Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-32-2011.pdf
PDF · 79.1 KB
No categories available
13CoE/32/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: E. C., a.s., S. X, H. S. XX/XXX, Česká republika, zastúpeného JUDr. Q. Z., usadeným euroadvokátom v R., F. XX, proti povinnému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S., t.č. na neznámom mieste, pre vymoženie 51.506,87 Kč s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. marca 2011, č.k. 6Er/125/2011-21, jednomyseľne v senáte takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. marca 2011, č.k. 6Er/125/2011-21 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. S. L., so sídlom R., F. XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 146/11 zo dňa 04.03.2011, doručenú súdu dňa 14.03.2011. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 25.02.2011, doručeným exekútorskému úradu dňa 02.03.2011, sa oprávnený domáhal proti povinnému vymoženia 54 506,87 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. E. C., so sídlom v Prahe pod sp. zn. K/2010/03341 zo dňa 07.09.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2010 a vykonateľnosť dňa 08.10.2010. Exekučný titul bol vydaný na podklade zmluvy o úvere č. 0022106220005 zo dňa 14.12.2006. Zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom je úver v sume 60 000,- Kč splatný do 17.11.2012 v 70 mesačných splátkach po 1.224,- Kč splatných do 17. dňa kalendárneho mesiaca. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky a Všeobecné podmienky Komerčnej banky a.s. pre úvery občanom. Obsahom článku VI. bodu 14 všeobecných podmienok pre úvery je rozhodcovská doložka, ktorá znie (v preklade z českého jazyka): „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa dohodli, že spory budú rozhodované jediným rozhodcom menovaným Správcom zo zoznamu rozhodcov vedeného K. a.s., IČ: XXXXXXXX so sídlom S. X, K. XX, PSČ XXX XX podľa Rokovacieho poriadku pre rozhodcovské konanie spoločnosti. Zmluvné strany prehlasujú, že sú uzrozumené s obsahom Rokovacieho poriadku pre rozhodcovské konanie spoločnosti, Pravidiel o nákladoch rozhodcovského konania, Sadzobníkom odmien rozhodcov, Organizačným poriadkom a Kancelárskym poriadkom spoločnosti. O právach a povinnostiach vyplývajúcich z týchto dokumentov sa zmluvné strany môžu taktiež informovať v sídle spoločnosti, kde môžu tiež obdržať rovnopis Rokovacieho poriadku spoločnosti a Pravidiel o nákladoch rozhodcovského konania po úhrade nákladov na vyhotovenie kópie alebo na internetovej adrese http:///www.Q..cz. Zmluvné strany berú na vedomie, že v prípade rozhodovania majetkových sporov v rozhodcovskom konaní je rozhodnutie rozhodcu o spore vo veci konečné a na základe tohto rozhodnutia je možné podať návrh na výkon rozhodnutia, resp. exekúciu. Rozhodcovské konanie je neverejné a miestom konania je sídlo spoločnosti prípadne iné miesto, pokiaľ tým nebudú podstatne narušené práva účastníkov, alebo ak sa na tom strany sporu dohodnú. Pokiaľ to rozhodca nepovažuje za potrebné, rozhoduje spor bez ústneho konania na základe predložených písomností. Konanie sa začína doručením žaloby, pričom podmienkou jeho prejednania
je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie. Rozhodca upovedomí o podaní žaloby žalovaného, ktorému zašle kópiu žaloby s príslušnými písomnosťami. Žalovaný je povinný sa k žalobe do 7 dní vyjadriť a doložiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, inak sú skutočnosti uvedené v žalobe považované za nesporné. Účastníci sporu sú povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozhodcovský nález nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia doručením. Pri doručovaní v rozhodcovskom konaní platia tieto zásady: Doručovanie sa vykonáva poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou strane sporu, ktorá nebola zastihnutá, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, sa použijú primerané ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní písomností do vlastných rúk, pričom opätovné doručovanie zásielky doručovateľom sa nevyžaduje a platí, že ak nevyzdvihne adresát zásielku do 10 dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Písomnosti sa doručujú na adresu žalovanej strany uvedenú v tejto zmluve o úvere, ak neoznámi táto strana písomne inú adresu, a to s účinkami, akoby sa na tejto adrese zdržiavala. Táto rozhodcovská doložka nadobúda účinnosť dňom, kedy KB doručí spoločnosti žalobu proti dlžníkovi s tým, že rozhodcovská doložka nadobúda účinnosť iba pre majetkové spory medzi stranami, pokiaľ vzniknú z právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere." Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Rozhodcovská doložka núti dlžníka - spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu nielen mimo miesta svojho trvalého bydliska, ale aj v inom štáte. Súd považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú aj z tohto dôvodu. Obmedzenie práva spotrebiteľa obrátiť sa na súd, miestne príslušného podľa bydliska spotrebiteľa, považuje za nekalú podmienku aj judikatúra Európskeho súdneho dvora. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27 júna 2000 vo veciach X. O. G. K. v. Q. Z. J. (C-240/98); K. G. K. v. A. M. K. B. S. (C-241/98), A. F. L. C. (C-242/98), Z. C. (C-243/98) a G. H. U. (C-244/98) ak je pripojená doložka právomoci bez toho, aby bola individuálne dojednaná v zmluve medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo dodávateľom a ak vyžaduje výlučnú právomoc súdu príslušného podľa hlavného sídla predávajúceho alebo dodávateľa, musí byť považovaná za nekalú podľa článku 3 smernice 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd je povinný pri aplikácii vnútroštátneho práva účinného pred i po vydaní smernice vykladať ustanovenia zákonov v najvyššej možnej miere vo svetle znenia a účelu smernice. Obdobne Európsky súdny dvor rozhodol aj v rozsudku zo dňa 7. mája 2002 vo veci E. proti N. E. (C-478/99). Súd sa pri posudzovaní predmetu konania zaoberal aj otázkou, či môže mať smernica priamy účinok na právny vzťah medzi účastníkmi konania. Na túto otázku dáva odpoveď vyčerpávajúca judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako príklad je možné uviesť napr. rozsudok zo dňa 10.5.2001 vo veci E. proti D. kráľovstvu, keď ESD vyslovil, že zatiaľ čo legislatívna aktivita členského štátu nie je nevyhnutná pre implementáciu smernice, je nevyhnutné, aby národné právo zaručovalo, že vnútroštátne orgány budú účinne aplikovať smernicu v plnom znení, že právne postavenie podľa národného práva bude dostatočne presné a jasné a že osoby si budú plne vedomé svojich práv a ak to bude potrebné, môžu sa na ne odvolať pred vnútroštátnym súdom. Posledná zmienená podmienka je obzvlášť významná v prípade, keď posudzovaná smernica má priznávať práva občanom členských štátov.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keď posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Základné podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia medzi Slovenskou a Českou republikou sú upravené v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach z 29.10.1992, ktorá bola uverejnená v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 193/1993 Z. z. V čl. 22 písm. c/ Zmluvy upravuje, že zmluvné strany uznávajú a vykonávajú na svojom území rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Zmluva upravuje aj podmienky uznania a výkonu. V odvolaní oprávnený ďalej poukazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 46, § 50, § 46 spolu s ustanovením § 42 ods. 4 Exekučného poriadku.
Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p..
Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec ani v jednej z namietaných okolností odvolateľom a teda nezistil ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Dôvodom na odvolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia je nesprávna aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôvodne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. umožňuje súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/. V danom prípade súd prvého stupňa zistil nedostatky v rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/ v čase pred udelením poverenia. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku musí preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .