Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/48/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: maloletý A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., zastúpený zákonnými zástupcami - otcom: D. E. A., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, C., a matkou: G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 00 603 201,v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7181/2023/OŠ zo dňa 04.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.07.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 18.07.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 20.07.2023, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7181/2023/OŠ zo dňa 04.07.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie zákonných zástupcov žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie riaditeľky Materskej školy, Iľjušinova 1, Bratislava, č. 201/23 zo dňa 12.06.2023 o prijatí dieťaťa A. A. na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od 01.09.2023 na celodennú výchovu a vzdelávanie s určením adaptačného pobytu od 01.09.2023 do 30.11.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). Predmetný návrh bol odôvodnený tým, že adaptačný proces bol žalobcovi nariadený neoprávnene, svojvoľne, bez reálneho posúdenia existencie dôvodov na jeho nariadenie. Žalobca v súčasnosti navštevuje súkromno - vzdelávacie zariadenie s celodennou výchovou, pretože obaja rodičia žalobcu sú zamestnaní na plný pracovný úväzok a nemajú reálne možnosť si vo svojich zamestnaniach zabezpečiť pracovné voľno pre účely realizácie adaptačného procesu. Presná dĺžka trvania adaptačného procesu ani nie je známa, pretože výrok prvostupňového rozhodnutia je v zjavnom rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací orgán uvádza, že pokiaľ adaptácia bude plynulá a bezproblémová, môže sa riaditeľ materskej školy od prvého dňa trvania adaptačného procesu dohodnúť so zákonným zástupcom na zmene času pobytu dieťaťa materskej škole, a to z niekoľkých hodín, postupne na celý deň. Uvedené je však v rozpore s výrokom prvostupňového rozhodnutia, v ktorom riaditeľka materskej školy uvádza dĺžku adaptačného pobytu v trvaní 3 mesiacov, bez možnosti skrátenia adaptačného pobytu. Za týchto okolností, kedy žalobca a rovnako ani jeho rodičia nepoznajú skutočnú dĺžku trvania adaptačného procesu, nemožno od rodičov žalobcu žiadať, aby od zamestnávateľov požadovali uvoľnenie z práce na vopred neznáme obdobie, keďže z oboch rozhodnutí možno dospieť k záveru, že adaptačný proces môže u žalobcu trvať v rozmedzí jedného dňa až troch mesiacov. Okrem uvedeného žalobca už vo veku 3 rokov menil súkromno – vzdelávacie

zariadenie a nikto nepožadoval podrobenie sa adaptačnému procesu a už vôbec nie v trvaní 3 mesiacov. Taktiež nastúpením právnych následkov prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na psychike žalobcu ako maloletého dieťaťa, keďže jeho rodičia by prakticky nevedeli zabezpečiť jeho vyzdvihnutie z materskej školy, a to v skoršej hodine pred 16.00 hod. Týmto spôsobom by boli rodičia žalobcu donútení ho opätovne zaradiť do súkromno – vzdelávacieho zariadenia, ktoré aktuálne navštevuje, pričom je neisté, či dané zariadenie maloletého vôbec opätovne príjme, čím nie je vylúčené preradenie žalobcu do ďalšieho (v poradí už tretieho) podobného zariadenia. Nastúpením právnych následkov prvostupňového rozhodnutia dôjde k spôsobeniu komplikácií rodičom žalobcu, a tým aj k faktickej nemožnosti vykonania tohto rozhodnutia, čo môže mať pre žalobcu nenapraviteľný následok v podobe psychickej traumy z potreby vystriedania troch zariadení v priebehu krátkeho časového obdobia (jedného až dvoch mesiacov), čo zo žiadneho hľadiska nemôže byť v najlepšom záujme žalobcu ako maloletého dieťaťa.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.10.2023. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že v prípade, ak by aj rodičia maloletého museli pre účely adaptačného procesu žiadať o uvoľnenie z práce od zamestnávateľov, je dôvodné aj na základe vyjadrení uvedených v žalobe predpokladať, že tomu tak bude len na obdobie nevyhnutné pre ich dieťa na adaptovanie sa na nové prostredie v materskej škole, tento čas bude využitý pre dobro a v záujme ich dieťaťa. Žalovaný mal za to, že žalobcom uvedené dôvody nemožno považovať za vážny nenapraviteľný následok, ktorý by takýmto určením adaptačného obdobia utrpeli. Navyše, ak bol maloletý predtým už v inom predškolskom zariadení, je dôvodné predpokladať, že sa zadaptuje veľmi rýchlo, a teda obmedzenie rodičov bude len veľmi krátkodobé. V prípade, že by k adaptácii nedošlo v krátkom čase a rodičia by museli riešiť uvoľnenie v práci dlhodobejšie, uvedené by len potvrdilo správnosť prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím, ktorým bol adaptačný proces určený. V prípade, že dieťa sa rýchlo adaptuje na nové prostredie a adaptácia bude plynulá a bezproblémová od prvého dňa, môže sa riaditeľ materskej školy počas trvania adaptačného pobytu dieťaťa dohodnúť so zákonným zástupcom, že sa zmení čas pobytu dieťa v materskej škole z niekoľkých hodín, postupne, alebo aj od nasledujúceho dňa, na celý deň. Maloletý navyše do MŠ Iľjušinova nenastúpil a v súčasnosti navštevuje iné predškolské zariadenie, pričom možno konštatovať, že jeho predškolská výchova a vzdelávanie nie sú nijako obmedzené alebo ohrozené.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a tieto dôvody nielen uviedol, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou iného vážneho nenapraviteľného následku, pretože žalobca ani jeho rodičia nepoznajú skutočnú dĺžku trvania adaptačného procesu a nemožno od rodičov žalobcu žiadať, aby od zamestnávateľov požadovali uvoľnenie z práce na vopred neznáme obdobie, keďže z oboch rozhodnutí možno dospieť k záveru, že adaptačný proces môže u žalobcu trvať v rozmedzí jedného dňa až troch mesiacov. Taktiež nastúpením právnych následkov prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na psychike žalobcu ako maloletého dieťaťa, keďže rodičia žalobcu by prakticky nevedeli zabezpečiť jeho vyzdvihnutie z Materskej školy Iľjušinova 1, Bratislava, a to v skoršej hodine pred 16.00 hod.

14. Správny súd konštatuje, že žalobca musí v návrhu uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby. Uplatnený dôvod, a to „hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku“ je pružný pojem, ktorý umožňuje v prípade potreby pokryť situácie, ktoré vopred nemožno predpokladať. Z obsahu žaloby a aj vyjadrenia žalovaného vyplýva, že maloletý do Materskej školy Iľjušinova 1, Bratislava nenastúpil, a preto tvrdená hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku v podobe komplikácií v pracovnej oblasti rodičov a psychickej ujmy na zdraví žalobcu v danom prípade nie je reálna.

15. Taktiež tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného samé o sebe ešte nepredstavujú dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a treba ich odlíšiť od dôvodov predpokladaných . V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak (návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená). Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok podľa .

16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Táto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku nebola nijakým spôsobom odôvodnená.

17. Vzhľadom k tomu, že zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení splnené neboli, správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).