Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a sudkýň JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trenčín, so sídlom Jilemnického 3760, Trenčín, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. B. - C. D. C., s miestom podnikania E. X, F. A. F. G., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 1.785,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. -24 zo dňa 27. septembra 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 103,83 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil , , , , Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), , o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) a príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,“). Uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 10.05.2010, vykonaním exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 12.05.2010. Dňa 21.09.2011 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie, ktorým si súdny exekútor vyčíslil a uplatnil trovy exekúcie vo výške 259,84 eur s DPH, pričom uviedol, že exekučné konanie bolo zastavené ex lege povolením reštrukturalizácie podľa Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v súlade s , exekučné konanie bolo zastavené ex lege povolením reštrukturalizácie dňom 25.07.2011 Okresným súdom Trenčín, č. k. . Na základe analogickej aplikácie Exekučného poriadku súd rozhodol, že nevyhnutné trovy exekúcie v tomto prípade znáša oprávnený. Súd exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 103,83 eur s DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 9x, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3x, pretože za úkony podľa a až f) patrí exekútorovi odmena len 3, eur, bez ohľadu na to, koľko príkazov na začatie exekúcie, upovedomení o začatí exekúcie, upovedomení o spôsobe exekúcie, exekučných príkazov vykonal alebo koľkým subjektom boli doručované. Súd teda v súlade s ust. , a , , , , x i), , , x j) vyhlášky č. priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v sume 46,48 eur + 20 % DPH - 9,30 eur, spolu 55,78 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. za poštovné spolu s poplatkom vo výške 48,05 eur. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné (vrátenie poverenia, oznámenia o ukončení exekúcie, príkaz na odblokovanie, zrušenie vydaných príkazov, vyúčtovanie trov exekúcie, špecifikácia trov) pri

budúcich úkonoch súvisiacich s ukončením exekúcie, tieto toho času nevznikli, preto ich súd nepriznal. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky označené ako ,,ostatné“ vo výške 36,89 eur bez DPH (účtovná firma, internet, spisový obal, obálky, papier, manipulácia so spisom, predtlačené šeky, euroobal), nakoľko ich súdny exekútor nijakým spôsobom nešpecifikoval a súd nemal ich vynaloženie v uplatnenej výške za preukázané. V zmysle vyhlášky č. si súdny exekútor uplatnil náhradu za stratu času vo výške 49,50 eur, a to za čas strávený zanesením každej listiny z úkonov na poštu exekútorom, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu. Súd mal za to, že v tomto prípade sa nejedná o vykonanie pracovnej cesty, napr. za účelom zisťovania majetku povinného, prípadne dražby nehnuteľnosti, ale ide o čas na vykonanie administratívnych prác, ktoré sú už zahrnuté v odmene.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal rozhodovať len o zastavení exekúcie s tým, že súdny exekútor si mal uplatniť svoje trovy exekúcie prihláškou do povolenej reštrukturalizácie. Uviedol, že exekučné konanie vo veci sa začalo pred 01.01.2012, ako aj účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 02.08.2011. V danom prípade mal súd použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré však má materiálnu povahu. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po povolení reštrukturalizácie alebo po vyhlásení konkurzu neriešil ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého súd rozhodoval v čase začatia exekučného konania, na základe analógie procesného práva postupoval podľa Exekučného poriadku v spojení s a rozhodoval o tom, kto a v akej výške nahradí trovy konania. Povolením reštrukturalizácie alebo vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemal možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť a jeho pohľadávka tak nadobudla charakter pohľadávky konkurznej, reštrukturalizačnej, ktorú si exekútor mal prihlásiť prihláškou do konkurzu, reštrukturalizácie. Z Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 vyplýva, že je pravidlom, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby pri rozhodovaní o zaviazaní na úhradu trov konania zobral do úvahy skutočnosť, že ako oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a o zváženie možnosti uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov neprizná.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len „“), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 5. Podľa veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti . neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako ) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu , podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia , ak to povaha veci nevylučuje.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa (ďalej len „“) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len, ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

10. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa .

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (podľa Exekučného poriadku

v spojení s ). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného v zmysle odmietnuť.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).