Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-163-2010.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/163/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci žalobcu W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX D. D. v konaní právne zastúpeného JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej D. N., nar. XX. XX. M., bytom N. XX, XXX XX I., v konaní právne zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, o zaplatenie sumy 1000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 000 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 01.09.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 604,68 Eur, a to ich zaplatením k rukám JUDr. Evarista Zuzana, advokáta, advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65A, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2010 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy vo výške 1 000 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1 000 Eur od 01. 09. 2010 do zaplatenia a zároveň k úhrade trov konania.
Žalobca sa vyjadril, že dňa 25. 5. 2010 poskytol ako veriteľ na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalovanej ako dlžníkovi peňažné plnenie vo výške 1 000 Eur prevodom na jej účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v T. D., a.s.. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť veriteľovi do 31.8.2010. Dlžnú sumu ani jej príslušenstvo však žalovaná žalobcovi do podania žaloby aj napriek opakovaným výzvam na jej splatenie nevrátila.
V skrátenom konaní bol dňa 21. 10. 2010 vydaný platobný rozkaz č. k. 13RO/257/2010-8, v ktorom súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 000 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 000 Eur od 01. 09. 2010 do zaplatenia.
Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 25. 11. 2010 odpor s odôvodnením, v ktorom uviedla, že tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke je nepravdivé. Tvrdila, že medzi ňou a žalobcom nedošlo k uzavretiu žiadnej ústnej zmluvy o pôžičke. Od žalobcu neprevzala žiadnu finančnú čiastku z titulu pôžičky. Źalobca ju oslovil s požiadavkou zabezpečenia hypotekárneho úveru. Na základe tejto ústnej dohody jej mal žalobca ponúknuť odmenu vo výške 1 000 Eur, ktoré poukázal na účet žalovanej v T. D.. Dňa 11.10.2010 žalovaná poslala žalobcovi vyúčtovanie zálohy. Žalobca na to reagoval podaním
návrhu na PR OS B. Bystrica. Tento návrh žalovaná považovala za neopodstatnený s jasným cieľom zbaviť sa zodpovednosti za plnenie úhrady nákladov spojených so zabezpečením úveru. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil, podanú žalobu zamietol a naradil vo veci pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z účtu žalobcu zo dňa 30. 07. 2011 vyjadreniami účastníkov, zmluvou o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010,výpisom osobného účtu žalovanej zo dňa 30. 06. 2010, vyúčtovaním poskytnutej zálohy zo dňa 11. 10. 2010, vyúčtovaním pracovnej cesty, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, potvrdením o sprostredkovaní obchodu, dôkazom o prevode sumy 1 000 Eur dňa 25. 06. 2011, spolu s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými súdu účastníkmi konania a výsluchmi procesných strán.
Na pojednávaní dňa 29. 6. 2011 právny zástupca žalovanej uviedol, že sumu 1 000 Eur žalovaná od žalobcu prevzala ako zálohu na zabezpečenie úveru pre žalobcu, o čom žalovaná zaslala žalobcovi aj vyúčtovanie nákladov. Zároveň právny zástupca žalovanej súdu predložil žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru v OTP Banke, a.s., ako aj potvrdenie o sprostredkovaní obchodu medzi žalobcom a žalovanou. Ďalej právny zástupca žalovanej uviedol, že svojím obsahom sa medzi účastníkmi konania jednalo o uzavretie príkaznej zmluvy v ústnej podobe. Z tejto zmluvy sa pritom aj fakticky plnilo, to znamená, že žalovaná pre žalobcu zabezpečovala vybavenie úveru.
Žalobca na pojednávaní dňa 29. 06.2011 uviedol, že suma 1 000 Eur, ktorá je predmetom sporu, nemala nič spoločné s vybavovaním úveru. Žalovaná ho o poskytnutie pôžičky žiadala formou SMS, ako aj následným telefonátom. Následne žalobca žalovanej túto sumu zaslal príkazom cez mobilný telefón na jej účet. Za sprostredkovanie úveru žalovaná žiadala pôvodne sumu 2 000 Eur, a to 1 000 Eur pre seba a 1 000 Eur pre riaditeľku banky. Poskytnutá suma však s úverom nesúvisela, nakoľko dohoda so žalovanou bola taká, že pokiaľ dôjde k vybavenie úveru, sumu si môže ponechať. V prípade, ak úver žalovaná nevybaví, bolo dohodnuté, že žalobca jej odmenu neposkytne.
Žalovaná na pojednávaní dňa 29.06.2011 uviedla, že vybavenie úveru bolo so žalobcom vopred prekonzultované, pričom odmenu 1000 Eur jej navrhol on sám. Keďže už v polovici júna 2010 sa žiadosť o úver nachádzala v banke, so žalobcom sa dohodli, že jej pošle na účet sumu 1 000 Eur. Dohoda bola taká, že keď bude úver vybavený, žalovaná vyhotoví žalobcovi vyúčtovanie. Pri schvaľovaní úveru sa ukázalo, že podľa úverového registra boli na meno žalobcu evidované viaceré úvery. Po zistení tejto skutočnosti začala žalovaná pre žalobcu vybavovať tzv. výnimku, žalobcovi však v konečnom dôsledku bola žiadosť o poskytnutie úveru zamietnutá ako pokus o špekuláciu. Žalovaná ďalej uviedla, že so žalobcom sa stretla približne na prelome augusta a septembra 2010, s tým, že ho oboznámila s jej snahou pozisťovať možnosti získania úveru aj v iných bankách; z dôvodu zápisov úverovom registri však nespĺňal podmienky na poskytnutie v úveru v žiadnej banke. Sumu 1 000 Eur má žalovaná aj vo svojom účtovníctve, čo svedčí o tom, že žalovaná ju považovala za zálohu.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.06.2011 uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o sprostredkovaní úveru. Právny zástupca žalovanej subsumoval uvedený vzťah pod príkaznú zmluvu. Nakoľko však podľa právneho zástupcu žalobcu treba právne vzťahy posudzovať podľa ich obsahu, kde obsahom tohto vzťahu bolo sprostredkovanie úveru, treba tento vzťah podriadiť pod zmluvný typ, ktorým je sprostredkovateľská zmluva upravená v § 774 a nasl. OZ. V zmysle tejto zmluvy by žalovaná nárok na odmenu mala iba vtedy, ak by bol výsledok dosiahnutý jej pričinením, to znamená, len ak by uzavretie zmluvy o úvere naozaj sprostredkovala. Obdobne je to aj s náhradou hotových výdavkov. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že aj napriek tomu trvá na tom, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pôžičke.
Na pojednávaní dňa 10. 10. 2011 právny zástupca žalobcu potvrdil svoju výpoveď zo dňa 29.06.2011 a opäť uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, nakoľko však žalovaná takúto zmluvu popiera a odvoláva sa na prijatie zálohy za sprostredkovanie úveru, jednalo by sa v takom prípade o tzv. sprostredkovateľskú zmluvu, podľa ktorej by žalovanej nárok na odmenu, ani nárok na náhradu výdavkov rovnako nevznikol.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 10. 10. 2011 uviedol, že žalobca v priebehu konania nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke a jeho konanie sa od začiatku javí ako účelové. Suma 1 000 Eur bola podľa právneho zástupcu žalovanej žalobcom zaplatená dobrovoľne a to titulom náhrady hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa sprostredkovateľskej zmluvy. Ďalej právny zástupca uviedol, že žalovaná túto činnosť vykonávala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti v zmysle Obchodného zákonníka.
Na pojednávaní dňa 16. 11. 2011 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca nepreukázal vznik záväzkového právneho vzťahu z titulu pôžičky, pričom sám žalobca priznal, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu nejakého vzťahu, predmetom ktorého malo byť obstaranie uzatvorenia zmluvy o úvere pre žalobcu. Podľa právneho zástupcu žalovanej nie je predmetom sporu existencia nároku na odmenu, nakoľko je preukázané, že zmluva, či už sprostredkovateľská alebo príkazná, bola ústne dojednaná. Suma, ktorú žalovaná vyúčtovala, nie je suma z titulu odmeny, ale z titulu náhrady výdavkov. Pokiaľ by žalobca za činnosť, ktorú žalovaná obstarala, riadne nezaplatil, vzniklo by na jeho strane bezdôvodné obohatenie.
Sporným v konaní ostal dôvod, pre ktorý žalobca zaslal žalovanej sumu 1 000 Eur na jej účet.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 776 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu
Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
Dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca bezhotovostným prevodom previedol na bankový účet žalovanej sumu 1 000 Eur nakoľko táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Súd má za to, že žalobca pred súdom však neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie ním tvrdeného právneho titulu na základe ktorého došlo k uvedenému peňažnému prevodu, teda žalobca dostatočným spôsobom súdu nepreukázal, že právnym titulom prevodu peňažných prostriedkov na účet žalovanej bola v skutočnosti zmluva o pôžičke, kde mal vystupovať ako veriteľ a žalovaná ako dlžník.
Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu samotných účastníkov vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu dohody, predmetom ktorej mal byť záväzok žalovanej sprostredkovať pre žalobcu uzatvorenie zmluvy o úvere a záväzok žalobcu zaplatiť jej za takéto sprostredkovanie odplatu. Tieto skutočnosti opäť neboli medzi účastníkmi sporné.
Súd posúdil skutkový stav a vyhodnotil ho tak, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka a úhradu na účet žalovanej zo strany žalobcu preto považoval za zálohu na odplatu za sprostredkovanie. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o sprostredkovateľskej zmluve súd nevyhovel námietke žalovanej, že prijatú zálohu od žalobcu použila na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním úveru. Na námietku žalovanej by súd prihliadal a skúmal oprávnenosť jej skutočných nákladov pri jej činnosti v prípade, ak by účastníci mali medzi sebou uzavretú mandátnu zmluvu podľa obchodného zákonníka. Žalovaná súdu nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné ustáliť, že medzi účastníkmi bola uzavretá mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.
Napriek skutočnosti, že žalovaná vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu ako samostatne zárobkovo činná osoba, žalobca vystupoval v predmetnom právnom vzťahu ako súkromná osoba, teda nie ako podnikateľ. Taktiež medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu žiadnej písomnej dohody. Z toho dôvodu mal súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna podmienka na to, aby sa vzájomný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka a z toho dôvodu ho súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Nakoľko sprostredkúvaná zmluva o úvere medzi žalobcom a veriteľom sa neuzavrela, nevznikol žalovanej nárok na odmenu za takúto činnosť, a preto bola povinná prijatú zálohu na jej odmenu vrátiť žalobcovi, čo však do podania žaloby neurobila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že na strane žalovanej došlo nevrátením zálohy k bezdôvodnému obohateniu, a preto súd žalobcov nárok považoval za dôvodný.
Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje najvyššiu hornú hranicu úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Výška úrokov z omeškania je ustanovená Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a ku dňu vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu predstavovala výšku 1,75 % ročne, ku ktorej sa pripočíta 8 percentuálnych bodov.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% p. a. z istiny 1000 Eur od 01. 09. 2010 (deň nasledujúci, v ktorom sa dostal žalovaný do omeškania) do zaplatenia. Súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný, a preto mu vyhovel v plnom rozsahu.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal zo žalobcom vyčíslených právnych úkonov v podaní zo dňa 16. 11. 2011. Trovy konania pozostávajú z úkonov právnej služby, z režijného paušálu a DPH podľa vyhlášky z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.(ďalej "vyhláška ").
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1 000 Eur, kedy základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky suma 61,41 Eur.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na základe tohto predmetného ustanovenia si advokátka vyúčtovala ku každému úkonu režijný paušál.
Trovy právneho zastúpenia podľa § 10, § 13, § 17 vyhlášky tak ako si ich vyčíslil žalobca spočívajú v nasledovných úkonoch právnej služby:
1) Tarifná odmena advokáta a náhrada režijného paušálu:
- 18. 10. 2010 príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ................................................................................61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,21 Eur
- 19. 10. 2010 vypracovanie a podanie návrhu na súd ..................................................... ............................................................................... 61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,21 Eur
- 04. 11. 2010 odpoveď na mimosúdne vyrovnanie ..............................................................
..................................................................................61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,21 Eur
- 10. 01. 2011 vyjadrenie k odporu ..............................................................
..................................................................................61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,41 Eur
- 10. 02. 2011 účasť na pojednávaní (odročené)....................................................................
................................................................................15,35 Eur + RP (režijný paušál) 7,41 Eur
- 29. 06. 2011 účasť na pojednávaní ......................................................................................
................................................................................61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,41 Eur
- 10. 10. 2011 účasť na pojednávaní ......................................................................................
................................................................................61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,41 Eur
- 16. 11. 2011 účasť na pojednávaní .............................................................................
................................................................................61,41 Eur + RP (režijný paušál) 7,41 Eur
+ 20% DPH k náhrade trov konania vo výške 100,78 Eur.
Súd priznal žalobcovi odmenu za zastupovanie advokátom vo výške 604,68 Eur, nakoľko vyčíslenie bolo v súlade s vyhláškou a jednalo sa o účelne vynaložené náklady na bránenie práva.
O trovách tohto konania rozhodol súd tak, že priznal žalobcovi právo na ich náhradu voči žalovanému v celkovej sume 604,68 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 OSP je účastník, ktorému bola uložená náhrada trov konania, povinný ju zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.