Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-135-2010.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/135/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateliek: X. B. Č., K. E. A. XX, C., X. T.. I. C., K. O. Č. Ľ. XX, C., proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sídlom v Bratislave, ul. Štefanovičova 5, o náhradu škody
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 24.03.2010, následne postúpeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.08.2010 domáhala náhrady škody z titulu všeobecnej zodpovednosti a určenia zodpovednosti štátu a jeho orgánov za škodu vzniknutú na majetku občanov - veriteľov v subjekte Horizont Slovakia, a.s. a B.M.G. Invest s.r.o. Košice. V žalobnom petite žiadala, aby odporca ako zástupca Slovenskej republiky bol povinný zaplatiť navrhovateľke podľa zmluvy č. 1,2 istinu vo výške 200.000,-Sk ( 6.638,78 eur) a úroky z omeškania a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že zmluvný vzťah navrhovateľky a nebankového subjektu vznikol investovaním bona - fide peňažných prostriedkov do nebankového subjektu Horizont Slovakia, a.s. a BMG Invest s.r.o.. Tento vzťah vznikol na základe § 657,658 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka tvrdila, že uzatvorením zmlúv s nebankovým subjektom ako veriteľka a dôchodkyňa s nízkym dôchodkom neporušila žiadne predpisy, keď si chcela zabezpečiť pokojnejšiu starobu. Podľa navrhovateľky vláda SR včas nezabránila nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných v nebankových subjektoch a značne poškodila okradnutých občanov na ústavných právach. Uviedla, že vrcholnými orgánmi výkonnej moci v SR boli porušené články Ústavy SR a trestného poriadku. Poukázala na nekalú a protizákonnú reklamu nebankových subjektov ako aj na zásadu oficiality v trestnom konaní.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2010 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľka pri nahliadnutí do obchodného registra musela vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť nebankových subjektov nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali
dohľadu NBS. V čase uzavretia zmlúv navrhovateľkou bol účinný zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľka bola v presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľka uzatvorila zmluvy so súkromnoprávnymi podnikateľskými subjektmi vstúpila do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu. Navrhovateľka sa dobrovoľne rozhodla uzavrieť zmluvy s nebankovými subjektmi, a preto musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.
V priebehu konania navrhovateľka I. I. dňa 09.10.2010 zomrela a na jej miesto do konania vstúpili jej dedičky a to B. Č. a T.. I. C..
Navrhovateľky v 1. a 2. rade a odporca sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Navrhovateľka v 1. rade písomne svoju neúčasť ospravedlnila. Súd konal a rozhodol vec podľa § 101, ods.2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek v 1. a 2. rade prostredníctvom Okresného súdu Košice II a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 07.03.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľkou, zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľkou a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z výsluchu navrhovateliek v 1. a 2. rade vykonanom prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Košice II zistil, že právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade ako veriteľka uzatvorila dňa 07.03.2001 zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytla dlžníkovi .- spoločnosti BMG Invest, s.r.o. sumu 100.000,-Sk. Dlžník mal tieto finančné prostriedky právnej predchodkyni navrhovateliek v 1. a 2. rade vrátiť spolu s úrokom vo výške 35%. Úroky mali byť navrhovateľke vyplácané raz mesačne. Navrhovateľke bola posledná splátka zaplatená 07.03.2002 a to vo výške 2917,-Sk. Ďalej bola uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 100.000,-Sk a s úrokom 42%. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že o možnosti investovania peňazí sa dozvedela z opakovaných televíznych reklám, letákov a po dedine sa to taktiež medzi ľuďmi rozšírilo, že ide o dobrú investíciu. Od zmlúv neodstúpili.
Súd zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 07.03.2001 medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek v 1. a 2. rade a spoločnosťou BMG Invest s.r.o. zistil, právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade požičala tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške 100.000,-Sk na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník - spoločnosť B.M.G. INVEST s.r.o. v dohodnutej dobe vráti navrhovateľke požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 35 %. Podľa zmluvy mali byť úroky vyplácané navrhovateľke raz mesačne.
Súd zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 10.01.2001 medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek v 1. a 2. rade a spoločnosťou BMG Invest s.r.o. zistil, právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade požičala tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške 100.000,-Sk na dobu 24 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník - spoločnosť B.M.G. INVEST s.r.o. v dohodnutej dobe vráti navrhovateľke požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 42 %. Podľa zmluvy mali byť úroky vyplácané navrhovateľke raz mesačne.
Súd zistil, že v období februára 2002 boli zatvorené pobočky a následne bol vyhlásený konkurz. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5K 12/02 - 125 zo dňa 3.9.2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. Invest s.r.o. Košice.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. /§ 18 ods. 2 Zákona 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom /
Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. /čl. 2 ods. 2 Ústavy SR/
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. /čl. 2 ods. 3 Ústavy SR/
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnia. /§ 18 Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom/
Investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. /§ 2, 3 Ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch/
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií. /§ 5, 7 Ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch/
Ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk. /§ 37 Ods. 4 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch/
Právnická osoba, ktorý predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej ujmy na účet ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z tohto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. /§ 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní/
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. /§ 415 Občianskeho zákonníka/
Ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám. /§ 441 Občianskeho zákonníka/
Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). /§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka/
Ide o
prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade je nedôvodný a navrhovateľky v 1. a 2. rade v tomto konaní nepreukázali nesprávny úradný postup zo strany odporcu, vznik škody, preto nemôže ani existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní bolo nesporné ako vyplynulo dôkazov a to zmlúv o pôžičke, že v roku 2001 právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade I. I. vložila finančné prostriedky vo výške 200.000,-Sk do tzv. nebankového subjektu. Podkladom pre vloženie investície boli uzatvorené zmluvy o pôžičke medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek v 1. a 2. rade a spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o., kde boli upravené práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu navrhovateľka vstúpila do zmluvných vzťahov dobrovoľne a zmluva sa riadila ustanoveniami zákonov, ktoré takéto záväzkovo právne vzťahy upravujú. Je nesporné, že na uvedenú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, finančné prostriedky navrhovateľke doposiaľ neboli vrátené. Podľa názoru súdu nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke mala vzniknúť. Súd je toho názoru, že právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade nepreukázala počas konania, že škoda jej vznikla. Je nesporné, že v ustanovení § 37ods. 3 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach oprávňoval odporcu pokiaľ zistil, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičnú spoločnosť alebo investičný fond, zakázať jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložiť jej pokutu do výšky 10.000.000,- Sk. Uvedený zákon síce priznal odporcovi určitú právomoc zakázať činnosť osobe ak by zistil, že vykonáva protiprávnu činnosť, avšak neupravil pravidlá, procesný postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom by mal byť zákaz činnosti podnikateľského subjektu a uloženie pokuty. Je zrejmé, že bolo na odporcovi zvážiť aké kroky príjme, aký postup zvolí, prípadne aké šetrenie vykoná. Z daného vyplýva, že v ustanovení § 37 zák. č. 248/1992 Zb. nebol upravený úradný postup, preto podľa tohto ustanovenia zákona sa nemohol odporca dopustiť nesprávneho úradného postupu.
V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany
dlžníka B.M.G. Invest s.r.o., zo zmluvy o pôžičke nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzn. uzatváranie zmlúv o pôžičke nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.
Súd je toho názoru, že ak by odporca zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Takéto konanie by bolo možné považovať za zásah do zmluvných vzťahov, čím by obmedzil a zmaril možnosť účastníkom zmlúv nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva ( úrokov, podieľov na zisku ).
Z predložených dôkazov ako aj skutkových okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateliek v 1. a 2. rade sama svojou hrubou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom (§ 415 Občianskeho zákonníka) a preto musí následky spojené so svojím konaním znášať sama. V danej súvislosti súd poukazuje aj na to, že pred uzatvorením zmluvy o pôžičke sa mala na základe výpisu z Obchodného registra presvedčiť o aký typ spoločnosti sa jedná a s akou spoločnosťou uzatvára zmluvy. Z predloženej zmluvy z roku 2001 jednoznačne vyplýva, že vložené finančné prostriedky navrhovateľke priniesli výnosy a úroky (citované v dôvodoch rozhodnutia, ktoré sa pohybovali vo výške 35% - 42%), ktoré boli nadštandardné a ktoré jej boli až do krachu spoločnosti vyplácané. Súd má za to, že pri uzatváraní zmluvy bolo možné od právnej predchodkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade Heleny Hegedüšovej spravodlivo požadovať, aby pri investovaní finančných prostriedkov zvážila mieru rizika investovania. Súd je toho názoru, že v danej veci odporca nie je pasívne legitimovaný. Navrhovateľky v 1. a 2. rade nepreukázali nesprávny úradný postup a nepreukázali ani zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu. Preto súd návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.