Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-43-2011.pdf
PDF · 135.86 KB
No categories available
17C/43/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci navrhovateľa: V. G., I.. X.X.XXXX, N. X, N., prechodne Muškátové 18, Košice, zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4, Košice, proti odporkyni: R. G., I.. XX.X.XXXX,N. X, N., zastúpenej JUDr. Marcelom Dolobáčom, advokátom, Žižkova 39, Košice, za účasti mal. G. G., I.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.X.XXXX O. N., E. O. N. W. W. Ú. W. Č. N. - M. W., E. XX, L. XXXX, M. XXX, B. Č. XXX, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletú G. G., I.. XX.X.XXXX, na čas po rozvode do starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. sumou vo výške 55 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Otec maloletej n i e j e o p r á v n en ý stýkať sa s maloletou G..
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Svojím návrhom zo dňa 3.3.2011 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej dcére G. na čas po rozvode tak, že ju súd zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaviaže prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Styk s maloletou na čas po rozvode žiadal upraviť tak, že otec je oprávnený sa s ňou stýkať každý párny víkend od 9.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v nedeľu, ďalej počas letných prázdnin dva týždne v júli a dva týždne v auguste po predchádzajúcej vzájomnej dohode mesiac vopred a počas vianočných sviatkov v párnom roku a veľkonočných sviatkov v nepárnom roku s tým, že si otec dcéru prevezme v stanovený deň v byte matky a v stanovený deň ju v byte matky vráti.
Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa XX.X.XXXX O. N., u oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodili tri dcéry: M., I.. X.X.XXXX, Q., I.. XX.X.XXXX F. W. G., I.. XX.X.XXXX. Manželstvo bolo harmonické, usporiadané, o všetkých veciach týkajúcich sa domácnosti a spoločnej výchovy detí sa vedeli dohodnúť. Aj keď odporkyňa počas celej doby trvania manželstva nepracovala, rodinu finančne zabezpečoval odporca, pracoval ako vodič MHD a od roku 2006 ako vodič TIR. Nevenoval prílišnú pozornosť tomu, ako odporkyňa s finančnými prostriedkami nakladá. Dňa 30.8.2009 utrpel úraz hlavy, okolnosti si nepamätá, bol nájdený v Španielsku na parkovisku v bezvedomí. Týmto úrazom došlo u neho k organickému poškodeniu mozgu - organický poúrazový psychosyndróm a s diagnózou F06.9 - nešpecifikovaná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu. V roku 2009 bol uznaný invalidným dôchodcom s výškou mesačného dôchodku 270.90 eur.
Stratou jeho príjmu sa finančná situácia rodiny značne zhoršila. Odporkyňa sa ani za tejto situácie nezamestnala a v ich domácnosti začali vznikať nedorozumenia a hádky spôsobené nedostatkom peňazí a ich neustálou spoločnou prítomnosťou. Odporkyňa bez ohľadu na jeho zdravotný stav a vedomosť o faktoroch, ktoré mali vplyv na jeho zhoršenie kvality ich každodenného prežívania, neustálymi výčitkami, nadávkami, obviňovaním z nedostatku peňazí, manipulovala dcéry a medzi účastníkmi vznikali čoraz častejšie hádky. Navrhovateľ nevie presne uviesť situáciu, ktorá nastala, ale na základe udania odporkyne z podozrenia z nebezpečného vyhrážania bol dňa 15.06.2010 zaistený a vzatý do väzby. Z väzby bol prepustený dňa 03.11.2010. Po prepustení z väzby sa navrhovateľ do spoločného bytu nevrátil, od tej doby býva u svojej matky. Za skutok nebezpečného vyhrážania bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 116/2010-141 zo dňa 03.11.2010 uznaný vinným.
Odporkyňa sa s ním nekontaktovala, boli mu doručené oznámenia o súdnych sporoch, ktoré iniciovala. Pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36C 209/2010 je vedené konanie o určenie výživného pre manželku vo výške 150 eur, čo považuje navrhovateľ za amorálne, aby zdravý manželský partner bol dobrovoľne nezamestnaný, nikde nikdy nepracoval a cestou súdu žiadal výživné od invalidného manželského partnera vo výške 150 eur mesačne. Pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 22C 230/2010 je tiež vedené konanie o určenie výživného na dcéry Q. vo výške 100 eur a Timeu vo výške 80 eur mesačne. V konaní súd vydal predbežné opatrenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2010, ktorým určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne. Výživné určené predbežným opatrením platí navrhovateľ riadne a včas. Okresný súd Košice I, sp. zn. 36C 288/2010, na návrh R. G. vydal predbežné opatrenie, ktorým mu zakázal vstupovať do X- R. Z. Č..XX I. M. I. B., I. N. U. Č..X O. N.R.. Z uvedených návrhov je zrejmé, aké sú požiadavky odporkyne.
Po prepustení z väzby odporkyňa na žiadosť matky navrhovateľa vydala pár nevyhnutných osobných veci - celý manželský život v trvaní 20 rokov - v jednej taške, bez jeho telefónu (čím stratil i kontakty na kamarátov a známych), bez hygienických potrieb, lekárskych správ a ostatných písomnosti, odevov, obuvi a pod. Keďže mám zákaz vstupu do bytu, nemám možnosť si svoje ďalšie osobné veci z bytu zobrať. Odporkyňa mu kontakt s deťmi neumožňuje. Neplní svoju manželskú povinnosť vzájomnej pomoci, pomoci počas choroby podľa § 18 zák. č.36/2005 Z.z. o rodine, nevedela sa zmenenej situácií prispôsobiť a nezhody v manželstve vyriešila zbavením sa manžela uväznením. Navrhovateľ nesúhlasím s tým, že je agresívny a neprispôsobivý. Po udalostiach posledného roka nemá záujem na zotrvaní v manželstve s odporkyňou. Vzájomné citové, intímne, spoločenské a hospodárske odcudzenie spôsobilo hlboký, trvalý a nezvratný rozvrat nášho manželstva. Vzhľadom na postoj a správanie sa odporkyne sa citový vzťah navrhovateľa k nej zmenil. Ich manželstvo neplní žiadnu zo základných funkcií manželstva a ani v budúcnosti nemôže plniť. Nepokoj, ktorý navrhovateľ pociťuje z celkovej situácie, jeho poníženie pobytom vo väzbe, súdny zákaz vstupu do bytu, zákaz kontaktu s deťmi, ako aj množstvo súdnych sporov, ktorých dosah vo svojom psychickom stave ani nevie posúdiť, bránia obnoveniu manželského spolužitia a nevidí žiadny predpoklad, aby trvajúci rozvrat manželstva bolo možné odstrániť. Manželstvo účastníkov nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu ich detí, preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej dcéry.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila písomným podaním zo dňa 9.5.2011. V ňom uviedla, že ich manželstvo bolo istý čas harmonické, navrhovateľ sa vždy snažil zabezpečiť rodinu po finančnej
stránke a nikdy nechcel, aby pracovala, chcel, aby a starala o domácnosť a deti. Ona v tomto ohľade navrhovateľovi vyhovela a riadne sa starala o rodinu a domácnosť aj napriek tomu, že jej zamestnanie chýbalo. V auguste 2008 utrpel manžel úraz hlavy, keď ho na parkovisku napadli neznámi páchatelia, z čoho mal trvalé následky ako po zdravotnej tak aj po psychickej stránke. Bol hospitalizovaný na neurológii, no kvôli agresívnemu správaniu ho preložili na psychiatrické oddelenie. Dva roky odporkyňa dúfala, že sa zdravotný stav navrhovateľa zlepší, ale jeho správanie a agresivita sa stupňovala tak, že v obave o život detí a svoj, privolala 15.6.2009 políciu a podala na navrhovateľa trestné oznámenie. Následne bol navrhovateľ vzatý do väzby za nebezpečné vyhrážanie, kde bol 5 mesiacov. Bol podmienečne odsúdený na 10 mesiacov s odkladom na 18 mesiacov. Podľa záverov znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie a psychológie je navrhovateľ nebezpečný pre svoju rodinu, takisto pre maloletú dcéru G., ktorá má teraz 5 rokov, ako aj pre okolie. Dve staršie dcéry nemajú záujem o stretnutie s otcom a mal. Timea má v dôsledku správania odporcu vážne psychické ťažkosti. Priebeh tehotenstva s maloletou G. bol rizikový, no napriek odporkyniným prosbám, aby sa navrhovateľ zamestnal v mieste bydliska, keďže viac ako inokedy potrebovala aj jeho pomoc, sa navrhovateľ nakoniec zamestnal ako vodič kamiónu. Chodil domov raz za 4-5 týždňov na 1-2 dni. Prakticky maloletá G., vzhľadom na to, že navrhovateľ bol veľmi málo s rodinou, ho takmer nepoznala ako otca do svojich dvoch rokov života. Po úraze hlavy už vôbec nejavil záujem o dieťa, občas prejavil záujem na cca 5 minút a potom začal kričať na dieťa ,, choď do p...." a "zjedz môj k ....", ceril na ňu zuby, hádzal po nej papuče, čo malá Timea vôbec nechápala a mala z neho strach, kričala a pod. V noci sa budila zo spánku a kričala od strachu. Na základe týchto skutočností je odporkyňa presvedčená o tom, že navrhovateľ o dieťa nemá skutočný záujem. Na základe znaleckého posudku (str. 16, 18), ktorý vypracovala B.. N. žiada zákaz styku navrhovateľa s maloletou G.. Navrhovateľ má súdom nariadenú ambulantnú psychiatrickú liečbu, takže odporkyňa má obavy, ako by sa navrhovateľ zachoval v čase styku s mal. Timeou, najmä že by jej mal. dcéru nevrátil, prípadne by ju mohol ohroziť. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa finančná situácia rodiny zhoršila po tom, čo stratil príjem zo zamestnania nie je pravdivé. Aj keď poberal invalidný dôchodok, financií mali dostatok na to, aby hradili všetky potrebné náklady. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie odporcu o tom, že sa kvôli finančnej situácii hádali. Kvôli peniazom sa odporkyňa nikdy s navrhovateľom nehádala. Príčinou nepokojnej a napätej situácie v rodine neboli peniaze, ale navrhovateľovo správanie, ktoré sa stupňovalo. Navrhovateľ nemal žiadny dôvod, aby bol na rodinu agresívny, navyše bol do seba uzavretý, nevychádzal z bytu a nechcel mať žiadny kontakt s rodinou a okolím. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporkyňa nebrala ohľad na jeho zdravotný stav tým, že mu nadávala, vyčítala a obviňovala ho kvôli nedostatku peňazí, že manipulovala dcéry a vznikali medzi nimi hádky, tiež nie je pravdivé. Ohľad na navrhovateľov zdravotný stav odporkyňa brala, ostala s ním v spoločnej domácnosti aj po tom, čo utrpel úraz hlavy a riadne sa o neho starala aj napriek jeho správaniu. Dúfala, že sa jeho zdravotný stav zlepší. Avšak vzhľadom na to, že navrhovateľ svojim konaním vzbudil v nej obavu o jej život a život ich detí, bola nútená v záujme ich ochrany túto situáciu riešiť. Už dlhšie uvažovala o podaní návrhu na rozvod, o čom s navrhovateľom hovorila. Navrhovateľ však nesúhlasil s tým, aby sa rozviedli a ani so žiadnym riešením bytovej otázky. Po tom, čo navrhovateľ bol vzatý do väzby, bola odporkyňa rozhodnutá podať návrh na rozvod, nemala však finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku a nevedela o možnosti žiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôsledku obáv o bezpečie podala aj návrh na vydanie predbežného opatrenia na dočasný zákaz vstupu do bytu navrhovateľovi, ktorému súd vyhovel, sp. zn. 36C /288/2010-35. Napriek tomu, že navrhovateľ poberá 270 eur mesačne invalidný dôchodok, jeho finančná situácia je lepšia ako odporkynina s deťmi. Navrhovateľ býva u svojej matky, ktorá mu pravdepodobne pomáha, odporkyňa predpokladá, že navrhovateľ neplatí nájom za bývanie a tiež za stravu. Navyše má navrhovateľ advokátske zastúpenie, čo predstavuje takisto pomerne vyššie výdavky. Navrhovateľ si zobral ich spoločnú vkladnú knižku, takže má k dispozícií viac finančných prostriedkov ako len invalidný dôchodok.
Podľa správy kolízneho opatrovníka z 27.6.2011 odporkyňa býva v byte na N. X s 3 dcérami, pracuje len brigádnicky. Plnoletá dcéra Q. končí 3. ročník Hotelovej akadémie. Mal. G. navštevuje materskú školu. Matka udáva, že deti majú pre jeho agresívne správanie z otca strach, nechcú sa s ním stretávať. Otec býva u matky, prispieva na menované dcéry po 25 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhuje mal. zveriť matke, styk otca a dcéry zatiaľ neodporúča určiť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov : sobášny list účastníkov, rodný list maloletej G. G., lekárska správa z Polikliniky klinickej psychológie z 11.6.2010, lekárske správy neurológa W.. S. K. z 24.2.2010 a 8.3.2010, oznámenie
Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku v hotovosti, rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, č. prípadu ORP - OPP -DH 33-029/2010 z 15.6.2010, návrh Okresnej prokuratúry Košice I na vzatie do väzby č. prípadu 1Pv 349/10-7 zo 17.6.2010, zápisnica o výsluchu obvineného 7T 116/2010 spísaná na Okresnom súde Košice I 3.11.2010, trestný rozkaz 7T 116/2010- 141 z 3.11.2010, návrh na výživné pre manželku v konaní 36C 209/2010 podaný 24.6.2010, znalecký posudok 79/2010 z 13.9.2010 B.. S. N., potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 23.5.2011, potvrdenie Sociálnej poisťovne z 23.5.2011, rámcová dohoda o vykonaní práce
č-716/03/11/Košice z 23.3.2011 a potvrdenie Agentúry brigádnici.sk spol. s.r.o. z 23.5.2011, potvrdenie o príjme spoločnosti KOMFOS Prešov s.r.o. zo 7.10.2010, oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe z 30.11.2010 zo strany KOMFOS Prešov, s.r.o., pracovná zmluva uzavretá medzi odporkyňou a KOMFOS Prešov s.r.o., psychiatrický nález z 13.4.2011 a s obsahom spisov tunajšieho súdu č. k. 36C 288/2010 a 22P 230/2010 a 22P 147/2010 a zistil nasledovné:
Manželstvo účastníci konania uzavreli dňa XX.X.XXXX O. N. F. V. E. O. N. W. W. Ú. W. Č. N. - M. W., O. E. XX, L.N. XXXX, M. XXX, B. B. Č. XXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Počas manželstva sa nám narodili tri dcéry, plnoletá M. G., I.. X.X.XXXX, Q. G., I.. XX.X.XXXX F. W. G. G., I.. XX.X.XXXX.
Manželstvo bolo v celku harmonické, navrhovateľ zabezpečoval financie pre rodinu, pracoval ako vodič TIR, kým manželka zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a deti. K výraznej zmene došlo po úraze navrhovateľa, keď ho dňa 30.8.2009 v Španielsku prepadli neznámi útočníci, pričom utrpel úraz hlavy. Bol nájdený v bezvedomí, následne hospitalizovaný. Pri úraze došlo u neho k poškodeniu mozgu, bolo mu diagnostikované organické poškodenie mozgu -organický poúrazový psychosyndróm a s diagnózou F06.9 - nešpecifikovaná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a bol uznaný invalidným dôchodcom s výškou mesačného dôchodku 270.90 eur mesačne.
Názory účastníkov na príčiny rozvratu manželstva rozchádzajú. Podľa navrhovateľa stratou jeho príjmu po úraze sa finančná situácia rodiny značne zhoršila a v domácnosti začali vznikať kvôli tomu hádky, ako aj v dôsledku ich neustálej spoločnej prítomnosti. Odporkyňa mu neustále vyčítala, obviňovala z nedostatku peňazí, manipulovala dcéry a následne dostala z domu obvinením z trestného činu. Aj keď po úraze bol možno troška agresívny, ale robili mu naprieky. On 20 až 30 % venoval svojho času rodine, zvyšok práci. Manželka si uplatňuje voči nemu stále nejaké finančné požiadavky. Podľa odporkyne bol navrhovateľ pred úrazom - napriek jej želaniu - málo doma a tiež sa nezhodli napr. v prístupe k tomu, čo sa stalo najstaršej dcére, ktorá bola znásilnená, a manžel ju z toho vinil. Odporkyňa bola toho názoru, že treba dieťaťu pomôcť a nie mu ešte viac ubližovať. Po úraze sa psychický stav navrhovateľa výrazne zmenil, stal sa agresívnym. Dva roky dúfala, že sa to zlepší, ale jeho agresivita sa stupňovala tak, že v obave o svoj život a život detí musela privolať políciu a tiež požiadať súd o zákaz vstupu do bytu. Kvôli peniazom sa podľa nej nikdy nehádali.
Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 116/2010-141 zo dňa 03.11.2010, právoplatným dňa 5.11.2010, bol V. G. uznaný vinným, že v byte na Kurskej 6 v Košiciach vyhrážal sa po dlhší čas smrťou manželke a starším plnoletým dcéram, raz za mesiac od r. 2008, kedy dcéry cielene udieral do tváre a manželke dával facky, škrtil ju a nadával jej, v jeden deň vytiahol na dcéry aj nôž a 11.6.2010, keď boli v byte prítomné dcéry M. a mal. G., sa V. G. rozbehol do detskej izby, kde v tom čase bola Simona a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ich pozabíja a že z bytu nevyjdú živí, k ďalšiemu útoku došlo 15.6.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry, manželka videla ako V. G. v kúpeľni ťahal dcéru M. za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne a začal škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich život a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Tr. Zákona.
Podľa znaleckého posudku B.. S. N. č. 79/2010 z 13.9.2010 bola osobnosť V. G. zhodnotená nasledovne: Je neosobný, odmeraný, viac extrovertovaný s intenzívnym myšlienkovým programom, pre okolie len ťažko dekódovateľným, nevyspytateľný v reakciách, reaktívny, emocionálny, nestály s limitovanou saturáciou na škále emocionality. Dominujú negatívne emócie, pozitívne emócie sú u klienta iba verbalizované, nie sú prežívané. Zdiagnostikovaná pohotovosť k asociálnemu správaniu,
nie patický afekt. Citovo tupý, epileptoidná explozívna psychopatická symptomatológia, výbušný, s výrazným oslabením racionálnej kontroly afektivity prítomnej v osobnosti klienta ako trvalej dispozície v čase znaleckého vyšetrenia, potencovanej úrazom, vlastnosti osobnosti správať sa agresívne Nereálne sebavnímanie, má sklon preklasifikovať prežitie zvlášť po dlhšom časovom intervale, paranoidné markery - sklony (zvaľuje na iných, vidí iných, seba vynecháva). Úplná absencia racionálnej sebakontroly pri organickom poškodení mozgu, bez medikamentózneho krytia. Cíti sa byť zdravý, má strach "sám pred sebou". Racionálne si uvedomuje nedostatočnú autoreguláciu správania, devastačné deformity na úrovni nervových procesov - vzruchu a útlmu - konštatuje súčasne, že nič si nepamätá, nič nikomu nerobí, len vychováva svoje dcéry a manželku, ktorým kontinuitne vulgárne nadáva aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nebezpečne sa vyhráža zabitím a týraním. Sociálne konformný krátkodobo s vidinou osobného prospechu, len v situáciách bez odporu voči jeho osobe, následne prechádza do vzťahovej a reaktívnej dekompenzácie na úrovni krátkodobých a dlhodobých vzťahov. Dominancia heteroagresie (proti okoliu), sebe neubližuje. Rovnako zastúpená slovná agresia, konatívna agresia voči veciam, agresia voči živým organizmom (ľuďom). Benígna agresivita je na úrovni pudových reakcií (sebazáchovy, ochrany....) výrazná, s rovnako výraznou malígnou agresivitou (chorobnou), bezcitnosťou, zneužívaním osobnej sily a moci voči osobe slabšej - ženám - manželke a dcéram. Táto je u neho charakterizovaná deštruktivitou a deštrukciou s tendenciou skracovania intervalov jednotlivých afektov zúrivosti, zlosti a pohotovosťou ku recidíve. Podvedome potrebuje reguláciu správania, osobných možností, sám je nedostatočne disponovaný ne reguláciu vlastného správania, súčasne s výrazne zníženou frustračnou toleranciou a organickým mozgovým nálezom. Stupeň malígnej agresivity je vysoký, podmienený osobnostnou - etickou konštantnou, ireverzibilnou (nemennou) psychopatickou a sociopatickou štruktúrou, primárne potenciovanou organickým poškodením mozgu
- dg. organický psychosyndróm. Možnosti resocializácie sú limitované, reálne v dlhodobom časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení. Dôležitá je zo psychologického hľadiska eliminácia možnosti pre jeho priamu agresivitu a nebezpečné vyrážanie s reálnym dokonaním verbalizovaných obsahov / (zabitia, týrania, ťažkého ublíženia na zdraví ...). Je nedostatočne disponovaný na reguláciu vlastného správania, je u neho výrazne znížená frustračná tolerancia (odolnosť voči stresu, záťaži, odporu, aj bežným životným situáciám), čo v reály znamená intenzívne reakcie aj na málo intenzívny alebo nevýznamný podnet. Recidíva rizikového asociálneho správania, cez zdiagnostikovaný osobnostný sketer a idex vnútorných kriminálnych sklonov a naučených sociálnych zábran, je pravdepodobná.
Pri vyšetrení pamäťových schopností znalkyňa konštatovala, že V. G. má amnézie na svoje rizikové správanie voči svojej rodine, tieto výrazne zľahčuje, uvádza, že nie sú úplne pravdivé. Z psychologického hľadiska je však schopný rozpoznať riziko svojho správania, aj v čase agresívneho správania voči manželke a deťom si toto uvedomoval a skôr na báze osobnostnej poruchy sa až sadisticky vyžíval v ich utrpení. Ide o podvedomú projekciu zlosti voči osobe, ktorá mu spôsobila poranenie, na nevinnú obeť. Jeho podvedomý zážitkový systém eviduje dospelé osoby, preto je agresívny k dospelým osobám. Avšak rovnako duševne aj somaticky ohrozuje svojou nekontrolovanou agresivitou aj mal. Timeu tým, že je pri incidentoch prítomná, vidí a vníma utrpenie matky a sestier a vo fáze úplnej straty kontroly nad agresívnym správaním môže menovaný ublížiť aj maloletej. U V. G. ide o paranoidné a nereálne sebavnímanie, neuvedomuje si ochorenie a nereálne vníma aj osoby vo svojej blízkosti, útočí aj na náhodné osoby.
Podľa psychiatrického nálezu psychiatričky Dr. F. M. V. G. nastúpil na nariadenú ambulantnú liečbu na základe rozhodnutia súdu z 3.11.2010, liečbu dodržiava podľa doporučenia, na kontroly chodí pravidelne, k určitým skutkom z minulosti sa stavia kriticky, aj keď má stále pocit krivdy, impulzivitu alebo sklon k agresivite neguje, náladu hodnotí v norme, skôr sa trápi nad prebiehajúcim rozvodovým konaním a deťmi.
V úvode liečby ordinovanú liečbu t.č. nevyžaduje, aktuálne bez psychotických prejavov, bez pozorovanej poruchy správania a bez farmakoterapie.
Pokiaľ ide o príjmy a výdavky, navrhovateľ v konaní vypovedal, že býva u mamy v jednoizbovom byte. Prispieva jej na nájom a telefón 50 eur mesačne. Platí výživné na základe predbežného opatrenia, na dcéry vo výške 51 eur. Okrem toho cestovné 10 eur, na lekára, zubné a podobné výdavky 12 až 36 eur,
strava - keď ide na nákup, minie tak 10-15 eur, kupuje si cigarety, kávu, ďalej má náklady na osobnú hygienu, na šaty, keďže musel nechať svoje veci v byte, do ktorého má zakázané vstupovať. Čiže minie celý svoj dôchodok, niekedy si musí aj požičiavať.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že manželovi dala obrovskú tašku hokejovú so šatami, dokladmi, topánkami. Nie je na tom tak finančne zle, pretože keď chodil na kamión, odkladali sa jeho peniaze na knižku, mal tam 5.000 eur. Tiež po úraze, keďže boli deti a aj on poistení, vybral 2.000 eur z poistného. Keď ho brali do väzby, mal 1.000 eur pri sebe. Ona žije v byte si tromi dcérami, z toho stredná chodí na hotelovú akadémiu. Okrem toho chodí na nejaké brigády. Najstaršia si tiež našla brigády. Občas jej niečím prispejú. Má výdavky na nájom 194 eur, inkaso 45 eur, odpad ? ročne po 38 eur, 20 eur telefón
- pevná linka a televízia 9 eur. Okrem toho na škôlku najmladšej 30 eur mesačne, na lieky 20 eur za mesiac - dva, dosť často zvykne byť chorá, 20 eur jej platí za angličtinu ročne, okrem toho Q. na cestovné 9 eur. Odporkyňa poberá rodinné prídavky vo výške 44 eur na dve deti. S navrhovateľom prežili dva roky peklo. Bojí sa, aby dcére neublížil, preto nechce, aby sa spolu stýkal. Manžel je chorý a má to doživotné následky. Žiaden papierik ju nepresvedčí, že zázračne vyzdravel. Sú rady, že maloletá otca nespomína, nechcú jej pripomínať, čo zlé s ním zažila.
Podľa potvrdenia ÚPSVaR Košice z 23.5.2011 odporkyňa je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2.12.2010. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne z 23.5.2011 menovaná nepoberá dávky v nezamestnanosti. Podľa potvrdení agentúry brigádnici.sk spol. s r.o. menovaná vykonáva na základe dohody o vykonaní práce od 23.3.2011 zárobkovú činnosť, v apríli zarobila 113,60 eur. Podľa pracovnej zmluvy, oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a potvrdenia o príjme od spoločnosti KOMFOS Prešov s.r.o., menovaná bola od 3.9.2010 do 1.12.2010 v pracovnom pomere s uvedenou spoločnosťou a jej čistý mesačný príjem bol v 8/10 218,70 eur, v 9/10 351,18 eur, v 10/10 338,07 eur a v 11/10 337,60 eur.
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, z 30.7.2010, je navrhovateľ poberateľom invalidného dôchodku v sume 270,90 eur mesačne. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 22C/230/2010-31 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli zverené dcéry Q. F. G. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na každú sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne.
Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O. s. p. ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 22 a 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 a 19 ods. 1 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo vážne narušené a rozvrátené. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí najmä v tom, že po úraze hlavy sa odporcovo správanie výrazne zmenilo, správal sa agresívne k manželke i deťom, čo spôsobilo, že s ním už nevedeli žiť, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia spolu nehospodária, nevychovávajú spolu deti, ani spolu intímne nežijú, vzájomne si vôbec nepomáhajú. Odcudzili sa až natoľko, že nevidia možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Trvanie manželstva, ktoré svoj spoločenský účel neplní, nie je ani v záujme mal. dcéry, ktorá pre svoj zdravý vývoj potrebuje pokojné a harmonické rodinné prostredie, ktoré jej manželstvo účastníkov neposkytuje. Keďže niet predpokladu, že by manželia obnovili spolužitie, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd vzhľadom na osobnostné predpoklady účastníkov zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné.
Vyživovaciu povinnosť otcovi maloletej súd určil vo výške 55 eur mesačne, po uvážení možností a schopností, majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov, s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o dieťa a odôvodnené potreby maloletej. Navrhovateľ má pravidelný príjem 270,90 eur mesačne a tiež peňažné úspory, pričom jeho nevyhnutné výdavky sú pomerne nízke - bývanie 50 eur mesačne, cestovné 10 eur, na lekára, zubné a podobné výdavky 12 až 36 eur a bežné výdavky na stravu, ošatenie, drogériu. Odporkyňa má nepravidelný príjem (vyjmúc rodinné prídavky), len za byt uhrádza cca 280 eur mesačne, pričom sa osobne stará o tri deti. Okrem zabezpečenia bývania a bežných výdavkov na stravu, ošatenie, drogériu, uhrádza maloletej na škôlku 30 eur mesačne, na lieky 20 eur za mesiac - dva a 20 eur za angličtinu ?ročne.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Styk otca s maloletou súd neurčil. Podľa psychiatrického nálezu psychiatričky JUDr. F. M. aj keď V. G. liečbu t.č. nevyžaduje, aktuálne je bez psychotických prejavov, bez pozorovanej poruchy správania a bez farmakoterapie, uvádza, že pacient má stále pocit krivdy a impulzivitu alebo sklon k agresivite neguje. Vzhľadom na konštatovanie v znaleckom posudku B.. N., že mal. G. bola pri incidentoch prítomná, videla a vnímala utrpenie matky a sestier a vo fáze úplnej straty kontroly nad agresívnym správaním môže menovaný ublížiť aj maloletej, ako aj na hodnotenie osobnosti Jána Turisa v znaleckom posudku - je neosobný, odmeraný, pre okolie len ťažko dekódovateľný, nevyspytateľný v reakciách reaktívny, emocionálny, nestály, dominujú negatívne emócie, pozitívne emócie sú u klienta iba verbalizované, nie sú prežívané, pohotovosť k asociálnemu správaniu, citovo tupý, výbušný, s výrazným oslabením racionálnej kontroly afektivity, nereálne sebavnímanie, dominancia heteroagresie (proti okoliu), slovná agresia, konatívna agresia voči veciam i ľuďom, výrazne znížená frustračná tolerancia, výrazná chorobná agresivita, bezcitnosť, zneužívanie osobnej sily a moci voči osobe slabšej, pohotovosť ku recidíve, vysoký stupeň malígnej agresivity, podmienený osobnostno - etickou konštantnou, ireverzibilnou (nemennou) psychopatickou a sociopatickou štruktúrou, primárne potenciovanou organickým poškodením mozgu s tým, že možnosti resocializácie sú limitované, reálne v dlhodobom časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení a že recidíva rizikového asociálneho správania je pravdepodobná, súd rozhodol, že navrhovateľ na teraz nie je oprávnený sa stýkať s mal. dcérou. Od doby, kedy sa navrhovateľ dopustil zločinu nebezpečného vyhrážania doposiaľ neuplynul dostatočne dlhý čas na posúdenie zmeny správania navrhovateľa a súdu nebolo preukázané, že došlo k medicínskemu prehodnoteniu osobnosti navrhovateľa z psychického hľadiska. Súd poznamenáva, že z rovnakých dôvodov nemohol styk navrhovateľa s maloletou zatiaľ určiť ani za prítomnosti dospelej osoby, nakoľko v znaleckom posudku bolo tiež konštatované, že u navrhovateľa dochádza k podvedomej projekcii zlosti voči osobe, ktorá mu spôsobila poranenie, na nevinnú dospelú obeť, pričom útočí aj na náhodné osoby.
Súd v súlade s ust. § 151 ods. 7 O. s. p. rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu povereného vedením matriky, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.