Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-92-2023.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/92/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písm. c) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 06. decembra 2023, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/17/2023 zo dňa 22. septembra 2023 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j ú všetky výroky o trestoch.
Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a pri nezmenenom výroku o vine a výroku o ochrannom opatrení
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava
o d s u d z u j e
podľa § 172 odsek 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr, zákona a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas určenej skúšobnej doby.
Podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas určenej skúšobnej doby.
Podľa § 51 odsek 4 písm. k) Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie počas určenej skúšobnej doby.
II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/17/2023 zo dňa 22. septembra 2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn. Pv 120/23/3301 zo dňa 31. augusta 2023, doručenej okresnému súdu toho istého dňa, uznaný vinným z pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca marec 2023 do 03.05.2023 neoprávnene v E. D. kupoval pervitín (metamfetamín) a od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca marec 2023 do 03.05.2023 v čase o 17:35 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ul. Novomeského pred bytovým domom č. 1322/16 a všade tam, kde sa zdržiaval, pri sebe neoprávnene prechovával v plastovom vrecúšku s celkovou hmotnosťou 370 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 79 % hmotnostných s obsahom 292 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo zodpovedá najmenej 7 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní nepriaznivo ovplyvniť psychiku užívateľa, a od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca marec 2023 do 03.05.2023 na presne nezistených miestach v Bánovciach nad Bebravou, najmä na sídlisku Dubnička a všade tam, kde sa zdržiaval, pri sebe neoprávnene prechovával (pervitín) metamfetamín, ktorý následne delil na menšie dávky a tieto predával ďalším konzumentom a to minimálne F. G., ktorému predal presne nezistené množstvo pervitínu najmenej 4 až 5-krát v tomto období približne za sumu 200,- eur, pričom naposledy mu predal asi 3 dávky pervitínu za sumu 50,- eur koncom mesiaca apríl 2023 v meste Bánovce nad Bebravou na sídlisku Dubnička v okolí Základnej umeleckej školy a H. I., ktorému predal presne nezistené množstvo pervitínu minimálne jedenkrát v tomto období, pričom naposledy mu predal pervitín za sumu 10 eur za jednu dávku koncom mesiaca apríl 2023 v byte svojho trvalého pobytu v C. D. C., D. XXXX/XX, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to bol odsúdený podľa § 172 odsek 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 38 odsek 3 Tr. zákona, § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Citovaný rozsudok ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na hlavnom pojednávaní za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a intervenujúceho prokurátora) napadol odvolaním iba čo do výroku o treste obžalovaný a jeho obhajca, a v zákonnej 15-dňovej lehote aj prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného proti výroku o treste.
Z písomného odôvodnenia prokurátora vyplýva, že za nesprávny považuje výrok o treste odňatia slobody, a to z dôvodu použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, a taktiež z dôvodu neuloženia aj trestu prepadnutia veci – mobilného telefónu značky iPhone 13 vrátane SIM karty. Podľa názoru prokurátora nebolo použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Trestného zákona v danom prípade odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho aplikáciu legitimovali ako zákonné a správne. Prokurátor poukázal na skutkové okolnosti stíhaného trestného činu, užívanie drog obžalovaných už od jeho šestnástich rokov, negatívny postoj k absolvovaniu ochranného liečenia počas celého prípravného konania, prebiehajúce ďalšie trestné konania a mnohopočetné priestupky, ktoré spáchal na úseku cestnej dopravy. Súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody preto považuje za neprimerane mierny, ktorý nepovedie k splneniu účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k neuloženiu trestu prepadnutia mobilného telefónu prokurátor poukázal na to, že v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že tento telefón obžalovaný používal na komunikáciu s odberateľmi drog, a že sa jednalo o jeho vlastníctvo, ako to on sám tvrdil v prvotnej výpovedi a nie o vlastníctvo jeho otca, ktorý má mobilný telefón splácať v rámci paušálu a obžalovanému ho iba vypožičal, ako to prezentovala obhajoba v konaní pred súdom. Aj keby bol okresný súd názoru, že obžalovaný nie je vlastníkom mobilného telefónu, mal prijať do konania otca obžalovaného ako zúčastnenú osobu a následne vo vzťahu k tejto veci rozhodnúť o jej zhabaní. V závere prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku treste
a aby sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez použitia mimoriadneho ustanovenia o znížení trestu so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia mobilného telefónu zn. iPhone 13 vrátane SIM karty.
Obžalovaný svoje odvolanie proti výroku o treste odňatia slobody písomne odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu. Uviedol, že uložený nepodmienečný trest považuje za neprimerane represívny a účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Tr. zákona zabezpečí aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Napriek dôvodným konštatovaniam súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku obžalovaný nemá sklony k páchaniu trestnej činnosti, dopúšťal sa jej iba v kontexte svojej závislosti na drogách, ktorú doposiaľ nedokázal eliminovať. Počas aktuálneho výkonu väzby však prehodnotil svoje doterajšie správanie a je skutočne odhodlaný s užívaním drog prestať, o čom svedčí jeho postoj k vlastnej trestnej činnosti, úprimné oľutovanie jej páchania a spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní vrátane usvedčenia dílera, ktorý mu drogy predával. Zároveň je podľa názoru obžalovaného potrebné prihliadnuť aj na intenzitu, kvantitu a trvanie trestnej činnosti a v tej súvislosti na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trenčíne v obdobných trestných veciach. S poukazom na tieto skutočnosti obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu za prípadného uloženia probačného dohadu nad jeho správaním počas jej plynutia.
K písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora obžalovaný uviedol, že vo vzťahu k mobilnému telefónu zn. J. 13, ktorého prepadnutie prokurátor navrhuje, on sám neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania jeho vlastníctva a až teraz v rámci odvolania bezdôvodne spochybňuje výpoveď otca obžalovaného, vykonanú na hlavnom pojednávaní. Okresný súd sa s touto otázkou vysporiadal správne, keď trest prepadnutia veci neuložil. V ďalšej časti vyjadrenia obžalovaný zdôraznil svoj nesúhlas s vysloveným názorom prokurátora o potrebe prísnejšej trestnoprávnej sankcie a o nedôvodnosti aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, hoci sám prokurátor zapríčinil (chybne ustálenou právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe), že súd nemohol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine. Okrem absentujúcej sebareflexie v tomto smere, prokurátor neprípustným spôsobom tiež žiadal krajský súd, aby ignoroval princíp prezumpcie neviny, keď poukazoval na ďalšie dve trestné veci, v ktorých má byť obžalovaný aktuálne trestne stíhaný. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých procesných podmienok, právom konečného návrhu uviedla, že na dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora trvá a navrhuje rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomnom odôvodnení odvolania. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch ich odvolania a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol spôsobom tam uvedeným. Odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry navrhol zamietnuť podľa § 319 Tr. poriadku. Obžalovaný právom konečného návrhu uviedol, že sa pripája k návrhom svojho obhajcu.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie oboch odvolaní podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 06. decembra 2023, na podklade oboch podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o trestoch rozsudku prvostupňového okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že obe odvolania boli prípustné, podané oprávnenými osobami včas i na správnom mieste, dôvodné je však iba odvolanie obžalovaného.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a následného právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním, a z toho dôvodu jeho správnosť krajský súd by ani nemohol preskúmavať, nepostupoval striktne v súlade s Trestným zákonom, keď pri úvahách o uložení primeranej výmery trestu obžalovanému, nevyhodnotil dôkladne všetky okolnosti majúce na výmeru
a druh trestnoprávnej sankcie v zmysle všeobecných zásad na ukladanie trestov podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona priamy vplyv, a teda najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a v neposlednom rade osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku najskôr správne poukázal na všetky v posudzovanej veci podstatné okolnosti pre zistenie primeraného, no zároveň spravodlivého trestu za spáchanú trestnú činnosť z hľadiska druhu a výmery, keď zdôraznil predovšetkým to, že uložený trest má mať s poukazom na nízky vek obžalovaného predovšetkým prevýchovný účinok. Súd prvého stupňa tiež dôvodne zistil u obžalovaného prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznanie sa a úprimne oľutovanie spáchania trestného činu) a § 36 písm. n) Tr. zákona (skutočne výrazné napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní v inej trestnej veci) a neprítomnosť ani jednej z priťažujúcich okolností, keď dôvodne konštatoval zahladenie jeho dvoch predchádzajúcich odsúdení. Okresný súd poukázal aj na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil vôľu vyhlásiť svoju vinu za spáchaný skutok podľa § 257 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku, ktoré vyhlásenie súd neprijal iba z jediného dôvodu – z nutnosti zmeniť resp. opraviť právnu kvalifikáciu spáchaného trestného činu oproti podanej obžalobe. Základná trestná sadzba predstavovala rozmedzie 3 až 10 rokov, a teda podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom bolo možné uložiť, dokonca bez nutnosti aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zákona. Okresný súd skonštatoval aj to, že obžalovaný žiadnym spôsobom na trestnej činnosti nezbohatol, zabezpečoval si len príjem pre svoju ďalšiu spotrebu pervitínu. Proklamoval vôľu sa liečiť a práve úspešná liečba môže znížiť pravdepodobnosť recidívy protiprávneho konania obžalovaného.
Napriek uvedeným viacerým podstatným okolnostiam posudzovaného prípadu svedčiacich v prospech obžalovaného súd prvého stupňa následne chybne vyhodnotil, že obžalovanému je nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to s poukazom na 13 spáchaných priestupkov na úseku cestnej dopravy za posledné obdobie, čo svedčí o jeho nedbanlivostnom prístupe k dodržiavaniu právnych predpisov. Aj keď mnohopočetné priestupkové zlyhania na úseku cestnej dopravy nemôžu súd viesť k záveru o riadnom vedení života obžalovaného, zároveň však bez ďalšieho nemôžu odôvodniť potrebu uložiť obžalovanému za trestnú činnosť iného charakteru trest odňatia slobody s jeho priamym výkonom. Rovnako nesprávne boli úvahy okresného súdu o predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného, ktorými taktiež odôvodnil nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ako už predtým okresný súd dôvodne konštatoval, obe odsúdenia boli v čase jeho rozhodovania zahladené, a preto nebolo možné na ne prihliadať. Okresný súd tak neprípustným spôsobom v neprospech obžalovaného vyhodnocoval okolnosti, ktoré do úvahy pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu brať nemal. Žiadnym iným spôsobom nevyhnutnosť uloženia obžalovanému najprísnejší druh trestu (trest odňatia slobody s jeho priamym výkonom) okresný súd neodôvodnil.
Podľa názoru krajského súdu práve vyššie uvedené zistené výrazné okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a probačným dohľadom, aj keď na dlhšiu skúšobnú dobu. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu pod zistenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona okrem napomáhania orgánom činným v trestnom konaní v inej trestnej veci zahrnul aj uznanie viny obžalovaným pred súdom prvého stupňa, hoci jeho vyhlásenie o vine nebolo okresným súdom prijaté, a následne ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona už neaplikoval. Pri upravenej trestnej sadzbe titulom prevahy poľahčujúcich okolností tak odvolací súd vychádzal zo zákonného rozpätia 3 roky až 92 mesiacov a uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu na hornej hranici zákonného rozpätia v trvaní 5 rokov. Dlhšiu skúšobnú dobu krajský súd uložil z dôvodu vyššej závažnosti spáchanej trestnej činnosti obžalovaným a tiež z dôvodu poskytnutia mu dostatočne rozsiahleho časového obdobia na preukázanie ním proklamovaného tvrdenia, že s užívaním návykových látok už definitívne skoncoval, a že sa zaradí do spoločnosti vedením života riadneho občana bez páchania neprijateľného protiprávneho konania. Na posilnenie účinku uloženého trestu krajský súd uložil obžalovanému dve povinnosti, ktoré je povinný počas obdobia skúšobnej doby probačného dohľadu dodržiavať, a to zákaz užívania akýchkoľvek návykových látok a povinnosť zamestnať sa, resp. preukázateľne sa o zamestnanie uchádzať. Probačný a mediačný úradník bude monitorovať správanie obžalovaného v zmysle dodržiavania podmienok probácie, ale mu aj poskytne odbornú pomoc, v rámci ktorej bude spolupracovať s rodinným a sociálnym prostredím obžalovaného,
v ktorom tento žije, resp. bude pôsobiť s cieľom usmerniť ho k dosiahnutiu spoločensky žiadaného správania. Súčasťou výkonu probačného dohľadu bude aj pravidelné vyhodnocovanie správania obžalovaného probačným úradníkom. V neposlednom rade k náprave obžalovaného celkom iste prispeje aj protitoxikomanická liečba, uložená mu ambulantnou formou súdom prvého stupňa za predpokladu, že táto bude obžalovaným aktívne dodržiavaná.
Pokiaľ ide o prokurátorom navrhovaný trest prepadnutia veci – mobilného telefónu zn. iPhone 13 je potrebné uviesť, že na uloženie aj tohto druhu trestu neboli splnené zákonné podmienky (vlastníctvo veci páchateľa), na ktoré dôvody správne poukázal súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zároveň neboli splnené ani zákonné dôvody na rozhodnutie o ochrannom opatrení (zhabanie veci), keďže nebolo jednoznačne preukázané, že táto vec bola určená resp. použitá na spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na uvedené dôvody preto krajský súd rozhodol z podnetu dôvodne podaného odvolania obžalovaným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom I., pričom odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného bolo logicky krajským súdom vyhodnotené ako nedôvodné a bolo o ňom výrokom pod bodom II. rozhodnuté podľa § 319 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.