Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2T-136-2010.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/136/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutku a členov senátu p. Ing. Pavla Ščepána a Ing. Petra Bónu, v trestnej veci obžalovaného N. H., pre prečin krádeže podľa 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a zločin vydierania podľa 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. takto,
rozhodol:
Obžalovaný:
N. H., nar.: XX.XX.XXXX/XXXX v U., bytom U., R. číslo XX
u z n á v a s a z a v i n n é h o p r e t o, ž e
1. v presne nezistenom čase dňa 18.06.2010 v U. na ulici R. číslo XX v byte na 3. poschodí, v ktorom býva obžalovaný spolu so svojou matkou N. H. a starým otcom J. Y., z izbičky (komory), v ktorej majú uložený nepoužívaný nábytok, odcudzil poškodenému J. Y. čierny vojenský drevený kufrík s finančnou hotovosťou 3.400,- €, pričom asi po dvoch hodinách mu tieto peniaze priniesla vrátiť jeho dcéra N. H., avšak po ich prepočítaní zistil, že z nich chýba 220,- €, presne čiastka, ktorú deň predtým od neho žiadal obžalovaný, aby mu ju požičal a tiež zistil, že jeho kufrík bol vrátený na pôvodné miesto, pričom na ňom bola už odlomená petlica, čím bola poškodenému J.K. Y., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu v U., R. ulica číslo XX spôsobená škoda v celkovej výške cca 3.400,- €,
2. v presne nezistenom čase dňa 18.06.2010 v U. na ulici R. číslo XX v byte na 3. poschodí, v ktorom býva obžalovaný spolu so svojou matkou N. H. a starým otcom J. Y., začal sa poškodenému J.K. Y., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu v U., R. ulica číslo XX a to v čase potom, ako mu jeho dcéra priniesla odcudzené peniaze, vyhrážať, že ak v pondelok, t.j. 21.06.2010 neprepíše byt na neho, že ho tak udrie, že ho zabije a vo svojom konaní pokračoval aj dňa 20.06.2010, kedy sa mu vyhrážal, že ak sa mu nepodarí získať vlastníctvo k bytu, tento podpáli a nábytok vyhádže von, pričom nový si zaobstará z peňazí poškodeného,
t e d a
v bode 1.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,
v bode 2.
iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a takýto čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á ch a l
v bode 1.
prečin krádeže podľa 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona,
v bode 2.
zločin vydierania podľa 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona.
za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov a 8 /osem/ mesiacov
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenému J. Y., bytom R. Č.. XX, U. vo výške 220,- Eur.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor pre Bratislavu 1 dňa 10.12.2010 v konaní 2 Pv 448/10 podal obžalobu na obv. N. H. v bode 1. obžaloby pre prečin krádeže podľa 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2. obžaloby pre zločin vydierania podľa 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe.
Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v predmetnej veci s tým, že na hlavnom pojednávaní vyslúchol obžalovaného, poškodeného J. Y. i svedkyňu N. H., prečítal znalecký posudok z odboru psychiatrie,, oboznámil spisový materiál a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol rovnako, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Obžalovaný N. H. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutkov uvedených v obžalobe prokurátora, uviedol, že on síce svojmu starému otcovi, poškodenému J. Y. zobral bez jeho dovolenia kufrík v ktorom boli peniaze, ale potom mu ten kufrík aj peniaze vrátil. Čo sa týka skutku uvedeného v bode 2/ uviedol, že nie je pravdou, že by sa svojmu starému otcovi J. Y. vyhrážal násilím ak tento na neho neprepíše byt, taktiež poprel, že by sa vyjadril v tom zmysle, že ten byt podpáli a nábytok vyhádže von. Uviedol, že dňa 18.6.2010 medzi ním a poškodeným nedošlo k žiadnemu konfliktu.
Zo spáchania trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou pošk. J. Y., starého otca obžalovaného, ktorý po zákonnom poučení, ako osoba blízka obžalovanému uviedol, že vypovedať chce a bude, pamätá si aj na deň skutku, o správaní obžalovaného uviedol, že tento mu v predmetný deň zobral kufrík ktorý zaniesol svojej matke svedkyni H., avšak tá obžalovanému oznámila, že peniaze nechce a následne boli poškodenému peniaze aj kufrík vrátené späť. Čo sa týka chýbajúcej sumy 220,- Eur, poškodený uviedol, že tieto peniaze zrejme zobral obžalovaný, keďže deň pred skutkom si pýtal od poškodeného sumu 220,- Eur a po tom čo mu bol neskôr kufrík vrátený, práve táto suma 220,- Eur z kufríka chýbala. Poškodený uviedol, že kufrík bol pred skutkom riadne uzamknutý. Čo sa týka skutku v bode 2/ poškodený uviedol, že ho obžalovaný žiadal o prepísanie bytu ktorý poškodený vlastní na jeho osobu, avšak k tomu nemohlo dôjsť, lebo na byte sú traja spolumajitelia, teda on a jeho dve dcéry.
Na návrh OP bola prečítaná výpoveď poškodeného z prípravného konania, č.l. 36-42, 43-51, aj s poukazom na skutočnosť, že poškodený má 91 rokov, teda ide o osobu prestarlú, v prípravnom konaní pošk. Y. uviedol k skutku v bode 1/, te dňa 18.6.2010 mu jeho vnuk N. H. zobral bez jeho súhlasu kufrík s peniazmi v ktorom mal poškodený 3.330,- alebo 3.400,- Eur. Tento kufrík mu následne vrátila jeho dcéra N. H., avšak na kufríku bola odlomená petlica. Poškodený ďalej uviedol, že jeho vnuk obžalovaný
N. H. sa mu vyhrážal násilím ak na neho neprepíše byt ktorého bol vlastníkom a ďalej uviedol, že ak sa mu nepodarí získať to vlastníctvo, že byt podpáli. Tiež sa mal vyhrážať, že nábytok vyhádže oknom von a ďalší nábytok si obstará z peňazí ktoré videl. Poškodený tiež uviedol, že jeho vnuk má diagnózu idiot, niekedy stačí jedno slovo aby ho priviedlo do zúrivosti, zvykol doma rozbíjať nábytok, prevrátil aj jedálenský stôl, stoličky hádzal po zemi. On sa mu neopovážil odporovať, pretože by určite použil násilie. Uviedol tiež, že z odcudzeného kufríka mu chýbalo 220,- Eur. Túto výpoveď ktorá bola vykonaná bezprostredne po skutku poškodený zopakoval aj pri výsluchu dňa 21.9.2010, v plnom rozsahu potvrdil tak skutok v bode 1/ ako aj skutok v bode 2/, vo svojej výpovedi dodal, že obžalovaný aj so svojou matkou, dcérou poškodeného mali veľmi často hádky, obžalovaný od nej chcel peniaze a to vždy násilným spôsobom. Uviedol, že obžalovaný bol aj na psychiatrickom liečení, avšak lekári uviedli, že sa jeho stav bude zhoršovať. Obžalovaný mal mať predpísané lieky na zmiernenie zlosti, avšak užíval ich podľa vlastného uváženia, a pokiaľ ich nezobral, tak uňho prepukla zúrivosť. Poškodený požiadal o nahradenie škody 220,- Eur.
Z výpovede svedkyne N. H., rod. Y., matky obžalovaného, ktorá bola taktiež poučená o práve odmietnuť vypovedať ako blízka rodinná príslušníčka obžalovaného vyplýva, že skutky tak ako sú uvedené v obžalobe prokurátora sú pravdivé, je pravdou, že jej syn obžalovaný N. H. odcudzil poškodenému Y., ktorý je otcom svedkyne kufrík, keď to zistila išla za svojim synom, dohovárala mu, následne dala veci z kufríka dohromady a kufrík vrátila otcovi. Otec jej povedal, že z kufríka chýbajú nejaké peniaze ale jej syn vo svojich veciach peniaze nemal. Svedkyňa tiež uviedla, že jej syn sa vyhrážal jej otcovi zabitím, ak na neho neprepíše byt, taktiež, že byt podpáli a nábytok vyhádže a že si potom kúpi nový nábytok. Došlo aj k náznakom fyzického násilia, avšak k priamemu fyzickému napadnutiu nie. Počas skutkov bol poškodený v šoku s niečím takým vôbec nepočítal. Uviedla , že v následných dňoch po prepuknutí synovej agresivity so svojim otcom nekomunikovala, len mu nosila jedlo, obidvaja, aj ona aj poškodený sa obžalovaného báli. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný je psychiatrický pacient nastavený na lieky, avšak niekedy lieky odmietol brať a vtedy boli u neho problémy s agresivitou.
Z prečítaného znaleckého posudku z odvetvia psychiatria č.l. 68-76 vyplýva, že obžalovaný N. H. trpí zníženými rozumovými schopnosťami, čo je vrodenou úchylkou, ľahkou mentálnou retardáciou. Jeho psychické funkcie ale v právnom chápaní nezakladajú podstatné zníženie alebo vymiznutie rozpoznávacích, či ovládacích schopností. Obžalovaný v čase skutku dokázal rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania, avšak len v zmenšenej miere mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode nebude nebezpečný, ak bude pod sústavnou kontrolou a liečbou. Znalkyne navrhli opätovné ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Z oboznámeného spisového materiálu ďalej vyplýva, že obžalovaný N. H. bol v minulosti súdne trestaný pre nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a psychiatrické ústavné liečenie.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty tak prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. ako aj pojmové znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. Obžalovaný N. H. totiž dňa 18.6.2010 odcudzil poškodenému J. Y. čierny vojenský drevený kufrík s finančnou hotovosťou 3.400,- Eur. Obžalovaný N. H. taktiež dňa 18.6.2010 poškodeného J. Y. pod hrozbou zabitia, podpálenia bytu a vyhádzania nábytku z bytu nútil aby byt v U. na R. ulici číslo XX prepísal na jeho osobu, teda na osobu obžalovaného. Takéhoto skutku sa dopustil na chránenej osobe, na vlastnom starom otcovi, ktorý je navyše ešte osobou vyššieho veku (90 rokov). Obžalovaný konal v priamom úmysle spôsobiť následok chránený trestným zákonom a napriek svojej mentálnej retardácii je v zmysle znaleckého posudku znalcov psychiatrov z trestnoprávneho hľadiska zodpovedný za svoje konanie.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd zvážil tak osobu obžalovaného, ak aj spôsob vykonania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, zobral do úvahy, že v tomto prípade prichádza do úvahy postup podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. /asperačná zásada/, pričom jeden zo skutkov je zločinom v zmysle ktorého ustanovenia, ak súd ukladá trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje s horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedené v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uloží aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. súd považuje za nie len dostatočné ale aj plne zodpovedajúce povahe a charakteru skutkov ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Súd obžalovanému nepriznal ani poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti práve s poukazom na jeho mentálnu retardáciu, ktorá bola hlavným činiteľom podľa názoru súdu pri realizácii násilného konania voči svojmu starému otcovi. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. a) Tr. por. by iba skreslili celkový obraz trestnej činnosti. Súd ale nemohol ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti bol súdne trestaný pre nebezpečné vyhrážanie, keď mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody i ústavné ochranné liečenie, avšak násilného konania voči blízkym rodinným príslušníkom sa dopustil opakovane a nie sú tu zároveň iné možnosti ako obžalovanému zabrániť v opakovanom páchaní trestnej činnosti, ako izolovať ho od osôb, ktorým môže ublížiť.
S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody súd tohto zaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, s poukazom na vyššie uvedené dôvody obžalovanému uložil aj ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.
Čo sa týka nároku na náhradu škody súd dospel k záveru, že poškodený J. Y. v plnom rozsahu preukázal svoj nárok na náhradu sumy 220,- Eur, ktoré mu boli obžalovaným odcudzené preto postupom podal § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal aj k náhrade škody poškodenému.
S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde. Poškodený má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody.