Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/55/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcov 1/ Q. Z., rod. J., O., U. XD, 2/ Mgr. P. P., rod. J., W., F.. W. XXX/XX, 3/ X. S., rod. J., V., B.Á. XX, 4/ U. J., rod. Š., W., S. XXX/X, všetci zastúpení advokátom JUDr. Jánom Škrabom, Sovietskych hrdinov 200, Svidník proti žalovanej Z. Č., rod. J., O. V., P. I. B., V. XXXX/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Valériou Haščákovou, Einsteinova 25, Bratislava o určenie rozsahu dedičstva takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. - 4. rade sa doručenou žalobou na tunajšom súde domáhali, aby sú určil do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebohom B. J., zomr. 21. 8. 1990 rodinný dom č. s. 189 postavený na parc. č. 59 o výmere 440 m 2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX kat. úz. B. v podiele 1/1 a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom trovy tohto konania. Takéhoto určenia sa žalobkyne domáhali z dôvodu, že po smrti starých rodičov otca a manžela žalobkýň B. J. a žalovanej ostali 4 deti. V dedičskom konaní po starom otcovi U. J. v konaní podiel k parc. č. 59 a parc. 60/1 nadobudla vnučka Q. J.. Súrodenci B. J. U. J.Á. a H. Z., rod. J. trvalo žijúci v Českej republike darovali svoje podiely k týmto nehnuteľnostiam žalovanej, takže Q. J. ako vnučka nadobudla 1 z predmetných nehnuteľností a žalovaná nadobudla 3 nehnuteľností. V písomnom odôvodnení žaloby poukázali na to, že na parc. č. 59 je postavený dom č. s. 189, ktorý začal stavať v r. 1954 otec žalobkýň v 1. - 3. rade a manžel žalobkyne v 4. rade svojpomocne zo svojho príjmu z pracovného pomeru vojaka z povolania. Žalovaná v tomto období mala iba 13 rokov, takže na investície do tohto rodinného domu nemala žiadne prostriedky, na stavbe tohto rodinného domu sa nepodieľala. Žalobkyňa vo 4. rade so svojím nebohým manželom v predmetnom dome bývala v období r. 1970 - 1973, o tento rodinný dom sa starali, pozemok oplotili, keďže dovtedy tento pozemok oplotený nebol. Dôvodili, že súrodenci B. J. sa so žalovanou vyjadrili, že na dom a pozemok má právny predchodca žalobkýň morálne právo. Žalobcovia sa však spolu so svojím otcom a manželom žalobkyne vo 4. rade v dôsledku plnenia jeho pracovných povinností presťahovali do Svidníka, ale o rodinný dom sa starali, hlavne počas letných prázdnin. Následne bol tento rodinný dom dokončený, ale nikdy nebol skolaudovaný ani zapísaný v pozemkovej knihe, resp. v katastri nehnuteľností. Žalovaná sa vo veku 26 rokov vydala, zo začiatku bývala s manželom v rodinnom dome, potom sa odsťahovali do mesta Humenné a neskôr do Bratislavy. B. J. sa oženil vo veku 38 rokov, v dome býval, zveľaďoval ho, ale napriek tomu, že ho súrodenci nabádali, aby tento rodinný dom nechal prepísať na seba, na to ho nabádala aj samotná žalovaná, neučinil tak z dôvodu, že chcel, aby sa v tomto rodinnom dome stretávala rodina. Keď zomrel B. J., vznikali prvé nedorozumenia medzi rodinou, žalovaná mala podľa tvrdenia žalobcov vypisovať žalobcom výhražné listy, že dom im nikdy nebude patriť a v r. 2004 si osvedčila vlastníctvo k tomuto rodinnému domu. Žalobcovia poukázali na to, že

žalovaná vedie na tunajšom súde aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo veci sp. zn. , kde odôvodnila svoj záujem o predaj tohto rodinného domu. Žalobcovia majú k tejto nehnuteľnosti citový vzťah, o tento rodinný dom sa spolu s otcom a manželom žalobkyne vo 4. rade starali, vzťahy sa narušili až po otcovej smrti, preto žiadajú podaným žalobným návrhom o určenie tohto rodinného domu do dedičstva po nebohom B. J..

Žalovaná po doručení žalobného návrhu sa k nemu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 4. 2010, v ktorom navrhla, aby súd žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov nahradiť žalovanej trovy tohto konania. Poukázala na to, že žalovaná je riadnou vlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu č. s. 189 postaveného na parc. č. 59 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. B. a to v podiele 1/1. Toto vlastnícke právo nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke Q. J., rod. D. pod č. k. D191/64. Z dôvodu právnej istoty následne žalovaná spísala pred notárom zápisnicu

- Osvedčenie o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 63 Zák. č. 323/92 Zb. dňa 22. 9. 2004.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonal ohliadku miesta sporu, kde vypočul aj navrhnutých svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa predmetu konania a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcov, predovšetkým žalobkyne v 4. rade, ktorá je manželkou neboh. B. J., do dedičstva po ktorom žalobcovia žiadajú určiť sporné nehnuteľnosti rodinný dom č. s. 189, ktorý je postavený na parc. č. 59 o výmere 440 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. B. v podiele 1/1, súd mal za preukázané: Žalobkyňa v 4. rade sa za svojho manžela B.U. J. vydávala, keď mala 32 rokov a z rozprávania manžela jej bolo známe, že do 40. roku svojho života všetky svoje finančné prostriedky, ktoré mal, investoval do rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania. Predtým ako nastúpil základnú vojenskú službu, pracoval manžel žalobkyne v 4. rade v stavebnom podniku v Medzilaborciach. V tomto rodinnom dome býval manžel žalobkyne v 4. rade spolu so svojou mamou a sestrou, t. j. žalovanou. Ďalší jeho súrodenci brat U. býva v Českej republike v Hradci Králové a sestra Q. v Tepliciach. V r. 1970 sa do tohto rodinného domu nasťahovala už aj žalobkyňa v 4. rade ako manželka neboh. B. J., vtedy s prvou dcérou, teraz žalobkyňou v 2. rade, kde bývali asi do októbra 1973, kedy odišli bývať do Svidníka, pretože v tom čase sa už narodila druhá dcéra X.. V r. 1970 žalobkyňa v 4. rade so svojím manželom B. J. nasťahovala do tohto rodinného domu, rok predtým v r. 1969 sa žalovaná odsťahovala do mesta Humenné, pretože sa zamestnala v Mliekárňach. Manžel žalobkyne vo 4. rade B. J. z tohto rodinného domu nikdy neodišiel, on iba dochádzal za svojou prácou, najprv do Medzilaboriec, kde pracoval ako vedúci závodnej jedálne, potom do Strážskeho tam pracoval ako vojak z povolania, neskôr do Giraltoviec, následne do Košíc, kde pracoval na Krajskej vojenskej správe. V r. 1968 sa žalobkyňa v 4. rade aj so svojím manželom zoznámila v čase, keď pracoval na Vojenskom útvare v Strážskom. Všetky finančné prostriedky, ktoré mal z pracovného príjmu jej nebohý manžel boli investované do výstavby rodinného domu, do oplotenia a do ďalších investícií, pretože otec jej nebohého manžela U. J. zomrel po 2. svetovej vojne (asi v r. 1948) tak, že auto narazilo na mínu a vybuchlo. Z tohto dôvodu rodina dostala aj vojnovú škodu v podobe krytiny na rodinný dom, ale žalovaná túto krytinu nepoužila na dom, ale ju predala. Dôvodila, že na rodinnom dome je krytina, ktorú dostal manžel žalobkyne v 4. rade ako pracovník na Stavebnom podniku v Medzilaborciach. Ešte počas života jej manžela ďalší súrodenci jej manžela navrhovali, aby si právne vysporiadal vlastníctvo k tomuto rodinnému domu, ale on mal záujem, aby sa v rodinnom dome všetci stretávali, žalovaná však do výstavby rodinného domu ničím neprispela, nemôže byť vlastníčkou tohto rodinného domu, preto žiadala, aby súd určil, že tento rodinný dom patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi. Zo žalobkýň v 1. - 3. rade v priebehu konania bola vypočutá žalobkyňa v 2. rade, ktorá v čase smrti svojho otca B. J. dosiahla vek 19 rokov, uviedla nasledovné: Potvrdzovala vyhlásenia žalobkyne v 4. rade, že o výstavbu rodinného domu sa finančne zaslúžil jej otec a uviedla, že verandu robil vlastnými rukami. Žalovaná bránila v prístupe do tohto rodinného domu od r. 1998, od smrti ich nebohého otca, vyhadzovala im z tohto rodinného domu ich osobné veci.

V priebehu konania žalovaná cestou svojej práv. zást. písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2010 súhlasila s konaním bez jej účasti. Žalovaná sa stotožnila so svojím predchádzajúcim písomným vyjadrením, poukázala na to, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v dedičskom

konaní po svojej nebohej matke Q.Y. J., rod. D. v konaní D191/64, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 1. 1965. Následne z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť nebola zavkladovaná, žalovaná spísala pred notárom zápisnicu - Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z ktorého vyplýva, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním najneskôr 22. 9. 2004. Poukázala na to, že základným a nevyhnutným predpokladom pre zahrnutie nehnuteľnosti do dedičstva je preukázanie vlastníckeho práva poručiteľa k nehnuteľnostiam. Žalobkyne nielenže úplne opomenuli uviesť kedy a na základe akého právneho titulu mal poručiteľ získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ani len netvrdia, že vôbec niekedy vlastníkom nehnuteľnosti bol. Poukázala na to, že počas svojho života opakovane odmietal získať predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a ak potom žalobkyne nevedie preukázať, že poručiteľ nadobudol k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo počas svojho života, nemôže byť táto nehnuteľnosť ani do dedičstva po poručiteľovi zahrnutá. V ďalšom uviedla, že žalovaná opakovane po dohode s ďalšími súrodencami ponúkla poručiteľovi, že nehnuteľnosť na neho prevedie, on túto ponuku veľmi striktne odmietal. Ak žalobkyne uvádzali, že predmetná nehnuteľnosť bola započatá vo výstavbe v r. 1954 ich právnym predchodcom a to svojpomocne z jeho príjmu, ktorý mal ako vojak z povolania, toto ich tvrdenie sa nezakladá na pravde. Pôvodný rodinný dom právneho predchodcu žalobkýň a žalovanej bol s ďalšími rodinnými domami zničený v dôsledku požiaru pri prechode frontu na konci 2. svetovej vojny a po skončení vojny boli postavené nové domy na kľúč v rámci štátnej dotácie a zároveň bola poskytnutá aj pôžička. Väčšina prác bola vykonaná svojpomocne v rámci akcie „Z“. Materiál bol dovezený v r. 1952 - 1953 a stavba začala v r. 1954. V tom čase nebohý B. J. končil základnú vojenskú službu, ktorú nastúpil, keď mal 21 rokov a nie vo veku 18 rokov, dôvodila žalovaná. Žalovaná poukázala na to, že žalovaný ako vojak z povolanie, keďže bol slobodný, slúžil v rôznych mestách vzdialených od domova, takže jeho pomoc pri stavbe nehnuteľností bola minimálna. V r. 1956 ochorela matka B. J. a žalovanej a v tom čase už rodinný dom stál. V r. 1970 sa jej brat právny predchodca žalobcov oženil, v rodinnom dome býval do r. 1973, kedy sa presťahoval do Svidníka a do rodinného domu sa vracal sporadicky, nakoľko mal už tri deti a nemal ani auto. Dňa 10. 5. 1954 bola povolená stavba stavebníkovi matke B. J. a žalovanej, čo vyplýva aj z výmeru Mestského národného výboru v Medzilaborciach, čo žalovaná v konaní preukázala. Žalovaná sa považuje za majiteľku predmetného rodinného domu od r. 1964, kedy nehnuteľnosť nadobudla dedičským konaním po svojej matke Q. J., rod. D. (č. k. D 191/1964). Žalovaná ako nová majiteľka nehnuteľnosti splatila aj zostatok pôžičky poskytnutej na stavbu a to v dvoch splátkach, čo v konaní pred súdom preukázala listinnými dôkazmi a platila aj daň z nehnuteľnosti od r. 1976.

Dňa 22. 9. 2004 z dôvodu právnej istoty žalovaná požiadala o spísanie notárskej zápisnice o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod č. N 135/04, pretože žalovaná sa považuje za majiteľku predmetnej nehnuteľnosti od r. 1964. Z tohto dôvodu žalovaná žiadala, aby súd žalobu žalobcov zamietol.

Žalovaná bola v priebehu konania aj vypočutá dožiadaným súdom, zotrvala na všetkých písomných podaniach produkovaných do spis. mater. a poukázala predovšetkým na to, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v súlade s dedičským rozhodnutím a vyplatila požadovanú sumu súrodencom B. a Q., brat U. sa vzdal svojho podielu bezplatne. Splatila pôžičku, o tom tiež doložila listinné dôkazy, naďalej platí daň z nehnuteľností, udržuje okolie rodinného domu, každý rok dáva za poplatok pokosiť pri rodinnom dome, mimo r. 2002 a v tomto roku v jari, keď pokosili žalobcovia. Po oboznámení s dôkazmi svedeckých výpovedí namietala obsah svedeckej výpovede svedkyne R. Z., rod. W., namietala jej pravdivosť s tým, že do veku 28 rokov svojho života bývala v predmetnom rodinnom dome, preto tvrdenia vyslovené svedkyňou sa nezakladajú na pravde. K obsahu svedeckej výpovede tejto svedkyne uviedla, že ak svedkyňa poukázala na určité skutočnosti od r. 1949, tak jej nebohý brat B. odišiel na stavebnú školu do Brna, kde bol až do r. 1952 na základnej vojenskej službe. Vie, že základnú vojenskú službu vykonával v Čechách, nevedela si spomenúť kde presne. Potom ostal pracovať na vojenskej správe v Trenčíne, v Košiciach, v Liptovskom Hrádku, následne v Strážskom a na konci vo Svidníku.

Z výsluchu svedkýň E. J., rod. Z. a R. Z., rod. W. súd zistil:

Svedkyňa E. J. (nar. v r. 1926) je vo vzdialenom príbuzenskom pomere k žalobcom, potvrdila, že táto v obci Vydraň býva od r. 1955. Tvrdila, že rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania staval

manžel žalobkyne v 4. rade, on bol vojak z povolania. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, aby žalovaná do výstavby rodinného domu vkladala finančné prostriedky. Potvrdila, že verandu svojpomocne staval manžel žalobkyne v 4. rade. Po smrti B. J. žalovaná uzamkla bránku, tak vstup do rodinného domu znemožnila.

Svedkyňa R. Z., rod. W. (nar. v r. 1931) si pamätala, že v r. 1948 tragicky zahynul otec B. J. a v tom čase sa započalo s výstavbou rodinného domu. Spomínala si, že rodinný dom mal v tom čase postavené múry a keďže bola rovesníčkou nebohého otca a manžela žalobkýň, keď sa s ním stretla, tak s ním rozprávala o jeho ťažkostiach, keďže mu zomrel otec, keď mal 17 rokov. Žalovaná ako sestra B. J. bola mladšia o 10 rokov, preto poukázala na to, že aj matka ako vdova nemala možnosť dokončiť tento rodinný dom, preto iba on, keď sa zamestnal, všetok svoj príjem smeroval do rodinného domu. Pri rozhovoroch, ktoré viedli jej rozprával aj o tom, že spolupracovníci mu pomohli zabezpečiť krytinu na strechu rodinného domu, aby nemusel zobrať pôžičku.

Z listinných dôkazov sa súd oboznámil s výsledkami dedičského konania po práv. predchodcoch nebohého B. J. a Z. Č.: U. J. č. k. , Q. J., rod. D. č. k. D 191/64, so spisom č. k. Okresného súdu v Humennom, z ktorých zistil:

Z konania vo veci 11C/1203/94 tunajšieho súdu mal súd za preukázané, že rozsudkom v tejto právnej veci bolo určené, že do dedičstva po právnom predchodcovi účastníkov tohto konania neboh. U. J., zomr. 19. 9. 1948, naposledy bytom vo Vydrani patria nehnuteľnosti E-K 59 zastavaná plocha o výmere 440 m2, E-K 60/1 záhrada o výmere 1004 m2, ktoré boli vytvorené z mpč. 3 zapísanej v zápisnici č. 72 kat. úz. B..

V konaní () po neboh. U. J. boli predmetom dedičského konania vyššie uvedené nehnuteľnosti. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli dedičia Z. Č., rod. J. (dcéra) v 1-ine, U. J. (syn) v 1- ine, H. Z. (vnučka) v 1-ine, Q. J. (vnučka) v 1-ine.

Z dedičského konania č. D191/64 po nebohej právnej predchodkyni účastníkov konania Q. J., rod. D. bolo preukázané, že predmetom konania bol roľnícky podnik, ktorý zahŕňal aj rodinný dom a preberateľkou tohto roľníckeho podniku bola dcéra nebohej Z. J.. Táto bola zaviazaná vyplatiť spoludedičom B. J. a Q. S., rod. J. sumu 2.833,-Kčs na ich podiel.

Zo spisu bolo preukázané, že na tunajšom súde vedie žalobkyňa Z. Č., rod. J. konanie voči žalovanej Q. Z., rod. J. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. B. parc. č. 59, 60/1. Toto konanie bolo prerušené až do právoplatné skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Z osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti spísaného dňa 22. 9. 2004 do notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Telepčáka bolo preukázané, že v tomto konaní bolo osvedčené vlastníctvo žalovanej k neknihovanému rodinnému domu č. s. 189, ktorý je postavený na parc. č. 59 v kat. úz. B. v celosti.

Po takto vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali určenia do dedičstva po svojom právnom predchodcovi otcovi žalobkýň v 1. - 3. rade a manželovi žalobkyne v 4. rade B. J. rodinného domu č. s. 189 postaveného na parc. č. s. 59 v kat. úz. B.. V konaní odôvodňovali svoj citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, poukazovali na chvíle strávené s nebohým otcom a manželom v rodinnom dome a na skutočnosti, že po smrti ich právneho predchodcu im žalovaná bráni v užívaní tohto rodinného domu a v prístupe k tejto nehnuteľnosti. Žalobcovia však nepreukázali žiaden titul, na základe ktorého by nehnuteľnosť mala patriť do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Tvrdenia, že majú citový vzťah k predmetnej nehnuteľnosti osvedčovali aj výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí v tomto konaní. Svedkovia, ktorých súd vypočul v konaní E. J., rod. Z. a R. Z., rod. W. nepotvrdili žiadne rozhodné skutočnosti ohľadom výstavby rodinného domu. Tvrdenia svedkyne E. J. o tom, že do rodinného domu finančné prostriedky nemohla vkladať žalovaná bez ďalších dôkazov nemajú výpovednú hodnotu. Táto svedkyňa potvrdila iba, že právny predchodca žalobkýň svojpomocne postavil verandu pri rodinnom dome a že po smrti neboh. B. J. žalovaná uzamykala bránku a tak bránila vstupu do rodinného domu a znemožňovala prístup dedičom po neboh. B. J.. Svedkyňa R. Z., rod. W. potvrdila, že s výstavbou rodinného domu bolo započaté už v čase, keď zomrel starý otec, ktorý tragicky zahynul a vtedy otec žalobcov a manžel žalobkýň v 4. rade mal 17 rokov. Sestra B. J., t. j. žalovaná mala v tom čase 10 rokov, matka B. J. a žalovanej bola vdovou, nemala finančné zdroje na dokončenie tohto rodinného domu. Aj podľa svedeckej výpovede tejto svedkyne príjem právneho predchodcu žalobcov smeroval do výstavby rodinného domu. Tieto tvrdenia však bez akýchkoľvek dôkazov ostávajú iba v rovine tvrdení, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané.

Žalovaná naopak od tvrdenia žalobcov preukázala, že v dedičskom konaní po nebohej matke Q. J., rod. D. v konaní D191/64, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 1. 1965 bola preberateľkou roľníckeho podniku poručiteľky. Predmetom tohto majetku v rámci roľníckeho podniku bol aj rodinný dom, ktorý nadobudla žalovaná, z ktorého bola povinná vyplatiť spoludedičom každému po 2.833,-Kčs. Na výstavbu rodinného domu bol vydaný výmer Okresného národného výboru v Medzilaborciach dňa 10. 5. 1954, v zmysle ktorého bola povolená stavba rodinného domu stavebníkovi Q. J., t. j. právnej predchodkyni neboh. B. J. (právneho predchodcu žalobcov) a žalovanej na parc. č. 108/2 v kat. úz. B.. Tvrdenia žalobkýň, ako aj svedkýň vypočutých v konaní o tom, že celý finančný príjem ich právneho predchodcu smeroval do výstavby rodinného domu, ktorý má byť určený do dedičstva po B.R. J., nebol ničím preukázaný. Je bez právneho významu aj tvrdenie účastníkov, že otec žalobcov chcel umožniť stretávať sa v tejto nehnuteľnosti celej rodine, preto počas života nevysporiadaval vlastníctvo k nehnuteľnosti vo svoj prospech. Súd k tomuto tvrdeniu poznamenáva, že potom žalobcovia za takéhoto

skutkového stavu neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia nepreukázali, že predmetná nehnuteľnosť je vlastníctvom poručiteľa. Nepreukázali ani držbu nehnuteľnosti ani vydržanie nehnuteľnosti nebohým právnym predchodcom B. J..

Právo držby patrí medzi základné oprávnenia vlastníka. Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej od vlastníka, ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania; b/ držba musí byť oprávnená; c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. V prejednávanej právnej veci žalobcovia nepreukázali žiadny spôsob nadobudnutia vlastníctva svojho právneho predchodcu, preto súd nemohol žalobe žalobcov vyhovieť a určiť nehnuteľnosť rodinný dom č. s. 189 postavený na parc. č. s. 59 v kat. úz. B. do dedičstva po ich právnom predchodcovi B. J.. Žalovaná na rozdiel od žalobcov preukázala súdu listinnými dôkazmi, predovšetkým právoplatným dedičským rozhodnutím po nebohej matke Q. J., rod. D., že nadobudla roľnícky podnik ako preberateľka tohto roľníckeho podniku, ktorého súčasťou bol aj rodinný dom, bola povinná vyplatiť spoludedičov sumou pripadajúcou na ich dedičský podiel. Žalovaná povinnosť výplaty voči súrodencom v určenom podiele splnila, vyplatila prislúchajúci podiel vo výške 2.833,- Kčs, z nehnuteľnosti uhrádzala daň z nehnuteľnosti, čo pred súdom riadne listinnými dokladmi osvedčila od r. 1976. Súd preto po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcov v dôsledku neunesenia dôkazného bremena na preukázanie tvrdených skutočností zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a vyslovil, že trovy konania žalovanej nepriznáva, pretože žalovaná bola povinná vyčísliť trovy konania v súlade so zápisnicou z pojednávania zo dňa 16. 11. 2011 najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia súdu. Keďže tieto trovy žalovaná nevyčíslila a iné trovy žalovanej nevznikli, súd náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).