Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-122-2011.pdf
PDF · 86.8 KB
No categories available
4P/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci mal. U. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. č. XX a Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, v konaní o udelenie súhlasu k zmene priezviska takto
rozhodol:
Súd d á v a za otca maloletého dieťaťa N. G., nar. XX.XX.XXXX, s ú h l a s matke maloletého dieťaťa Y. M., nar. XX.XX.XXXX, na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. U. G., nar. XX.XX.XXXX na M..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným na tunajší súd žiadala, aby súd udelil za otca maloletého dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej U. G., nar. XX.XX.XXXX na priezvisko M..
Svoj návrh odôvodnila tým, že dcéra v budúcom roku 2012 nastupuje do školy a obáva sa, že by mohla byť vystavená posmechu a ponižovaniu zo strany spolužiakov, keďže je už dvakrát rozvedená a z každého manželstva má jedno dieťa, už aj tak je problém s ich priezviskami. S otcom dieťaťa neboli nikdy zosobášení, otec od marca 2010 nežije s nimi v spoločnej domácnosti, nakoľko v novembri 2010 sa vrátil k bývalej manželke, s ktorou má dve neplnoleté deti. O maloletú dcéru neprejavuje záujem a ani sa finančne nepodieľa na jej výchove a výžive. Maloleté dieťa nemá s otcom vybudovaný žiaden vzťah, oslovuje ho krstným menom a neprejavuje žiaden záujem o jeho osobu. Stále jej kladie otázku, prečo má iné priezvisko ako jej brat a mama. Biologický otec so zmenou priezviska nesúhlasil.
Súd uznesením č.k. 4P/122/2011-6 zo dňa 01.05.2011 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka ÚPSV a R v Starej Ľubovni.
Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí so zmenou priezviska.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca mal. dieťaťa, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Mal. U. G. pochádza zo vzťahu Y. M., nar. XX.XX.XXXX a N. G., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/177/2011-22 zo dňa 06.09.2011 bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dcéry sumou 33,- eur mesačne. Maloletá má vek 5- tich rokov a sama sa vyjadrila, že chce mať priezvisko M. t.j. zhodné s matkiným. Matka maloletej sa mimosúdnou cestou nedohodla na tom, aby jej otec dieťaťa dal súhlas k zmene priezviska u maloletej.
Na pojednávaní matka uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu. Poukázala na to, že s otcom mal. dieťaťa nie sú zosobášení, žili vo vzťahu druh a družka a po dobu asi 4 rokov striedavo bývali v R. a neskôr vo U. N.. Obaja sú z M., avšak otec dieťaťa si našiel prácu na družstve v W. M., preto sa prisťahovali. Zo vzťahu s N. G. pochádza iba mal. U.. Otec dieťaťa naďalej pracoval na družstve v W. M. a vo februári 2010 odišiel zo spoločnej domácnosti späť do R., kde aj ostal bývať. Dôvod jeho odchodu im neoznámil, následne zrušil podnájom, ktorý mali vo U. N., nakoľko zmluva bola na jeho meno a museli sa vysťahovať. Presťahovali sa do ďalšieho podnájmu, do N., kde žijú doposiaľ. Od mája 2010 sa otec s mal. dcérou U. nekontaktuje žiadnym spôsobom, ani telefonicky, ani osobne, na dieťa nezasiela žiadne výživné. Keďže je dvakrát rozvedená, z každého manželstva má jedno dieťa, v podstate každé dieťa má iné priezvisko. Maloletá U. sa sama automaticky predstavuje priezviskom nie G. tak, ako to má napísané v rodnom liste, ale M.. Dôvodom podania tohto návrhu na zmenu priezviska mal. dieťaťa je to, že mal. dieťa chce ísť do škôlky, má vek 5-tich rokov a obáva sa toho, že dieťa bude mať problémy so spolužiakmi, keďže už teraz sa predstavuje U. M..
Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že jej syn z druhého manželstva má taktiež jej priezvisko a volá sa U. M.. Maloletej U. táto skutočnosť prekáža, že akurát ona má priezvisko iné.
Na pojednávaní dňa 26.10.2011 doplnila svoju výpoveď o skutočnosť, že toho času mal. dcéra už chodí do škôlky a s nástupom dieťaťa do škôlky nastali problémy, keďže nevie a nechce pochopiť prečo má iné priezvisko ako ona. Dieťa prišlo zo škôlky nešťastné, pretože sa rozprávali o rodine a ono muselo vysvetľovať prečo má mama iné priezvisko ako ona. Deti sa jej na to pýtajú, a preto odmieta ďalej chodiť do škôlky.
Matka uviedla, že dieťa dostalo priezvisko po otcovi z toho dôvodu, že s otcom dieťaťa mali v úmysle zosobášiť sa, avšak sa tak nestalo a otec zo spoločnej domácnosti odišiel.
Otec na výživnom uhradil v roku 2010 za mesiac marec, apríl, máj, jún po 50 eur mesačne, potom už výživné neplatil a neskôr začal uhrádzať až na základe rozsudku súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.09.2011
Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí a že pokiaľ bude povinný platiť výživné na dieťa tak chce, aby sa dieťa volalo po ňom. Pokiaľ matka výživné zruší a nebude ho od neho požadovať, tak sa môže dieťa volať priezviskom po nej, inak so zmenou priezviska nesúhlasí. Dieťa naposledy videl minulý rok, t.j. v roku 2010, niekedy v máji a júni. Okrem určeného výživného dieťaťu nič nezakupuje. Potvrdil tú skutočnosť, že dieťa ho neoslovuje otec, ale oslovuje ho po mene, avšak je toho názoru, že toto dieťaťu nakázala jeho matka.
T.č. nikde nepracuje, je v evidencii na Úrade práce v Trebišove, nepoberá však žiadne dávky, pretože na to nemá nárok.
Kolízna opatrovníčka poukázala na vyjadrenie psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb a navrhla súdu, aby návrhu matky v celom rozsahu vyhovel.
V zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
V zmysle ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia mal. dieťaťa.
V zmysle § 41 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.
V zmysle § 41 ods. 2 Zákona o rodine ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa.
V zmysle § 41 ods. 3 Zákona o rodine na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
Podľa § 6 ods. 3 zákona 445/2006 Z.z., ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.
Nakoľko priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, považuje zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona zmení tak, aby bol tento cieľ čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zák. o mene a priezvisku.
V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča.
Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napr. že rodič. Ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi
V predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2010, kedy otec odišiel, zrušil aj podnájom v ktorom predtým bývali, a tak sa matka musela vysťahovať a zmeniť bydlisko. Odvtedy žijú v podnájme v N.. Od mája 2010 sa otec s mal. dcérou žiadnym spôsobom nekontaktuje a na dieťa nezasielal pravidelne výživné. Mal. U. sa predstavuje priezviskom M., má vek 5-tich rokov a má nastúpiť do škôlky.
Pokiaľ ide o stanovisko mal. dieťaťa k predmetnej veci, súd je toho názoru, že na postoj dieťaťa je potrebné prihliadnuť, nakoľko z konzultácie mal. dieťaťa zrealizovanej na referáte poradensko- psychologických služieb vyplýva, že dieťa sa preukázateľne identifikuje s priezviskom matky. Z podanej správy súd zistil, že vzhľadom na vek dieťaťa a okolnosti straty kontaktu s jej otcom, nie je vhodné v aktuálnej dobe narúšať dobre integrovanú psychiku dieťaťa rozvíjaním spomienok na čas, kedy s nimi otec žil. Návrh matky sa v stanovisku psychológa javí ako opodstatnený a akceptovateľný, pretože predstavuje relevantný prvok v procese osobnostného rozvoja dieťaťa v rodine matky, kde žijú aj jej dve dospelé deti - nevlastní súrodenci mal. U..
Nesúhlasné stanovisko otca k podanému návrhu súd hodnotí ako účelové, nakoľko otec jednoznačne podmienil svoj súhlas so zmenou priezviska mal. dcéry na neplatení výživného. Z toho vyplýva, že u otca nejde o skutočný citový záujem o dieťa ale iba o zjavné protirečenie názoru matky a mal. dcéry, keďže v prípade, že by na platení výživného matka netrvala a on ho nebude musieť platiť, súhlasil by so zmenou priezviska.
Súd je teda toho názoru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby malo priezvisko totožné s priezviskom jeho matky, ktorej bolo zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom súdu. Používanie iného priezviska, by mohlo mať nepriaznivý vplyv na jeho ďalší psychický vývin, keďže je už v predškolskom veku, chodí do škôlky a aj tam sa naďalej predstavuje a reaguje iba na priezvisko zhodné s priezviskom matky t.j. M..
Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.