Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoEk-2-2023.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Subarea
11CoEk/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a sudkýň JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trenčín, so sídlom Jilemnického 3760, Trenčín, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. B. - C. D. C., s miestom podnikania E. X, F. A. F. G., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 1.785,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. NM-5Er/465/2010-24 zo dňa 27. septembra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 103,83 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 243h ods. 1, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 114 ods. 1, § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 7/2005 Z. z.“) a príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,vyhláška č. 288/1995 Z. z.“). Uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 10.05.2010, vykonaním exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 12.05.2010. Dňa 21.09.2011 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie, ktorým si súdny exekútor vyčíslil a uplatnil trovy exekúcie vo výške 259,84 eur s DPH, pričom uviedol, že exekučné konanie bolo zastavené ex lege povolením reštrukturalizácie podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v súlade s § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., exekučné konanie bolo zastavené ex lege povolením reštrukturalizácie dňom 25.07.2011 Okresným súdom Trenčín, č. k. 29R/2/2011. Na základe analogickej aplikácie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol, že nevyhnutné trovy exekúcie v tomto prípade znáša oprávnený. Súd exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 103,83 eur s DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 9x, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3x, pretože za úkony podľa § 15 ods. 1 a) až f) patrí exekútorovi odmena len 3,32 eur, bez ohľadu na to, koľko príkazov na začatie exekúcie, upovedomení o začatí exekúcie, upovedomení o spôsobe exekúcie, exekučných príkazov vykonal alebo koľkým subjektom boli doručované. Súd teda v súlade s ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 písm. a), b), c), e), 3 x i), h), g), 5 x j) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v sume 46,48 eur + 20 % DPH - 9,30 eur, spolu 55,78 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za poštovné spolu s poplatkom vo výške 48,05 eur. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné (vrátenie poverenia, oznámenia o ukončení exekúcie, príkaz na odblokovanie, zrušenie vydaných príkazov, vyúčtovanie trov exekúcie, špecifikácia trov) pri
budúcich úkonoch súvisiacich s ukončením exekúcie, tieto toho času nevznikli, preto ich súd nepriznal. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky označené ako ,,ostatné“ vo výške 36,89 eur bez DPH (účtovná firma, internet, spisový obal, obálky, papier, manipulácia so spisom, predtlačené šeky, euroobal), nakoľko ich súdny exekútor nijakým spôsobom nešpecifikoval a súd nemal ich vynaloženie v uplatnenej výške za preukázané. V zmysle § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. si súdny exekútor uplatnil náhradu za stratu času vo výške 49,50 eur, a to za čas strávený zanesením každej listiny z úkonov na poštu exekútorom, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu. Súd mal za to, že v tomto prípade sa nejedná o vykonanie pracovnej cesty, napr. za účelom zisťovania majetku povinného, prípadne dražby nehnuteľnosti, ale ide o čas na vykonanie administratívnych prác, ktoré sú už zahrnuté v odmene.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal rozhodovať len o zastavení exekúcie s tým, že súdny exekútor si mal uplatniť svoje trovy exekúcie prihláškou do povolenej reštrukturalizácie. Uviedol, že exekučné konanie vo veci sa začalo pred 01.01.2012, ako aj účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 02.08.2011. V danom prípade mal súd použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré však má materiálnu povahu. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po povolení reštrukturalizácie alebo po vyhlásení konkurzu neriešil ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého súd rozhodoval v čase začatia exekučného konania, na základe analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 CSP a rozhodoval o tom, kto a v akej výške nahradí trovy konania. Povolením reštrukturalizácie alebo vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemal možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť a jeho pohľadávka tak nadobudla charakter pohľadávky konkurznej, reštrukturalizačnej, ktorú si exekútor mal prihlásiť prihláškou do konkurzu, reštrukturalizácie. Z § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 vyplýva, že je pravidlom, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby pri rozhodovaní o zaviazaní na úhradu trov konania zobral do úvahy skutočnosť, že ako oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a o zváženie možnosti uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov neprizná.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa § 201 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 OSP). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 OSP, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
10. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.
12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku
v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).