Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-70-2023.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/70/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: K., s.r.o., so sídlom L. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, zastúpený: V. & K. M., s.r.o., so sídlom X. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. - K. v.o.s. (pôvodný názov spoločnosti K. N. s.r.o.), so sídlom P. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Súd p o v e r u j e JUDr. Z. S., exekútora, so sídlom D. úradu vo L., G. cesta XX, XXX XX Zvolen, spísaním hnuteľných vecí patriacich žalovanému, ktoré sa nachádzajú v nebytových priestoroch č. l o veľkosti XXX mX na 1. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti - budovy obchodného centra nachádzajúcej sa na ulici XX. augusta XX, súpisné číslo č. XXXXX na pozemku parcela registra C, parcelné číslo XXXX/ X, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Q. úradom G. G. - katastrálny odbor, popis stavby: Y. N. U. G. G., druh stavby: Iná budova, nachádzajúcej sa v obci Banská Bystrica, katastrálnom území Banská Bystrica.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa XX.XX.XXXX, postúpeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, žiadal žalobca o poverenie súdneho exekútora spísaním hnuteľných vecí patriacich žalovanému, ktoré sa nachádzajú v nebytových priestoroch č. 1 o veľkosti XXX mX na 1. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti - budovy obchodného centra nachádzajúceho sa na ulici XX. augusta XX, súpisné č. XXXXX na pozemku parc. registra C, parcelné číslo XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Bystrica - katastrálny odbor, popis stavby: Y. N. U. G. G., druh stavby: F. budova, nachádzajúcej sa v obci G. G., katastrálnom území G. G..
2. Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom budovy obchodného centra nachádzajúceho sa na ulici XX. augusta XX, súpisné číslo XXXXX na pozemku parcely registra C, parcelné číslo XXXX/ X, popis stavby: Y. N. U. G. G., druh stavby: F. budova, v obci G. G., katastrálnom území G. G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. O. XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom časti vyššie uvedenej nehnuteľnosti a to nebytových priestorov o veľkosti XXX m2, nachádzajúcich sa na 1. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté nájomné v celkovej ročnej čiastke XX.XXX eur bez DPH, čo predstavovalo mesačne X.XXX eur bez O.. Platby nájomného boli určené na základe platobného kalendára vystaveného prenajímateľom a za deň splatnosti sa dohodol 10. deň mesiaca, za ktorý sa malo platiť nájomné. Keďže sa platobný kalendár považuje za súhrnnú faktúru, samostatné faktúry žalovanému vystavené neboli. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s platbami nájomného za mesiace november XXXX vo výške X.XXX eur, december XXXX vo výške X.XXX eur, január XXXX vo výške X.XXX eur, február XXXX vo výške X.XXX eur, marec XXXX vo výške X.XXX eur, apríl XXXX vo výške X.XXX eur, máj XXXX vo výške X.XXX eur, jún XXXX vo výške X.XXX eur, júl XXXX vo výške X.XXX eur, august XXXX vo výške
X.XXX eur a september XXXX vo výške X.XXX eur, ako aj s inými platbami za náklady súvisiace s užívaním predmetu nájmu a zálohou za spotrebu elektrickej energie, žalobca ho najskôr predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval na zaplatenie dlžného nájomného a súvisiacich nákladov a keďže žalovaný ani po zaslaní predžalobnej výzvy dlhované nájomné a súvisiace náklady nezaplatil, žalobca ukončil dňa XX.XX.XXXX nájomný vzťah výpoveďou z nájomnej zmluvy ku dňu uplynutia výpovednej doby t. j. ku dňu XX.XX.XXXX. Vo výpovedi nájomnej zmluvy žalobca opätovne vyzval žalovaného k uhradeniu celej dlžnej sumy. Neuhradenie nájomného bolo dôvodom pre zadržanie hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v predmete nájmu. Keďže sa žalovaný ako nájomca v deň ukončenia nájmu, t. j. dňa XX.XX.XXXX sťahoval z predmetu nájmu, pričom žalobca ako prenajímateľ stále evidoval a eviduje neuhradené nájomné, poveril žalobca svoju zamestnankyňu zamedzením odsťahovania všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu, čo v daný deň aj urobila a všetky hnuteľné veci pre žalobcu zadržala. O odovzdaní predmetu nájmu nájomcom bol vyhotovený písomný záznam vo forme Odovzdávacieho protokolu zo dňa XX.XX.XXXX , ktorého súčasťou je Príloha č. 1 so zoznamom všetkých zadržaných hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v predmete nájmu s ich bližším popisom a Príloha č. 2 s fotografickou dokumentáciou zobrazujúcou všetky zadržané hnuteľné veci. Dňa XX.XX.XXXX žalobca ako prenajímateľ zadržal hnuteľné veci patriace žalovanému ako nájomcovi, ktoré sa nachádzali v predmete nájmu, aby tak zabránil ich odstráneniu a zabránil tak zániku jeho záložného práva k týmto hnuteľným veciam. O existencii tohto záložného práva a uplatnení zádržného práva bol žalovaný vyrozumený Oznámením zo dňa XX.XX.XXXX. Dlžné platby nájomného neboli žalovaným ku dňu podania návrhu uhradené a medzitým sa stala splatnou tiež platba za posledný mesiac trvania nájomného vzťahu, t. j. platba nájomného za mesiac október XXXX vo výške X.XXX eur.
3. Žalobca na osvedčenie tvrdených skutočností pripojil k návrhu nasledujúce listinné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, Platobné kalendáre za platby nájomného a vedľajších nákladov pre roky XXXX/XXXX a XXXX/XXXX, K. výzva zo dňa XX.XX.XXXX, Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, Vyhlásenie/potvrdenie zamestnankyne žalobcu prítomnej pri odovzdaní predmetu nájmu, Odovzdávací protokol zo dňa XX.XX.XXXX spolu s Prílohou č. 1 - Zoznam hnuteľných vecí a Prílohou č. 2 - Fotografická dokumentácia, Oznámenie o existencii záložného práva a uplatnení zádržného práva zo dňa XX.XX.XXXX a E-mailová konverzácia o odoslaní Oznámenia o existencii záložného práva a uplatnení zádržného práva.
4. Podľa § 672 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
5. Podľa § 672 ods. 2 OZ, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
6. V zmysle § 151s ods. 1 OZ, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
7. Podľa § 193 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
8. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ani zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) osobitne neupravuje konanie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Neexistuje teda procesný predpis, ktorý by upravoval procesný postup v prípade podaného návrhu na výkon súpisu hnuteľných vecí. Z povahy konania vyplýva, že sa jedná o mimosporové konanie, v ktorom nie je potrebné rozhodovať o hmotnoprávnom spore procesných strán. Účelom konania je poverenie konkrétnej osoby, ktorou môže byť aj súdny exekútor, na vykonanie navrhovaného úkonu. Vzhľadom na uvedené, je potrebné toto konanie v zmysle čl. 3 C.m.p. posúdiť podľa takého ustanovenia procesného kódexu, ktoré upravuje vec čo do obsahu a účelu najbližšie
posudzovanej veci. V danom prípade sa najvhodnejším postupom javí použiť analógiu ustanovení o procesnoprávnom inštitúte neodkladného opatrenia podľa C.s.p., kedy súd bez zbytočného odkladu v zákonom stanovených lehotách rozhoduje na základe osvedčenia údajov uvedených v návrhu bez toho, aby mal o nich väčšie pochybnosti. Preto súd predmetnú vec posúdil podľa ustanovení o neodkladnom opatrení, ktoré konanie považuje svojou povahou za najbližšie, pričom ustanovenia C.s.p. upravujúce neodkladné opatrenia sa nepoužijú explicitne, ale len analogicky tak, aby boli zachované základné črty a prvky tohto konania. Ide predovšetkým o možnosť rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a vykonaného dokazovania formou uznesenia a len na základe osvedčených skutočností tvrdených v návrhu žalobcom a za súčasného zachovania prípustnosti odvolania. Konanie o návrhu na súpis hnuteľných vecí je potrebné vnímať ako zákonom neupravený procesný postup obdobný konaniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má obmedzený a dočasný význam a trvá len po dobu trvania záložného práva prenajímateľa a len vo vzťahu k jeho pohľadávkam na nájomnom v čase vykonania súpisu. Rozhodnutie o tomto návrhu nijako neprejudikuje konečný výsledok prípadného sporu medzi zmluvnými stranami z hľadiska hmotného práva o zaplatenie nájomného. Preto súd dospel k záveru, že na predmetné konanie je potrebné aplikovať ustanovenia o procesnoprávnom inštitúte neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že C.m.p. neobsahuje komplexnú úpravu neodkladných opatrení, je potrebné s poukazom na § 2 ods. 1 C.m.p. aplikovať ustanovenia C.s.p. o neodkladných opatreniach.
9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 Cs.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Ako vyplýva z § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
14. V zmysle § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Inštitút súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 OZ je špecifickým inštitútom, ktorým sa posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti. Ide o zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa, ako reakcie na neplnenie zmluvných povinností nájomcu. Na základe tohto ustanovenia vzniká prenajímateľovi záložné právo na zabezpečenie nájomného, pričom k jeho faktickému vzniku ku konkrétnym hnuteľným veciam dochádza vnesením týchto do prenajatej nehnuteľnosti a zaniká ich odnesením. Toto ustanovenie zahŕňa kombináciu inštitútov záložného a zádržného práva. Záložné právo podľa odseku 2 cit. ustanovenia zaniká odstránením (odnesením) hnuteľnej veci patriacej nájomcovi z prenajatej veci. Právo zanikne, ak veci boli odstránené skôr, ako došlo k ich spísaniu osobou poverenou súdom. Citované ust. § 672 OZ upravuje vznik zákonného záložného práva a zádržného práva prenajímateľa voči nájomcovi, ktoré slúžia prenajímateľovi na zabezpečenie jeho pohľadávky tým, že ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu zálohu. Základným predpokladom vzniku zákonného záložného práva prenajímateľa t. j. žalobcu, je existencia platného nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. Predmetom tohto záložného práva sú hnuteľné veci nachádzajúce sa na predmete nájmu, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu exekúcie, ktoré musia patriť nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Ďalším predpokladom pre vznik zákonného záložného práva je, že veci v čase ich umiestnenia na predmete nájmu, musia patriť nájomcovi. Uvedené ustanovenie súčasne upravuje zádržné právo prenajímateľa, na veci patriace nájomcovi, ktoré sú predmetom záložného práva prenajímateľa a ktoré zabezpečujú jeho pohľadávku z titulu dlžného nájomného voči nájomcovi. Aby prenajímateľ mohol toto zádržné právo realizovať, musí nastať situácia, kedy sa nájomca sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu nájmu,
ktoré mu patria a na ktoré má prenajímateľ záložné právo a to napriek tomu, že nie je zaplatené alebo zabezpečené nájomné, pričom do ôsmich dní následne musí požiadať súd o súpis hnuteľných vecí poverenou osobou.
16. Vychádzajúc z uvedeného, mal súd z pripojených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov žalovaným v nehnuteľnosti (špecifikovanej v odseku 1) vo vlastníctve žalobcu, s dobou nájmu na XX rokov, tzn. do XX.XX.XXXX a s nájmom v sume X.XXX eur mesačne, čo ročne predstavovalo sumu XX.XXX eur. L. strany sa dohodli, že jedným zo spôsobov zániku nájmu je výpoveď zo strany prenajímateľa z dôvodu, ak je nájomca po dobu dlhšiu ako jeden mesiac v omeškaní s platením nájomného a/alebo vedľajších nákladov, pričom v takomto prípade je výpovedná lehota jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 1 mesiac s platbami nájomného za mesiace október XXXX (X.XXX,XX eura), november XXXX (X.XXX,XX eura), december XXXX (X.XXX,XX eura), január XXXX (X.XXX,XX eura), február XXXX (X.XXX,XX eura), marec XXXX (X.XXX,XX eura), apríl XXXX (X.XXX,XX eura), máj XXXX (X.XXX,XX eura), jún XXXX (X.XXX,XX eura), júl XXXX (X.XXX,XX eura), august XXXX (X.XXX,XX eura), september XXXX (X.XXX,XX eura), vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním prenajatých priestorov za rok XQ/XXXX (X.XXX,XX eura), za rok XQ/XXXX, (X.XXX,XX eura), za rok XQ/XXXX (X.XXX,XX eura), za rok XQ/XXXX (X.XXX,XX eura), časti vyúčtovania príspevkov na propagáciu OC a zálohy na spotrebu elektrickej energie na reklamnom bannery za obdobie XX-XX/ XXXX (XXX,XX eura) a vyúčtovania vedľajších nákladov spojených s užívaním prenajatých priestorov za rok XXXX (X.XXX,XX eura), žalobca ho predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval k bezodkladnej úhrade uvedených platieb s tým, že ak nedôjde najneskôr do XX.XX.XXXX k ich celkovej úhrade, prenajímateľ nájomnú zmluvu vypovie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný platby nájomného nezaplatil, žalobca písomnou výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou žalovanému dňa XX.XX.XXXX, vypovedal nájomnú zmluvu a vyzval žalovaného, aby do X dní uhradil celkový dlh v sume XX.XXX,XX eura a sumu XXX,XX eura titulom poplatku za spísanie notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX. Z písomnej výpovede nájomnej zmluvy vyplýva, že výpovedná lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom bol ukončený nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami.
17. Na základe zhrnutia uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha nariadenia súpisu hnuteľných vecí súdnym exekútorom alebo osobou poverenou súdom, nakoľko sú kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady a to, že medzi ním a žalovaným existoval nájomný vzťah a zároveň sú osvedčené skutočnosti o tom, že žalovaný ako nájomca sa sťahoval alebo odstraňoval veci v jeho vlastníctve z predmetu nájmu, dlžné nájomné naďalej nie je zaplatené alebo zabezpečené napríklad zmluvnou pokutou, alebo ručením, žalobca veci patriace žalovanému v predmete nájmu zadržal a do ôsmych dní od zadržania vecí podal na súd návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí. Žalobca osvedčil jeho pohľadávku voči žalovanému na nájomnom, nájomný vzťah medzi ním a žalovaným, výpoveď nájomnej zmluvy žalobcom, sťahovanie žalovaného z predmetu nájmu, zadržanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného v predmete nájmu a tiež včasnosť podania návrhu na poverenie osoby súdom na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Súd podotýka, že k zadržaniu predmetných hnuteľných vecí v predmete nájmu zo strany žalobcu došlo dňa 31.10.2023, pričom návrh na poverenie osoby súdom vykonaním súpisu zadržaných hnuteľných vecí bol podaný na súd dňa XX.XX.XXXX. Žalobca tak predloženými listinami osvedčil, že medzi ním a žalovaným existoval nájomný vzťah, ako aj to, že má voči žalovanému neuhradené pohľadávky na nájomnom. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, o ktorých pravdivosti zatiaľ niet dôvodu pochybovať, vo vyššie označenej nehnuteľnosti sa nachádzajú hnuteľné veci žalovaného, ku ktorým má žalobca ako prenajímateľ v zmysle § 67X ods. X a 2 OZ záložné a zádržné právo na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému na nájomnom a ktoré by mohli byť spísané osobou poverenou súdom. Ako to výslovne vyplýva z ust. § 672 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 193 písm. d) Exekučného poriadku, súd môže poveriť spísaním takýchto hnuteľných vecí aj súdneho exekútora.
18. Keďže v danom prípade má súd za to, že žalobca v návrhu i listinnými dôkazmi osvedčil kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov, poveril Z.. Z. S., súdneho exekútora, vykonaním súpisu hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti patriacej žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.