Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-52-2010.pdf
PDF · 122.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/52/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1. N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., Q. C. č. 9, 2. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., Q. C. č. 9, proti odporcovi: F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., D. č. 11, právne zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., Jantárová 30, Košice v konaní o určenie otcovstva a výživného takto
rozhodol:
U r č u j e, že odporca F. K., nar. XX.X.XXXX, je biologickým otcom navrhovateľa v 2. rade, F. V., nar. XX.XX.XXXX z matky N. V.j, nar. XX.X.XXXX.
Odporca sa z a v ä z u j e p r i s p i e v a ť na výživu navrhovateľa v 2. rade sumou 30 eur mesačne od 15.4.2010 do budúcna, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Dlžné výživné za obdobie od 15.4.2010 do 30.11.2011 v sume 585 eur je odporca p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi v 2. rade do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti o zaplatenie výživného za obdobie 3 rokov spätne návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý n a h r a d i ť navrhovateľke v 1. rade trovy konania v sume 66 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 200 eur titulom zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka písomným návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2010 žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom mal. F. V., nar. XX.XX.XXXX z matky N. V., nar. XX.X.XXXX, zveril mal. F. do výchovy matky a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne k rukám matky a to 3 roky spätne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX porodila syna F. a tvrdí, že jeho otcom je odporca, s ktorým udržiavala intímnu známosť a otehotnela. V čase rozhodnom pre počatie, udržiavala intímne styky len s odporcom, preto len on môže byť otcom mal. F.. Napriek tomu, že nepodala návrh na súd, teraz sa ona aj syn F. rozhodli, že je potrebné, aby jej syn mal určeného otca, pretože je to v jeho záujme i v záujme jeho budúcnosti. Ďalším dôvodom, prečo návrh podáva až teraz je ten, že biologický otec sa od začiatku správal k narodeniu dieťaťa odmietavo, čo zle vplývalo na jej osobu a psychiku a malo to tiež vplyv na jej nerozhodnosť riešiť otcovstvo a výživné súdnou cestou. Nakoľko od útleho detstva býva syn často chorý a doposiaľ trpí chronickými ochoreniami, starostlivosť o neho jej zaberala veľa času. Uviedla, že syn je mladý muž, má záujmové činnosti, rozvíja sa vo výpočtovej technike a informatike, študuje na Strednej priemyselnej škole hutníckej v Košiciach a intenzívne sa pripravuje na vysokoškolské štúdium. Jeho základné potreby sú v nárokoch na financie neporovnateľné ako keď bol v detskom veku, navyše trpí alergiami, kde odborníci odporúčajú pobyt pri mori a na zdravšom, horskom vzduchu, má časté sinusitídy. Poukázala na to, že odporca, biologický otec, do dnešného dňa nemal a nemá záujem o syna a neprispel na výživu dieťaťa žiadnymi finančnými prostriedkami ani pôžitkami.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky dňa 23.6.2010 uviedol, že rozhodne nie je otcom F. V. a preto sa nestotožňuje s návrhom v celom rozsahu.
V priebehu konania dňa 16.11.2010 dovŕšil navrhovateľ v 2. rade plnoletosť. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v 1. rade - matka, podala návrh na určenie otcovstva v čase, keď navrhovateľ v 1. rade bol ešte maloletý, bola účastníčkou konania v časti návrhu o určenie otcovstva. V konaní o určenie výživného ďalej súd konal s navrhovateľom v 2. rade, v zastúpení navrhovateľkou v 1. rade
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, odporcu, nariadením znaleckého dokazovania, predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľke v 1. rade sa dňa 16.11.1992 narodil syn, navrhovateľ v 2. rade, u ktorého nebolo doposiaľ určené otcovstvo, určenia ktorého sa domáhala návrhom podaným tunajšiemu súdu navrhovateľka v 1. rade.
Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že od 1986 roku bola zamestnaná na oddelení plastickej chirurgie v nemocnici L. Pasteura v Košiciach ako zdravotná sestra, kde sa niekedy v roku 1987 až 1988 zoznámila s odporcom, ktorý na uvedenom oddelení pracoval ako ošetrovateľ. Odporca prišiel na Slovensko z bývalej Juhoslávie a oženil sa tu. V čase ich zoznámenia bol odporca ženatý, v inkriminovanom čase, keď otehotnela bol v rozvodom konaní. V apríli 1991 odišla navrhovateľka do zahraničia, naďalej však občas mala intímny pomer s odporcom a dopočula sa, že odporca má aj iné známosti. Od apríla 1991 až kým otehotnela, nemala žiaden iný vzťah ani intímny a poprela, že otcom jej dieťaťa by mohol byť niekto iný ako odporca. Uviedla, že jej syn má zdravotné problémy, chodí na kardiológiu, endokrinológiu, alergológiu, má chlopňovú insuficienciu - imunitné ochorenie, niekoľkokrát ležal v nemocnici, bol mu zistený Morbus Gilbert - porucha metabolizmu bilirubínu. Niekoľkokrát prosila odporcu, či v jeho rodine nejaké také ochorenie existuje, nedal jej však odpoveď, stále mala čakať. Doteraz čakala, aby šiel aj na DNA a minulý rok, keď sa syn dozvedel, že odporca môže byť jeho biologickým otcom trvá na tom, aby sa to potvrdilo. Domnievala sa, že odporca mal dosť času, aby si vyriešil svoje záležitosti.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že z prvého manželstva má dve deti, toho času už plnoleté, z druhého manželstva má jedno maloleté dieťa, jeho manželka je toho času na materskej dovolenke. Uviedol, že je pravdou, že občas sa s navrhovateľkou stretával, avšak nie je pravdou, že nemala iné známosti. Poctivosť stratila v nemocnici na nemocničnom lôžku s jeho priateľom. Je tiež pravdou, že sa občas stretávali aj keď pracovala v Rakúsku. Skutočnosť, že je tehotná mu navrhovateľka oznámila, keď bola v piatom mesiaci. Nevedel uviesť, ako by sa zachoval, keby mu to oznámila skôr, v každom prípade sa však zodpovedne stará o svoje deti, ktoré študujú v Prahe. Keď navrhovateľka na Facebooku videla fotky jeho rodiny, pýtala sa prečo sa tak zodpovedne nestará tiež o jej syna, ktorý mal byť jeho. Podľa toho, aký život však viedla navrhovateľka odmietal, že toto dieťa je jeho. Domnieval sa, že ak by to tak bolo, navrhovateľka by túto vec dala na súd už skôr. Navrhovateľka dlhý čas žila s alkoholikom a je syn si donedávna myslel, že tento je jeho otcom. Keď sa rozišli a navrhovateľka zistila, že odporca žije usporiadaným životom chce, aby bol on uvedený ako otec jej syna. Uviedol, že vychoval svoje deti, má ich rád, videl ako sa smejú, ako plačú, syna navrhovateľky však nepozná a nevie si predstaviť, ako by nadobúdal nový vzťah s cudzím človekom. Chcel uvedenú situáciu dať do poriadku, žiadal navrhovateľku, aby počkala, pretože túto situáciu nevedel vysvetliť ani svojej manželke a nechcel, aby sa mu pre chybu z minulosti rozpadlo ďalšie manželstvo. Syn navrhovateľky F. mu napísal aj na Facebook, že by sa s ním rád stretol. Odporca mu odpísal, že tiež by sa s ním rád stretol, ale potrebuje čas, chcel na to pripraviť manželku.
Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatnú odbornú otázkz, nariadil súd v konaní znalecké dokazovanie a uznesením č. k. 17C 52/2010-105 zo dňa 19.10.2010 ustanovil znalkyňu z odporu Genetika, odvetvie Analýza DNA, Genetika človeka, Prof. RNDr. Q. A., PhD., úlohou ktorej bolo na základe analýzy DNA mal. F. V. a odporcu F. K. určiť, či odporca môže byť prirodzeným otcom maloletého a určiť stupeň pravdepodobnosti jeho otcovstva, prípadne určiť, či je z otcovstva vylúčený.
Zo záveru znaleckého posudku č. 7/2011 zo dňa 1.2.2011 vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo odporcu. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W = 99,9999%. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 4 236 559 293. Otcovstvo F. K. k F. V. narodenému matke N. V. možno pokladať za prakticky dokázané. Po porovnaní genetických znakov F. V., matky N. V. a pravdepodobného otca F. K. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k F. V. potvrdené.
Účastníci konania nemali výhrady voči znaleckému posudku a s jeho závermi súhlasili.
Podľa ust. § 84 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 94 ods. 1 cit. zákona, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s vykonaným znaleckým dokazovaním a cit. zák. ustanoveniami rozhodol súd v časti návrhu o určenie otcovstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a určil, že odporca F. K., nar. XX.X.XXXX, je biologickým otcom navrhovateľa, F. V., nar. XX.XX.XXXX z matky N. V., nar. XX.X.XXXX.
V ďalšom konaní rozhodoval o určení výživného zo strany otca navrhovateľa v 2. rade. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v 2. rade dovŕšil plnoletosť pokračoval v konaní o určenie výživného s navrhovateľom v 2. rade, zastúpeným splnomocnenou zástupkyňou - navrhovateľkou v 1. rade (čl. 250).
Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2009/2010 žiakom 2. ročníka Strednej priemyselnej školy hutníckej v Košiciach. V súčasnosti navštevuje 3. ročník SPŠ hutníckej.
Z lekárskych správ predložených navrhovateľkou v 1. rade vyplynulo, že navrhovateľ v 2. rade pre viaceré zdravotné problémy je pravidelne sledovaný v alergologickej, kardiologickej, endokrinologickej, gastroenterologickej ambulancii.
Z Výpisu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 (čl. 25) vyplynulo, že odporca mal zo živnosti príjmy vo výške 904.045,- Sk a výdavky vo výške 829.588,- Sk. Čiastkový základ dane z príjmov bol vo výške 74.457,- Sk.
Z Výpisu daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 (čl. 27) vyplynulo, že odporca mal zo živnosti príjmy vo výške 26.714,02 eur a výdavky vo výške 28.625,56 eur. Čiastkový základ dane z príjmov bol vo výške 0 eur.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 vyplynulo, že odporca mal základ dane v sume 7.535,41 eur, daň na úhradu 0 eur a preplatok dane 240,12 eur.
Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008, spol. EX - YU s.r.o., ktorej je odporca jediným spoločníkom a konateľom vyplynulo, že uvedená spoločnosť vykázala daňovú stratu -605,- Sk; za rok 2009 vykázala spoločnosť daňovú stratu -17,12 eur a za rok 2010 daňovú stratu -77,65 eur. Z Výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že odporca ukončil podnikateľskú činnosť k 2.12.2010.
Z oznámenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 7.4.2011 vyplynulo, že odporca nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla v ich evidencii.
Z Výkazu pre daňové úrady zaslaného Geodetickým a kartografickým ústavom dňa 12.4.2011 vyplynulo, že odporca je zapísaný na LV č. XXX ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. V. - záhrada parc. č. 771/2 o výmere 533 m2 v podiele 1 k celku, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX parc. č. 366 - záhrada o výmere 84 m2, parc. č. 367 - zast. plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a rodinného domu postaveného na parc. č. 367 v podiele 1/1.
Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.2.1998 medzi odporcom ako predávajúcim a X. X. a V. X. ako kupujúcimi súd zistil, že odporca ako výlučný vlastník nehnuteľností v kat. úz. V. nad A., zapísaných na LV č. XXX parc. č. 366 - záhrada o výmere 84 m2, parc. č. 367 - zast. plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a rodinného domu postaveného na parc. č. 367, predal tieto nehnuteľnosti kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- Sk. Podpis predávajúceho - odporcu na zmluve je notársky osvedčený.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.5.2011 vyplynulo, že odporca nie poberateľom nemocenského poistenia, ani dávky v nezamestnanosti. Ako platiteľ poistného bol v evidencii Sociálnej poisťovne od 1.11.1991 do 2.12.2010.
Z oznámenia ČSOB, a.s. zo dňa 3.5.2011vyplynulo, že odporca má od 16.9.2005 založený bežný účet, na ktorom mal k 04/2011 zostatok 443,07 eur. Za posledných 90 dní boli vykonané kreditné obraty 5.140,83 eur a debetné obraty -6.131,73 eur.
Navrhovateľka v 1. rade je zamestnaná ako zdravotná sestra v nemocnici v Rakúsku. Za obdobie od 07/2009 do 12/2009 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem v sume 2.224,73 eur a za obdobie od 01/2010 do 07/2010 v sume 2.183,60 eur.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.10.2011 navrhovateľ 1. rade navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na preukázanie príjmov a nevyhnutných výdavkov odporcu a nevychádzal len z jeho daňového priznania za rok 2010 a žiadal, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že odporca je vlastníkom rodinného domu v V., ktorý i keď nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, odporca sám, resp. s manželkou postavil, ktorá skutočnosť je dôkazom o jeho dobrých majetkových pomeroch a stálych príjmoch, z ktorých stavbu financoval. Odporca je tiež spolu s manželkou vlastníkom pozemku, na ktorom rodinný dom postavil ako aj rodinného domu v kat. úz. V. nad A.. Platenie leasingových splátok tiež svedčí o dobrej majetkovej situácii odporcu. Poukázal na to, že leasing odporca previedol na tretiu osobu až po podaní návrhu a navyše si vybral auto na tzv. releasing. Rovnako až po podaní návrhu pozastavil odporca živnosť, a jeho konanie preto nemožno posúdiť inak, ako snahu vyhnúť sa vyživovacej povinnosti voči nemu, ktorej sa vyhýba už viac ako 18 rokov. Ak odporca tvrdí, že nemá žiadne príjmy, navrhol doplniť dokazovanie na preukázanie skutočnosti, ako uspokojuje svoje potreby a potreby svojej rodiny, keďže nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Uviedol, že súdu preukázali viacero dôvodov hodných osobitného zreteľa a to, že jeho matka mala a má prácu mimo územia SR a z toho vyplývajúci nedostatok časových možností, ako aj jeho zdravotný stav a prísľuby odporcu. Odporca vlastnil bar, v ktorom sa schádzali rôzni ľudia pochybnej povesti a v súvislosti s tým mala jeho matka určité obavy a strach, ktoré boli jedným z dôvodov, prečo nepodala návrh skôr a uverila prísľubom odporcu, že on sám dá celú záležitosť do poriadku. V čase, keď sa jeho matka zdržiavala na území SR, bolo pre ňu prvoradé riešenie jeho zdravotných problémov, čo jej znemožňovalo z časového hľadiska venovať sa riešeniu otázky otcovstva a výživného, navyše za situácie, keď odporca neustále sľuboval vec mimosúdne usporiadať. Keď zistil, že odporca svoje sľuby o určení otcovstva na vlastné náklady a následnom plnení výživného nemyslí vážne, podali s matkou na jeho naliehanie návrh na súd.
Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žiada, aby súd zaviazal odporcu na plnenie vyživovacej povinnosti od doby jeho plnoletosti. V súčasnosti je študentom 3. ročníka strednej odbornej školy Hutníckej a po ukončení stredoškolského štúdia má záujem študovať na vysokej škole informatiku alebo jazyky. Jeho nevyhnutnými výdavkami sú výdavky na ZRPŠ v sume 25 eur. Nemá žiadne mimoškolské aktivity. Pokiaľ ide o konanie o určenie otcovstva uviedol, že návrh podávala jeho matka, pretože on sa chcel dozvedieť, kto je jeho otec a prečo sa o neho nestaral.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pochádza z bývalej Juhoslávie, kde vyštudoval zdravotnú školu. Keď prišiel na Slovensko, poslal do Bratislavy doklady o ukončení štúdia so žiadosťou o uznanie osvedčenia o záverečnej skúške, pričom ho zaradili do oblasti farmaceutických laborantov. Následne 8 rokov pracoval ako ošetrovateľ v nemocnici. Od roku 1991 podnikal v barovej a reštauračnej činnosti. V súčasnosti už nepodniká, pričom je realitou, že má s.r.o.-čku, tá je však je pasívna. Pokiaľ ide o bar, ten je zatvorený aj z dôvodu, že starosta otvoril klzisko a potreboval tieto priestory. Posledné 3 roky bar zarábal už len na personál, nebol výnosný. Pokiaľ ide o rodinný dom, ten s manželkou nestačili splácať, preto ho predali a začali stavať nový dom, ktorý je v súčasnosti rozostavaný a kvôli finančným problémom v stavbe nepokračujú, bývajú teda v rozostavanom rodinnom dome a k trvalému pobytu sú prihlásení u suseda. Odporca ďalej uviedol, že v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, platí základné zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne vo výške 50,- eur mesačne, avšak ani to nezvláda platiť, preto zvažuje, že sa prihlási na úrad práce. Poukázal na to, že tiež berie lieky na vysoký krvný tlak, že jeho dcéra má zdravotné problémy, na jedno ucho nepočuje vôbec, na druhé 70 %, chcel jej pomôcť tým, že jej zaplatí operáciu, nemá na to však peniaze. Jeho manželka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Uviedol, že v súčasnosti je ochotný a schopný platiť výživné vo výške 28,- eur mesačne.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v 1. rade uviedla, že výdavky, ktoré uviedla v podaní zo dňa 6.7.2010 (čl. 29) sa nezmenili a sú približne rovnaké. Z uvedeného rozpisu vyplýva, že navrhovateľ v 2. rade má mesačné výdavky približne v sume 655 eur, a to strava, bývanie 290 eur, cestovné 25 eur, lieky, zdravotné pomôcky 50 eur, školské potreby a poplatky 130 eur, ošatenie, obuv, čistiareň 60 eur, drogistický tovar, hyg. potreby, holič 30 eur, záľuby, ďalšie vzdelávanie, vreckové, mobil 70 eur. Nevyhnutnosť uvedených výdavkov rozpísala navrhovateľka v 1. rade v písomnom podaní, v ktorom ďalej uviedla, že predovšetkým vzhľadom na jeho zdravotný stav, by bol vhodný aj pobyt pri mori a v horách a to aj na základe odporúčania lekárov, potreboval by tiež peniaze na tvorbu úspor, na zabezpečenie finančných prostriedkov do budúcna a to napr. na kurz angličtiny, ďalšie štúdium na vysokej škole, kúpu nového bicykla, čo však ona nevie zabezpečiť, nakoľko má veľké výdavky s pôžičkou na bývanie, cestovným do práce, s ubytovaním, výdavky na auto, poistenie a pod., a preto je potrebné, aby na jeho výživu a potreby prispieval i biologický otec. Zástupkyňa navrhovateľa v 2. rade pred súdom uviedla, že dôvodom hodným osobitného zreteľa, na priznanie výživného 3 roky spätne je to, že mala zamestnávateľa v zahraničí, chcela zabezpečiť dieťa, každé 4 dni cestovala domov, dieťa bolo často choré a je v dispenzárnej starostlivosti. Podstatným dôvodom bolo to, že odporca jej sľuboval, že tieto veci dá do poriadku. Ona bola samoživiteľkou rodiny, čo tiež považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa. Mala pracovné povinnosti, problémy s bývaním a existenčné problémy, chodila so synom po lekároch, vybavovala si úradné dokumenty, predlžovanie pracovného povolenia v zahraničí a pod.. Poukázala tiež na to, že odporca sa o tom, že je tehotná sa dozvedel, keď bola v 5. mesiaci, ako aj na to, že keď raz cestovala z Rakúska do Košíc, odporca bol pre nich v Bratislave, prišiel vlakom a odviezol ich jej autom, nakoľko nemal víza do Rakúska. Niekoľkokrát ju navštívil aj v jej byte na F.j ulici, keď niečo potrebovala vybaviť, postrážil jej aj syna, tiež oni boli u neho v byte aj v jeho rodinnom dome v V., niekoľkokrát ich odporca navštívil aj v ich dome v X.. Mala za to, že keby odporca vylúčil, že to dieťa je jeho, nerobil by to. Keď sa stretli pri aute na parkovisku pri Kauflande povedal, že veci dá do poriadku, teda vedel, že je to jeho syn alebo to aspoň tušil. Pokiaľ ide o majetkové pomery odporcu uviedla, že odporca prestal podnikať až po podaní návrhu na začatie konania, je stále vedený ako vlastník nehnuteľnosti v kat. úz. V. nad A., ktorú mal podľa jeho tvrdení predať v roku 1998, má dom, v ktorom i keď nebol kolaudovaný býva, je teda jeho vlastníkom a poukázala na to, že ponúkla odporcovi pomoc pri získaní zamestnania v nemocnici v Rakúsku. Zároveň navrhla, aby súd na preukázanie príjmov a nevyhnutných výdavkov odporcu vykonal znalecké dokazovanie.
Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že odporca je v súčasnosti dobrovoľne nezamestnaný, platí si len minimálne zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne v sume 46 eur mesačne. Nepoberá žiadne sociálne dávky, keďže štyri roky neplatil ani odvody do sociálnej poisťovne. Odporca nebol držiteľom motorového vozidla, ktoré užíval a ani nebolo evidované na jeho meno. Predmetné vozidlo odporca releasingoval, a od januára 2010 v leasingu pokračuje ďalší nájomca. Odporca nemá uzavreté ani životné poistenie, ani stavebné sporenie. Pokiaľ ide o majetok po otcovi odporcu uviedol, že dedičské konanie prebehlo v Kosove, konanie bolo zastavené pre bezmajetnosť. S úhradami nákladov na bývanie pomáhajú odporcovi rodičia jeho manželky a finančne mu tiež pomáhajú známy z kosovsko-albánskej komunity. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v kat. úz. V. nad A., túto previedol kúpnou zmluvou na manželov X.. Ohľadne tejto nehnuteľnosti sa vedie s kupujúcimi súdne konanie, nakoľko kupujúci nezaplatili odporcovi kúpnu cenu, odporca preto odstúpil od zmluvy a podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, pričom uvedenú nehnuteľnosť užívajú a platia daň z nehnuteľnosti kupujúci. Uviedol ďalej, že svoje deti z prvého manželstva (2 dcéry) a maloletého syna zo súčasného manželstva podporuje odporca zo svojich úspor, ktoré mal z čias podnikania z 90-tych rokov. Na dcéry z prvého manželstva, ktoré ešte študujú, prispieva sumou 30 eur. Poukázal na to, že, na trhu práce nie je možné sa uplatniť s kvalifikáciou, akú má odporca a tiež na to, že odporca sa o možnosti, že sa stal otcom sa dozvedel až po doručení návrhu zo súdu a túto skutočnosť považoval za pravdivú až po potvrdení testov DNA na základe znaleckého dokazovania.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa ust. § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. Zákon doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné.
V danom prípade žiadala navrhovateľka v 1. rade, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa v 2. rade (v čase podania návrhu maloletého) sumou 300 eur mesačne 3 roky spätne od podania návrhu. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzala časovú zaneprázdnenosť z dôvodu pobytu a zamestnania mimo územia SR, zdravotné problémy dieťaťa, ktoré riešila v čase, keď bola na území SR, jej obavy (vyplývajúce zo skutočnosti, že odporca vlastnil bar, v ktorom sa schádzali rôzni ľudia pochybnej povesti) a prísľub odporcu na mimosúdne usporiadanie pomerov a platenie výživného.
Súd posudzoval v danom prípade navrhovateľkou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru, že tieto neboli dané. Navrhovateľka pokiaľ sa domnievala, že odporca je otcom jej dieťaťa a že boli naplnené zákonné podmienky na určenie výživného pre mal. dieťa, mala bez zbytočného odkladu podať návrh na začatie konania o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu. Navrhovateľka takýto návrh podala sedem mesiacov pred dovŕšením plnoletosti navrhovateľa v 2. rade. V tomto prípade nie je podstatné tvrdenie navrhovateľky, že odporca prisľúbil danú vec riešiť, ani to že sa s odporcom stretávala, keďže ani nebolo povinnosťou odporcu prispievať na dieťa, ku ktorému mu nebolo určené otcovstvo. Bolo v prvom rade povinnosťou navrhovateľky, ako matky dieťaťa, ak vedela, kto je jeho otcom, podať návrh na určenie otcovstva, keďže to bolo predovšetkým v záujme dieťaťa. Skutočnosť, že navrhovateľka pracovala a pracuje v zahraničí nie je ospravedlniteľným dôvodom, že takýto návrh nepodala skôr, nakoľko podanie návrhu na súd nie je časovo náročným úkonom a navyše, navrhovateľka v 1. rade sa v pravidelných intervaloch vracala späť na Slovensko. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdené obavy z ľudí pochybnej povesti v okolí odporcu, nepreukázala navrhovateľka, že títo ľudia by mali byť príčinou, resp. dôvodom nepodania návrhu na určenie otcovstva skôr, že sa jej prípadne niekto z nich vyhrážal, keď teraz takýto návrh podala.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd v časti o určenie výživného tri roky spätne zamietol.
Pri určení rozsahu a výšky vyživovacej povinnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na finančné možnosti a schopnosti a majetkové pomery povinného, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal súd zo zásady, že postavenie rodičov a detí má byť rovnaké, teda má byť zabezpečená rovnaká životná úroveň rodičov a detí. Pri hodnotení potrieb navrhovateľa v 2. rade prihliadol súd na jeho vek, skutočnosť, že je žiakom strednej školy a na s tým spojené výdavky. Výživné má slúžiť aj na kultúrne, športové vyžitie, hygienické potreby. Navrhovateľ doposiaľ býva v spoločnej domácnosti s matkou, všetky výdavky na bývanie, chod domácnosti, stravu aj výdavky spojené so životom hradí jeho matka zo svojho príjmu, pričom matka navrhovateľa v 2. rade má tiež nevyhnuté výdavky súvisiace s jej zamestnaním v zahraničí (cestovné, bývanie).
Súd pri hodnotení kritéria finančných schopností a možností otca navrhovateľa vychádzal z predložených daňových priznaní, i keď tieto sú podstatné len pre výpočet samotnej dane, nakoľko odporca nie je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako zamestnanec. Z uvedených daňových priznaní vyplynulo, pokiaľ ide spol. EX - YU, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je odporca, že táto spoločnosť dlhodobo vykazuje stratu. Pokiaľ ide o daňové priznania dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 vykázal odporca základ dane v sume 74.457,- Sk pri 12 mesiacoch vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. priemerný mesačný čistý príjem 2.288,- Sk), za rok 2009 odporca mal zo živnosti príjmy vo výške 26.714,02 eur a výdavky vo výške 28.625,56 eur; základ dane z príjmov bol vo výške 0 eur a za rok 2010 mal základ dane v sume 7.535,41 eur, daň na úhradu 0 eur a preplatok dane 240,12 eur. Z uvedeného vyplýva, že odporca nemá žiaden alebo len veľmi nízky príjem z podnikania. Odporca podnikateľskú činnosť ukončil k 2.12.2010.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odporca v súčasnosti nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľa v 2. rade sumou 300 eur mesačne, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by mal iný príjem ako z podnikateľskej činnosti, kde však dlhodobo vykazuje stratu, rovnako nebolo preukázané, že by odporca vlastnil majetok väčšej hodnoty a rozsahu. Odporca je síce stavebníkom nekolaudovaného a v katastri nehnuteľností nezapísaného rodinného domu, ktorý podľa jeho vyjadrenia nie je dostavaný z finančných dôvodov na jeho strane a táto skutočnosť ani nepreukazuje jeho dobré majetkové pomery a stále príjmy.
Pokiaľ navrhovateľ v 2. rade a jeho splnomocnená zástupkyňa, navrhovateľka v 1. rade navrhovali vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie príjmov a nevyhnutných výdavkov odporcu je potrebné uviesť, že znalec v takom odbore nie je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.
V danom prípade na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že výživné vo výške 30 eur mesačne za obdobie od podania návrhu, t.j. od 15.4.2010 do budúcna je primerané a zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca odporcu, ktoré pomery mu neumožňujú v súčasnosti prispievať na výživu navrhovateľa v 2. rade výživným vo vyššej sume. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že odporca má ďalšie tri vyživovacie povinnosti a z podnikateľskej činnosti nemá žiaden príjem.
Vzhľadom na výšku dlžného výživného v sume 585 eur, uložil súd odporcovi dlžné výživné zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné vzniklo za obdobie od 15.4.2010 do 30.11.2011 (vrátane mesiaca v ktorom súd o výživnom rozhoduje) tak, že za apríl 2010 výživné činí 15 eur (30 eur/30 dní = 1 euro/deň x 15 dní za 04/2010) a za obdobie od 05/2010 - 11/2011 (19 x 30 eur = 570 eur).
V konaní si uplatnila náhradu trov konania navrhovateľka v 1. rade titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh v časti o určenie otcovstva v sume 66 eur a titulom zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie v sume 200 eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., t. j. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na základe uvedeného, súd priznal navrhovateľke v 1. rade náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 eur a za uhradený preddavok na znalecké dokazovanie v sume 200 eur.
O trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.