Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-21-2011.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: V. X., W. Č.. X, N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. X, Z., B. N., E. X, N., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/00612/1 zo dňa 20.1.2011, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu vo veci odňatia a zastavenia výplaty dávky a príspevkov v sume 62,50 EUR mesačne od 1.12.2010 a potvrdil rozhodnutie ÚPSVaR O. KoR., X.. B. N. R.. č. K4/2010/02171-34 zo dňa 8.12.201, s poukazom na ust. § 17 ods. 1 a § 26, zák.č. 599/2003 Z.z., v nadväznosti na ust. § 5 ods. 2 písm. a/ a ods. 3 cit. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ako aj § 59ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dôvodom odňatia a zastavenia výplaty dávky a príspevku v sume 62,50 EUR mesačne od 1.12.2010 bola skutočnosť, že príjem účastníka konania v mesiaci december 2010 v sume 144,01 EUR /peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím/ bol vyšší ako suma nárokov, t.j. suma 125,57 EUR.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v §10 ods. 2, §11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a ich príjmom.
V mesiaci december bola odvolateľovi do sumy nárokov započítaná podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi :
- dávka pre jednotlivca 60,50 EUR /§10ods. 2 písm. a/,
- príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 2 EUR /§ 11 ods. 2/,
- ochranný príspevok v sume 63,07 EUR /§14 ods. 2/.
Suma nárokov predstavuje 125,57 EUR.
Pre posúdenie nárokov na pomoc v hmotnej núdzi sa vychádza z príjmov, ktoré sú uvedené v ust. § 4 zákona o životnom minime.
Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, za príjem sa na účely určenia súm životného minima nepovažujú peňažné príspevky občana s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, okrem príspevku na opatrovanie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.
K odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že zásielky v správnom konaní sa doručujú podľa § 24 ods. 1 zákona o správnom konaní. Žalobca dňa 23.3.2010 písomne požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., X.. B. N. R., aby mu úrad písomnosti zasielal na ním uvedenú adresu - W. Č. - V., N., nakoľko nemá prechodný pobyt a od 1.3.2010 je evidovaný k trvalému pobytu - W. Č. N. - V..
Z vyššie uvedených dôvodov mu bola zásielka úradu, X.. B. N.R., teda konkrétne rozhodnutie o odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov doručovaná na adresu, ktorú si sám odvolateľ udal.
Vzhľadom však na to, že uvedená zásielka bola uložená dňom 16.12.2010 na W. Č. N. - V., a nebola prevzatá odvolateľom, preto platí podľa ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, že dňom 19.12.2010 bola zásielka určená do vlastných rúk doručená.
Žalobca potom dňa 20.12.2010 oznámil ÚPSVaR, ústrediu, že mu nebola od 1.12.2010 vyplatená dávka v hmotnej núdzi a taktiež mu bola odňatá a zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi od decembra 2010. Z uvedeného podania vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, ako rozhodli správne orgány vo veci odňatia a zastavenia výplaty dávky. Podanie zo dňa 20.12.2010 správny orgán považoval za odvolanie.
Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na súd. Uviedol v nej okrem iného, že osobne sa neodvolal. Prvostupňový správny orgán háji záujmy prvostupňového správneho orgánu.
Súd sa nebude zaoberať odvolacími dôvodmi, ktoré nesúviseli s neprávnym postupom správneho orgánu, ako napr. konkrétnymi údajmi o podvode pracovníkov ústredia, boj proti korupcii a ostatné listiny adresované Úradu vlády SR pracovníkov ústredia a pod.
Žalobca ďalej uviedol, že ÚPSVaR, B. N., nekonalo v zmysle platných právnych predpisov a interných predpisov, keď sťažnosť prekvalifikovalo na odvolanie, v čom vidí nesprávny úradný postup.
Žalobca tiež uviedol, že sa správny orgán mal vysporiadať s odôvodnením rozhodnutia a poukázal na ust. § 46, § 47 ods. 1 O.s.p., teda prečo aplikoval právne normy v rozhodnutí uvedené na sťažnosť.
Druhostupňovým rozhodnutím sa zakrývala nečinnosť prvostupňového správneho orgánu, žalobcovi nie je známe na základe akého spisového materiálu žalovaný v preskúmavacom konaní rozhodoval.
Tvrdil, že podľa § 22 písm. a/, b/ zák.č. 599/2003 Z.z., zmena alebo zrušenie prvostupňového správneho orgánu spadá do kompetencie ÚPSVaR N., B. N. R.., na uvedený prípad nie je aplikovateľná ani fikcia príslušnosti II. stupňového správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán porušil Ústavu SR.
V závere žaloby uviedol tiež, že požiadal o peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, o žiadosti bolo rozhodnuté vydaním rozhodnutia dňa 29.11.2010, čím sa spojili dva zákony, zákon č. 599/2003 Z.z. a z.č. 447/2008 Z.z.
Žalobca podrobne sa zaoberá s výpočtom priznaného peňažného príspevku podľa rozhodnutia č. K4/10/12831-9 zo dňa 29.11.2010 a ako mali postupovať pracovníci ÚPSVaR pri výplate dávok, najmä pri výplate dávky v sume 869 EUR.
K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 4.5.2011.
Žalobca bol na účely dávok v hmotnej núdzi posudzovaný samostatne ako jednotlivec. Dávka v hmotnej núdzi bola upravovaná v súlade s legislatívnymi úpravami zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Posledná úprava u žalobcu bola realizovaná rozhodnutím č. K4/2010/02171/22 zo dňa 13.4.2010 v sume 62,50 EUR, s účinnosťou od 1.1.2010. Dávka v hmotnej núdzi bola žalobcovi vyplácaná, avšak žalobca si dávku v hmotnej núdzi nepreberal a vyplácané dávky sa vrátili úradu späť od októbra 2009.
Žalobca sa prevažne zdržiaval v N. I. W. Č.. X, v byte u svojej matky. Na základe písomného prísľubu žalobcu, že sa prihlási k trvalému pobytu na W. -N. - V., na základe miestnej príslušnosti bola dňa 11.5.2007 odstúpená písomná dokumentácia žalobcu na ÚPSVaR, X.. B. N. R..
Na základe prešetrenia písomného podania žalobcu oddelením kontroly úradu, bolo zistené, že platnosť preukazu totožnosti žalobcu bola ukončená dňa 5.10.2009, čo je jeden z dôvodov nepreberania dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi ani písomností, ktoré mu boli zasielané doporučene do vlastných rúk. Dňa 3.3.2010 žalobca zaslal úradu potvrdenie o trvalom pobyte N. - V. od 1.3.2010.
Dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o odňatí dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v sume 62,50 EUR od 1.12.2010, zopakoval podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Podanie žalobcu zo dňa 20.12.2010 kvalifikoval ako odvolanie, a preto konal podľa ust. § 54 ods. 1 zákona o správnom konaní.
Zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v § 3, § 4 definuje, ktoré podanie je potrebné považovať za sťažnosť. Sťažnosťou podľa § 4 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, nie je podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu /napr. § 46 zákona o správnom konaní/.
Navrhol žalobu zamietnuť.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., ako aj podľa ust. § 250f ods. 2 O.s.p., keďže účastníci s takýmto postupom súhlasili, žalobca prevzal poučenie dňa 11.4.2011 na W. Č.. X O. Ko, námietky nepodal a žalovaný dňa 4.5.2011 vo vyjadrení k žalobe súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Žalobca nepodal námietky spočívajúce v právnej argumentácii proti postupu správneho orgánu I. stupňa, svoje podanie zo dňa 20.12.2010 síce neoznačil ako odvolanie, ale z jeho obsahu je zrejmé, že je nespokojný s rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa č. K4/2010/02171-34 zo dňa 8.12.2010. Nechápe
preto, prečo správny orgán vo veci konal a nevysporiadal sa s podaním zo dňa 20.12.2010 ako s podanou sťažnosťou.
Podanie žalobcu zo dňa 20.12.2010 bolo doručené správnemu orgánu dňa 28.12.2010, teda v zákonnej lehote na podanie odvolania. Poukázal na to, že tento správny orgán nepostupoval správne, ak odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov v sume 60,50 EUR od 1.1.2010. Tvrdil, že mu od 4.12.2010 nebola vyplatená dávka v hmotnej núdzi, uviedol ďalej, že nekomunikuje s pracovníčkou p. O..
Súd k vyššie uvedenému tvrdeniu poznamenáva, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa malo povahu individuálneho správneho aktu, preto bolo predmetom odvolacieho konania, ak žalobca v podaní zo dňa 20.12.2010 namietal nesprávnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, aj keď neuviedol k akému porušeniu jeho práv došlo. To, že došlo súčasne k vydaniu dvoch individuálnych právnych aktov, a to rozhodnutie zo dňa 29.11.2010, ktorým bola žalobcovi priznaná suma 144,01 EUR titulom peňažného príspevku za opatrovanie matky s účinnosťou od 1.6.2010, uvedené malo za následok vydania druhého individuálneho správneho aktu, ktorým bolo rozhodnutie č. K4/2010/02171-34 zo dňa 8.12.2010, a to z dôvodov, ktoré správne prvostupňový správny orgán špecifikoval vo svojom rozhodnutí.
Dôvodom preskúmania môže byť nezákonnosť, t.j. rozpor s objektívnym právom, ako aj nesprávnosť rozhodnutia. Posúdiť správnosť a účelnosť rozhodnutia možno len v rámci riadneho opravného prostriedku. Pre posúdenie, či ide o odvolanie, nie je dôležité jeho označenie, ale obsah.
V prípade, ak účastník konania nemieni podať odvolanie, nebude uvádzať dôvody, prečo je nespokojný s vydaným individuálnym správnym aktom, ale uvedie iba, že sa sťažuje na konkrétnu osobu alebo inak vyjadrí svoju nespokojnosť podľa povahy veci.
Na základe týchto skutočností, správny orgán správne postupoval, ak podanie zo dňa 20.12.2010 považoval za odvolanie.
Súd sa zaoberal iba v tej časti so žalobnými námietkami, v ktorých žalobca poukazoval na spôsob odňatia dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a zastavení dávky.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, preto nie je dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia. Tak ako uviedol, dôvodom odňatia a zastavenia výplaty dávky a príspevku v sume 62,50 EUR mesačne od 1.12.2010 bola skutočnosť, že príjem žalobcu v mesiaci december 2010 v sume 144,01 EUR bol vyšší ako suma nárokov, t.j. suma 125,57 EUR.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods.2, § 11 ods. 2, § 12, ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a ich príjmom.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, do sumy nárokov bola žalobcovi v mesiaci december 2010 započítaná podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi: dávka pre jednotlivca v sume 60,50 EUR, príspevok na zdravotnú starostlivosť 2 EUR a ochranný príspevok v sume 63,07 EUR, čo predstavuje 125,57 EUR. Započítateľný príjem žalobcu v mesiaci december 2010 bol v sume 144,01 EUR a nakoľko tento príjem presiahol v decembri 2010 sumu nárokov, ktorá v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi vznikla, t.j. sumu 125,57 EUR mesačne, bolo rozhodnuté o odňatí a zastavení dávky a príspevku v hmotnej núdzi.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť ako nedôvodnú /§250j ods. 1 O.s.p./.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa výsledku v konaní, žalobca nebol úspešný, trovy mu inak nevznikli, preto súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.