Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-1-2008.pdf
PDF · 154.53 KB
Case nature
Subarea
11C/1/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: C.. B. U., R. U. X, XXX XX F., zastúpený: B.. K. V., bytom E. XX, XXX XX D., proti odporcovi: Ústav pamäti národa, Námestie slobody 6, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.1.2008 (po jeho spresnení podaním zo dňa 8.9.2010) domáhal voči odporcovi určenia, že je neoprávnene evidovaný v registračných protokoloch bývalej štátnej bezpečnosti ako jej agent, zároveň žiadal uložiť odporcovi povinnosť zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke a nahradiť trovy konania.
Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 29.5.2007 bol na pojednávaní na Okresnom súde v Topoľčanoch, kde prebieha konanie medzi ním ako navrhovateľom a B.. E. ako odporcom o zaplatenie vyúčtovanej advokátskej odmeny vo výške 166.424,-Sk. Odporca na tomto pojednávaní predložil súdu písomný materiál, ktorý mal k dispozícii od ÚPN (ústav pamäti národa) v ktorom je uvedené, že navrhovateľ bol spolupracovníkom ŠTB pod krycím menom "Y. vedený vo zväzku XXXXX. Uvedenie osoby navrhovateľa ako spolupracovníka ŠTB a označenie ako agenta s krycím menom ". je nepravdivé a vymyslené, a možno si ho vysvetliť iba tým, že niektorí pracovníci ŠTB mali záujem umelo vytvárať bázu spolupracovníkov a vytvárať tak dojem, že sú schopní a kvalitní pracovníci ŠTB. Po prečítaní materiálov odporcu sa navrhovateľ rozhodol navštíviť bývalého pracovníka Š. C. L. U.. X.XX.XXXX R. F.U. L. X, ktorý ho mal údajne verbovať za agenta ŠTB a mal byť jeho riadiacim orgánom s tým, aby mu podal k veci vysvetlenie. C. L. na základe jeho žiadosti napísal čestné prehlásenie dňa 4.6.2007, v ktorom vyvracia údaje vedené v Memorande zo dňa 3.6.1976 a údaje uvedené v Správe o získaní k spolupráci zo dňa 11.6.1976 a považuje ich za nepravdivé a vymyslené. Navrhovateľ má za to, že má naliehavý záujem na žalovanom určení, nakoľko ako občan a človek je nepravdivo a nespravodlivo označený ako agent ŠTB a hociktorá osoba je oprávnená si nepravdivé údaje a informácie o jeho osobe zabezpečiť a ich ďalej rozširovať a tak znevažovať jeho osobu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko odporca je len vlastníkom dokumentov, bez zodpovednostného vzťahu k ich obsahu. Tieto dokumenty boli vytvorené Štátnou bezpečnosťou a odporca nie je jej právnym nástupcom. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za evidencie a zväzky vytvorené bezpečnostnými zložkami štátu v období neslobody. Odporca navyše nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú presné a pravdivé. Zároveň uviedol, že odporca disponuje aj ďalšími spismi cez ktoré prechádza resp. sa vyskytuje krycie meno ". - ide o spisy týkajúce sa osoby Š.
G. po L. G. "., Q. "., Q. ". K. Q.Q. ".. Odporca ďalej dôvodil, že navrhovateľ bol príslušníkom ŠTB rokoch 1961 až 1970, čo nepopiera ani samotný navrhovateľ. Následne v roku 1973 navrhovateľ figuruje vo zväzkoch ako dôverník ŠTB a v roku 1976 už ako agent ŠTB. Zo zväzkov ďalej vyplýva, že navrhovateľ v roku 1981 bol vedený pri svojej činnosti G.. E. K. U. D.. H.. E. Č. D. E. C. L. podľa odporcu nepostačuje na unesenie dôkazného bremena. Zároveň odporca nechal na zvážení súdu dať vypracovať grafologický posudok na porovnanie podpisu navrhovateľa na memorande s jeho podpismi, ktoré urobil v čase keď bol príslušníkom ŠTB.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov C. L., C.. L. H., K. W.O., listinnými dôkazmi a to, čestným prehlásením C. L., Q. XXXXX D. L. G. "., správou o získaní k spolupráci zo dňa 11.6.1976, Memorandom zo dňa 3.6.1976, prehlásením zo dňa 11.6.1976, vyhodnotením za rok 1981, Dôvodovou správou zo dňa 27.7.1985, zväzkom č. XXXXX (E.), Č.. XXXXX (E.), Q. Č.. XXXXX (L. G.), zväzkom č. XXXXX (J.), Q. Č.. XXXXX (Q.), Q. Č.. XXXXX (V.), H. navrhovateľa Q. N. X.X.XXXX, M. N. N. zo dňa 25.1.2011, úmrtnými listami C.. G. W. K. G. N., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Predmetom sporu je ochrana osobnosti. S týmto žalovaným nárokom sa súd musel vysporiadať z procesnej a hmotnoprávnej stránky.
Navrhovateľ procesne musí súdu preukázať neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a to prostredníctvom predkladaných dôkazov. Jednoducho povedané navrhovateľ svoje tvrdenia musí súdu aj jednoznačne preukázať.
Hmotnoprávna stránka súvisí s otázkou vecnej legitimácie, predovšetkým s tzv. pasívnou legitimáciou v spore. Na jej nedostatok poukazoval aj samotný odporca vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu.
Súd po oboznámení sa s celým prípadom, dôkazmi a všetkými súvislosťami dospel k záveru, že odporca, tak ako ho označil navrhovateľ v žalobnom návrhu, je v spore pasívne vecne legitimovaný subjekt. Odporca je podľa súčasného zákonného stavu správcom resp. aj vlastníkom dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu (§8 ods. 3 zákona č. 553/2002 Z.z.).
K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo pri činnosti, ktorá bola odporcovi uložená zákonom č. 553/2002 Z.z. Je preto nesporné, že k zásahu došlo činnosťou odporcu, i keď na základe zákona. Odporca je teda pôvodcom namietaného zásahu a je preto vecne pasívne legitimovaný v spore o ochranu osobnosti vyvolanom týmto zásahom. Je teda dôvodná námietka navrhovateľa, že ak odporca neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv, nemôže mu chýbať pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore.
I keď je nepochybné, že zverejnenie evidencie navrhovateľa ako agenta v registračnom protokole býv. ŠTB na internetovej stránke odporcu predstavuje závažný zásah do jeho osobnostných práv, nemožno prehliadnuť, že odporca je zo zákona povinný zverejňovať na svojej internetovej stránke zväzky býv. ŠTB (§19 zák. č. 553/2002 Z.z) a že tento zákon mu neukladá povinnosť overovať si pravdivosť údajov, ktoré je povinný zverejňovať. Možno teda zhrnúť, že odporca zverejnením údajov o navrhovateľovi plnil zákonnú povinnosť, i keď na druhej strane treba konštatovať, že účelom zákona č. 553/2002 Z.z. nie je zverejňovať údaje o osobách, ktoré sa ocitli v evidenciách ŠTB, i keď s ŠTB nespolupracovali. Tu sa prejavuje nedokonalosť právnej úpravy, pretože zákon č. 553/2002 Z.z. na jednej strane odporcovi ukladá povinnosť zverejňovať zväzky a dokumenty býv. ŠTB bez overenia pravdivosti údajov v nich obsiahnutých a na druhej strane zverejnením nepravdivých údajov dochádza k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv dotknutého občana.
Samotné zverejnenie údaja o evidencii osoby navrhovateľa ako agenta ŠTB na internetovej stránke odporcu nie je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, nakoľko odporcovi vyplýva priamo zo zákona povinnosť uverejniť tento údaj v rámci zverejnenia evidenčných záznamov bývalej ŠTB, a to bez toho, aby bol odporca povinný overovať pravdivosť alebo úplnosť týchto údajov a bez toho, aby mohol odporca robiť akékoľvek zásahy do týchto materiálov. Neoprávneným zásahom v zmysle §13 Občianskeho zákonníka však je vždy šírenie nepravdivého údaju o evidovaní osoby
v materiáloch bývalej ŠTB ako agenta. Preto súd v konaní skúmal, či navrhovateľ bol, alebo nebol oprávnene evidovaný v materiáloch bývalej ŠTB ako agent.
V konaniach na ochranu osobnosti dôkazné bremeno preukázania pravdivosti tvrdených údajov v zásade spočíva na subjekte zásahu, t.j. na tom, kto nepravdivým tvrdením zasiahol do osobnostného práva iného. V prejednávanej veci však Zákon o pamäti národa v ust. §26 ods. 3 explicitne stanovuje, že Ústav pamäti národa nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú presné alebo pravdivé. Ústav pamäti národa iba poskytuje to, čo sa zachovalo v evidenčných materiáloch, avšak nezodpovedá za pravdivosť údajov. Citované zákonné ustanovenie znamená, že v prípadnom spore na ochranu osobnosti, dôkazné bremeno nesie ten, kto sa domáha ochrany osobnosti (objekt zásahu), ktorý musí preukázať, že informácia v sprístupnenom zväzku je nepravdivá, pretože so štátnou bezpečnosťou v skutočnosti nespolupracoval, takže jeho evidencia ako spolupracovníka bývalej ŠTB je neoprávnená.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že tento nepoprel skutočnosť, že bol v minulosti príslušníkom zboru národnej bezpečnosti zložky ŠTB v rokoch 1961-1970, kedy bol pre jeho názory na vstup cudzích vojsk na územie SR v roku 1968 vylúčený zo strany. V tomto období (roku 1970) podľa jeho vyjadrenia odišiel do civilu. Bolo samozrejmosťou, že vzhľadom na jeho minulosť, poznal celú radu príslušníkov ŠTB, ktorí s ním komunikovali, keď sa niekedy stretli, navrhovateľ nemal dôvod nimi opovrhovať, považoval ich za bývalých kolegov. Preto pozná aj p. E. K. D.. H., bežne sa s nimi stretával, chodili aj na víno na Centrálne trhovisko a pod. Napriek tomu však nikdy nebol agentom ani dôverníkom ŠTB po roku 1970. Skutočnosť, že je ako agent vedený vo zväzkoch ŠTB, si vysvetľuje tým, že v tej dobe ŠTB potrebovala mať svojich spolupracovníkov a jeho osobu tam nastrčili, avšak o tejto skutočnosti sa po prvý krát dozvedel až v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Topoľčanoch, tak ako uviedol vo svojej žalobe. Po tomto zistení sa ihneď spojil s p. C. L. a pýtal sa ho, čo to znamená, a on mu na to mal povedať, že on bol v tom čase len učeň a oni chceli mať nejakú osobu agenta, preto spísal tú verbovačku. Následne mu dal čestné prehlásenie o tom, že navrhovateľa nikdy neverboval. Pokiaľ ide o podpis navrhovateľa na prehlásení zo dňa 11.6.1976 (č.l. 27 súdneho spisu) navrhovateľ uviedol, že nevylučuje, že tento podpis je jeho podpisom, avšak nevie ako sa mohlo stať, ako sa mohol dostať na toto prehlásenie. Túto skutočnosť si vysvetľuje len tým, že keď odchádzal z ŠTB, tak podpisoval veľa vecí a je možné, že medzi nimi sa nachádzal aj tento dokument. V tomto smere však súd poukazuje na to, že navrhovateľ mal podľa jeho vyjadrení odchádzať z ŠTB v roku 1970, avšak podpis na prehlásení je z roku 1976. Ako mohol pri odchode z ŠTB v roku 1970 podpisovať dokument, ktorý mal vzniknúť o šesť rokov neskôr?
Súd sa oboznámil so zväzkom reg. č. XXXXX s krycím G. "., ktorý sa týkal osoby navrhovateľa. Tento zväzok bol registrovaný dňa 18.6.1976 a obsahuje, okrem iného, aj Správu o získaní k spolupráci, Memorandum, prehlásenie a dôvodovú správu.
Zo správy o získaní k spolupráci vyplýva, že dňa 11.6.1976 bol získaný k spolupráci C.. B. U. (navrhovateľ). Po vzájomnej dohode bolo s kandidátom dohodnuté stretnutie dňa 11.6.1976 v kaviarni K. na G. Z. H. R., kde bol s kandidátom prevedený viazací akt. Verbovku previedol D.. L. C. za účasti G.. H.. Z tejto správy okrem iného ďalej vyplýva, že na základe postojov navrhovateľa i jeho doterajšej spolupráce s orgánmi štátnej bezpečnosti mu bolo dané k podpísaniu prehlásenia o mlčanlivosti, ktoré s plným pochopením ochotne podpísal. Zároveň sa dohodli na zmene krycieho mena na "EDO", pod ktorým bude podpisovať svoje ďalšie správy. Tu treba zdôrazniť, že išlo o zmenu krycieho mena, a nie o vytvorenie nového krycieho mena. Uvedené potom nasvedčuje skôr tvrdeniu odporcu (prednesenom na pojednávaní dňa 24.6.2009), že navrhovateľ spolupracoval s ŠTB už od roku 1973, kde pôvodne figuroval ako dôverník ŠTB pod krycím menom "." a v roku 1976 z neho urobili agenta ŠTB, s tým, že sa zmenilo aj jeho krycie meno z "Y. na ".". Tomu nasvedčuje aj "záznam o provedení lustrace v evidencích" z roku 1972 založený vo zväzku č. 14325, kde osoba navrhovateľa bola považovaná za dôverníka (viď veta"....žiadam blokovať ako dôverníka"...). Uvedené už v súčasnosti nie je možné preveriť výsluchom svedkov nakoľko D.. N. ako aj D.. W. v súčasnosti už nežijú.
Rovnako tak v Memorande zo dňa 3.6.1976 je rozpísaný doterajší život navrhovateľa, pričom memorandum bolo vyhotovené v dvoch výtlačkoch a vypracoval ho D.. C. L.. K tomuto memorandu bol dňa 17.5.1982 vyhotovený doplnok memoranda, ktorý obsahuje niektoré nové informácie zo života navrhovateľa, ku ktorým došlo po roku 1981, pričom tento doplnok už nevypracovávala por. L., K. G.. C. E..
Z prehlásenia zo dňa 11.6.1976, podpísaného samotným navrhovateľom, vyplynulo, že tento prehlásil na svoju česť, že je ochotný spolupracovať s orgánmi Štátnej bezpečnosti pri odhaľovaní trestnej činnosti vnútorného a vonkajšieho nepriateľa socialistického spoločenského zriadenia. K tomuto rozhodnutiu navrhovateľ prišiel dobrovoľne z vlasteneckých pohnútok. Zároveň v ňom navrhovateľ vyhlásil, že o tom, že spolupracuje s orgánmi štátnej bezpečnosti bude zachovávať mlčanlivosť pred príbuznými, na pracovisku a verejnými inštitúciami. Pre styk s orgánom Štátnej bezpečnosti si zvolil krycie heslo "Y..
Z vyhodnotenia činnosti navrhovateľa ako agenta ŠTB za rok 1981 vyplynulo, že navrhovateľ mal byť obsluhovaný v konšpiračnom byte D. J. O. XX.X.XXXX, že navrhovateľ píše vlastné správy, že v tomto roku uskutočnil 31 schôdzok, z toho 10 v konšpiračnom byte a 21 mimo neho, že jeho riadiacim orgánom bol C. E., že navrhovateľ pracoval v prípadoch "V., "., ".", že v týchto prípadoch získal 32 správ do 26 prípadov. Ďalej z vyhodnotenia vyplynulo, že navrhovateľ v roku 1981 plnil úlohy podľa zamerania k býv. príslušníkom ZNB, diplomatom a objektom L. K. V.. Úlohy si za každých okolností plnil a na stretnutia dochádzal včas. Podieľal sa i na rozkladnej činnosti u objektu ".". S doterajšou spoluprácou sú spokojní, nakoľko navrhovateľova všestranná skúsenosť mu dávala možnosť plnenia úloh za každých okolností.
V dôvodovej správe zo dňa 27.7.1985 vypracovanej D.. H. sa uvádza, že navrhovateľ bol získaný k spolupráci 11.6.1976 D.. L. C. na základe ideových pohnútok do problematiky pravicového oportunizmu. Konkrétne plnil úlohy v prípadoch "L. K. ".". Bol obsluhovaný v konšpiračnom R. G. a v priebehu spolupráce bol riadený L.. L., G.. E. K. D.. H.. Vzhľadom na stratu možnosti spravodajského využitia, bolo navrhnuté spoluprácu s navrhovateľom ukončiť a zväzok uložiť do archívu. Finančná časť, zložka korešpondencie a pomocných písomností ako aj vlastnoručné správy sa mali skartovať. Na druhej strane predmetnej dôvodovej správy, vpravo dole, sa nachádza ručne napísané a podpísané vyjadrenie zo dňa 6.8.1985, že DU - útvar netrvá na spolupráci s navrhovateľom a že sa žiada archivovať v materiálnej podobe prehlásenie o mlčanlivosti.
Vzhľadom k tomu, že sa mal navrhovateľ podieľať svojou činnosťou aj v ďalších prípadoch ako napr. v prípadoch ". K. ".", súd sa oboznámil aj s týmito a ďalšími zväzkami z ktorých zistil, že:
- meno navrhovateľa sa nachádza aj vo zväzku č. XXXXX E. U. ".", kde navrhovateľ vo funkcii staršieho referenta 1. Odboru VS, HS-ŠTB MV SSR pracoval na tomto prípade od 20.8.1969 do 30.4.1970
- uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie zo dňa 20.8.1969 o zavedení objektového zväzku na Svetové sektárske centrá a organizácie pod názvom zväzku "..
- meno navrhovateľa sa nachádza aj vo zväzku č. XXXXX E. U. ".", kde navrhovateľ vo funkcii staršieho referenta 1. Odboru VS, HS-ŠTB MV SSR pracoval na tomto prípade od 20.8.1969 do 30.4.1970
- uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie zo dňa 20.8.1969 o zavedení objektového zväzku na Svetové protestantské centrá a organizácie pod názvom zväzku "..
- meno navrhovateľa sa nachádza aj vo zväzku č. XXXXX E. U. ". G.", ktorý bol zavedený v roku 1973, išlo o konšpiračný byt kde sa mali uskutočňovať schôdzky. Na tomto zväzku pracoval okrem iných aj p. H. a to v rokoch 1.2.1980 - 6.3.1984. Uvedené dáva súd do pozornosti v tom kontexte, že menovaný svedok vo svojej výpovedi pred súdom vyhlásil, že nikdy v predmetnom konšpiračnom byte nebol. V tomto zväzku sa nachádzajú aj záznamy o zavedení osoby navrhovateľa pod krycím menom "." do tohto bytu, pričom z prehľadu schôdziek v tomto byte vyplýva, že sa mal navrhovateľ v ňom stretávať s p. C. L. a to v dňoch: 1.2., 15.2., 1.3., 15.3.,29.3., 19.4., 17.5., 24.5., 21.6., 9.8., 19.8., 15.9., 27.9., 11.10., 10.12., 13.12., 29.12. roku 1977, 9.1., 6.5., 21.6., 25.7. roku 1978
- meno navrhovateľa prechádza aj zväzkom č. XXXXX E. U. ".", ktorý bol zavedený v roku 1978, išlo o prepožičaný byt kde sa uskutočňovali schôdzky, a kde sa rovnako nachádza návrh na zavedenie navrhovateľa pod krycím menom ". do prepožičaného bytu.
- rovnako zo zväzku reg. č. XXXXX E. L. U. ".", ktorý bol založený v roku 1975, a v ktorom sa rozpracovávala problematika pravicového oportunizmu na bývalých funkcionárov ZNB, ktorí boli pre svoju činnosť v krízových rokoch 1968-1969 vylúčení z KSČ a prepustení zo štátnych služieb do civilu, vyplýva, že pri rozpracovávaní tohto zväzku sa pozornosť sústreďovala na zistenie stykov menovaných
a vzájomné stretnutia, pri ktorých rozoberali spoločensko-politické otázky. Do rozpracovania týchto prípadov bol okrem iných zapojený aj F. Y. XXXXX
- rovnako aj zo zväzku reg. č. XXXXX E. L. U. ".", ktorý bol založený v roku 1979, a v ktorom sa rozpracovávala O. Š. G. pre jeho činnosť po roku 1969, pre podozrenie z vyvíjania pravicovo- oportunistickej činnosti, vyplýva, že do previerky tejto osoby bol okrem iných zapojený aj F. ".". Po odchode zo ZNB sa totiž Š. G. zamestnal ako vedúci viechy Jednota na Centrálnom trhovisku, kde mal organizovať stretnutia bývalých príslušníkov ZNB, vylúčených z KSČ.
Súd vo veci vykonal aj výsluchy navrhovateľom navrhnutých svedkov a to p. C. L., D.. H., D.. K. W.. Výsluchy ďalších navrhnutých svedkov nebolo možné uskutočniť, nakoľko svedkovia D.. E., D.. D., D.. N.L., D.. W. zomreli.
Svedok C. L. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa pozná dlhší čas približne od roku 1975. Navrhovateľ bol bývalý príslušník ŠTB, avšak stretávali sa len náhodne. Svedok v konaní pred súdom tvrdil, že on navrhovateľa neverboval, pričom si nepamätal, že by dokument s názvom Memorandum zo dňa 3.6.1976 podpisoval on, hoci podpis na ňom je jeho podpisom, avšak mu nebolo známe ako sa na túto listinu dostal. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či prišiel vo svojej práci do styku so spisom XXXXX vedeným pod krycím menom ". , svedok potvrdil, že v zozname dokumentov v tomto zväzku na strane 4 je jeho písmo. Rovnako tak na otázku, či je jeho písmo na strane 47 v prehľade zväzku XXXXX (L. G.) svedok uviedol, že áno. Na otázku, či vedel, že existoval konšpiračný byt na G. Z., svedok uviedol, že vedel, ale nepamätal sa či tam chodil, a ak áno tak len náhodou. Rovnako tak svedok potvrdil, že aj podpisy vo zväzku č. XXXXX sú jeho podpismi.
Súd výpoveď svedka ohľadne skutočnosti, že osobu navrhovateľa nikdy neverboval považoval za účelovú, nakoľko tento svedok potvrdil, že všetky jeho podpisy ako aj písmo vyskytujúce sa v jednotlivých zväzkoch (vrátane Memoranda týkajúceho sa osoby navrhovateľa) sú jeho podpismi a jeho písmom, zároveň tento svedok tvrdil, že navrhovateľa pozná približne od roku 1975, pričom v tomto roku podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, tento bol už vylúčený z KSČ aj z ŠTB (ešte v roku 1970). Z tohto pohľadu je teda otázne z akej činnosti spoznal osobu navrhovateľa v roku 1975, keď tento už 5 rokov nebol činný pre ŠTB, pričom z iného prostredia sa svedok a navrhovateľ poznať nemohli?
Svedok L. H. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1970 nastúpil na hlavnú správu ŠTB na odbor analytiky, v roku 1974 nastúpil na vysokú školu ministerstva vnútra v Prahe a po skončení školy v roku 1978 bol zaradený XII. Správa ZNB Bratislava 2.odbor, 1. Oddelenie. Pracoval na pozícii operatívny pracovník do roku 1982 a v roku 1982 bol menovaný ako náčelník 1. Oddelenia. Ako operatívny pracovník neobsluhoval žiadnu agendu.
V tejto súvislosti súd dáva hneď do pozornosti skutočnosť, že menovaný svedok si detailne pamätal roky a udalosti jeho činnosti u bývalej ŠTB.
K osobe navrhovateľa svedok uviedol, že ho spoznal cez manželku jeho nadriadeného D.. C. D., ktorá pracovala v divadle Nová scéna a navrhovateľ tam bol právnikom. Druhý krát sa stretli, keď spolu s manželkou potreboval právnu radu vo veci dedičstva jeho manželky. Bolo to v období, keď už bol náčelníkom oddelenia, t.j. po roku 1982. Odvtedy s navrhovateľom neudržiaval žiadne osobné, písomné ani telefonické kontakty.
V tomto smere súd poukazuje na dve skutočnosti, a to jednak to, že svedok navrhovateľa spoznal cez svojho nadriadeného D.. D. a to až v čase kedy bol svedok už náčelníkom oddelenia (po roku 1982), preto je pozoruhodné, že navrhovateľ mal v roku 1970 opustiť rady KSČ a ŠTB pre jeho pravicové postoje k udalostiam roku 1968, avšak napriek tomu sa stretával so svedkom, ktorý zastával vysokú funkciu v ŠTB, a ktorého spoznal cez svojho priateľa D.. D. rovnako vysokopostaveného funkcionára ŠTB (teda spoznal ho v rámci svojej profesijnej činnosti), hoci navrhovateľ v ŠTB nebol, a po druhé svedok uviedol, že sa s navrhovateľom stretol len dvakrát a odvtedy sa s nim už nestretol ani neudržiaval žiadne kontakty, hoci navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že preto pozná aj D.. E. K. D.. H., nakoľko
sa s nimi bežne stretával, chodili aj na víno na Centrálne trhovisko a pod. V tom to smere je otázne aj to, že navrhovateľ mal odísť zo služieb ŠTB ešte v roku 1970, a len v tomto roku mal do ŠTB nastúpiť svedok, ako je potom možné, že títo dvaja boli takí dlhoroční priatelia ako uvádza navrhovateľ, keď v službách ŠTB sa nespoznali?
Po predložení listín (vyhodnotenie činnosti navrhovateľa z roku 1982, na ktorom je svedok podpísaný, dôvodovej správy o uložení zväzku F. Y. do archívu a pod.) k nahliadnutiu svedkovi, tento uviedol, že sa k nim vyjadriť nevie, podpisoval listiny, ktoré mu predložil operatívny pracovník, pracoval s listinami, kde bolo uvedené len krycie meno. V tomto smere súd poznamenáva, že ak svedok pracoval výlučne len s krycími menami a teda nevedel kto sa pod akým krycím menom nachádza, tento svedok potom týmto nemôže ani potvrdiť ani vyvrátiť skutočnosť, či osoba navrhovateľa bola po roku 1970 skutočne agentom ŠTB, keďže nepozná aká osoba sa skrývala pod krycím menom ".. Keďže v tomto smere (spore) dôkazná povinnosť zaťažovala navrhovateľa, navrhovateľovi sa ani výpoveďou tohto svedka nepodarilo preukázať, že nebol po roku 1970 agentom ŠTB.
V ďalšom svedok H. uviedol, že si nespomína na žiadny agentúrny spis, ktorý bol vedený na meno navrhovateľa, so zväzkom navrhovateľa sa nestretol, pracoval iba so spisom pod krycím menom "., ale po nahliadnutí do dôvodovej správy o uložení zväzku F. ". zistil, že daný dokument obsahuje jeho podpis, ale zvyčajne tieto dokumenty boli vypracovávané operatívnym pracovníkom a svedok v tej dobe už bol náčelníkom 1. Oddelenia. V tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa v jeho podaní zo dňa 8.9.2010, kde uvádza, že H., D., E. K. L. vedeli, že označovanie jeho osoby ako agenta už robia od roku 1976, čiže 9 rokov a že ďalšie klamanie je pre nich nebezpečné a v prípade, že by sa to odhalilo, tak by boli prepustení do civilu a možno i trestne stíhaní a preto sa rozhodli uložiť agentúrny zväzok XXXXX do archívu. Z tvrdenia svedka teda vyplýva, že tento sa nestretol vo svojej praxi so zväzkom s krycím G. "., a ak niečo aj podpisoval, tak takýto dokument vypracovával operačný pracovník a on ho len podpísal. Toto tvrdenie svedka je v rozpore s tvrdením navrhovateľa, že svedok (H.) spolu s ďalšími úmyselne vytvorili a viedli zväzok s menom navrhovateľa a po dlhšom čase sa ho z obavy snažili uložiť do archívu, nakoľko jeden tvrdí, že o takomto zväzku nemá ani len vedomosť, že žiadnu správu týkajúcu sa tohto zväzku nevypracovával, nanajvýš len podpisoval (tvrdenie svedka) pričom navrhovateľ tvrdí, že svedok tento zväzok spolu s ďalšími úmyselne vytvoril a viedol niekoľko rokov. Ako teda mohol svedok úmyselne vytvoriť a viesť zväzok, keď o jeho existencii ani len nevedel (pričom v súčasnosti by svedkovi už za túto činnosť nehrozilo trestné stíhanie, takže ak by túto činnosť robil v minulosti úmyselne mohol sa v súčasnej dobe už k tomu priznať)?
Rovnako tak pokiaľ ide o výpoveď svedka na otázku, či poznal priateľov C. D. (jeho nadriadeného) svedok v tomto smere uviedol, že nepoznal jeho osobných priateľov, ale poznali sa všetci z pracovného prostredia. Tu vyvstáva otázka, z akého prostredia teda spoznal svedok navrhovateľa? Ak z pracovného, tak z akého pracovného, keďže ani svedok ani navrhovateľ nepracovali na jednom pracovisku u toho istého zamestnávateľa v rámci občianskeho života?
Svedok na otázku, či mal k dispozícii konšpiračný alebo prepožičaný byt a koho tam vodil, uviedol, že nemal žiaden byt. V tejto súvislosti však súd poukazuje na zväzok č.XXXXX L. G., kde sa medzi menami pracovníkov ŠTB, ktorí pracovali na tomto zväzku (konšpiračnom byte na G. Z. H. R.) nachádza aj meno svedka a to v období rokov 1980-1984.
Na otázku, či mal svedok vedomosť o tom, že navrhovateľ mal byť spolupracovníkom ŠTB uviedol, že nemal o tom vedomosť až dovtedy, pokiaľ podpísal dôvodovú správu o uložení Q. F. ".". Z uvedeného teda vyplýva, že svedok mal vedomosť aká konkrétna osoba sa skrýva za krycím menom Y. (že ide o osobu navrhovateľa) minimálne od roku 1985, kedy podpísal dôvodovú správu vo zväzku 14325. Vo svojej výpovedi vyššie však svedok uviedol, že si nespomína na žiaden agentúrny spis vedený na meno navrhovateľa, že so zväzkom navrhovateľa sa nestretol a pracoval len so zväzkom s názvom ".. Ako potom môže svedok na jednej strane tvrdiť, že už v roku 1985 sa dozvedel, že zväzok s krycím menom ". je zväzkom na meno navrhovateľa a na druhej strane pri odpovedi na inú otázku tvrdiť, že si nespomína na žiaden spis vedený na meno navrhovateľa, ani sa s takýmto spisom nestretol?
Pokiaľ ide o návrh na uloženie spisu o navrhovateľovi do archívu, ktorý uskutočňoval svedok, svedok uviedol, že o tom rozhoduje operatívny pracovník a ďalej to predkladá náčelníkovi oddelenia. Išlo o oficiálny služobný postup. Uvedené tvrdenie potom vyvracia tvrdenie navrhovateľa o úmyselnom
založení, vedení jeho zväzku ako aj o úmyselnom postupe osôb vrátane svedka pri archivovaní jeho spisu.
Za najvýznamnejšiu výpoveď súd považoval výpoveď svedka K. W., ktorý sa síce nevedel vyjadriť k obdobiu života navrhovateľa po roku 1970, ani nemal vedomosť, že by navrhovateľ mal byť spolupracovník ŠTB, avšak svedok jasne potvrdil, že sú to jeho podpisy na správe o spolupráci zo dňa 16.6.1976 aj keď si nespomínal, že bol navrhovateľ takto registrovaný. Rovnako tak pokiaľ ide o dôvodovú správu o uložení zložky F. Y. do archívu, svedok uviedol, že to podpisoval on, ale bol prekvapený, že nezaregistroval, že išlo o osobu navrhovateľa. Svedok sa vyjadril aj k osobe svedka C. L. o ktorom uviedol, že C. L. bol nemocný človek, veľa pil, pričom zároveň uviedol, že získať človeka k spolupráci a nebyť s ním v kontakte to by si C. L. nemohol dovoliť, za bežných podmienok by sa to nedalo, muselo by to byť niečo výnimočné. Svedok ďalej uviedol, že ak správu o získaní k spolupráci podpísali aj náčelník (čo bolo aj v posudzovanom prípade) tak musel byť pri verbovke aj náčelník 1. Oddelenia a je vylúčené, aby správa o získaní k spolupráci bola sfalšovaná, keďže obsahuje podpisy aj náčelníkov oddelení aj náčelníkov odboru. Falšovať podpisy v tej dobe nebolo možné, lebo by to riešila inšpekcia. Svedok ani nepozná taký prípad, že by sa stal. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa či svedok nevylučuje, že nadriadený pracovník by mu povedal, že toto podpíš a hotovo, svedok odpovedal, že situáciu ovládal náčelník oddelenia, náčelník odboru len výnimočne išiel k verbovkám, pričom svedok si nevedel predstaviť, prečo by mal záujem tlačiť navrhovateľa do spolupráce, nikdy netlačil svojich podriadených, aby navrhovateľa získali k spolupráci. Rovnako tak na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa či mohla nastať taká situácia, že by mohol D.Č. predložiť navrhovateľovi nejaké dokumenty alebo čisté papiere, aby ich tento podpísal a tieto boli neskôr zneužité, svedok uviedol, že takýto predpoklad nemohol byť daný, nakoľko získavanie k spolupráci bol veľmi komplikovaný proces aj vzhľadom na počet podpisov na dokumentoch, preto svedok jednoznačne vylúčil v podmienkach v ktorých pracoval falšovanie takýchto dokumentov. Svedok zároveň potvrdil, že náčelníkom 1 oddelenia bol p. D. a podpis na správe o získaní k spolupráci je jeho podpisom.
Pri osobe tohto svedka je potrebné si uvedomiť, že svedok bol v tom čase (v čase získania navrhovateľa k spolupráci v roku 1976) náčelníkom 2. Odb. XII.S-FMV (t.j. cca druhým najvyšším predstaviteľom ŠTB na Slovensku) a veľmi presne vedel a presvedčivo vypovedal pred súdom ohľadne možnosti/ nemožnosti falšovania podpisov v tej dobe ako aj k procesu získavania osôb k spolupráci. Tento svedok jednoznačne potvrdil, že nebolo možné za jeho pôsobenia sfalšovať taký dokument, akým bola správa o získaní k spolupráci, ktorý aj on sám ako náčelník 2 odb. podpísal. Svedok vylúčil, aby správa o získaní k spolupráci bola sfalšovaná, keďže obsahuje podpisy aj náčelníkov oddelení aj náčelníkov odboru. Svedok ani nepoznal taký prípad, že by sa stal.
Právny zástupca odporcu pre posúdenie pravosti podpisu navrhovateľa na prehlásení zo dňa 11.6.1976 nechal na zváženie súdu dať vypracovať grafologický znalecký posudok. Navrhovateľ však v konaní vykonanie tohto dôkazu odmietal s odôvodnením, že si neželá, aby sporný podpis N.. U. skúmali ďalší znalci, nakoľko nechcel, aby sa písmoznalci dozvedeli o jeho osobe, ako jeho kolegovia, že je evidovaný u odporcu ako agent ŠTB (viď aj vyjadrenie navrhovateľa v podaní zo dňa 8.9.2010, č.l. 214 spisu). Súd v tomto smere vyhovel žiadosti navrhovateľa (nakoľko navrhovateľ bol povinný niesť v konaní dôkazné bremeno a bolo vecou navrhovateľa aké dôkazy v konaní navrhne vykonať) pričom ho však výslovne upozorňoval, že jedine prostredníctvom znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca z odvetvia grafológie a písmoznalectva by bolo možné vyvrátiť pravosť podpisu navrhovateľa na prehlásení zo dňa 11.6.1976 s tým, že v opačnom prípade bude mať súd za to, že podpis je pravý (a to aj vzhľadom na vyjadrenia samotného navrhovateľa, že nepopiera pravosť svojho podpisu, avšak nevie ako sa tam podpis dostal a predpokladal, že v čase keď odchádzal do civilu mu mohli takýto dokument na podpis "podstrčiť"). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorým by vyvrátil pravosť jeho podpisu na prehlásení, súd mal za to, že podpis na predmetnom prehlásení patrí navrhovateľovi. V tomto smere neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že podpis sa na uvedenú listinu mohol dostať aj tak, že v čase odchodu do civilu mu niekto dal takýto dokument podpísať, nakoľko navrhovateľ odchádzal podľa jeho vyjadrení do civilu ešte v roku 1970, avšak prehlásenie je z roku 1976. Zároveň súd považuje za prinajmenšom pochybné, že by si navrhovateľ pri podpisovaní dokumentov takúto skutočnosť nevšimol. Zároveň súd poukazuje na to, že grafologické posúdenie podpisu navrhovateľa vykonané samotným navrhovateľom v jeho podaní zo dňa 8.9.2010 súd nepovažoval ako hodnoverný dôkaz, nakoľko bol vypracovaný samotným navrhovateľom, ktorý má vzťah k predmetu sporu, čo spochybňuje jeho dôveryhodnosť a jednak preto, že uvedené
posúdenie samotným navrhovateľom nemožno považovať za dôkaz, nakoľko nebol (ani nemohol byť) v súdnom konaní vykonaný predpísaným spôsobom (na to, aby sa uvedený záver považoval za znalecké posúdenie, bolo by potrebné, aby bola osoba navrhovateľa súdom ustanovená za znalca, riadne poučená a posudok spĺňal všetky zákonom požadované náležitosti, v tomto smere však by bolo nepredstaviteľné, aby súd za znalca určil osobu navrhovateľa). Keď sám navrhovateľ mal za to (prípadne potom čo zistil), že podpis na prehlásení by nemusel byť z grafologického hľadiska jeho podpisom, nie je súdu zrejmé, prečo naďalej trval na to, aby súd neustanovil do konania iného znalca. Argument o tom, že by sa mohol niektorý jeho kolega dozvedieť o jeho evidencii vo zväzkoch ŠTB podľa súdu neobstojí, nakoľko dozvedieť sa o tom môže aj v súčasnosti ktorýkoľvek z jeho kolegov (zväzky sú prístupné na internetovej stránke odporcu) a práve naopak ak by sa navrhovateľovi podarilo preukázať, že mu podpis na prehlásení nepatrí, mohol byť v konaní (ak by tomu nasvedčovali aj výsledky ostatného dokazovania) úspešný a práve naopak mohol týmto spôsobom "očistiť svoje meno". Za danej situácie však nezostávalo súdu nič iné ako vyhodnotiť tieto skutočnosti v neprospech navrhovateľa, nakoľko práve navrhovateľ v tomto type sporu bol povinný niesť dôkazné bremeno a to aj ohľadne toho, či sú podpisy na dokumentoch vedených u odporcu jeho podpismi, a na vyvrátenie ich pravosti navrhovať príslušné dôkazy. Keďže navrhovateľ výslovne odmietal navrhnúť takýto dôkaz súd vyhodnotil tento dôkaz (prehlásenie zo dňa 11.6.1976) podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku a vo vzájomnej súvislosti s ostatným vykonaným dokazovaním a ustálil, že podpis navrhovateľa na prehlásení je jeho podpisom.
Z takto vykonaného dokazovania mal potom súd za to, že sa navrhovateľovi nepodarilo (ani výsluchmi navrhnutých svedkov) preukázať, že v čase po roku 1970 nebol agentom ŠTB, nakoľko tomuto záveru nezodpovedajú výsledky vykonaného dokazovania. Predovšetkým bolo práve naopak preukázané, že navrhovateľ bol aj v období po roku 1970 agentom ŠTB, keď k jeho získaniu došlo v júni 1976, za účasti svedka C. L. K. G.. H., o čom svedčia aj dokumenty založené vo zväzku reg. č. 14325 pod krycím menom ".. Zároveň samotnú správu o získaní k spolupráci podpisoval nielen svedok C. L. (ktorý aj potvrdil pravosť svojho podpisu na dokumentoch), ale aj náčelník 1. oddelenia ako aj náčelník 2.odb. XII.S-FMV, ktorým bol svedok K. W.. Tento svedok jednoznačne vo svojej výpovedi vyvrátil možnosť falšovania tohto dokumentu za jeho pôsobenia a vylúčil, aby správa o získaní k spolupráci bola sfalšovaná, keďže obsahuje podpisy aj náčelníkov oddelení aj náčelníkov odboru. Svedok dokonca ani nepoznal taký prípad, že by sa stal. Rovnako treba poukázať aj na to, že pôvodné memorandum zo dňa 3.6.1976 podpisoval a vypracovával svedok C. L., avšak doplnok Memoranda zo dňa 17.5.1982 už vypracovávala a podpisoval G.. C. E.. Preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že si to svedok L. celé vymyslel, lebo potreboval u ŠTB vykazovať nejakú činnosť. Vo zväzku navrhovateľa sa teda nachádzajú aj dokumenty vypracovávané aj inými pracovníkmi ako len svedkom L., preto súd fikciu navrhovateľa podľa ktorej sa všetci mohli podieľať na vytvorení tohto zväzku bez vedomosti navrhovateľa len aby vykazovali nejakú činnosť bola prakticky neuskutočniteľná. Je len ťažko predstaviteľné, aby toľko osôb (a to aj v postavení náčelníkov oddelení a odborov na celorepublikovej úrovni) fiktívne vytvorili o navrhovateľovi zväzok ako agentovi ŠTB a tento dokázali viesť cca 9 rokov.
Rovnako sa tak vo viacerých smeroch rozchádzajú aj výpovede svedka Vartovníka a navrhovateľa. Svedok H. potvrdil, že sa s osobou navrhovateľa stretol približne dva krát a neskôr sa s ním už nestretol ani nekontaktoval, pričom navrhovateľ naopak uvádzal, že H. bol jeho dlhoročným priateľom s ktorým chodil aj na víno na Centrálne trhovisko. K ich prvému stretnutiu malo dôjsť až po roku 1982, hoci v tomto období navrhovateľ už cca 12 rokov podľa jeho vyjadrenia nespolupracoval s ŠTB. Svedok navrhovateľa poznal ako priateľa D., hoci tvrdil, že osobných priateľov D. nepoznal a všetci sa poznali len z pracovného prostredia. Z akého pracovného prostredia sa teda svedok s navrhovateľom poznal, keď spolu nepracovali na jednom pracovisku u jedného zamestnávateľa? Svedok nemal vedomosť ani o existencii konšpiračného príp. prepožičaného bytu, avšak na druhej strane vo zväzku č.XXXXX L. G. sa medzi menami pracovníkov ŠTB, ktorí pracovali na tomto zväzku (konšpiračnom byte na G.T. Z. H. R.) nachádza aj meno svedka a to v období rokov 1980-1984. Vzhľadom na viaceré rozporné vyjadrenia tohto svedka súd považoval jeho výpoveď za účelovú. Okrem tohto sám svedok uviedol, že v rámci výkonu služieb pre ŠTB pracoval výlučne len s krycími menami a teda nevedel, kto sa pod akým krycím menom nachádza. Za takejto situácie potom tento svedok nemohol hodnoverne potvrdiť ani vyvrátiť skutočnosť, či osoba navrhovateľa bola po roku 1970 skutočne agentom ŠTB, keďže svedok nemohol poznať, aká osoba (či išlo o osobu navrhovateľa) sa skrývala pod krycím menom "Y., aj keď na druhej strane tento svedok sám uviedol, že až v čase podpísania Dôvodovej správy v roku 1985 sa dozvedel, že pod krycím menom Y. sa vedie
osoba navrhovateľa ako agenta ŠTB, čím vyvrátil svoju údajnú nevedomosť o tom, že navrhovateľ mal byť agentom ŠTB.
O činnosti navrhovateľa ako agenta ŠTB po roku 1970 nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú zachytené v iných zväzkoch napr. meno navrhovateľa sa nachádza aj vo zväzku č. XXXXX E. U. "., rovnako tak vo zväzku č. XXXXX E. U.Q. "., G. navrhovateľa E. U. K. H. Q. Č.. XXXXX E. U. ". G.", v tomto byte sa mal navrhovateľ stretávať a vymieňať si informácie s p. C. L. niekoľkokrát (len za rok 1977 to bolo 17 krát), rovnako tak pokiaľ ide o zväzok č. 10730 s názvom "J. - išlo o prepožičaný byt kde sa uskutočňovali schôdzky, a kde sa rovnako nachádza návrh na zavedenie navrhovateľa pod krycím G. ". do tohto prepožičaného bytu, napokon navrhovateľ mal byť zapojený aj do akcií s krycím názvom "Q. K. ". v ktorých sa rozpracovávala problematika pravicového oportunizmu na bývalých funkcionárov ZNB, ktorí boli pre svoju činnosť v krízových rokoch 1968-1969 vylúčení z KSČ a prepustení zo štátnych služieb do civilu (konkrétne išlo o osobu Š. G.). V tomto smere nebol v konaní predložený žiaden dôkaz, ktorý by vyššie uvedené skutočnosti vyvracal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že jeho vedenie vo zväzku s krycím názvom Y. bolo vykonštruované a neoprávnené, pričom uvedené, sa podľa súdu, nepodarilo vyvrátiť ani svedeckými výpoveďami. Len samotné tvrdenie navrhovateľa bez predloženia ďalších dôkazov o tom, že nevedel o jeho údajnej spolupráci s ŠTB, ako aj len samotné tvrdenie, že si to všetko vymysleli a vykonštruovali pravdepodobne svedok C. L. a jeho nadriadený, už nebohý, D., aby vykazovali nejakú činnosť pre ŠTB, nestačí na to, aby mal súd hodnoverne preukázané, že navrhovateľ po roku 1970 skutočne nespolupracoval s ŠTB ako jej agent, a to najmä vtedy, ak na meno navrhovateľa je vedený zväzok č. XXXXX, v ktorom sa okrem iného nachádza aj prehlásenie o mlčanlivosti, ktoré podpísal samotný navrhovateľ, ak jeho meno prechádza aj viacerými inými zväzkami, vrátane zväzkov zachytávajúcich stretnutia v konšpiračnom byte, ak opak sa nepodaril preukázať ani výpoveďami navrhnutých svedkov.
Účelom zákona č. 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) je zachovanie poznania minulosti prostredníctvom sprístupnenia utajenej činnosti represívnych orgánov v dobe neslobody 1939-1989 a určenie zodpovednosti za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely.
Podľa § 2 písm. f) zák. č. 553/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov, personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. g) zák. č. 553/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989.
Podľa § 2 písm. h) zák. č. 553/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie Štátnou bezpečnosťou súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej bezpečnosti, 1) Hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavná správa kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správa sledovania Zboru národnej bezpečnosti (IV. správa), Správa spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa), Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územné útvary vykonávajúce činnosti týchto súčastí alebo predchodcovia týchto súčastí a útvarov,
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 553/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol kedykoľvek v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu,
Podľa § 8 ods.3 zák. č. 553/2002 Z.z. dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [§ 2 písm. f) a g)] vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 553/2002 Z.z., Ústav vydá tlačou a na elektronických médiách prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia zväzku, jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov, alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli využité na prospech Štátnej bezpečnosti.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 553/2002 Z.z. Ústav priebežne vydáva tlačou a na elektronických médiách zoznam personálnych (kádrových) spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, sprístupnených podľa § 17 ods. 1 písm. b) bodu 2, zároveň s uvedením dátumu zaradenia príslušníka do bezpečnostnej zložky, služobných funkcií vykonávaných príslušníkom v bezpečnostnej zložke a dátumu ukončenia tohto zaradenia.
Podľa § 26 ods. 2 zák. č. 553/2002 Z.z. V informačnom systéme dokumentov eviduje ústav dokumenty, ktoré sú predmetom sprístupnenia a zverejnenia, uchováva údaje o oprávnených žiadateľoch, a keď je oprávneným žiadateľom osoba oprávnená podľa § 17 ods. 3, údaje o zomrelej osobe uvedené v § 17 ods. 1.
Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 553/2002 Z.z., Ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok uvedených v odseku 2 sú presné alebo pravdivé.
Podľa čl. 3 Smernice pre prácu so spolupracovníkmi kontrarozviedky (K.-O.-B.-X) tajný spolupracovník je osoba, ktorá bola získaná na spoluprácu spôsobom stanovenými týmito smernicami, udržuje s pracovníkmi kontrarozviedky konšpiratívny styk, plní uložené úlohy, podáva alebo predáva poznatky a informácie alebo poskytuje kontrarozviedke pomoc alebo služby, ktoré je potrebné utajovať.
Podľa čl. 6 smernice rozlišujú sa tieto kategórie tajných spolupracovníkov: a) rezident b) agent c) držiteľ prepožičaného bytu.
Podľa čl. 12 smernice agent je tajný spolupracovník, ktorý plní úlohy pri odhaľovaní, rozpracovaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy smerujúce k predchádzaniu a zabráneniu tejto trestnej činnosti.
Podľa čl. 34 smernice po zhromaždení potrebných poznatkov o kandidátovi pristupuje pracovník kontrarozviedky k ich vyhodnoteniu. Ak dôjde k záveru, že kandidát zodpovedá požiadavkám pre ktoré bol vybraný, spracuje návrh na získanie na spoluprácu tajného spolupracovníka, ktorý predkladá na schválenie náčelníkovi s príslušnou schvaľovacou právomocou. Tým sa uzatvára obdobie výberu a preverovania kandidáta.
Podľa čl. 44 ods. 1 veta prvá a druhá smernice po schválení návrhu na získanie tajného spolupracovníka príslušným náčelníkom uskutočňuje pracovník kontrarozviedky prípravu na viazací akt ktorá vychádza z dopredu stanoveného postupu uvedeného v návrhu. Viazací akt sa musí uskutočniť v čo najkratšej dobe, najneskôr do 30 dní po schválení návrhu.
Podľa čl. 44 ods. 3 smernice viazanie tajného spolupracovníka uskutočňuje pracovník kontrarozviedky, ktorý ho bude riadiť. Príslušný náčelník rozhodne, či sa viazacieho aktu zúčastní sám, alebo podľa potreby ním určený ďalší pracovník.
Podľa článku 49 smernice, záznam o priebehu viazacieho aktu predloží pracovník kontrarozviedky náčelníkovi, ktorý schvaľoval návrh na získanie tajného spolupracovníka. Po jeho súhlase registruje tajného spolupracovníka podľa príslušných smerníc.
Podľa § 155 ods. 4 zákona č. 99/1963 OSP účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.
Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.
Podľa §11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd návrh zamietol ako nedôvodný, keď dospel k záveru, že v konaní nebolo zo strany aktívne legitimovanej v spore preukázané, že by navrhovateľ bol neoprávnene evidovaný v zväzkoch bývalej ŠTB ako vedomý spolupracovník, agent.
Zásah do osobnostných práv fyzickej osoby môže mať podobu buď skutkového tvrdenia (t.j. faktu, ktorého pravdivosť možno objektívne verifikovať) alebo kritiky (tzv. hodnotiacich úsudkov), t.j. názorov, ktoré sú svojou povahou subjektívne - sú výrazom názorov toho, kto ich prednáša a ktorých správnosť teda nie je možné objektívne preukázať). Zákon poskytuje ochranu proti takýmto zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K neoprávnenému zásahu do práva fyzickej osoby na česť a dôstojnosť bezpochyby dôjde nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej fyzickej osoby.
Dotknutá osoba sa môže domáhať ochrany osobnosti občianskoprávnymi prostriedkami rôznorodého charakteru, najmä sa môže domáhať upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia nepriaznivých následkov neoprávnených zásahov resp. vzniknutého protiprávneho stavu či poskytnutia primeraného zadostiučinenia. Uvedené prostriedky ochrany osobnosti je možné uplatniť samostatne alebo ich možno kombinovať.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia že je neoprávnene evidovaný v registračných protokoloch bývalej štátnej bezpečnosti ako jej agent, zároveň žiadal uložiť odporcovi povinnosť zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke.
Súd mal za to, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia, že je neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej štátnej bezpečnosti, mal právo domáhať sa súdnej ochrany v podobe žaloby, ktorou by došlo k upusteniu od neoprávnených zásahov.
Je nepochybné, že účelom zákona o pamäti národa je zverejnenie údajov o vykonávateľoch prenasledovania osôb a potláčania politických práv a slobôd prostredníctvom represívnych zložiek totalitného štátu. Z uvedeného však nemožno dovodiť, že účelom tohto zákona je aj zverejňovanie údajov o osobách, ktoré fakticky boli touto represiou postihnuté tým, že boli neoprávnene evidované
ako spolupracovníci bývalej štátnej bezpečnosti. Zverejnenie mena osoby neoprávnene evidovanej ako spolupracovník ŠTB v rámci zoznamu týchto spolupracovníkov je bezpochyby spôsobilé citeľne zasiahnuť do osobnej cti postihnutej osoby. Je pravdou, že za súčasnej právnej úpravy sa na tejto evidencii nemôže nič meniť, to však neznamená, že dotknutej osobe nemôže byť poskytnutá ochrana súdnym rozhodnutím, pokiaľ neoprávnenosť jej evidencie bola preukázaná.
Zároveň treba dodať, že i v prípadoch, kedy k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dochádza na základe okolností vylučujúcich protiprávnosť (súhlas dotknutej osoby, výkon iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, plnenie zákonom uloženej povinnosti), zostáva uskutočnený zásah oprávneným iba vtedy, ak sa stal primeraným spôsobom a zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty a dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. Takouto okolnosťou je bezpochyby i skutočnosť, že údaj zverejňovaný o fyzickej osobe je pravdivý.
Taktiež treba dodať, že zásahom objektívne spôsobilým privodiť ujmu na osobnostných právach dotknutej osoby je v prípadoch neoprávnenej evidencie fyzickej osoby v zväzkoch bývalej štátnej bezpečnosti už samotná neoprávnená evidencia fyzickej osoby v týchto zväzkoch (R 38/1996).
V konaniach na ochranu osobnosti dôkazné bremeno preukázania pravdivosti tvrdených údajov v zásade spočíva na subjekte zásahu. V prejednávanej veci však Zákon o pamäti národa v ust. §26 ods. 3 explicitne stanovuje, že Ústav pamäti národa nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú presné alebo pravdivé. Ústav pamäti národa iba poskytuje to, čo sa zachovalo v evidenčných materiáloch, avšak nezodpovedá za pravdivosť údajov. Citované zákonné ustanovenie však neznamená, že údajmi obsiahnutými v registračných protokoloch nemožno zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby. Citované zákonné ustanovenie znamená, že v prípadnom spore na ochranu osobnosti, dôkazné bremeno nesie ten, kto sa domáha ochrany osobnosti (objekt zásahu), ktorý musí preukázať, že informácia v sprístupnenom zväzku je nepravdivá, pretože so štátnou bezpečnosťou v skutočnosti nespolupracoval, takže jeho evidencia ako spolupracovníka bývalej ŠTB je neoprávnená.
V prejednávanej veci navrhovateľ neoprávnenosť svojej evidencie ničím nepreukázal. Len jednoduché tvrdenie, že zväzok obsahuje nepravdivé údaje resp. že to vykonštruovali a vymysleli si C. L. K. D., takýmto dôkazom bez ďalšieho nie je. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
Vzhľadom k tomu, že súd ako nedôvodný zamietol žalobný návrh v časti určenia, že je navrhovateľ neoprávnene evidovaný v registračných protokoloch bývalej štátnej bezpečnosti ako jej agent, nebolo možné vyhovieť navrhovateľovi ani v druhej časti žalovaného výroku, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke, keďže neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa v konaní preukázaný nebol, a teda zostalo zákonnou povinnosťou odporcu uverejňovať tento údaj v rámci zverejnenia evidenčných záznamov bývalej ŠTB .
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu trovy konania ani nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, 11C 1/2008 -324
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.