Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/143/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: G.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. X/C, W., zastúpený JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so sídlom Seberíniho 1, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s. r. o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779, zastúpený advokátskou kanceláriou BRICHTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Grosslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, o návrhu spoločníka na zrušenie účasti v spoločnosti, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. -130 zo dňa 09.10.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -130 zo dňa 09.10.2023 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -130 zo dňa 09.10.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v zložení peňažnej sumy 386.867,25 € do úschovy Mestského súdu Bratislava III. 1.1. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je dostatočne opodstatnené, nakoľko nastala potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu, že dňa 31.03.2023 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, pričom z obsahu zápisnice sa žalobca dozvedel, že na valnom zhromaždení sa rozhodlo o ukončení prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaji majetku slúžiaceho na jej prevádzkovanie. Mal za to, že možno dôvodne usudzovať, že dôsledkom (a potenciálne aj cieľom postupu zvolania predmetného valného zhromaždenia) bude docielenie stavu, kedy žalovaný bude nemajetný a nebude mu schopný vrátiť poskytnuté pôžičky, ich príslušenstvo a ani mu zaplatiť vyrovnací podiel pri zrušení jeho účasti ako spoločníka. Žalovaný mal podľa žalobcu aj reálne uskutočniť predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne a získané prostriedky použil v určitom (žalobcovi neznámom) rozsahu na úhradu záväzkov voči UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. pobočka zahraničnej banky. Uvedené vyplýva z oznámenia zaslaného bankou žalobcovi. Žalobca však poukazuje na to, že záväzky voči UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky neboli splatné a žalovaný tak zvýhodnil tohto veriteľa potenciálne na úkor žalobcu. Žalovaný sa podľa žalobcu zbavil celého svojho majetku, prostredníctvom ktorého mal vytvárať zisk. Toto konanie žalovaného z pohľadu žalobcu nepochybne ohrozuje jeho právne postavenie a vyvoláva obavu, že ak aj uspeje v spore vo veci samej, tak prípadná exekúcia bude ohrozená. Poukázal na to, že kým majetok slúžiaci na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch bol stabilným aktívom, ktoré nie je likvidné a navyše je spôsobilé generovať príjem, peňažné prostriedky, vďaka svojej vysokej likvidite, môžu byť použité a spotrebované podstatne rýchlejšie. Mal za to, že zároveň bez nariadenia neodkladného opatrenia nebude mať dosah na to, akým spôsobom žalovaný peňažné prostriedky použije. Nemožno preto podľa neho konštatovať, že v dôsledku scudzenia majetku získal

žalovaný peňažnú protihodnotu, čím došlo len k transformácii majetku žalovaného z nehnuteľnej podoby do podoby peňažnej bez toho, aby sa zhoršilo právne postavenie jeho veriteľov. Predaj majetku slúžiaceho na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne podľa žalobcu zhoršil jeho postavenie vo vzťahu k vymožiteľnosti jeho budúceho vyrovnacieho podielu. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný na valnom zhromaždení rozhodol taktiež o poskytnutí pôžičky vo výške 330.000,- € obchodnej spoločnosti Bioplyn Budča spol. s r.o., pričom podľa vedomosti žalobcu je táto spoločnosť predlžená. O dôvodnosti nároku na zrušenie účasti ako spoločníka v žalovanej spoločnosti svedčí predovšetkým rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.05.2022 vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorým bola zrušená účasť žalobcu ako spoločníka v žalovanej spoločnosti. Poukázal na to, že so zrušením účasti v spoločnosti je zároveň v zmysle zákona spojené právo na vyrovnací podiel, ktorý má byť zo strany obchodnej spoločnosti vyplatený tomu spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti je zrušená rozhodnutím súdu. Podľa žalobcu možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v dôsledku predaja uvedeného majetku disponuje finančnými prostriedkami, ktorými by v súčasnosti bol schopný ho uspokojiť a vyplatiť mu vyrovnací podiel. Zároveň však podľa neho existuje dôvodná obava, že žalovaný použije získané financie na iný účel ako na vytvorenie rezervy pre prípad neúspechu v spore so žalobcom a žalobcovi nebude schopný vyrovnací podiel vyplatiť. Obava je podľa neho daná už z obsahu zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného, v ktorom deklaruje, že získané peniaze budú použité na účel úhrady záväzku voči UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, hoci táto pohľadávka nie je splatná. Obava je daná aj tým, že žalovaný poskytol pôžičku vo výške 330.000,- € spoločnosti Bioplyn Budča spol. s r.o., čím sa zbavil možnosti disponovať takouto značkou sumou, ktorá mohla slúžiť na úhradu vyrovnacieho podielu voči žalobcovi. Žalobca poukázal na uznesenie vo veci sp. zn. , ktorým Mestský súd Bratislava III nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého obchodná spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 1 s.r.o. je povinná zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu vo výške 60.226,46 €. Žalobca uviedol, že pri určení sumy, ktorú by mal žalovaný zložiť do úschovy súdu prvej inštancie, vychádzal z poslednej účtovnej závierky žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2022. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení , , , , , , (ďalej aj „“) a , a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,Z“). 1.3. Uviedol, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za osvedčenú dôvodnosť nároku a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia a dôvodnosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 1.4. Po skutkovej stránke vychádzal súd prvej inštancie z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jeho účasť v žalovanej spoločnosti. Na podklade právoplatného výroku rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel, by zanikla účasť žalobcu v žalovanej spoločnosti, pričom by mu následne vznikol podľa nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dôvodom na jeho nariadenie je skutočnosť, že je tu obava ohrozenia exekúcie z dôvodu realizácie právnych úkonov, ktorých vykonanie deklaroval žalovaný uzneseniami prijatými na valnom zhromaždení konanom dňa 31.03.2023. Ako účinný prostriedok na ochranu svojich práv žalobca identifikoval možnosť vydania neodkladného opatrenia podľa - teda zloženia peňažnej sumy, v hodnote potencionálneho vyrovnacieho podielu. 1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Žalobca by v prípade možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, neosvedčil ohrozenie exekúcie a primeranosť neodkladného opatrenia. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca súdu nedoložil údaje o skutočnej predajnej cene majetku žalovaného. Z listiny - odpoveď konateľa zo dňa 17.07.2023 vyplýva, že majetok bol predaný za cenu vyššiu ako bola hodnota určená znaleckým posudkom. Konateľ žalovaného v predmetnej odpovedi deklaroval súčinnosť pri nahliadnutí žalobcu do dokumentácie žalovaného, z ktorej by si bol žalobca oprávnený robiť odpisy, a tým súdu preukázať reálnu predajnú cenu majetku žalovaného ( ). Získanie predmetných informácií by nebolo pre žalobcu neprimerane náročné. Vzhľadom k tomu, že išlo o hlavný majetok žalovaného, jednalo by sa o kľúčovú informáciu pre posúdenie prípadného ohrozenia exekúcie. Predajná cena, výrazne vyššia ako hodnota určená znaleckým posudkom, by bola podľa súdu prvej inštancie spôsobilá eliminovať žalobcom deklarované ohrozenie exekúcie. 1.6. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je splnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v tom, že exekúcia bude ohrozená, vzhľadom k tomu, že exekúcia nebude môcť byť v

budúcnosti vedená (na podklade rozhodnutia v prejednávanom konaní). V tejto súvislosti poukazuje súd na rozdiel medzi prejednávaným konaním a konaním vedeným Mestským súdom Bratislava III sp. zn. , v ktorom bolo na podklade totožných skutkových okolností nariadené neodkladné opatrenie. V konaní sp. zn. sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 48.825,- € s príslušenstvom z titulu nároku na dividendu za rok 2018. Jedná sa teda nepochybne o spor o zaplatenie peňažnej sumy, pričom v prípade vyhovenia podanej žalobe, bude právoplatný rozsudok exekučný titulom. 1.7. Súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa .

2. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( . Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o tom, že dostatočne neodôvodnil nárok, ktorého sa domáhal v rámci konania, že neodôvodnil naliehavosť vydania neodkladného opatrenia a nebezpečenstvo hroziacej ujmy a mal za to, že sú v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 2.1. Namieta, že nikde v návrhu neuviedol, že bol podaný len z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie a že nebol povinný formálne explicitne označiť dôvod, pre ktorý návrh na vydanie neodkladného opatrenia podáva, ale jeho povinnosťou bolo len opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie podľa prichádza do úvahy len vtedy, keď je predmetom sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie sumy a že nesúhlasí s tým, že neosvedčil ohrozenie exekúcie a primeranosť neodkladného opatrenia, keď nedoložil údaje o predajnej cene majetku žalovaného. Súd vec nesprávne právne posúdil. 2.2. Žalobca zároveň považuje za nesprávnu úvahu súdu prvej inštancie, že predajná cena výrazne vyššia ako hodnota určená znaleckým posudkom by bola spôsobilá eliminovať žalobcom deklarované ohrozenie exekúcie. Poukazujeme na množstvo záväzkov, ktoré má žalovaný len voči žalobcovi a na ktoré poukázal žalobca už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež poukazujeme aj na pôžičku vo výške 330.000,- € voči obchodnej spoločnosti Bioplyn Budča. 2.3. Skutocˇnosti ním opi´sane´ v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia z pohlˇadu zˇalobcu odo^vodnˇovali nariadenie neodkladne´ho opatrenia ako z do^vodu potreby neodkladnej u´pravy pomerov, tak aj z obavy, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Z ním opi´sany´ch rozhoduju´cich skutocˇnosti ´ nepochybne vyply´va rea´lna obava, zˇe zˇalovany´ mu nebude schopny´ vyplatitˇ jeho vyrovnaci´ podiel v pri´pade, kedˇ mu nanˇ vznikne na´rok. Ta´to obava teda podľa žalobcu odo^vodnˇuje potrebu neodkladne upravitˇ pomery medzi stranami ako aj obavu z ohrozenia exeku´cie.

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnil s názormi súdu prvej inštancie, pre ktoré zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a považoval ich za vecne a právne správne. Mal za to, že samotný základ nároku žalobcu na zaplatenie vyrovnacieho podielu ešte neexistuje. Uviedol, že zatiaľ neexistujúca pohľadávka nemôže byť z povahy veci ešte predmetom exekúcie a preto nie je možné takúto pohľadávku „zabezpečiť“ vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Rovnako výška potenciálneho vyrovnacieho podielu nebola v návrhu žalobcom dostatočným spôsobom vypočítaná a osvedčená a suma, ktorú žalobca uviedol do petitu návrhu je celkom zjavne nesprávna, nakoľko ju určoval z nesprávnych podkladov. Žalovaný uviedol, že v čase vydania napadnutého uznesenia nie len že nebolo isté, aký bude výsledok konania vo veci samej a či žalobcovi vôbec niekedy vznikne nárok na vyrovnací podiel, ale už vôbec nebola známa jeho potenciálna budúca výška (ktorá sa v priebehu času prirodzene mení). Súhlasí s interpretáciou súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že neodkladné opatrenie podľa , ktorého sa žalobca v návrhu domáha (viď článok III odvolania) prichádza z povahy veci do úvahy len vtedy, ak je predmetom sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy, tento názor zastáva aj komentárová literatúra. Sám žalobca v odvolaní uznáva, že na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej, nemôže byť žalovaný zaviazaný na zaplatenie vyrovnacieho podielu a teda predmetom konania z povahy veci nie je zaplatenie žiadnej peňažnej sumy. V takom prípade ale podľa žalovaného neodkladné opatrenie s obsahom, akého sa žalobca domáhal v návrhu, nie je možné nariadiť. Vzhľadom na čas, kedy žalobca návrh podal, nie je podľa žalovaného splnená ani podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia (ktoré per se zahŕňa aj prvky naliehavosti a nevyhnutnosti). Žalovaný uviedol, že z návrhu je zrejmé, že žalobca za skutkovú okolnosť, z ktorej odvodzuje potrebu vydania neodkladného opatrenia, považuje valné zhromaždenie žalovaného

zo dňa 31.03.2023 a právne úkony vykonané na základe na ňom prijatých rozhodnutí. Poukazuje na to, že podľa návrhu bol o týchto skutočnostiach žalobca informovaný dňa 02.05.2023 a návrh podal dňa 25.09.2023. Návrh teda podľa neho žalobca bez ohľadu na ďalšie naše okolnosti nepodal ani včas.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len „“). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu. Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

11. Podľa spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia a platia obdobne.

12. V zmysle platnej a u´cˇinnej pra´vnej u´pravy v ustanoveniach a nasl. mo^zˇe su ´d nariaditˇ neodkladne´ opatrenie v dvoch pri´padoch, a to ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo, ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, pricˇom v danom pri´pade navrhovateľ odo^vodnˇoval svoj na´vrh potrebou bezodkladnej u´pravy pomerov. V kazˇdom pri´pade vsˇak navrhovateľ musi´ opi´sani´m rozhoduju´cich skutocˇnosti´ osvedcˇitˇ potrebu nariadenia neodkladne ´ho opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena ´ a su´cˇasne je jeho povinnostˇou v zmysle v na´vrhu na nariadenie neodkladne ´ho opatrenia opi´satˇ skutocˇnosti hodnoverne osvedcˇuju´ce do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore ´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana. V neposlednom rade je v zmysle dana´ povinnostˇ navrhovateľa pripojitˇ k na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia listiny, na ktore´ sa odvola´va. Skutocˇnostˇ, zˇe su´d v zmysle mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojedna´vania, zaklada´ potrebu vysokej presvedcˇivosti samotne´ho na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia.

Povinnostˇou su´du je do^sledne vyhodnotitˇ, cˇi je na´vrh z objekti´vneho hlˇadiska presvedcˇivy ´ a cˇi dosˇlo k osvedcˇeniu vsˇetky´ch za´konom predpokladany´ch skutocˇnosti´. Za´kon uklada´ navrhovateľovi povinnostˇ hodnoverne osvedcˇitˇ nielen potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exeku´cie, ale aj do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, cˇo mo^zˇe navrhovateľ dosiahnutˇ najma¨ relevantny´mi skutkovy´mi tvrdeniami, listinny´mi do^kazmi a kvalifikovanou pra´vnou argumenta´ciou.

13. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava z ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia ( ), ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

15. V danej veci odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca dôkazné bremeno o potrebe nariadenia práve takto navrhovaného neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčil. Z podaného návrhu vyplýva obava žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie (článok VIII ods. 5 a 6, článok IX v celosti, článok X ods. 5 a 6, článok XI návrhu), ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

16. Z ustanovení a ods. 1 vyplýva, že spoločníkovi vzniká právo na až vtedy, keď súd zrušil jeho účasť v spoločnosti (alebo bolo vylúčený, čo nie je pre tento prípad relevantné). Pri zrušení účasti v spoločnosti súdom v zmysle vzniká spoločníkovi právo na dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení jeho účasti v spoločnosti. Rozhodnutie o zrušení účasti spoločníka má teda jednoznačne konštitutívny účinok na existenciu nároku na podľa a do tohto momentu žiadne právo spoločníka na neexistuje. Zatiaľ neexistujúca pohľadávka nemôže byť z povahy veci ešte predmetom exekúcie a preto nie je možné takúto pohľadávku „zabezpečiť“ vo forme nariadenia neodkladného opatrenia zaväzujúceho jednu zo strán sporu zložiť konkrétnu peňažnú sumu potenciálneho budúceho vyrovnacieho podielu. Samotné zrušenie účasti žalobcu v žalovanej spoločnosti v konaní vo veci samej je potrebné považovať zatiaľ za sporné, miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe súdom v spore je neznáma.

17. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia svojej účasti v žalovanej spoločnosti, pričom navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému prikáže zložiť peňažnú sumu 386.867,25 € do úschovy Mestského súdu Bratislava III. z dôvodu ohrozenia vyplatenia jeho vyrovnacieho podielu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie

podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to že potreba úpravy pomerov je bezodkladná, pričom ďalej je potrebné skúmať otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca neodkladným opatrením žiadal poskytnúť ochranu svojmu právu na vyplatenie vyrovnacieho podielu z obavy, že by konaním žalovaného mohlo dôjsť k zníženiu majetku. Zo spisu však nevyplýva, že by žalobca osvedčil výšku svojho nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu voči žalovanému. Žalobca svoj nárok neosvedčil tak, aby zodpovedal tomu, že žalovaný má napadnutým uznesením povinnosť spočívajúcu v zložení peňažnej sumy 386.867,25 € do úschovy súdu prvej inštancie.

18. Neodkladným opatrením prikazujúcim zloženie určitej sumy do úschovy súdu dochádza k obmedzeniu dispozičného oprávnenia právnickej osoby, čím dochádza k zásahu do práv povinnej osoby, pričom by mohol mal pre ňu nepriaznivé až likvidačné následky. Právne pomery a ich relevancia sa posudzujú v čase vydania neodkladného opatrenia. ( ). Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neboli preukázané zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v čase, keď nie je jednoznačné, že rozhodnutie vo veci samej v prospech žalobcu bude existovať a nie je osvedčená ani výška vyrovnacieho podielu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že je hrozba prípadnej exekúcie a že žalovaný nebude mať dostatok majetku na uspokojenie ním následne vymáhanej pohľadávky, za danej situácie podľa odvolacieho súdu nie je jednoznačné, že by žalovaný nemal inú možnosť, ako zabezpečiť zdroje na výplatu vyrovnacieho podielu, rovnako nie je preukázané, či žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľných či hnuteľných vecí. Samotný žalobca poukázal na to, že možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v dôsledku predaja uvedeného majetku disponuje finančnými prostriedkami, ktorými by v súčasnosti bol schopný ho uspokojiť a vyplatiť mu . V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Žalovaný mal podľa žalobcu reálne uskutočniť predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne a získané prostriedky použil v určitom (žalobcovi neznámom) rozsahu na úhradu záväzkov voči UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.. pobočka zahraničnej banky a podľa žalobcu sa zbavil celého svojho majetku, prostredníctvom ktorého mal vytvárať zisk. Nie je ani známa výška peňažných prostriedkov získaných žalovaným z uvedeného predaja, a tým ide len o predpoklad žalobcu, že nebude mať žalovaný dostatok peňažných prostriedkov aj na vyplatenie jeho podielu zatiaľ navyše dostatočne nepreukázaného. Žalobca žiadnym spôsobom a ani relevantným dôkazom nepreukázal, že žalovaný má byť platobne neschopný a že by mala existovať dôvodná pochybnosť na ohrozenie nároku žalobcu. Žalobca v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež neosvedčil existenciu takého správania žalovaného, ktoré by viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a tiež k tomu, že iba navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie ujmy žalobcovi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil ani bezprostrednú hrozbu ujmy na jeho strane, ktorá by mu prípadným konaním žalovaného mala vzniknúť.

19. Odvolací súd taktiež nemal za osvedčenú dôvodnosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že by v prípade tvrdeného nezákonného konania zo strany žalovaného žalobcovi hrozila bezprostredná ujma, že by malo dôjsť k nevyplateniu mu vyrovnacieho podielu. V čase vydania napadnutého uznesenia nebolo isté, aký bude výsledok konania vo veci samej a či žalobcovi vznikne nárok na , najmä nebola známa jeho potenciálna budúca výška. Tvrdenia žalobcu o tom, že vznikla „reálna obava, že žalovaný nebude schopný vyplatiť žalobcovi jeho “ sú len v rovine jeho tvrdení, ktoré však ničím neosvedčil. Argumentácia žalobcu sama osebe nie je dostačujúcim argumentom pre nariadenie neodkladného opatrenia bez tvrdenia a osvedčenia skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti svedčiace o takom konaní žalovaného, ktoré by reálne znamenalo hrozbu budúcej exekúcie. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného - zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu (alebo zbavovanie sa majetku za zníženú cenu), a teda žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie ním uvádzanej pohľadávky v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalobca podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia až skoro po pol roku od okolnosti, z ktorej odvodzuje potrebu vydania neodkladného opatrenia, a to konania valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.3.2023 a právnych úkonov vykonaných na základe na

ňom prijatých rozhodnutiach. Otáznou teda zostáva aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia, ktorú žalobca dostatočne neosvedčil.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu, nakoľko má za to, že neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Odvolací súd vyhodnotil všetky žalobcove skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov žalobcu a žalovaného navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby vzniku možnej škody a ujmy žalobcovi. Súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď uzavrel, že žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa .

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).