Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-132-2008.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/132/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., R. X, právne zast. JUDr. Annou Lackovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti odporcovi Š. X., A. X, Y., právne zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 19, v konaní o bezdôvodné obohatenie takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 6.11.2007 domáhal vydania platobného rozkazu, kde by súd uložil pôvodnému odporcovi povinnosť uhradiť 1.557.600,- Sk.
Súd vo veci dňa 10.4.2008 vydal platobný rozkaz, kedy návrhu vyhovel. Voči tomuto platobnému rozkazu podal odporca - Lesy SR odpor. Okrem iného v ňom odporca namietal svoju pasívnu legitimáciu.
Podaním zo dňa 29.10.2008 žiadal navrhovateľ pripustiť do konania odporcu v 2. rade Š. X., A. X, Y., čo súd svojim uznesením zo dňa 21.11.2008 aj urobil.
Podaním zo dňa 4.2.2009 navrhovateľ vzal návrh voči odporcovi v 1. rade späť, s čím odporca súhlasil, súd konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil uznesením zo dňa 17.4.2009.
Podaním zo dňa 14.12.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu. Súd vyhovel návrhu na zmenu žalobného návrhu na pojednávaní 16.11.2011 tak, že žalobný návrh znel:
„súd prikazuje parcely vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. XXXPrešov 502 , Správy katastra Y., parcely registra „E“, parcelu č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda do vlastníctva Š. X., A. X, Y., IČO: 00 158 216 za náhradu vo výške 6,63 Eur /1 m2. Odporca je povinný sumu 34.526,80 Eur zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi všetky trovy konania podľa konečného vyčíslenia,
alternatívne
odporca je povinný na vlastné náklady odstrániť neoprávnene zrealizovanú výsadbu stromov na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa zapísaných na LV č. XXXXX, kat. územie XXXPrešov 502 , Správy katastra Y., parcely registra „E“, parcelu č. XXXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda a tieto vydať navrhovateľovi do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom S.. K., ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXXX kat. úz. Y., KN-C XXXX/. orná pôda o výmere XXXX m2. Toto vlastnícke právo nadobudol titulom dedenia. Navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko odporca predmetné nehnuteľnosti užíva a to bez právneho titulu. Prevádzkuje tam arborétum, previedol výsadbu stromčekov a sadových úprav. Navrhovateľ poukázal na to, že bez jeho súhlasu bola parcela oplotená, vysadili sa stromy, o ktoré sa odporca stará, hoci on o to nežiadal. Snažil sa túto situáciu riešiť, ale k ničomu to neviedlo. To, že vlastne parcelu obrábajú Školské lesy, nastala tá situácia asi pred 30-timi rokmi, predtým tam bola lúka, teraz sú tam stromy. K areálu sa nedostane, pretože je oplotený.
Odporca poukazoval na to, že na danom pozemku je arborétum. Boli tam vysadené vzácne dreviny pre účely školskej výučby. Poukazoval na to, že navrhovateľ nemôže hospodáriť na tomto pozemku, pretože dreviny by mu nikto nepovolil vyrúbať. Prebehlo medzi nimi rokovanie, ale nájom, ktorý požadoval navrhovateľ, bol vysoký, pretože pôda nemá takúto hodnotu.
Navrhovateľ žiadal súd, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
Znalec S.. R. K. podal znalecký posudok č. X/XXXX v máji roku 2010, kde zodpovedal na otázky súdu s tým, že všeobecnú hodnotu nájomného nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. Y. stanovil na výšku 236,21 Sk, čo je 7,84 Eur. Výšku bezdôvodného obohatenia 2 roky spätne od podanej žiadosti stanovil na 25,51 Eur.
Na základe žiadosti navrhovateľa súd vyzval znalca na doplnenie znaleckého posudku, ktorý vo veci urobil doplnok znaleckého posudku, v ktorom spresnil svoje výpočty a na záver uviedol, že cena nájmu pozemku na študijné účely sa nelíši od nájmu na iné účely a stanovil ju postupom uvedeným v pôvodnom znaleckom posudku na 7,84 Eur za celý pozemok navrhovateľa.
Navrhovateľ poukázal na to, že nie je zrejmé, kedy a na akom právnom základe došlo k zmene kultúry pozemkov z ornej na lesný pozemok a kedy bola zahájená výstavba arboréta. Poukazoval na to, že odporca okrem arboréta na predmetnom pozemku má aj ťažbu. Pozemky obhospodaruje a má z nich finančný prospech. Poukazoval na to, že znalcom stanovené nájomné vo výške 0,00151 Eur za m2 je neprimerane nízke a nezohľadňuje trhové podmienky.
Odporca uvádzal, že navrhovateľ zavádza ak uvádza, že na predmetných parcelách hospodári. Odporca hospodári na 1300 ha lesa a iba 13 ha z toho je arborétum, pričom 7 ha z arboréta sú známy vlastníci, ostatní sú neznámy vlastníci. Odporca z arboréta nevyťažil ani jeden kubík dreva, realizuje ťažbu na zvyšných hektároch a nie na pozemkoch arboréta. S arborétom má odporca len výdavky, pretože sa tam nachádzajú cudzokrajné a vzácne dreviny, ktoré boli v priebehu rokov zasadené. Založil do spisu doklad ONV z roku 1981 - odboru poľnohospodárstva a lesného a vodného hospodárstva, kde na žiadosť správy Školských lesov rozhodol tento úrad o tom, že je tu súhlas na zmenu ovocného sadu na les. Zalesňovanie
sa robilo vo viacerých etapách od roku 1971. Dreviny, ktoré sú zasadené na území arboréta nie sú vlastníctvom navrhovateľa ale odporcu.
Odporca po pripustení zmeny žalobného návrhu poukazoval na to, že nerozumie o aké ustanovenie zákona sa opiera žalobný návrh, na základe čoho by mal súd prikázať do vlastníctva odporcu predmetné parcely. Čo sa týka odstránenia výsadby poukázal na to, že súd nemôže vydať takéto rozhodnutie, pretože na odstránenie výsadby je príslušný orgán životného prostredia, resp. lesný obvodný úrad a takéto rozhodnutie nie je v právomoci súdu. Pôvodný návrh hovoril o zaplatení nájmu, čomu sa nebránili v zmysle znaleckého posudku, ale po pripustení zmeny žalobného návrhu majú za to, že návrh je potrebné zamietnuť.
Odporca poukázal na to, že minimálne za posledný rok sa už o predmetné arborétum nestarajú. Vlastníkom zaslali listy, ale keďže sa nedohodli o odkúpení predmetných parciel kvôli neprimeranej navrhovanej cene zo strany vlastníkom, arborétum je verejne prístupné, pozemok je prístupný a starostlivosť o neho už nemajú. Pre Krajský lesný úrad vypracuváva Lesoprojekt lesný hospodársky plán, v ktorom sú zahrnuté aj tieto pozemky.
Na záver navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu tak, ako súd pripustil jeho zmenu, pretože je vlastníkom pozemku, nemá prístup a možnosť užívania tohto pozemku. Navrhovali teda žalobe vyhovieť.
Odporca poukazoval na to, že nájom sa v konaní už neuplatňuje, nemá súd na základe akého ustanovenia Občianskeho zákonníka prikázať pozemok do vlastníctva odporcovi. Navrhujú, aby súd žalobu zamietol, pretože ani alternatívnemu petitu ohľadne výrubu stromov nie je možné vyhovieť, nakoľko súd nemá v právomoci o tomto rozhodnúť.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub, technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd sa po pripustení zmeny žalobného návrhu zaoberal návrhom navrhovateľa na prikázanie jeho parcely do vlastníctva odporcu, alebo alternatívne na odstránenie výsadby na pozemkoch navrhovateľa. Čo sa týka prikázania do vlastníctva odporcu pozemku navrhovateľa, navrhovateľ svoj návrh neoprel o žiadne zákonné ustanovenie a súd nepozná zákonom upravenú možnosť prikázania do vlastníctva inej osobe. Prikázanie veci do vlastníctva je možné pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kedy podiel druhého spoluvlastníka prikáže súd ďalšiemu spoluvlastníkovi do vlastníctva za primeranú náhradu. Inak občianske právo nepozná „právo prikázania vlastníctva.“ Nie je to v súlade so základnými právami, aby nehnuteľnosti alebo aj iná vec bola prikázaná do vlastníctva niekomu, kto si voči predmetnej veci neuplatňuje vlastnícke právo a daná vec je nespochybniteľne vo vlastníctve niekoho iného, v tomto prípade navrhovateľa. Ak sa teda navrhovateľ domáhal prikázania predmetnej parcely do vlastníctva odporcu, jeho návrh nebol v súlade so zákonom, a preto súd takémuto návrhu vyhovieť nemohol.
Alternatívny petit vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením, ktoré je navrhovateľ ochotný prijať. Navrhovateľ v tomto prípade ako alternatívny petit žiadal zaviazať povinnosťou odporcu odstrániť výsadbu stromov na jeho pozemku. Je otázne, či takýto petit je alternatívnym petitom, keďže v prvom petite bolo žiadané určenie vlastníckeho práva, resp. prikázanie vlastníckeho práva a v alternatíve je žiadaný výrub stromov. Podľa názoru súdu sa nejedná o alternatívny petit (ku žalobe prikázania do vlastníctva ako alternatíva výrub stromov). Nemôže sa to považovať ani za eventuálny petit, pretože eventuálny petit vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť na nejaké plnenie pre prípad a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje odporcovi uložiť iné náhradné plnenie, čo v tomto prípade tiež nepripadá do úvahy.
Z dôvodu právnej istoty sa ale súd zaoberal aj týmto „alternatívnym petitom o výrub stromov.“ Na základe citovaných zákonných ustanovení zo Zákona o lesoch je však zrejmé, že súd nemôže dať príkaz výrubu stromov z pozemku navrhovateľa, keďže toto nie je v jeho právomoci. Výrub stromov na lesnom území a k tomu ešte z vzácnych drevín na území pôvodného arboréta, je viazané Zákonom o lesoch a rozhodovaním orgánov, ktoré sú na to určené. Jedná sa o posúdenie odbornej otázky, ktorá je v kompetencii správnych orgánov - o aké dreviny sa jedná, či možno nariadiť ich výrub, kto tento výrub má zrealizovať atď. Toto všetko nie je v právomoci súdu, ale v právomoci orgánov v zmysle lesného zákona. Až potom na základe správneho konania v prípade, ak by navrhovateľ nebol s rozhodnutím správnych orgánov spokojný, mohol by podať na príslušný súd správnu žalobu. Toto sa ale neudialo. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, že by zo svojho pozemku žiadal lesný úrad o výrub stromov a podobne. Preto nebol dôvod žalobe vyhovieť a súd ju zamietol, pretože nemá právomoc o tejto veci konať a rozhodnúť.
Keďže súd rozhodoval už iba o zmenenom žalobnom návrhu, nerozhodoval o výške nájmu, ktorý bol stanovený v znaleckom posudku a nezaoberal sa samotným užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Na záver súd ale dodáva, že pozemok má navrhovateľ sprístupnený, v súčasnej dobe nie je oplotený a jeho parcela ako aj parcely iných vlastníkov sú voľne prístupné.
O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.