu mať na zreteli, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a následne potom postupovať tak, aby vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu nebola ohrozená. Okrem toho mal súd za to, že otec okrem príjmov zo závislej činnosti, má aj príjmy z podnikateľskej činnosti, čiže v jeho schopnostiach a možnostiach je plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako bola určená rozhodnutím súdu, zohľadňujúc pritom vek a potreby maloletého dieťaťa.

Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, keďže aj matka okrem osobnej starostlivosti má povinnosť sa podieľať na plnení vyživovacej povinnosti aj finančným plnením.

Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok od 23.3.2011 do 31.10.2011 v celkovej výške 98,50 Eur, súd otcovi povolil splácať v splátkach po 10,- Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a doteraz plateného výživného, čo za jeden mesiac činí 13,62 Eur. Pri nedoplatku za obdobie 7 mesiacov a 7 dní tento predstavuje čiastku 98,50 Eur.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).