Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-244-2022.pdf
PDF · 158.07 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/244/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: OKY-HYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Veľká okružná 1039/17, 010 01 Žilina, IČO: 51 040 646, právne zast.: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 781, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102386296/2022 zo dňa 26.08.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 102386296/2022 zo dňa 26. augusta 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100983389/2022 zo dňa 21. apríla 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej aj len správca dane) od 07.01.2021 do 08.12.2021 vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2020 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“), ktorá bola ukončená doručením Protokolu č. 102308973/2021 zo dňa 18.11.2021 spolu s výzvou žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca svoje právo využil, vyjadril sa k protokolu, k zisteniam podal námietky, nakoľko so závermi správcu dane nesúhlasil. Na určený termín 12.04.2022 za účelom prerokovania pripomienok sa nikto nedostavil. Protokol sa stal podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca rozhodnutím č. 100983389/2022 zo dňa 21.04.2022 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2020 vo výške 10.327,40 EUR, v dôsledku neuznania odpočtu dane za zdaňovacie obdobie september 2020.
3. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od platiteľa dane DE GA Consulting s.r.o. (od 30.03.2021 obchodný názov NICPO, s.r.o.), Koceľova 1105/1, 949 01 Nitra, IČO: 47 420 057 z faktúr:
- č. 20200056, vystavenej dňa 07.09.2020, dátum dodania 07.09.2020, základ dane 23.137,00 EUR, DPH 20 % 4.627,00 EUR, suma celkom 27.764,40 EUR, predmet fakturácie: tovar a materiál (náhradné diely na stroj Volvo dumper A25D, ozubené kolesá rozvodovej skrine, vstup na hriadeľ rozvodovky, kardanový kríž, kardan náhonu prevodovky, brzdový kotúč vrat. obloženia, diely hydraulického valca TEREX), ktorej prílohou je dodací list č. 50200069 zo dňa 07.09.2020 a objednávka č. OBJ/20022 zo dňa 28.08.2020;
- č. 2020005602, vystavenej dňa 25.09.2020, dátum dodania 25.09.2020, základ dane 28.500,00 EUR, DPH 20 % 5.700,00 EUR, suma celkom 34.200,00 EUR, predmet fakturácie: dieselová elektrocentrála SDMO, ktorej prílohou je dodací list č. 5020006901 zo dňa 11.01.2021 a objednávka č. OBJ/20023 zo dňa 14.09.2020.
4. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v platnom znení v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 tohto zákona. Mal za to, že svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že by zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, keď spochybnil postavenie dodávateľa žalobcu ako zdaniteľnej osoby tým, že správca dane preukázal, že deklarovaný dodávateľ DE GA Consulting s.r.o. nemohol žalobcovi dodať tovar, nakoľko žiadne dôkazy nenasvedčujú tomu, že spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. tento tovar nadobudla. Dodanie tovaru nebolo uskutočnené platiteľom dane uvedeným na predmetných faktúrach. Podľa vyjadrenia konateľa dodávateľa mal tovar nadobudnúť od dodávateľa EMIX, s.r.o., avšak podľa zistení správcu dane v preverovanom období nebola spoločnosť EMIX, s.r.o. ekonomicky činná, nemala žiadne materiálové ani personálne vybavenie potrebné na výkon svojej činnosti, nepodala daňové priznanie k DPH ani k dani z príjmov právnickej osoby (DPPO), neodviedla daň do štátneho rozpočtu, konateľ spoločnosti nemec A. B. nemá povolenie pobytu cudzinca na území SR a táto osoba nie je identifikovaná ani v registri obyvateľov Nemecka, teda je neidentifikovateľnou osobou tak v SR ako aj v Nemecku, konateľ nikdy nedisponoval s účtom nahláseným na daňovom úrade, posledné daňové priznanie na DPPO bolo podané za rok 2018, neboli v ňom však vykázané žiadne zásoby alebo hmotný majetok, podľa údajov z kontrolných výkazov nenadobudol žiaden tovar od iného platiteľa dane, rovnako ani tovar z iných členských štátov, vystavuje rôzne typy faktúr, používa rôzne pečiatky, nepreberá písomnosti na sídle spoločnosti ani na adrese konateľa spoločnosti a nereaguje na výzvy správcu, je nekontaktnou spoločnosťou. Na predmetných faktúrach spoločnosti EMIX, s.r.o nebol uvedený žiaden bankový účet. 5. Podľa správcu dane žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok, na ktorú sa odpočet DPH viaže, a to dodanie tovaru zdaniteľnou osobou. Konštatoval, že trvá na výsledku daňovej kontroly a neakceptoval námietky žalobcu k protokolu. Predmetné faktúry nie sú obrazom vykonanej obchodnej transakcie. Tovar deklarovaný preverovanými faktúrami nedodala spoločnosť DE GA Consulting s.r.o, preto tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, v dôsledku čoho si žalobca tento nárok uplatnil v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH. Keďže nebolo preukázané, že dodávateľ DE GA Consulting s.r.o., uvedený na faktúrach skutočne dodal deklarovaný tovar, nemožno ich považovať za faktúry vyhotovené v zmysle § 71.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102386296/2022 zo dňa 26.08.2022 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúceho sa, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo, a to v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Okrem dôvodov, pre ktoré označený subdodávateľ EMIX, s.r.o. nemohol dodať tovar dodávateľovi spoločnosti DE GA Consulting s.r.o. žalovaný zdôraznil skutočnosti, zakladajúce odôvodnenú
pochybnosť o dodaní tovaru prostredníctvom dodávateľa DE GA Consulting s.r.o., keď poukázal na to, že sídlo deklarovaného dodávateľa DE GA Consulting s.r.o. bolo virtuálne, dodávateľ nemal zamestnancov, kanceláriu ani skladové priestory. Bývalý konateľ realizoval činnosť z adresy trvalého pobytu, spoločnosť riadil a zastupoval sám, faktúry a dodacie listy vystavoval osobne. Uviedol, že tovar obstaral od subdodávateľa EMIX, s.r.o. a konal s jej konateľom A. B., avšak pre správcu dane je táto osoba nekontaktná, jednak právnická osoba ako aj konateľ A. B., Nemecko. Za neobvyklú vyhodnotil skutočnosť, že po zmene konateľa deklarovaný dodávateľ DE GA Consulting s.r.o. prestal podávať daňové priznania DPH, posledné podal za marec 2021 a z úradnej moci mu bola 31.10.2021 zrušená registrácia pre DPH. Správca dane vykazuje vysoké nedoplatky na DPH voči tejto spoločnosti.
8. Podľa žalovaného uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnú pochybnosť správcu dane o dodaní tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa DE Ga Consulting s.r.o.. Z uvedeného dôvodu dôkazné bremeno nezaťažovalo správcu dane, ale žalobcu a bolo len na ňom, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti opodstatnené pochybnosti správcu dane. Avšak žalobca vierohodne nepreukázal prijatie plnenia od deklarovaného dodávateľa DE GA Consulting s.r.o., u ktorého bol podľa žalovaného relevantne spochybnený vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH u žalobcu. Podľa žalovaného existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré tvrdenia žalobcu činia nedôveryhodnými. Pochybnosti na strane daňových orgánov disponujú požadovanou intenzitou a majú za následok prenos dôkazného bremena späť na odvolávajúceho sa, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a pochybnosti neodstránil.
9. Správca dane nevyvodil zodpovednosť žalobcu za nezákonné alebo podvodné konanie iného subjektu v dodávateľskom reťazci, ale sám odvolávajúci sa neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k dodávateľovi DE GA Consulting s.r.o.. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky. Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie tovaru alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti DPH.
10. Žalovaný k odvolacej námietke, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, konštatoval, že okrem porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktoré bolo dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane, je nepochybné, že plnenie, v súvislosti s ktorým si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bolo spojené s podvodným konaním/daňovým únikom, pričom daň, ktorú si žalobca odpočítal nebola reálne odvedená/zaplatená do štátneho rozpočtu. Deklarovaný dodávateľ DE GA Consulting s.r.o. si daň na výstupe fakturovanú žalobcovi znižoval prostredníctvom fiktívnych faktúr od dodávateľa LALIKA s.r.o., ktorý je nekontaktný, nepodal daňové priznanie a daň nepriznal, avšak ako subdodávateľa tovaru určeného žalobcovi označil nekontaktujú spoločnosť EMIX, s.r.o., ktorú v kontrolnom výkaze neuviedol. Skutočnosť, že žalobca musel vedieť o podvodnom konaní na predchádzajúcom stupni obchodu a nekonal v dobrej viere vyplýva predovšetkým zo zistenia, že žalobca už počas daňovej kontroly zmenil konateľa na občana Českej republiky, ktorý je nekontaktný, pričom bývalý konateľ a bývalá spoločníčka žalobcu naďalej disponovali s bankovými účtami žalobcu.
Žaloba, žalobné body
11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102386296/2022 zo dňa 26.08.2022, ktorou sa domáhal jeho zrušenia ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
12. Žalobca namietal, rozdielnosť dôvodov neuznania odpočtu dane, ktoré vyslovil správca dane a ktoré vyslovil žalovaný. Správca dane neuznal odpočet, pretože žalobca nepreukázal, že tovar dodala osoba uvedená na faktúrach; súčasne však tvrdil, že k samotnému dodaniu nedošlo, nakoľko išlo o fiktívnu dodávku a následne oprel svoje závery na existencii simulovaného právneho, tzn. úkonu, ktorý je síce dovolený ale obchádza zákon. Žalovaný ako dôvod neuznania odpočtu však výlučne postavil na tvrdení, že plnenie v súvislosti s ktorým si žalobca uplatnil odpočet dane bolo spojené s podvodným konaním/daňovým únikom, nakoľko daň, ktorú si žalobca odpočítal nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Toto zdôvodnil výlučne vyslovením, že deklarovaný dodávateľ si mal daň na výstupe znižovať
prostredníctvom fiktívnych faktúr. Podľa žalobcu zdôvodnenie rozhodnutia správcu dane a už vôbec nie rozhodnutia žalovaného pre vyslovenie prípadného podvodného konania a existencii možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní, nespĺňa základné podmienky pre prijatie tohto záveru podľa ustálenej judikatúry SD EÚ, ktoré je možné prijať výslovne na podklade aplikácie testu Axel Kittel, ktorý predpokladá štyri otázky, na ktoré musí byť odpovedané kladne.
13. Žalobca tvrdil absenciu dôvodov neuznania odpočtu dane. Podľa žalobcu z vykonaných dôkazov vyplýva, že sporné faktúry vystavené dodávateľom tovaru majú reálny podklad v existencii samotnej dodávky tovaru, tzn. obsahujú formálne, ako aj materiálne podmienky, nakoľko dodávateľ mal status zdaniteľnej osoby. Pokiaľ správca dane spochybnil vzťah medzi dodávateľom tovaru a jeho dodávateľom, ktorým bola spoločnosť EMIX, s.r.o., nedošlo k preukázaniu, že spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. reálne nedisponovala týmto tovarom, ktorý následne bol predmetom dodávky. V prípade zistení zo strany správcu dane vo vzťahu k subdodávateľovi, ktorým bola spoločnosť EMIX, s.r.o., ktoré boli rozhodné pre neuznanie odpočtu dane, ide o skutočnosti, ktoré nemôžu zakladať objektívne skutočnosti pre odopretie nároku.
14. Podľa žalobcu obe rozhodnutia spočívajú výlučne v opise vykonaných úkonov, ktorými správca dane preveroval spoločnosť EMIX, s.r.o., pričom tieto zistenia bez hodnotiaceho procesu, v súlade s ustálenou judikatúrou ESD, sú právne bezvýznamné, nakoľko iba pri preukázaní objektívnych skutočností existencie daňového podvodu alebo zneužitie práva na konkrétnom preverovanom stupni, môžu nastať následky odopretia nároku, a to pri splnení ďalšej podmienky, ktorá spočíva v preukázaní vedomosti žalobcu o danej skutočnosti. Preto pre naplnenie pojmu „získanie výhody“ je nevyhnutné preukázanie ukrátenia štátneho rozpočtu, t.j. daňový únik alebo zneužitie práva a vedomostnej stránky žalobcu. Ak mal správca dane preukázanú existenciu tovaru vo vzťahu k dani na výstupe, ktoré ani len nespochybnil, jeho dodanie do skladu, pričom samotné dodanie bolo preukázané faktúrami, dodacími listami, úhradou kúpnej ceny, potvrdením dodávateľa o jeho dodávke, nemôže dôjsť k vysloveniu porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. Konateľ žalobcu a konateľ dodávateľa zhodne vypovedali vo veci dodania tovaru, druh tovaru, spôsobu dodania a platby za tovar. Tvrdenie, že spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. reálne nenakúpila tovar od spoločnosti EMIX, s.r.o. nemá žiadnu relevanciu pre posúdenie následného dodania žalobcovi, nakoľko samotným dodávateľom bola potvrdená existencia dispozície s tovarom pre žalobcu. Je v rozpore so Smernicou 2006/112/ES, aj judikatúrou ESD, aby neuznanie odpočtu bolo zamietnuté na základe zistení vo vzťahu k spoločnosti EMIX, s.r.o. ktorá nebola priamym dodávateľom žalobcu, a to v rovine jeho nekontaktnosti, resp. zistenia, že účet, na ktorý smerovala platba realizovaná pre spoločnosť EMIX, s.r.o., bol účtom inej spoločnosti. Uvedenú skutočnosť nemohol žalobca akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.
15. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že splnil formálne aj hmotnoprávne podmienky odpočtu dane. Uplatnenie odpočtu dane je zákonným právom a nie výhodou. Poukázal na rozsudok ESD vo veci C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., v zmysle ktorého samotné uvedenie osoby dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou, naopak postavenie dodávateľa (status, t. j. či má táto osoba postavenie zdaniteľnej osoby) je podmienkou hmotnoprávnou. Podľa Súdneho dvora EÚ, sú uvedené podmienky kľúčové pre udržanie zásady neutrality DPH, nakoľko pri existencii týchto podmienok príjemcovi plnenia vznikne nárok na odpočet dane, tzn. vždy, ak toto plnenie poskytla osoba povinná k dani, a to práve z dôvodu, že toto dodanie bolo uskutočnené za protihodnotu, ktorá u dodávateľa tvorí základ dane pre plnenie jeho daňových povinností, tzn. ak je predmetom dodávky protihodnota, táto vždy tvorí zákonný základ vzniku daňovej povinnosti. Tvrdenie, že u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť je v rozpore s princípom neutrality dane, pričom bez ohľadu na to, či dodávateľ daňovú povinnosť splnil alebo nesplnil, je otázkou, ktorú musí preverovať správca dane, avšak aj prípadné nesplnenie daňovej povinnosti zo strany dodávateľa, nemôže ovplyvniť samotný nárok na odpočet dane vo vzťahu k existencii formálnych a materiálnych podmienok, ktoré sú primárnymi podmienkami vzniku na odpočet dane. Preto ak sú formálne a hmotnoprávne podmienky splnené, je možné odoprieť nárok na odpočet výlučne na podklade objektívnych skutočností preukazovaných správcom dane, a to ako sekundárnych podmienok zneužitia práva (vecné podmienky) alebo podvod, a to výslovne aplikáciou testu Axel Kittel.
16. Žalobca uvádzal, že pôvodné tvrdenie správcu dane žalovaný prekvalifikoval na podvodné konanie, avšak bez existencie preukázania objektívnych skutočností preukazujúcich skutkové okolnosti tohto konania, čo označil za neprijateľné. Existencia nekontaktnosti subdodávateľa nemôže zakladať
objektívnu skutočnosť pre nepriznanie nároku na odpočet dane, a to aj z dôvodu, že sa nejedná o okolnosť patriacu do sféry vplyvu žalobcu. Je potrebné rozlišovať zneužitie práva, ktoré sa odlišuje od daňového podvodu. Tvrdenie neexistencie dodávateľa a súčasne predstieranie obchodnej transakcie je kombináciou pojmových znakov podvodu ale aj zneužitia práva, nakoľko každý z nich predstavuje samostatné skutkové okolnosti, čoho následkom je fakt, že pri ich kombinácií nemôže existovať základná požiadavka procesu dokazovania, ktorá predstavuje na seba nadväzujúci sled skutočností, ktoré by mohli tvoriť komplexný obraz o závere, či už daňového podvodu alebo zneužití práva ako jedinej podmienky odopretia nároku na odpočet dane.
17. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Poukázal na rozloženie dôkazného bremena a postup v prípade, že správca dane vysloví pochybnosti vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré deklaruje kontrolovaný subjekt. Namietal, že Oboznámenie so skutočnosťami pod č. 101844145/2021 zo dňa 01.10.2021 nezodpovedá splneniu povinnosti správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s pochybnosťami, ktorými dochádza k spochybneniu správnosti, pravdivosti a úplnosti tvrdení daňového subjektu, a to na základe dôkazov, ktoré v rámci daňovej kontroly boli vykonané. Súčasne obsahom oboznamovania má byť aj výzva na predloženie ďalších dôkazov, ktoré by mohli odstrániť vyslovené pochybnosti (§ 24 ods. 1 písm. b), § 45 ods. 2 a § 46 Daňového poriadku). Tvrdil, že okrem opisu úkonov vykonaných, bez akéhokoľvek identifikovania akým spôsobom tieto zistenia spochybňujú tvrdenia žalobcu, správca dane v Oboznámení uviedol, že „...oboznamuje daňový subjekt...o pochybnostiach a pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly... a vyzýva aby sa k nim vyjadril, najmä aby pravdivosť údajov riadne preukázal“. Podľa žalobcu správca dane spochybnil vzťah medzi dodávateľom tovaru a jeho dodávateľom, avšak nedošlo k preukázaniu, že spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. reálne nedisponovala tovarom, ktorý bol predmetom dodávky. Žalobcovi nie je zrejmé, a podľa žalobcu to nebolo zrejmé ani správcovi dane, akými dôkazmi má preukazovať obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a spoločnosťou EMIX, s.r.o. K rozloženiu dôkazného bremena poukázal aj na ustálenú súdnu rozhodovaciu činnosť, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28.03.2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/44/2019 zo dňa 24.11.2020 a konštatoval, že z citovaných rozhodnutí vyplývajú zákonné podmienky prechodu dôkazného bremena, kde rozhodnou skutočnosťou je zákonné a jasné vyjadrenie o pochybnostiach tvrdení daňového subjektu, ktoré musí byť taktiež doložené dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) jednoznačne vyvracajú, tzn. musia mať rovnakú výpovednú schopnosť, pričom žalobca tvrdil, že uvedená podmienka v predmetnej veci absentuje.
18. V závere vo všeobecnosti uviedol, čo je účelom režimu odpočítania DPH, že toto právo v zásade nemožno obmedziť, ak ho zdaniteľná osoba chce využiť a splní tak hmotnoprávne, ako aj formálne požiadavky, podmienky, ktorým toto právo podlieha. Okrem týchto hmotnoprávnych a formálnych požiadaviek a podmienok, ktoré vyplývajú z čl. 168 písm. a) a čl. 178 písm. a) smernice 2006/112/ES, článok 273 tejto smernice umožňuje členským štátom za určitých podmienok stanoviť ďalšie podmienky, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie presného výberu DPH a predchádzanie podvodom. Súdny dvor tiež rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie.
Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom DE GA Consulting s.r.o. za dodávku tovaru - náhradných dielov a dieselovej elektrocentrály. Reálna existencia plnenia a použitie na výstupe nebolo spochybnené; dieselová elektrocentrála sa stala majetkom žalobcu, náhradné diely žalobca dodal s oslobodením od dane českému odberateľovi HCMI, s.r.o., ktorého konateľom bol C. B., zároveň konateľ žalobcu v rozhodnom čase.
20. Trval na tom, že správca dane preukázateľne a dôvodne spochybnil reálne vykonávanie ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa DE GA Consulting s.r.o. a deklarovaný vzťah na kontrolovanom stupni obchodu. Tým, že správca dane preukázal, že dodávateľ DE GA Consulting s.r.o. nemohol žalobcovi dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok, a to postavenie skutočného dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby - platiteľa dane a vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa DE GA Consulting s.r.o. z titulu dodania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudili
pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a bolo na žalobcovi vyvrátiť spochybnenie predložených dôkazov a svoje tvrdenia dokázať. Nepriznanie odpočítania dane nebolo založené výlučne na základe preverovania subdodávateľa spoločnosti EMIX, s.r.o., ako uvádza žalobca, ale nepreukázanie, že tovar skutočne dodal žalobcovi dodávateľ DE GA Consulting s.r.o., ktorého si sám žalobca vybral za svojho obchodného partnera, pričom bolo nepochybne v jeho možnostiach, keďže išlo o priameho dodávateľa, overiť si podrobnosti obchodu, aby tento za účelom uplatnenia nároku na odpočet DPH mohol dôveryhodne preukázať. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, a teda správca dane dospel k správnemu záveru o porušení zákona o DPH, pričom bolo nepochybne preukázané, že sporné plnenie je súčasťou podvodného reťazca, ktorý bol vytvorený účelovo s cieľom zneužiť systém neutrality DPH.
21. Námietky žalobcu, v zmysle ktorých poukazuje na nevykonanie Axel Kittel testu a poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ napr. vo veci Vikingo č. C-610/2019 zo dňa 03.09.2020, C-285/11 Bonik a iné sú neopodstatnené. Správca dane, resp. žalovaný nebol zaťažený preukazovaním vedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní, pretože dôkazné bremeno splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie dane zaťažovalo žalobcu. Správca dane rovnako nevyvodil zodpovednosť žalobcu za nezákonné alebo podvodné konanie iného subjektu v dodávateľskom reťazci.
22. V prejednávanej veci neboli splnené vecné podmienky, t.j. žalobca nepreukázal uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu, konkrétne nepreukázal, že tento obchod uskutočnil dodávateľ DE GA Consulting s.r.o. uvedený na faktúrach a preto nebolo namieste dokazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní, resp. posudzovať zneužitie práva na DPH podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku.
23. Podľa judikatúry správnych súdov, splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu. Ak daňové doklady neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry, ktoré sú spravidla vystavované v súvislosti s daňovým únikom. Práve o takýto prípad ide aj v predmetnej veci, a to konkrétne vo vzťahu k sporným faktúram od deklarovaného dávateľa DE GA Consulting s.r.o.
24. Podľa žalovaného odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, aj žalovaného spĺňa všetky atribúty zákonnosti. Žalovaný sa vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami, pričom napadnuté rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu. V danom prípade nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výrok napadnutého rozhodnutia logicky vecne nadväzuje na výrok rozhodnutia správcu dane a žalobcovi z výroku musí byť jednoznačne zrejmé, že podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku mu bol vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2020 v sume 10.327,40 EUR.
25. Žalobca na vyjadrenie žalovaného ďalšie vyjadrenie (repliku) nepodal.
Posúdenie veci správnym súdom
26. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z.. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správcu dane, ako aj postup daňových orgánov v konaní, vo veci nariadil na návrh žalobcu pojednávanie na 06.12.2023 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, rovnako aj rozhodnutie správcu dane, preto obe rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Súdny prieskum na základe predmetnej žaloby nie je absolútny, je limitovaný rozsahom žalobných bodov, ktorými je správny súd viazaný v zmysle § 134 ods. 1 SSP, keďže sa nejedná o žiadnu z výnimiek uvedenú v odseku 2 citovaného ustanovenia.
27. Spornou otázkou medzi žalobcom a žalovaným bolo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky odpočtu dane, čo neuznáva žalovaný a zastáva názor, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH za dodávky tovaru z dodávateľských faktúr od spoločnosti DE GA Consulting s.r.o., že tento nárok žalobca uplatnil v rozpore s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z dôvodu nepreukázania materiálnej existencie deklarovaných zdaniteľných plnení. Podľa žalovaného správca
dane preukázateľne a dôvodne spochybnil reálne vykonávanie ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa DE GA Consulting s.r.o., deklarovaný vzťah na kontrolovanom stupni obchodu. Tým, že správca dane preukázal, že deklarovaný dodávateľ nemohol žalobcovi dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok, a to postavenie skutočného dodávateľa z titulu dodania podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný rozhodnutie postavil tiež na konštatovaní, že plnenie v súvislosti s ktorým si žalobca uplatnil odpočet dane bolo spojené s daňovým únikom (podvodným konaním), nakoľko daň, ktorú si žalobca odpočítal nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu s poukazom na to, že deklarovaný dodávateľ si mal daň na výstupe znižovať prostredníctvom fiktívnych faktúr. Naopak podľa žalobcu, žalobca splnil hmotnoprávne podmienky odpočtu dane. Dodávateľ uvedený na predmetných faktúrach má status zdaniteľnej osoby. Existencia tovaru a dodanie tovaru boli preukázané. Poruchy v reťazci medzi dodávateľom a dodávateľom dodávateľa sú irelevantné, ak dodávateľ reálne nakladal s tovarom, ktorý žalobcovi dodal. Podľa žalobcu, žalovaný napriek dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru za protihodnotu a jeho následné použitie pre výkon ekonomickej činnosti žalobcu, záver o neuznaní odpočtu zdôvodnil tvrdením podvodného konania na predchádzajúcom stupni reťazca. Tvrdenie, že spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. reálne nenakúpila tovar od spoločnosti EMIX, s.r.o. nemá žiadnu relevanciu pre posúdenie následného dodania žalobcovi, nakoľko samotným dodávateľom bola potvrdená existencia dispozície s tovarom pre žalobcu. Žalobca tvrdil, že pre vyslovenie prípadného podvodného konania, existencie možnej vedomosti žalobcu o takomto konaní, rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné podmienky pre prijatie tohto záveru podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktoré je možné prijať výslovne na podklade aplikácie testu Axel Kittel.
28. Vyabstrahujúc zo stanovísk žalobcu a žalovaného, správny súd považuje za kľúčovú otázku, ktorou bolo potrebné sa zaoberať, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní a preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu k spornému dodaniu tovaru spoločnosťou DE GA Consulting s.r.o., teda či sú správne závery správcu dane a žalovaného o nevzniknutí nároku na odpočet dane z tohto dodania, zároveň, či mohol žalovaný odmietnuť odpočítanie DPH v súvislosti s podvodným konaním, pri konštatovaní daňového úniku v reťazci, keď žalobca z dôvodov uvedených v žalobe a v prednese na pojednávaní toto popiera.
29. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť platiteľ, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
32. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
33. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
34. Podmienky priznania práva na odpočet dane z tovaru daňovníkovi sú upravené v § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH , ktorý má pôvod v práve Európskej únie, a to v Šiestej smernici rady č. 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém DPH, ktorá bola nahradená smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Preto je potrebné výsledky rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ nevyhnutné zohľadňovať pri aplikácii vnútroštátneho práva. V zmysle ustálenej judikatúry, vychádzajúc z výkladu právnej úpravy je pri rozhodovaní o priznaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať a rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok uplatnenia nároku.
Hmotnoprávnymi podmienkami je preukázanie, že 1. aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, 2. tovar alebo služby, od dodania ktorých odvodzuje právo na odpočítanie dane boli dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a 3. aby zdaniteľná osoba predmetné tovary, alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemvater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43). Formálnymi podmienkami je preukázanie splnenia podmienok nároku príslušnými daňovými dokladmi.
35. V predmetnej veci správca dane a žalovaný spochybnením deklarovaného dodávateľa spochybňujú preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemvater ProChemie s.r.o. (bod 25) vyplýva, že postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby patrí medzi materiálne podmienky, ale identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne.
36. Smernica o spoločnom systéme DPH bola transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku SR. V zmysle Smernice právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Ide o jednu zo základných zásad systému DPH, a to zásadu neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty. Na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Právo zdaniteľnej osoby, odpočítať si daň z pridanej hodnoty, ktorá už bola zaplatená na vstupe z dodaného tovaru, resp. služieb, ktoré prijala, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uvedený záver vyplýva z viacerých rozhodnutí SD EÚ ako aj vnútroštátnej judikatúry súdov vyššej autority. Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 uviedol, že „Smernica o spoločnom systéme DPH zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Únii, aj v rámci budovania jednotného trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou najrôznejších vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných verzií interpretácie Smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je skutočne jednotný, pričom v tomto smere je rola Súdneho dvora EÚ nezastupiteľná a vnútroštátne slovenské súdy s ním musia spolupracovať“. Podmienky, ktoré musí spĺňať zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočítanie DPH boli po transpozícii predmetnej smernice premietnuté v právnej úprave v zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH, v zmysle ktorého si zdaniteľná osoba môže odpočítať daň:
- dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH)
- daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH)
- daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH)
- zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ).
37. Splnenie týchto podmienok musí preukázať platiteľ dane, ktorý preukazuje, že má na uplatnenie práva na odpočet DPH právny nárok. V súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonávaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).
38. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že ani formálne správne daňové doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia postačovať pre uznanie nároku na odpočet DPH,
ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia reálne došlo tak, ako je to v týchto dokladoch deklarované. Samotné splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane nepostačuje na odpočítanie, t.j., že by daňový subjekt nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/2020 Kemvater ProChemie.
39. Z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá sa opiera o nedávnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že pochybnosti o identite subdodávateľa, či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samé o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia SD EÚ ju vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.). Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 vyplýva záver, že finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií, ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať na daňový subjekt, ak nepreukáže jeho účasť na daňovom podvode, alebo vedomosť o ňom. Napokon opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (uznesenie SD EÚ vo veci Vikingo bod 44 ; rozsudok SD EÚ Kemvater ProChemie bod 28 ).
40. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v predmetnej veci žalobca poskytol správcovi dane súčinnosť počas daňovej kontroly a predložil písomné podklady, ktoré preukazovali formálne splnenie podmienok priznania práva na odpočet dane z dodania tovaru od spoločnosti DE GA Consulting s.r.o. Správca dane aj žalovaný zastávajú názor, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že deklarovaný obchod aj reálne (materiálne) prebehol tak, ako bol deklarovaný na predložených faktúrach. Daňové orgány nespochybňujú faktické dodanie tovaru, spochybňujú však, že by predmetný tovar bol dodaný od fakturačne deklarovaného dodávateľa - spoločnosti DE GA Consulting s.r.o., pričom žalobca vznesené pochybnosti, po ich oznámení žalobcovi listom zo dňa 01.10.2021, nevyvrátil.
41. Správny súd, aplikujúc rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ a zohľadniac judikatúru súdov vyššej autority SR zastáva názor, že skutočnosti uvedené správcom dane a žalovaným nepostačujú pre konštatovanie dôvodnej pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia tak, ako to bolo deklarované na predložených písomných podkladoch a pre odmietnutie odpočítania dane. V danom prípade totiž nebola spochybnená materiálna existencia tovaru. Dodanie tovaru bolo potvrdené výpoveďou konateľa dodávateľa, pričom samotné pochybnosti o dodávateľovi dodávateľa spoločnosti EMIX, s.r.o., jeho nedostatočné materiálne a personálne zabezpečenie, nezistený konateľ, a zaplatenie na účet inej spoločnosti, teda pochybnosti na predchádzajúcom stupni obchodného reťazca nepredstavujú relevantné, dôvodné spochybnenie dôkazov predložených žalobcom o priebehu zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a teda nie sú ani spôsobilé odôvodniť prenos dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt. Ani závery daňových orgánov, že spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. nemohla žalobcovi dodať tovar z dôvodu, že sama nedisponovala potrebnými materiálnymi a personálnymi zdrojmi a tento tovar v skutočnosti dodala iná osoba, ktorá však v konaní nebola stotožnená, v zmysle judikatúry SD EÚ nepostačuje na odmietnutie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Správny súd poukazuje najmä na závery uznesenia SD EÚ vo veci Vikingo, pričom zastáva názor, že skutkový stav v prípade Vikingo bol obdobný ako v tu prejednávanej veci v tom, že rovnako daňový orgán sa domnieval, že predmetný tovar nedodala spoločnosť, ktorá vyhotovila faktúry, ani jej dodávateľ, keďže tieto podniky nemali potrebné materiálne a ľudské zdroje, a že tento tovar bol v skutočnosti žalobcom nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť ale nebola určená. Z uznesenia SD EÚ vo veci Vikingo tiež vyplýva, že režim dokazovania, na základe ktorého je zdaniteľnej osobe zamietnuté právo na odpočítanie DPH najmä vtedy, ak neuvedie skutočnosti preukazujúce všetky transakcie uskutočnené všetkými účastníkmi tohto reťazca, ako aj ekonomickú činnosť týchto účastníkov, tým, že sa jej prípadne prisudzuje, že tieto skutočnosti nie je možné overiť, je v rozpore s judikatúrou spomenutou v bodoch 50 až 58 tohto uznesenia, z ktorej vyplýva, že daňový orgán má z právneho hľadiska v každom konkrétnom prípade na základe objektívnych okolností dostatočne preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila daňového podvodu, alebo že vedela alebo mala vedieť, že predmetná transakcia je súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo iný subjekt zapojený do dodávateľského reťazca tovarov alebo služieb.
42. Právo žalobcu na odpočet dane v zásade nie je závislé od toho, či sú splnené a preukázané hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočet v predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, teda či spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. preukázala splnenie podmienok práva na odpočet dane z dodania dotknutého tovaru spoločnosťou EMIX, s.r.o., ale či tieto preukázal žalobca vo vzťahu k dodaniu tovaru, ktorý mu poskytla spoločnosť DE GA Consulting s.r.o. Každá transakcia sa posudzuje samostatne, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie.
43. Správny súd má za to, že správca dane i žalovaný relevantne nespochybnili dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom DE GA Consulting s.r.o., preto nebol ani dôvod na prechod dôkazného bremena na žalobcu v záujme vyvrátenia dôvodných pochybností daňových orgánov. Výzvu na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) správca dane vydáva za účelom rozptýlenia ním identifikovaných pochybností. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Judikatúra súdov vyšších autorít identifikovala okolnosti, ktoré samy o sebe (bez iných) nie sú spôsobilé vyvolať takúto dôvodnú pochybnosť (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru, ako je tomu aj v tu posudzovanej veci). Ide napríklad o nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť, o nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, resp. o pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (porovnaj závery rozsudku NS SR sp. zn. 2Sfk/2/2022 zo dňa 26.10.2023, bod 25). Preto s odkazom na vyššie citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ, daňové orgány vec nesprávne právne posúdili, ak rozhodnutia opreli o záver, že žalobca nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok - preukázanie statusu zdaniteľnej osoby u dodávateľa DE GA Consulting s.r.o., keď neuniesol svoje dôkazné bremeno.
44. Pokiaľ žalobca namietal, že k neuznaniu odpočtu došlo na základe zistení vo vzťahu k spoločnosti EMIX, s.r.o., ktorá bola dodávateľom dodávateľa žalobcu, správny súd poukazuje na aktuálnu ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR, na judikát ZNSS 23/2022 (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022): „Pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“
45. Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva, alebo účasti daňového subjektu na ňom. Zneužitím práva je snaha získania daňového zvýhodnenia, zaťažuje predmet plnenia, pričom zo všetkých skutkových okolností musí byť zrejmé, teda preukázané, že žalobca musel vedieť o samotnom zneužití práva. V prípade daňového podvodu platí, že cieľom plnenia nemusí byť daňové zvýhodnenie žalobcom ako jedným z účastníkov zdaniteľného plnenia, pretože toto môže byť cieľom niektorého z predchádzajúcich alebo nasledujúcich článkov reťazca. Zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok SD EÚ v spojených veciach SGI a Velériane, C-459/17 a C-460/17 zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva je dôkazné bremeno na finančných orgánoch.
46. Odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. V tu posudzovanej veci daňové orgány nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Napriek tomu, najmä žalovaný používa aj pojmy, že obchodný vzťah bol účelovo predstieraný, že došlo k účelovo vytvorenému obchodnému reťazcu, že dodávateľ neodviedol daň do štátneho rozpočtu, nakoľko vykonal odpočítanie z fiktívnych faktúr a iné. Zároveň poukazujú aj
na § 3 ods. 6 Daňového poriadku v súvislosti so simulovaným obchodnoprávnym vzťahom. Z uvedeného vyplýva, že tak správca dane, ako aj žalovaný konštatovali viacero dôvodne spochybnených okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodili z nich záver, že dodávateľ žalobcovi nedodal tovar tak, ako bol deklarovaný, poukazujúc predovšetkým na pochybnosti o pôvode tovaru, ktorý dodávateľ DE GA Consulting s.r.o. nemohol nadobudnúť od jeho dodávateľa spoločnosti EMIX, s.r.o. Daňové orgány zároveň v predmetných dodávkach videli konštrukciu zneužívajúcu právo, pretože neboli ekonomicky opodstatnené a v reťazci došlo aj k daňovému úniku ponížením dane u dodávateľa na základe fiktívnych faktúr od jeho dodávateľa. Podľa správneho súdu nemôžu popri sebe takéto závery daňových orgánov obstáť. Nie je možné kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s existenciou daňového podvodu alebo zneužívaním práva. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pri preukazovaní existencie daňového podvodu nie je potrebné špeciálne zohľadňovať dodanie deklarovaného plnenia. Za podstatné považuje správny súd to, že tak správca dane, ako aj žalovaný jednoznačne vec právne posúdili tak, že zo strany deklarovaného dodávateľa DE GA Consulting s.r.o. nebolo uskutočnené dodanie tovaru, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a preto následne odberateľovi (žalobcovi) uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Uvádzanie pojmov indikujúcich závery o možnom zneužití práva či daňovom podvode možno vnímať len ako podpornú argumentáciu pre záver o nedôvodnom uplatnení práva na odpočet, pričom takáto argumentácia daňových orgánov nie je takej intezity, aby bola spôsobilá sama o sebe vyústiť do záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného i správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti.
47. Správny súd poznamenáva, že vyššie uvedené závery neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania tovaru. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, postupujúc v zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je potrebné, aby:
- daňové orgány relevantným a zodpovedným spôsobom spochybnili rozhodujúce dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane, teda podmienku, či tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, nakoľko splnenie ostatných hmotnoprávnych podmienok sporné nebolo. Takéto spochybnenie sa však v zmysle judikatúry SD EÚ a aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR nemôže zakladať na okolnostiach spočívajúcich v nedostatku kapacít deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov, resp. nestotožnením osoby, ktorá tovar dodala, ale na okolnostiach prislúchajúcich k samotnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ sú nedostatky v predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca, z tohto dôvodu nie je možné žalobcovi odoprieť nárok na odpočet DPH (okrem prípadov preukázaného daňového podvodu, alebo zneužitia práva; alebo
- aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode, alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.
48. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd v medziach žalobných námietok konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ich zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
49. V ďalšom konaní žalovaný (i správca dane) zohľadní vyslovený právny názor správneho súdu a bude postupovať tomu zodpovedajúcim procesným spôsobom, vrátane vykonávaného dokazovania. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je v ďalšom konaní orgán verejnej správy viazaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP. Táto viazanosť však nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
50. Žalobcovi, ktorý mal vo veci celkom úspech, správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
51. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.