Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-319-2010.pdf
PDF · 88.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/319/2010
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa B.. Š. Č., bytom Z. XXX, A., proti odporcom 1/ firma Geodet s.r.o., Bratislava, a 2/ Obvodný pozemkový úrad Nové Mesto nad Váhom, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Podania navrhovateľa doručené súdu dňa 14.10.2010 v spojení s podaním zo dňa 31.03.2011 odmieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaním zo dňa 14.10.2010 domáhal, aby súd nariadil odporcom:
1. dodržiavať práva občanov garantované ústavou a zákonmi SR týkajúcich sa ochrany súkromného vlastníctva
2. odstrániť z uvedených súkromných parciel vytyčovacie kolíky, ktorými ich zmenšil a upravil v prospech tretích osôb
3. zachovať ich celistvosť a výmeru podľa pôvodných desaťročia platných /niekoľkokrát v nedávnej minulosti premeriavaným - 3 a 5 rokov/ listov vlastníctva
4. pozastaviť výkon pozemkových úprav, pretože podobných nezákonných postupov sa odporcovia v bode 1 a 2 dopustili v katastri obce viackrát.
Uviedol, že v priebehajúcich pozemkových úpravách v katastri obce Z. odporca v prvom rade neoprávnene vnikol na par.č. XXXXX W. XXXXX, ktorých je vlastníkom v 1/1. Svojvoľne porušujú zákony SR, bez vedomia navrhovateľa a súhlasu zamestnanci vstupujú na jeho pozemky, manipulujú, presúvajú, zmenšujú, zatĺkajú kolíky.
Podanie navrhovateľa neobsahovalo náležitosti v súlade s ustanoveniami § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), preto bol navrhovateľ uznesením zo dňa 31.01.2011, č. k. 7C/319/2010-11 vyzvaný na doplnenie svojho podania. Súd žiadal, aby navrhovateľ uviedol, na ktoré pozemky vnikol odporca 1/ uvedením parcelného čísla, výmery, druhu pozemku, katastrálneho územia, listu vlastníctva (na ktorom sú predmetné parcely uvedené), kto, kedy a za akým účelom vnikol na predmetné parcely, na základe akých skutočností vykonáva odporca 1/ pozemkové úpravy (predložte rozhodnutie Ob. pozemkového úradu o upovedomení o vykonávaní úprav, či bol upovedomený o vykonávaní pozemkových úprav, resp. či mal možnosť sa k týmto vyjadriť, akým konaním porušujú odporcovia v 1/ a 2/ zákony SR - nech špecifikujte petit, aké rozhodnutie navrhujete, aby súd v predmetnej veci vydal, aby uviedol, aké práva občanov garantované ústavou a zákonmi SR majú dodržiavať odporcovia 1/ a 2/. Súčasne mal uviesť, z akých parciel (uveďte parcelné čísla, výmeru, druh pozemku, katastrálne územie, list vlastníctva) majú odporcovia 1/ a 2/ odstrániť vytyčovacie kolíky, v prospech koho upravili pozemky, akým spôsobom majú zachovať odporcovia 1/ a 2/ celistvosť, akým
spôsobom majú odporcovia 1/ a 2/ pozastaviť výkon pozemkových úprav. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby predložil listinné dôkazy: listy vlastníctva preukazujúce vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil, v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 neskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Podľa § 79 ods. 1 a 2 O.s.p. , konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okre
Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval, svoje podanie v predmetnej veci doplnil, avšak jeho podania neboli doplnené v zmysle uznesenia zo dňa 31.01.2011, č. k. 7C/319/2010-11. Navrhovateľ najmä neuviedol čoho sa domáha, t. j. petit návrhu (ako má znieť výroková časť rozsudku), nakoľko tento je neurčitý, nezrozumiteľný a nepresný. Nie je zrejmé, akých konaní sa má zdržať odporca v prvom rade, ktoré je v rozpore s ústavou a zákonmi SR, dodržiavať práva občanov nimi garantovaných, aké parcely je potrebné ponechať v pôvodných hraniciach - nie je uvedené parcelné číslo, výmera, druh pozemku, katastrálne územie, LV, na ktorom je zapísaná predmetná parcela, nie je uvedené, ako navrhuje určenie pôvodných hraníc, rovnako nie je zrejmé, akú celistvosť má zachovať a výmeru dotknutých parciel - nie je uvedené parcelné číslo, výmera, druh pozemku, katastrálne územie, LV, na ktorom je zapísaná predmetná parcela. Nie je zrejmé, aké jednania má vyvolať odporca v 2. rade. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že sa vykonávali pozemkové úpravy, pričom boli menené hranice pozemkov, presne však neuviedol, ako. Rovnako neuviedol, akým spôsobom bolo zasahované do jeho vlastníckeho práva a akým spôsobom protiprávne znemožňovali užívanie pozemkov navrhovateľa. Navrhovateľ neuviedol, len predložil prílohy č. 2, 3, kde sám perom narysoval čiary bez konkretizácie v návrhu ako i v petite rozhodnutia. Navrhovateľ v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. riadne neopísal rozhodujúce skutočnosti, nepripojil relevantné listinné dôkazy, list vlastníctva preukazujúce jeho vlastnícke právo ako i rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu.
Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom. Rovnému postaveniu účastníkov konania zodpovedá poučenie o návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ktoré bude vychádzať. Z toho, že petit musí vyjadrovať to, akého práva sa domáha voči odporcovi a aká povinnosť odporcu zodpovedá tomuto právu navrhovateľa. Navrhovateľ žiadnym spôsobom presne nešpecifikoval petit, aké rozhodnutie navrhuje vydať. Súd sám si nemôže dedukovať a z obsahu podania formulovať sám, výrok rozhodnutia, na koľko ide o návrhové konanie a návrhom účastníkov konania je viazaný, okrem ust. § 153 ods. 2 O.s.p.
V danom prípade návrh je určitý a presný, ak je presne označený pozemok nielen na pripojenej fotokópii z katastrálnej mapy, resp. na prvej geometrického plánu zo dňa 16.07.2007 tak, ako to predložil navrhovateľ, ale ak je identifikovaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, akej parcely sa návrh týka / rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2 Cdon 180/96/. Súd sám ani v rámci prípravy termínu pojednávania vlastne nemá znalosť o predmete konania, akým smerom vykonávať dokazovanie, žiadať listinné dôkazy, vlastne akým spôsobom sa riadne pripraviť. Navrhovateľ v návrhu označil niekoľko parciel, avšak nie je zrejmé, aké parcely má odporca v prvom rade ponechať v pôvodných hraniciach. Nie sú zrejmé súčasné hranice ani pôvodné. Navrhovateľ bol poučený, ako má návrh doplniť a opraviť, avšak svoje podanie opätovne zaslal v rovnakom znení. Pri dodržaní zásady rovnosti účastníkov konania nie je úlohou súdu sám si formulovať petit /čo sa i napriek tomu vo viacerých prípadoch stáva/, v priebehu konania niekoľkokrát upravovať podanie, výrokovú časť a pod.
Zákonné ust. § 43 ods. 1 O.s.p. musí rešpektovať základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a záujmov účastníkov. Rovnako súd musí konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Neobstojí však tvrdenie, že súd je príliš formálny pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a vyvíja nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí procesných úkonov, nakoľko štylizovaním a napomáhaním zo strany súdu pri podaní návrhu na začatie konania ako i špecifikáciu petitu zo strany súdu /jeho presné nadiktovanie na nariadenom pojednávaní súdom/, by súd porušil rovnosť účastníkov konania tak, ako to má na mysli ust. § 5 veta prvá a § 18 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorých súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Úprava predstavuje jednu z hlavných právnych záruk spravodlivej súdnej ochrany subjektívnych práv a záujmov nestranným sudcom. Rovnako premieta ústavný princíp právnej rovnosti subjektov práva do občiansko-právnych vzťahov /čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky/. Účastníkom je potrebné dať rovnaké možnosti na uplatnenie hmotnoprávnych a procesných práv. Súd poukazuje na podrobné uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31.01.2011, č. k. 7C/319/2010-11, kde bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie svojho podania, s presne špecifikovanými náležitosťami. Tieto súd určil podrobne, za účelom riadneho doplnenia a súčasne žiadal i špecifikáciu petitu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 26.09.2002, sp. Zn. IV. ÚS 1/02 uviedol, že sám občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje postup podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať. Pokračovať v konaní chápe v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu, napríklad zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej /petit/. Petitom navrhovateľ stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Súd však pri svojom rozhodovaní nie je do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu, prípadne môže odlišne sformulovať výrok. Nie je však možné, aby súd formuloval namiesto navrhovateľa konania, ktorých sa má zdržať odporca v prvom rade, ktoré je v rozpore s ústavou a zákonmi SR, aké konkrétne práva občanov má dodržiavať, aké parcely je potrebné ponechať v pôvodných hraniciach - s uvedením zo strany súdu parcelné číslo, výmera, druh pozemku, katastrálne územie, LV, na ktorom je zapísaná predmetná parcela, presné uvedenie súdom určenie pôvodných hraníc, ako i súčasné hranice a pod.
Súd zašle odporcom 1 a 2 návrh navrhovateľa na vyjadrenie, avšak z návrhu vôbec nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, odporcovia nemajú možnosť sa riadne k návrhu vyjadriť, zaujať stanovisko, písomne sa vyjadriť, podávať návrhy na doplnenie dokazovania a pod. Je ťažké odstraňovať uvedené vady podania na nariadenom termíne pojednávania, keď podľa skúsenosti súdu účastníci konania ani nevedia jasne sformulovať o čo im ide, čoho sa mienia domáhať a sformulovať si sami tak, aby bolo možné bez prieťahov v konaní riadne pokračovať. Keď by súd odstraňoval vady podania až na nariadenom termíne pojednávania podľa vlastnej úvahy, nevyhnutne by tak zasiahol do práv druhého účastníka. Pokiaľ by súd vykonal výsluch navrhovateľa pred nariadeným termínom pojednávania za účelom doplnenia návrhu, špecifikácie petitu, sám by si formuloval všetky skutočnosti, ktoré súdu nie sú jasné, rovnako i presné znenie petitu, čím by zásadným spôsobom porušil zákonného ustanovenie § 18 veta prvá O.s.p. Rovnako mohol navrhovateľ požiadať o zastúpenie advokátom, avšak nie je vylúčené, aby tak urobil. V danom prípade nejde o prílišný formalizmus s odkazom na vyššie citovaný nález ústavného súdu. Pri zachovaní princípu práva navrhovateľa na súdnu ochranu a teda pokračovania v
konaní v tomto štádiu, by súd porušil ust. § 18 veta prvá O.s.p., keď by následne sám formuloval návrh, petit, zabezpečoval a robil všetky úkony smerujúce k odstráneniu vád podania.
Vzhľadom k tomu, že ide o taký nedostatok podania, spočívajúci v nejasnosti, nezrozumiteľnosti a tým aj nevykonateľnosti žalobného návrhu, pre ktorý v konaní nemožno pokračovať, súd podania navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.