Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/431/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. O. Z., N. Z. XX, N., zastúpený advokátkou Mgr. Andreou Takáts Ilčíkovou, so sídlom Holubyho 26, Bratislava, proti odporcovi: L.. O. O., N. W. XX, N., adresa pre doručovanie: A. X, N., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaniach navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. 10. 2009, č.k. -900, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 6. 10. 2009, č.k. -900 vo výroku, ktorým bol návrh vo veci samej vo zvyšku zamietnutý, m e n í tak, že list zo dňa 13. 6. 2003, ktorým sa odporca dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti navrhovateľa, bol doručený aj M.. O. A. a odporca je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaslať M.. O. A. list s obsahom uvedeným v treťom výroku napadnutého rozsudku. Zvyšnú časť zamietajúceho výroku p o t v r d z u j e .

Napadnutý rozsudok v merite veci vo výrokoch uvedených v odsekoch jedna, dva a tri p o t v r d z u j e .

O odvolaniach účastníkov proti výrokom o náhrade trov konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvého stupňa:

1. určil, že výrokom:“... navrhovateľ vykonal fakturáciu, ktorou sa dopustil sprenevery...“, ktorý je uvedený v listoch zo dňa 19. 5. 2003 zaslaných M.. F. G., H. XX, A., Organizácii sociálnej starostlivosti - M.. U. B., C. XX, Š., M.. M. S., A. XX, Č., M.. O. O., C. X, A., M.. O. Y., M. G.V. XX, G. D. O. V. JUDr. A. N., A. X, N., sa odporca dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti navrhovateľa a určil, že tento výrok je nepravdivý.

2. určil, že výrokmi:“..... navrhovateľ sa dopustil trestného činu podvodu a sprenevery, navrhovateľ klientov spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o., uviedol do omylu, ktorý využil vo svoj vlastný prospech a tým sa na škodu cudzieho majetku neoprávnene obohatil, konanie navrhovateľa má jednoznačne za cieľ zakryť nezákonnú fakturáciu, čím by sa mohlo mariť policajné vyšetrovanie ako aj zistenie skutočnej výšky škody, že záujmom navrhovateľa je vyhnúť sa trestnému stíhaniu, navrhovateľovi pri súčasnej

výške škody, ktorú sa mi už doposiaľ podarilo preukázať (cca 260.000,- Sk) mu z titulu trestného činu podvodu a sprenevery hrozí trest odňatia slobody vo výške od 1 do 5 rokov bez možnosti peňažného trestu, prepadnutia veci, či zákazu činnosti....“, ktoré sú uvedené v listoch zo dňa 13. 6. 2003, zaslaných M.. N. G., C. XXX, S. D. H., X. Z., Z..F..P.., Y. X, N., M.. O. O., T. O. XX, D., I., Z..F..P.. - L.. I. G., G. XXX/ XX, N., M.. O. A., Š. XX/XX, A., M.. M. Č., D. H. XXXX/XX, H., Z. Z., Z..F..P.. - M.. L. R., D. Y. X, H., S. P.

- H., Ž. XX, O., M.. I. C., B.I.. G. XX/XX, G., O.. M. G., M.. Y. XX, N. V. JUDr. I. Z., H. X, Š., sa odporca dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti navrhovateľa a určil, že tieto výroky sú nepravdivé.

3. Odporcovi uložil povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaslať osobám menovite uvedeným na ich adresy: M.. F. G., P. Z. Z. - M.. Ľ. B., M.. M. S., M.. O. O., M.. O. Y., M.. A. N., M.. N. G., X. Z., Z..F..P.., M.. O. O., I., Z..F..P.. - L..I. G., M.. O. A., M.. M. Č., Z. Z., Z..F..P..,

( M.. L. R. ), S. P., M.. I. C., O.. M. G. V. M.. I. Z. list s nižšie uvedeným obsahom a k tomuto listu ako jeho súčasť pripojiť fotokópiu tohto rozsudku:

Vážený bývalý zákazník obchodnej spoločnosti LITHEC´s Distribution, s. r. o., bývalý odberateľ produktu De Jure. Dovoľujem si obrátiť sa na Vás prostredníctvom tohto listu z dôvodu, že mojím nižšie opísaným konaním došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti L.. O. Z.. Týmto sa ospravedlňujem L.. O. Z. za výrok uvedený v liste, ktorý som napísal dňa 19. 5. 2003, že L.. O. Z. vykonal fakturáciu, ktorou sa dopustil sprenevery, ako aj za výrok uvedený v liste, ktorý som napísal dňa 13.6.2003, že L.. O. Z. sa dopustil trestného činu podvodu a sprenevery. Týmito tvrdeniami som sa dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti L.. O. Z.. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a pôsobia pre L.. O. Z.G. mimoriadne znevažujúco. Zároveň sa L.. O. Z. ospravedlňujem za to, že v dôsledku môjho konania mohlo objektívne dôjsť k zníženiu jeho cti a dôveryhodnosti, a k ohrozeniu vážnosti jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti spojenej

s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti. L.. O. Z. sa taktiež ospravedlňujem za to, že v dôsledku môjho vyššie uvedeného konania mohlo dôjsť u bývalých zákazníkov obchodnej spoločnosti LITHEC´s Distribution, s. r. o., ku strate dôvery voči L.. O. Z. a poškodeniu jeho povesti. Ako prílohu k tomuto listu si Vám dovoľujem zaslať kópiu právoplatného rozsudku súdu vo veci žaloby na ochranu osobnosti L.. O. Z..

S úctou O. O.

4. Vo zvyšku návrh zamietol.

5. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 4.916,86 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

6. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 3.133,74 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

7. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 148,62 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu vedený v štátnej pokladnici č.ú.: 7000145244, VS 2214604.

8. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 148,62 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu vedený v štátnej pokladnici č.ú.: 7000145244, VS 2214604.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ani po doplnení dokazovania po tom, čo odvolací súd uznesením z 30. 5. 2008, č.k. -774, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z 27. 10. 2006,

č.k. -735, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nedospel k inému záveru ako už vo svojom prvom rozsudku. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním mal za zistené, že účastníci boli pôvodne spoločníkmi spoločnosti LITHEC´s Distribution s.r.o., zapísanej do obchodného registra dňa 7. 4. 1999. Neskôr navrhovateľ previedol svoj obchodný podiel na spoločníka L.. L. A. a ostal v spoločnosti ako konateľ. Koncom roka 2002 začalo medzi účastníkmi dochádzať k rozporom kvôli finančným záležitostiam. V súvislosti s uvedeným problémom obaja účastníci či už ako zástupcovia spoločnosti, alebo odporca ako fyzická osoba, informovali svojich zmluvných partnerov (bývalých zákazníkov) o vyskytujúcich sa problémoch. Zmluvným partnerom boli zo strany spoločnosti LITHEC´s Distribution s.r.o., alebo odporcom doručované nasledovné listy: zo dňa 26. 3. 2003, ktorým odporca k 31. 3. 2003 vypovedal zmluvu o vytvorení a šírení diela De Jure spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o.; zo dňa 11. 4. 2003, 23. 5. 2003, v ktorom menovaná spoločnosť vyzýva odporcu, aby si plnil voči spoločnosti svoje povinnosti a vykonával aktualizácie systému; zo dňa 19. 5. 2003, 20. 5. 2003, 13. 6. 2003, ktorými odporca žiadal od bývalých zákazníkov faktúry, pretože navrhovateľ ako konateľ fakturoval za dodané služby spoločnosťou kúpne ceny na osobný účet živnostníka; zo dňa 15. 7. 2003, ktorým spoločnosť od zmluvy na dodávku produktu odstúpila a vyzvala zmluvných partnerov, aby si voči spoločnosti uplatnili svoje pohľadávky; zo dňa 15. 8. 2003, ktorým navrhovateľ ako konateľ spoločnosti podrobne vysvetľoval dôvody vedúce k ukončeniu činnosti spoločnosti a zastavenie dodávania služieb, za ktoré si zmluvní partneri vopred zaplatili.

S poukazom na ust. a , ( ďalej len ), podľa názoru prvostupňového súdu listy odporcu z 13. 6. 2003 a 19. 5. 2003, zasielané

bývalým zákazníkom spoločnosti, bolo možné jednoznačne považovať za listy fyzickej osoby, pretože v nich chýba označenie názvu spoločnosti v úvode a na záver listu, t. j. označenie spoločnosti ako odosielateľa tak, ako si vyžaduje písomný oficiálny styk medzi obchodnými partnermi. Naopak, z úvodu listu a aj z jeho záveru ( ako prvé označenie mena, adresy bydliska odporcu, v závere jeho meno, podpis ) vyplýva, že ich píše odporca ako fyzická osoba. Súd tak dospel k záveru, že odporca je v spore pasívne legitimovaný a za svoje konanie zodpovedá. K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa malo dôjsť konkrétnymi výrokmi v listoch odporcu zo dňa 19. 5. 2003 a 13. 6. 2003, a to: „...navrhovateľ vykonal fakturáciu, ktorou sa dopustil sprenevery...“ ( list z 19. 5. 2003 ) a „....navrhovateľ sa dopustil trestného činu podvodu a sprenevery, navrhovateľ klientov spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o. uviedol do omylu, ktorý využil vo svoj vlastný prospech a tým sa na škodu cudzieho majetku neoprávnene obohatil, konanie navrhovateľa má jednoznačne za cieľ zakryť nezákonnú fakturáciu, čím by sa mohlo mariť policajné vyšetrovanie ako aj zistenie skutočnej výšky škody, záujmom navrhovateľa je vyhnúť sa trestnému stíhaniu, navrhovateľovi pri súčasnej výške škody, ktorú sa mi už doposiaľ podarilo preukázať / cca 260.000,- Sk / mu z titulu trestného činu podvodu a sprenevery hrozí trest odňatia slobody vo výške od 1 do 5 rokov bez možnosti peňažného trestu, prepadnutia veci, či zákazu činnosti..... “( list z 13. 6. 2003 ). Odporcu zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať pravdivosť týchto svojich tvrdení, avšak nepreukázal, že by bol navrhovateľ odsúdený za trestný čin podvodu, sprenevery, ani že by bolo voči navrhovateľovi za tieto trestné činy vznesené obvinenie. Súd poukázal na to, že už samotné konštatovanie odporcu, ktorý označil konanie navrhovateľa ako konanie zodpovedajúce spáchaným trestným činom (dopustil sa podvodu, sprenevery, spôsobil preukázanú škodu vo výške 260.000,- Sk), bolo objektívne spôsobilé ohroziť česť a dôstojnosť navrhovateľa ako podnikateľa, a tým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Splnenie týchto predpokladov postačovalo súdu na to, aby v petite rozsudku určil, že odporca sa dopustil neoprávneného zásahu do cti a dôstojnosti navrhovateľa, tieto výroky sú nepravdivé a uložil odporcovi povinnosť zaslať bývalým zákazníkom spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o., list o tejto skutočnosti, spolu s kópiou rozsudku. Súd neakceptoval návrh navrhovateľa zaviazať odporcu zaslať ospravedlňujúci list všetkým bývalým zákazníkom spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o., ale túto povinnosť uložil odporcovi len voči tým zákazníkom, u ktorých mal dokazovaním za preukázané, že jeden z listov s nepravdivými výrokmi dostali. Keďže ostatní sa o protiprávnom konaní odporcu nedozvedeli, resp. v konaní toto nebolo preukázané, v časti uloženia povinnosti odporcovi zaslať ospravedlňujúci list všetkým ostatným bývalým zákazníkom, súd návrh zamietol. Poukázal na to, že v opačnom prípade by hrozilo, že práve z ospravedlňujúceho listu ( resp. z rozsudku súdu, pripojeného k listu ), by sa bývalí zákazníci o tomto dozvedeli.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy podľa , súd dospel k záveru, že navrhovateľ počas konania nepreukázal, že v jeho prípade bola uvedenými výrokmi odporcu v listoch z 19. 5. 2003 a 13.6.2003 v značnej miere znížená česť a dôstojnosť, alebo jeho vážnosť v spoločnosti, a preto návrh navrhovateľa o priznanie nemajetkovej ujmy zamietol. Poukázal pri tom na výsledky vykonaného dokazovania s tým, že oslovení bývalí zákazníci si síce spomenuli, že účastníci konania im zasielali nejaké listy, nepamätali sa však na ich obsah, nevedeli uviesť, či sa odporca na adresu navrhovateľa vyjadroval negatívne. Zasielanie listov chápali ako rozpory medzi spoločníkmi, ktoré ich nezaujímali, boli vnútornou záležitosťou spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o.. Bývalých zákazníkov zaujímalo, či za svoje peniaze dostanú program De Jure a službu jeho aktualizácie. Ak vnímali niektorého z účastníkov kriticky, bolo to v súvislosti so skutočnosťou, že program De Jure im prestali dodávať a nevrátili im ani poskytnuté zálohy na dodávku, a stali sa ich dlžníkmi. Navrhovateľ teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi neoprávneným konaním odporcu (uvedením nepravdivých difamujúcich výrokov)

a následkom tohto zásahu (v značnej miere znížená dôstojnosť), a preto nemohol byť v konaní o priznanie nemajetkovej ujmy úspešný.

Aj keď sa navrhovateľ odvolával na iné rozhodnutia súdu v podobných prípadoch, v ktorých bola navrhovateľovi priznaná nemajetková ujma v peniazoch bez toho, aby tento preukázal, že u neho došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti v značnej miere, súd poukázal na odlišné okolnosti daného prípadu, na rozdiel od prípadov, ktoré uvádzal navrhovateľ. K zásahu v danom prípade došlo napísaním listov konkrétnym osobám, a nie tlačou, resp. inými médiami (ako v prípadoch, na ktoré sa odvolával navrhovateľ), a teda vykonaným dokazovaním ( listami, výpoveďami svedkov ) bolo možné zisťovať, či následky zásahu nastali, a či aj v skutočnosti došlo k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa alebo jeho vážnosti v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania však bolo jednoznačne preukázané, že k následkom zásahu nedošlo. Poukazovanie navrhovateľa na ďalšie okolnosti (že pred vznikom spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o. šíril informačný program De Jure len navrhovateľ, finančne všetko v spoločnosti zabezpečoval len navrhovateľ, odporcovi bola pravidelne vyplácaná mzda, autorská odmena, vysoké náklady navrhovateľa na súdny spor, neprimerané finančné požiadavky odporcu, odporcova nezodpovednosť v tom, že prestal produkt aktualizovať, nutnosť následne vypovedať zmluvy zákazníkom), súd vyhodnotil ako okolnosti právne bezvýznamné. Podľa názoru súdu mali obaja účastníci konania vnútorné problémy, na začiatku spoločného podnikania si neupravili jednoznačne pravidlá spolupráce, neohodnotili svoj vklad do spoločnosti, zle sa dohodli na spôsobe odmeňovania, čo malo za následok, že každý z nich si myslel, že jeho podiel v spoločnosti je dôležitejší a cennejší, každý z nich si robil neprimerané finančné nároky vopred jednoznačne a písomne nedohodnuté, pričom sa na týchto zásadných otázkach nevedeli dohodnúť, vzájomne si robili prieky, vzájomne sa obviňovali a osočovali rôznymi spôsobmi. Podľa názoru súdu nebolo úmyslom odporcu v listoch znevážiť osobu navrhovateľa, listami sa len chcel dostať k ďalším, pre neho dôležitým informáciám.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa zásady úspechu v konaní, a o trovách štátu súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Navrhovateľ podal odvolanie proti zamietajúcemu výroku, ktorým súd zamietol jeho návrh, aby bol ospravedlňujúci list odporcu zaslaný všetkým bývalým zákazníkom spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o., a ktorým súd zamietol jeho návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1,000.000,- Sk, ako i proti výroku o trovách konania. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu, že pri rozhodovaní o adresátoch ospravedlňujúceho listu sa nevysporiadal a nezohľadnil skutočnosti preukázané v konaní; a to, že sám odporca na pojednávaniach vyjadril súhlas s ospravedlnením sa všetkým bývalým zákazníkom spoločnosti s tým, že by to záviselo od formulácie listov, pričom sám uviedol, že niektorých zákazníkov kontaktoval telefonicky a niektorých písomne, t.j. počet osôb, ktoré boli odporcom informované o nekalých praktikách navrhovateľa nekončí pri čísle 100. Sám odporca tiež potvrdil, že na jeho listy reagovali len niektorí z oslovených bývalých

zákazníkov. Navrhovateľom navrhnutý text ospravedlňujúceho listu reflektuje na vyjadrenia odporcu z dôvodu, aby mohlo byť vyhovené návrhu zaslať ospravedlňujúci list všetkým bývalým zákazníkom spoločnosti, s čím odporca dobrovoľne súhlasil a nemal voči tomuto zaslaniu námietky. Preto mal súd návrhu navrhovateľa v tejto časti v celom rozsahu vyhovieť.

Súd mal zohľadniť, že bývalými zákazníkmi spoločnosti boli najmä úzko špecializované osoby, a to odborníci z oblasti práva, advokáti, notári, exekútori a iní, ktorí sa často medzi sebou poznajú, stretávajú sa v rámci výkonu svojej profesie aj na spoločenských podujatiach a medzi sebou si vymieňajú odborné poznatky, skúsenosti a iné informácie súvisiace s výkonom ich povolania. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že list z 19. 5. 2003 dostala aj M.. I. O., ako to vyplýva z jej písomnej odpovede na dopyt súdu. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že v konaní nebolo preukázané, že list z 13. 6. 2003 obdržal aj M.. O. A., nakoľko z jeho písomnej odpovede na výzvu súdu vyplýva, že i keď list súdu bol adresovaný M.. O. A., je nepochybné, že s predmetným listom odporcu bol oboznámený aj M.. O. A.. Navrhovateľ nesúhlasí ani s dôvodmi, pre ktoré súd zamietol jeho nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko podmienky pre vznik práva na finančné zadosťučinenie sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie podľa . Mieru zníženia dôstojnosti človeka je nutné hodnotiť nielen z hľadiska množstva osôb, ktoré boli oboznámené s hanlivými výrokmi a z hľadiska technických prostriedkov šírenia hanlivých výrokov, ale najmä z hľadiska obsahu príslušných výrokov a konkrétnych osôb, ktoré sa s nimi oboznámili. V danom prípade má obsah výrokov odporcu mimoriadne difamačný charakter, keď uvádzal nepravdivú informáciu o spáchaní trestného činu. Navrhovateľ poukázal na to, že je potrebné striktne rozlišovať medzi posudzovaním vzniku nároku na nemajetkovú ujmu a posudzovaním výšky nemajetkovej ujmy. Má za to, že v danom prípade podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli jednoznačne dané a preukázané, pričom súd mal možnosť, pokiaľ sa mu ním požadovaná výška finančného zadosťučinenia javila neprimeranou, túto podľa vlastnej úvahy znížiť. Pri určení výšky mal súd prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Navrhovateľ v konaní poukázal na okolnosti súvisiace so zásahom do jeho osobnosti, ktoré sa týkali ich podnikania s odporcom. Odôvodnenie súdu o nepriznaní tohto nároku je však nedostatočné, nepresvedčivé a svojvoľné. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ navrhol doplniť listinné dôkazy o dôkazy uvedené pod číslom 1 až 40 z trestného spisu ORP 1202/OEK/2004, súd ich nepovažoval za potrebné vyžiadať a doplniť o ne dokazovanie, ani nijako neodôvodnil ich nevykonanie.

Navrhovateľ ďalej vo svojom obsiahlom odvolaní opakovane popísal okolnosti jeho podnikania ako živnostníka - podnikateľa s produktom De Jure, ako aj okolnosti podnikania s odporcom s tým, že súd bol povinný prihliadať ku všetkým týmto okolnostiam, ktoré majú príčinnú súvislosť s neoprávneným zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou. Súd však všetky tieto okolnosti označil za právne bezvýznamné. Podľa navrhovateľa cieľom napádaných výrokov odporcu bolo jednoznačne a celkom úmyselne vykresliť ho ako osobu neprofesionálnu, nemorálnu, nepoctivú, vyhýbajúcu sa zodpovednosti, hrubo porušujúcu právne predpisy. Zlý úmysel odporcu ako spoločensky a právne zvlášť odsúdeniahodné správanie má byť pritom odzrkadlený a zohľadnený práve pri stanovení výšky peňažnej satisfakcie, ktorá má odstrašujúcim účinkom pôsobiť preventívne tak na rušiteľa, ako aj na všetkých ostatných. Rozhodnutie súdu by malo motivovať odporcu, aby sa rozširovania difamujúcich a nepravdivých informácií o osobe navrhovateľa zdržal, k čomu nepochybne prispeje uloženie finančnej sankcie, ktorá by mala na odporcu pôsobiť dostatočne odstrašujúco.

Navrhovateľ tiež vytkol súdu, že napriek nespochybniteľnému protiprávnemu konaniu odporcu, ktorého sa dopustil, mu priznal trovy konania dokonca vo vyššej výške, ako priznal navrhovateľovi, a to napriek tomu, že v základnej otázke bol plne úspešný navrhovateľ. Nesúhlasí ani s povinnosťou zaplatiť trovy štátu. Odvolacie námietky navrhovateľa proti výroku o trovách konania a náhrade trov štátu budú bližšie popísané v samostatnom uznesení odvolacieho súdu, ktorým bude o nich rozhodnuté.

Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti prvým trom výrokom napadnutého rozsudku, ako aj proti výrokom, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a zaplatiť trovy štátu. S rozhodnutím súdu v časti, v ktorej vyhovel návrhu na začatie konania, nesúhlasí, nakoľko je nesprávne, pretože ako fyzická osoba nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Má za to,

že z dokazovania vyplynulo, že predmetné listy z 19. 5. 2003 a 13. 6. 2003 napísala spoločnosť LITHEC ´s Distribution, s.r.o., ktorou bol na ich napísanie v rámci uplatňovania nárokov vyplývajúcich

z iba použitý. Súd považuje predmetné listy za listy fyzickej osoby len z dôvodu formálnych náležitostí týchto listov, keď v ich úvode a na záver nie je uvedené označenie spoločnosti, ale len meno odporcu, z čoho má vyplývať, že tieto listy písal ako fyzická osoba. Poukázal na to, že navrhovateľ bol jediným konateľom spoločnosti, pričom to bol on, kto porušoval zákaz konkurencie. Žiadny iný spoločník nároky z porušovania zákazu konkurencie okrem navrhovateľa neuplatňoval, a preto odporcovi nič nebránilo v tom , aby tieto nároky spoločnosti v jej mene uplatnil. Je preto potrebné posúdiť, kto navrhovateľovi za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv zodpovedá, či odporca ako fyzická osoba, alebo spoločnosť, ktorá ho použila na uplatňovanie svojich nárokov voči navrhovateľovi. Túto okolnosť možno ustáliť za využitia analogie legis podľa vo vzťahu k . Súd v rozsudku tiež nesprávne určil, že adresu, ktorú odporca v záhlaví listov použil (A. X, N.) bola adresou jeho bydliska, z čoho malo vyplývať , že listy sú od fyzickej osoby. V čase písania listov bola adresou jeho bydliska B. X, N., a od roku 2005 je to W. XX, N.. Na adrese A. X má dlhodobo prenajaté priestory na podnikanie, často sa tam zdržiava, a preto na korešpondenciu použil túto adresu. Aj zo samotného obsahu listov vyplýva, že tento napísal v rámci uplatňovania nárokov spoločnosti, a preto nejde o listy fyzickej osoby, ale listy spoločnosti. List z 13. 6. 2003 bol napísaný v úzkej časovej a vecnej súvislosti s uplatňovaním nárokov spoločnosti, a preto je listom spoločnosti. Z uvedených dôvodov žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorej návrhu vyhovel, zmenil tak, že návrh na začatie konania zamieta.

K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomné stanovisko odporca. Poukázal na to, že navrhovateľ sa vo svojom odvolaní vyjadruje k veciam, ktoré nie sú v úzkej časovej a vecnej súvislosti s predmetom sporu. Dôvodom na napísanie listov, ktorých niektoré výroky sú predmetom tohto sporu na ochranu osobnosti, bola potreba získať podklady na konanie vedené odporcom v mene spoločnosti na Krajskom súde pod sp.zn. . Okrem vedenia uvedeného sporu, a napísania listov klientom za účelom získania dôkazov, sa v období marec až september 2003 obrátil písomne šesťkrát na navrhovateľa, druhého spoločníka a účtovníčku spoločnosti so žiadosťou o sprístupnenie účtovníctva spoločnosti. Jeho žiadostiam na pokyn navrhovateľa však nebolo vyhovené, a to napriek faktu, že zo zákona mal ako 50% spoločník právo na prístup k takýmto informáciám. Ak by mu bolo umožnené nahliadnuť do účtovníctva spoločnosti, nemusela vzniknúť potreba písať listy klientom, ktoré sú teraz predmetom sporu na ochranu osobnosti.

K odvolaniu odporcu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ. Zdôraznil, že odporca vo svojom odvolaní poukazuje výlučne na nedostatok jeho pasívnej legitimácie v predmetnom spore. Na tento nedostatok poukazoval odporca už vo svojom predchádzajúcom odvolaní zo 4. 12. 2006 voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 27. 10. 2006, č.k. -735.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu z 30. 5. 2008, č.k. -774 je zjavné, že sa otázkou pasívnej legitimácie odporcu zaoberal a dospel k záveru, že odporca je v danom spore pasívne

legitimovaný, nakoľko predmetné listy písal ako fyzická osoba, a nie ako zástupca spoločnosti. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia, a aj z postupu odvolacieho súdu. Pokiaľ by mal za to, že odporca nie je pasívne legitimovaný, nezrušil by rozsudok súdu prvého stupňa a nevrátil ho na ďalšie konanie, ale by ho zmenil tak, že by žalobu v celom rozsahu zamietol. Taktiež poukázal na to, že z formálnych i obsahových náležitostí oboch listov odporcu, ako aj z jeho následného konania jednoznačne vyplýva, že sa na bývalých zákazníkov spoločnosti obracal nielen ako spoločník, ale najmä ako fyzická osoba, autor počítačového programu De Jure. Je tiež nepochybné, že účelom spomínaných listov bolo získať žiadané faktúry nielen na zadováženie dôkazového materiálu v občianskom súdnom konaní, ale aj pre podanie trestných oznámení, ktoré podával odporca ako fyzická osoba vo vlastnom mene. Nemožno prehliadnuť ani fakt, že odporca nebol oprávnený k podaniu žaloby, ktorou v mene spoločnosti voči navrhovateľovi uplatňoval sankcie pre porušenie konkurenčnej klauzuly. Odporca konal nad rámec jeho pôsobnosti, keďže v zmysle spoločenskej zmluvy z 23. 8. 2002 rozhoduje o uplatnení sankcií pre porušenie konkurenčnej klauzuly výlučne valné zhromaždenie. Na žiadnom valnom zhromaždení spoločnosti však nebolo rozhodnuté o uplatnení sankcií za porušenie konkurenčnej

klauzuly. Odporca nebol oprávnený v mene spoločnosti podať žalobu ani podľa ust. , nakoľko oprávnenie spoločníkov uplatniť v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi bolo zakotvené až novelou s účinnosťou od 1. 1. 2002. Do 31. 12. 2001 túto možnosť zákon spoločníkom neposkytoval. Aj keby navrhovateľ ako živnostník fakturoval za používanie programu De Jure v období pred 1. 1. 2002, nemôže byť takéto konanie posudzované ako rozporné s ustanovením , nakoľko toto ustanovenie sa v danom čase v nenachádzalo. Navrhovateľ má preto za to, že v tomto spore je bez akýchkoľvek pochybností pasívne legitimovanou osobou práve odporca.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle na odvolacom pojednávaní, na ktorom navrhovateľ aj odporca zotrvali na svojich podaných odvolaniach. Navrhovateľ okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o zaplatenie nemajetkovej ujmy, túto žiada vo výške 33.193,92 Eur s tým, že ponecháva na úvahu súdu, či táto výška je primeraná zásahu do jeho osobnostných práv.

Odporca k námietke nedostatku pasívnej legitimácie v tomto spore poukázal na samotné podania navrhovateľa, z ktorých vyplýva, že sám navrhovateľ nevie uviesť, či žaluje odporcu ako fyzickú osobu, alebo spoločníka. Vyplýva to už z úvodu podanej žaloby vo veci, kde o ňom hovorí ako o 50%-nom spoločníkovi spoločnosti, a to isté uvádza vo vyjadrení k odvolaniu odporcu. Poukázal na obsah sporných listov z 9. 5. 2003 a 13. 6. 2003 s tým, že v nich vystupoval len ako spoločník spoločnosti LITHEC ´s Distribution, s.r.o., Krajský súd v pôvodnom odvolacom konaní zamietol námietku jeho pasívnej legitimácie z dôvodu, že na sporných listoch nebolo označenie spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o., a neboli ani podpísané štatutárnymi zástupcami. Odporca však nemal možnosť napísať tieto listy v takejto forme, pretože listy by sa vracali späť na adresu spoločnosti, a neboli by mu ani vydané na pošte, pretože nemal oprávnenie konať v mene spoločnosti. Obidva listy písal so zámerom uplatniť v mene spoločnosti náhradu škody. Potvrdil, že tieto listy posielal aj zákazníkom, ktorých sa týkala fakturácia od roku 1998 až do roku 2003.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v reakcii na výpoveď odporcu uviedla, že navrhovateľ žaloval odporcu ako fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom spoločnosti LITHEC´s Distribution, s.r.o.. Poukázala aj na obsah sporných listov, konkrétne na časť listu z 13. 6. 2003, z ktorej vyplýva, že sa odporca predstavil aj ako autor počítačového programu s tým, že si uplatňuje náhradu škody nielen za spoločnosť, ale aj za seba ako autora. Trestné oznámenie odporca podal ako fyzická osoba, a nie za spoločnosť. K obom listom odporca doložil nielen výpisy z obchodného registra, ale aj kópie občianskych preukazov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, čo do merita sporu, je dôvodné len čiastočne a odvolanie odporcu je v plnom rozsahu nedôvodné. Súd prvého stupňa náležite a dostatočne zistil skutkový stav veci ( ), vec čo do merita sporu posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

K odvolacej námietke odporcu, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko konania - zaslanie listov s difamujúcimi tvrdeniami sa nedopustil ako fyzická osoba, ale ako spoločník spoločnosti LITHEC ´s Distribution, s.r.o., a to v súvislosti s vymáhaním nárokov na náhradu škody v prospech tejto spoločnosti, s touto sa vysporiadal už súd prvého stupňa. Odvolací súd už len navyše uvádza, že aj pokiaľ odporca mal úmysel získať podklady pre tvrdené súdne konanie, predmetné listy s difamujúcimi výrokmi posielal jednoznačne aj ako fyzická osoba (autor počítačového programu, ktorý má úmysel podať na navrhovateľa trestné oznámenie), pričom k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo práve jeho urážlivými výrokmi, vyplývajúcimi z jeho osobného názoru - subjektívneho pocitu ako fyzickej osoby, že navrhovateľ sa dopustil trestných činov sprenevery a podvodu, čím porušil zásadu prezumpcie neviny. Odvolací súd preto vyhodnotil túto jedinú odvolaciu námietku odporcu ako nedôvodnú.

Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, táto je dôvodná len čiastočne, avšak odvolacia námietka, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neobstojí.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne skonštatoval, že doručením listov z 9. 5. 2003 a 13. 6. 2003 konkrétnym osobám došlo k neoprávneného zásahu, a tento zásah bol vzhľadom na konkrétne difamujúce tvrdenia odporcu objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach navrhovateľa chránených ustanoveniami . Už samotná táto skutočnosť postačovala na to, aby bol navrhovateľ v základe sporu úspešný a bola mu priznaná morálna satisfakcia. Preto akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné.

Prvostupňový súd riadne odôvodnil prečo nevyhovel návrhu navrhovateľa, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaslať ospravedlňujúci list spolu s rozsudkom všetkým bývalým zákazníkom spoločnosti. Ako vyplýva zo spisu, za účelom zistenia, kto všetko sa aspoň s jedným z predmetných listov odporcu obsahujúcim nepravdivé tvrdenia oboznámil, bolo vykonané veľmi rozsiahle a prácne dokazovanie. Nebolo by správne, aby sa až na základe tohto súdneho konania o celej veci dozvedeli aj tí zákazníci, do sféry ktorých sa listy odporcu s difamujúcim obsahom vôbec nedostali, prípadne sa už na to vôbec nepamätajú. Pokiaľ teda súd prvého stupňa uložil túto povinnosť odporcovi len voči tým zákazníkom, u ktorých mal

dokazovaním za preukázané, že jeden z listov s nepravdivými výrokmi dostali, rozhodol správne.

Jedinú nesprávnosť pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, na ktorú poukázal aj navrhovateľ v odvolaní, zistil odvolací súd v tom, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil časť výsledkov dokazovania, ktorá sa týkala doručovania listu z 13. 6. 2003 do advokátskej kancelárie M.. A.. Na výzvu súdu reagoval jej manžel M.. O. A., advokát, ktorý jednoznačne potvrdil, že s obsahom tohto listu sa tiež oboznámil, a preto je namieste, aby v zmysle tohto jeho vyjadrenia bol zahrnutý medzi osoby, ktorým sa má zaslať aj ospravedlňujúci list.

Odvolacej námietke navrhovateľa, že list z 19. 5. 2003 dostala aj M.. I.U. O., ako to vyplýva z jej písomnej odpovede na dopyt súdu, a preto by mala byť uložená povinnosť odporcovi zaslať aj jej ospravedlňujúci list, odvolací súd nevyhovel, nakoľko z jej odpovede jasne vyplýva, že v nej tento list nezanechal (čo sa týka difamujúcich tvrdení odporcu), žiadnu pamäťovú stopu.

Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj do tej zamietajúcej časti rozsudku, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú si uplatňoval v sume 33.193,92 Eur ( 1,000.000,-Sk ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na priznanie finančnej satisfakcie sa v konaní na ochranu osobnosti vyžaduje od navrhovateľa, aby preukázal (uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia), že v dôsledku neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv nie je postačujúcim priznanie morálnej satisfakcie, lebo v značnej miere bola znížená jeho dôstojnosť ako osoby, alebo jeho vážnosť v spoločnosti, a tiež, že existuje príčinná súvislosť - kauzálny nexus medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto nemajetkovej ujmy.

Tu odvolací súd zdôrazňuje, že šírenie difamujúcich výrokov sa udialo formou osobných listov odporcu, zaslaných konkrétnym osobám, teda nedošlo k ich šíreniu v širokom meradle (napr. formou mediálnych výstupov). Súd prvého stupňa aj vypočul niekoľkých adresátov predmetných listov, zo svedeckých výpovedí ktorých vyplynulo, že týchto nezaujímali okolnosti, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi spoločníkmi, mnohí z nich ani do osobného kontaktu s nimi vôbec nedošli, nepoznali sa, a vzájomné osočovanie dvoch spoločníkov ich vôbec nezaujímalo. Väčšina klientov „riešila“ len to, že spoločnosť, ktorá im dodávala osvedčený produkt, svoje zmluvné záväzky nedodržala, a preto stratila u nich kredit, príp. ich mrzelo, že dodaný program nebol aktualizovaný, resp. k dodaniu objednaného programu ani nedošlo.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že jeho dôstojnosť, resp. vážnosť, boli konaním odporcu v značnej miere znížené (nepreukázal kauzálny nexus), ani to, že vôbec bola jeho dôstojnosť, alebo jeho vážnosť znížená nie v bežnej, ale v značnej miere. Len subjektívny pocit navrhovateľa, že to tak je, k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle , a to v akejkoľvek výške, nestačí. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľovi priznaná morálna satisfakcia je postačujúca.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v jeho zamietajúcej časti sčasti zmenil podľa , a zvyšnú časť zamietajúceho výroku, ako aj odporcom napadnuté výroky uvedené v prvých troch odsekoch rozsudku ako vecne správne podľa , potvrdil.

O odvolaniach účastníkov proti výrokom o náhrade trov konania a trov štátu rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.