Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-139-2011.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/139/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa Slovenskej komory zubných technikov, so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava IČO: 421 32 185, proti odporcovi N. Y., dipl. z.t., bytom T. G. XXX/X, Ž., adresa pre doručovanie: C. X/XX, Ž., zastúpenému splnomocneným zástupcom spol. Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o zaplatenie 353,84 Eur, takto
rozhodol:
Návrh, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 353,84 eur, sa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 156,88 eur na účet splnomocneného zástupcu odporcu Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2011 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3523,84 eur a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že odporca ako člen Slovenskej komory zubných technikov (ďalej len SKZT) nezaplatil do 31.08.2007 na roky 2006 až 2010 členské príspevky v celkovej výške 353,84 eur.
Vo veci bol dňa 05.05.2011 vydaný Platobný rozkaz pod č.k. 2Ro 81/2011-13, ktorým súd vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.
Odporca proti nemu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 30.05.2011 odpor (č.l. 14), ktorý odôvodnil najmä tým, že nebol a nie je členom SKZT, nepožiadal o zápis do zoznamu členov SKZT ani neučinil žiadny iný dobrovoľný úkon smerujúci ku vzniku jej členstva v SKZT. Odporca tiež namietol premlčanie časti uplatneného nároku.
Navrhovateľ sa k odporu odporcu vyjadril podaním došlým súdu dňa 02.08.2011, v ktorom podaní uviedol, že SKZT vedie odporcu pod. reg. č. 31062/2-U-31062. Do 01.01.2005 platil zák. č. 14/1992 Z.z. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 14/1992 Zb.), podľa ktorého členstvo v komore zaniká úmrtím, stratou alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony a vystúpením alebo vylúčením z komory. V § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 14/1992 Zb. je uvedené, že každý člen komory je povinný riadne platiť určené príspevky. Z uvedeného vyplýva, že vystúpenie z komory sa musí vykonať písomným aktom, v ktorom člen komory člen komory urobí prejav vôle; ak vnútorný predpis upravil, že členstvo v komore zaniká tým, ak člen komory neuhradí členský príspevok, ide o úpravu nad rámec zákona, na ktorú orgán komory nemá oprávnenie. Ak podľa § 3 ods. 1 zákona č. 14/1992 Zb. členstvo v komore vzniklo podaním písomnej žiadosti a prijatím za člena, potom aj úprava podľa § 6 zákona č. 14/1992 Zb. znamená, že vystúpenie z komory musí byť vykonané na základe písomného prejavu. Navrhovateľ ďalej poukázal na zrušenie zákona č. 14/1992 Zb. zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 578/2004 Z.z.), kde v prechodných ustanoveniach, a to v § 102 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. je uvedené, že zubný technik, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona členom Slovenskej komory zubných technikov zriadenej podľa osobitného zákona, stáva sa členom Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov podľa tohto zákona a ich doterajšie členstvo v doterajších komorách zaniká. Týmto preklopením sa zubní technici stali členmi komory, ktorá vznikla uvedeným zákonom. Členstvo v komore už nebolo povinné ako za predchádzajúcej úpravy. Preto mal odporca, ak chcel byť vyčiarknutý, postupovať podľa § 51 zákona 578/2004 Z.z.. Na záver navrhovateľ uviedol, že na podanom návrhu trvá.
Odporca k vyjadreniu navrhovateľa zaujal stanovisko podaním osobne podaným súdu dňa 07.11.2011. V tomto podaní uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca bol členom Komory za účinnosti zákona č. 14/1992 a teda rovnako nepreukázal, že na základe zákona č. 578/2004 Z.z. došlo ku prechodu tohto členstva do novovytvorenej Komory zubných technikov. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že odo dňa účinnosti zákona č. 578/2004 Z.z. eviduje odporcu ako člena Komory. Skutočnosť, že navrhovateľ po uplynutí jednotlivých kalendárnych rokov 2005-2010 nevyzýval odporcu k zaplateniu členského za príslušný kalendárny rok len nasvedčuje tomu, že odporca nebol evidovaný ako člen Komory a navrhovateľ členstvo odporcu odôvodňuje len s použitím zákona č. 578/2004 Z.z. o prechode členstva. Podľa Štatútu schváleného snemom Komory dňa 18.06.2005, ak jej člen nezaplatí členský príspevok v stanovenom termíne, zaniká jeho členstvo zrušením. Podľa ďalšieho Štatútu schváleného snemom Komory dňa 05.04.2008, Komora vyčiarkne zo zoznamu člena, ak nezaplatil členský príspevok do 30.09. príslušného roku. Aj táto okolnosť nasvedčuje, že navrhovateľ neevidoval odporcu ako člena Komory a jeho návrh je len účelovou snahou o zabezpečenie finančných prostriedkov vymáhaním členských príspevkov, ktoré sú príjmom Komory. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobný návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem vyššie uvedenými vyjadreniami aj výsluchom odporcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 16.11.2011 a listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise.
Navrhovateľ žiadal svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16.11.2011 ospravedlniť a súhlasil, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti podľa návrhu.
Splnomocnený zástupca odporcu pred súdom uviedol, že trvá na dôvodoch tak, ako je uvedené v odpore zo dňa 30.05. doručený súdu dňa 30.05. č.l. 14 a stanovisku k podaniu navrhovateľa zo dňa 07.11. doručené súdu 07.11.2011 a zároveň pokiaľ ide o uplatnený nárok za prvé dva roky 2005 a 2006, tak aj vznáša námietku premlčania.
Navrhovateľ predložil pri podaní návrhu iba uznesenia SKZT o výške členských príspevkov za žalované obdobie. Dôkaz o svojom tvrdení, že odporca bol v žalovanom období teda v rokoch 2006 až 2010 členom SKZT nepredložil ani neoznačil.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov: Členstvo v komore vzniká podaním písomnej žiadosti a prijatím za člena .
Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že by odporca bol členom SKZT podľa citovaného zákona teda zákona č. 14/1992 Zb..
Rovnako tak v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Členstvo v komore vzniká zápisom do zoznamu členov alebo udelením čestného členstva v komore.
Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.: Komora zapíše do zoznamu členov do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zdravotníckeho pracovníka, ak je odborne spôsobilý na výkon zdravotníckeho povolania a je bezúhonný.
Navrhovateľ však v konaní nepreukázal ani, že by odporca bol členom SKZT podľa citovaného zákona teda zákona č. 578/2004 Z.z..
Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal základ uplatneného nároku, ktorým základom bolo členstvo odporkyne v SKZT, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pre úplnosť je nutné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 25) poukazoval na ust.§ 102 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. v zmysle ktorého zubný technik, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona členom Slovenskej komory zubných technikov zriadenej podľa zákona 14/1992 Zb., stáva sa členom Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov podľa tohto zákona a ich doterajšie členstvo v doterajších komorách zaniká, a teda odporca sa stal členom SKZT v zmysle tohto prechodné ustanovenia, súd uvádza, že i toto zákonné ustanovenie predpokladá, že ten-ktorý zubný technik bol členom komory podľa zákona č. 14/1992 Zb, čo však konaní preukázané nebolo.
O náhrade trov konania rozhodol súd na základe ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca mal vo veci plný úspech, v konaní bol zastúpený splnomocneným zástupcom - advokátom, preto mu súd priznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách zaplateného súdneho poplatku za odpor podaný proti vydanému platobnému rozkazu vo výške 21,- eur a v trovách právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby :
1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 27.05.2011 v hodnote úkonu 26,56 eur, režijný paušál 7,41 eur;
2. odpor zo dňa 30.05.2011 v hodnote úkonu 26,56 eur, režijný paušál 7,41 eur;
3. stanovisko zo dňa 07.11.2011 v hodnote úkonu 26,56 eur, režijný paušál 7,41 eur
4. účasť na pojednávaní dňa 16.11.2011 v hodnote úkonu 26,56 eur, režijný paušál 7,41 eur.
Celkom teda trovy právneho zastúpenia vo výške 135,88 eur a celkom trovy konania vo výške 156,88 eur (135,88 + 21).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.