Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-81-2023.pdf
PDF · 106.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/81/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom F. E., G. H. I. J. C. D., dieťa rodičov: matka: C. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX/X, a otec: A. B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, zastúpený: I. M. A. & N. G., so sídlom E. X, XXX XX C. D., IČO: XX XXX XXX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 8P/79/2021 – 435 zo dňa 23.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2022, v časti úpravy styku tak, že matka je o p r á v n e n á sa maloletým dieťaťom: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX s t ý k a ť každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod., tak že si dieťa prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska otca.
Otec je p o v i n n ý dieťa na styk riadne pripraviť, matke odovzdať a po skončení styku od matky prevziať.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2023 domáhal zmeny úpravy styku matky s maloletým dieťaťom. Návrh odôvodňoval tým, že voči Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/79/2021 – 435 zo dňa 23.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2022, ktorým súd rozhodol o úprave styku matky s maloletým dieťaťom tak, že matka je oprávnená vziať si maloleté dieťa k sebe každý párny týždeň v piatok o 15.00 hod. v mieste bydliska otca a je povinná vrátiť maloleté dieťa späť k otcovi v ten istý týždeň v nedeľu v mieste jeho bydliska o 17.00 hod. Odvolanie proti rozsudku nepodal, nakoľko v zásade so súdom stanovenou úpravou styku dieťaťa s matkou nemal problém a je tiež toho názoru, že dieťa by malo mať priestor, aby sa stretávalo aj s matkou. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku však vyšlo najavo, že úprava styku tak, ako ju určil súd, je nevyhovujúca a nerealizovateľná a to z dôvodu, že dieťa v súčasnosti matku odmieta, nechce chodiť s ňou do K. a to aj napriek snahe otca dieťaťu dohovoriť. Otec ponúkol dieťaťu aj odvoz autom z K., keď pôjde s matkou, prípadne iné alternatívy, avšak dieťa sa s matkou stretnúť nechce. Od právoplatnosti rozsudku sa ani jedno stretnutie dieťaťa s matkou v K. neuskutočnilo. Otec má za to, že nastala taká zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu aktuálne platného rozsudku o úprave styku matky s dieťaťom. Dieťa má dlhodobo postoj k matke negatívny, hnevá sa na ňu a nechce sa s ňou stretávať. Úplne odmietavý postoj aký je v súčasnosti trvá viac ako rok. V rámci pohovoru u kolízneho opatrovníka dieťa uviedlo, že nechce ísť k mamine, lebo je tam s ňou nejaký „pán“, zrejme partner matky. Rovnakým spôsobom sa dieťa vyjadrilo pred kolíznym opatrovníkom i v konaní vo veci pod sp. zn. 16Em/2/2022. Otec sa domnieva, že dieťa trápi aj to, že matka sa stretávania s ním sústavne
domáha aj súdnou cestou a nechce akceptovať jeho postoj. Otec sa snaží dieťa nezaťažovať dieťa prebiehajúcimi konaniami, avšak má o nich vedomosť, keď muselo absolvovať pohovory s kolíznym opatrovníkom a zároveň vidí aj poštu, ktorá sa im do domácnosti doručuje. Otec dieťaťu vysvetlil, že môže byť postihovaný za to, ak ono k matke nebude chcieť chodiť aj napriek tomu dieťa stretávanie s matkou odmieta. Spravidla pri každom stretnutí dieťa matke oznámi, že nechce s ňou odísť do K.. Z týchto dôvodov otec navrhol upraviť styk matky s maloletým dieťaťom v kratšom rozsahu, a to každý druhý kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že styk by prebiehal v C. D. a dieťa by nemuselo chodiť k matke do K. a prespávať u nej. I napriek tomu, že takto upravený styk sa javí ako príliš obmedzený, otec je toho názoru, že v prvom rade je potrebné akceptovať názor dieťaťa, ktorý by mal byť pri rozhodovaní prvoradý. Pokiaľ by dieťa nebolo v strese z toho, že musí ísť s matkou do K., mohlo by byť otvorenejšie prípadnému spoločnému programu s matkou v C. D., vďaka čomu by sa mohol ich vzťah upraviť. V súčasnosti upravený styk je absolútne nevyhovujúci, pričom situácii nepomáha ani postoj matky, ktorá nechce akceptovať názor dieťaťa a domáha sa svojich práv súdnou cestou. Dieťa si vie povedať svoj názor a nepáči sa mu, že má byť do stretnutí nútené. Domnieva sa, že pokiaľ by aj matka toto akceptovala a snažila sa nájsť si k dieťaťu cestu inak, možno jemnejšími metódami ako cestou výkonu rozhodnutia, ich vzájomný vzťah by sa potenciálne mohol napraviť skôr. Navrhovaný styk považuje za realizovateľný a verí, že stretávanie v takomto rozsahu by tolerovalo aj dieťa. V prípade, že by sa v budúcnosti ich vzťah zlepšil a tým postoj dieťaťa zmenil, otec nebude brániť v styku ani v širšom rozsahu. Je však neakceptovateľné, aby bol v súčasnosti styk vynucovaný proti vôli dieťaťa, ktoré je už vo veku, keď vie vyjadriť svoj názor.
2. Matka s návrhom nesúhlasila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
3.1. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 8P/89/2021- 435 zo dňa 23.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2022, súd upravil styk matky s maloletým dieťaťom tak, že matka je oprávnená si maloleté dieťa vziať k sebe každý párny týždeň v piatok o 15:00 hod. v mieste bydliska otca a je povinná vrátiť dieťa späť otcovi v ten istý týždeň v nedeľu v mieste jeho bydliska o 17:00 hod.
3.1.1. Z odôvodnenia rozsudku mal súd preukázané, že v konaní bolo vypočuté i maloleté dieťa, ktoré uviedlo, že vo H. sa im žilo dobre, mamina pracovala v nemocnici a otec bol vojakom. Do škôlky ho nosil otec. Nevie, prečo ho mamina neodprevádzala do školy, asi chodila do práce. Nerozprávali sa o tom čo bude, keď prídu na G.. Teraz je u ocina a chcelo by u neho aj zostať, pretože tu má kamarátky a môže sa s nimi hrať. Nechýba mu nič, je tu šťastné. Súčasný stav stretnutí s matkou mu stačí, pretože má dosť toho cestovania z C. D. do K. a naspäť a potom v pondelok musí ísť do školy. Mamina môže prísť aj častejšie. Z bodu 54 odôvodnenia vyplýva, že matka s dieťaťom už viac ako dva roky nebola, pretože jej otec styk neumožňoval. Tvrdenie rodičov boli v tomto smere odlišné. Dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy dieťaťa s matkou sú dobré, matka sa s dieťaťom nestretávala, skôr udržiavala telefonický kontakt a došlo k ochladeniu vzťahov najmä zo strany dieťaťa. Dieťa aktuálne vylúčilo častejší kontakt s matkou. Súd neupravil matke styk s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov, nakoľko takúto frekvenciu dieťa jednoznačne vylúčilo.
3.2. Na Informatívnom stretnutí rodičov dňa 25.07.2023, navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa upresnil, že na návrhu trvá, pretože pôvodná úprava nezohľadňuje reálny stav, nakoľko dieťa nechce ísť s matkou a matku odmieta. Dieťa je o návrhu informované a súhlasí s ním. Otec opätovne zdôraznil, že matku nekontaktuje, že pre neho tá žena už neexistuje. Matka uviedla, že nechá dcéru tak a verí, že sa o ňu otec postará. Počká, kým bude dospelá. Odmietla odbornú pomoc, pretože to k ničomu neviedlo. Tri roky sa vedú súdne pojednávania a už nikomu neverí. Chce, aby bol koniec.
3.3. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 27.09.2023, č. l. 105, mal súd preukázané, že sa uskutočnila konzultácia s dieťaťom v pokojnej a uvoľnenej atmosfére. Dieťa dokázalo otvorene rozprávať o svojej rodine, bolo bezprostredné. Verbalizovalo, že by sa s matkou chcelo stretávať iba na pár hodín každý druhý týždeň za prítomnosti otca. Je presvedčené, že ho matka nemá rada a teraz už má svoj život so svojím partnerom v K.. Počas spoločnej konzultácie s matkou, dieťa pôsobilo nepokojne. Nechcelo počúvať matku. Verbalizovalo, že rozpráva nepekné veci. Komunikácia skončila hádkou medzi dieťaťom a matkou. Dieťa opustilo kanceláriu a vyšlo na chodbu za svojím
otcom. Počas spoločnej konzultácie s otcom, dieťa pôsobilo pokojne. Otec sa vyjadril, že chce, aby bola matka prítomná v živote ich dcéry a taktiež verbalizoval, že nikdy nechcel, aby ich situácia nejako negatívne ovplyvnila vzťah medzi nimi. Podľa jeho vyjadrení sa matka nezaujíma o dcéru tak, ako by mala. Konzultácia medzi rodičmi sa niesla v napätej atmosfére. Matka slovne urážala otca a vinila ho za to, že dieťa s ňou nechce tráviť čas. Matka uvádzala, že čas, ktorý môže tráviť s dieťaťom je krátky na to, aby niečo s ním podnikla. Otec verbalizoval, že pokiaľ sa dieťa s matkou necíti dobre, nebude ho nútiť do kontaktu s ňou. Matka mala hysterický záchvat plaču a počas konzultácie začala slovne útočiť aj na tlmočníka. Zo záveru správy vyplýva, že matka nemá viac síl a energie na to, aby bojovala s dcérou a preto rozhodnutie necháva na ňu a dúfa, že keď vyrastie a pochopí túto rodinnú situáciu tak, ako je. Dieťa sa vyjadrilo, že chce zotrvať v domácnosti otca, s matkou sa stretávať len na pár hodín, každý druhý týždeň za prítomnosti otca, s čím matka nesúhlasila. Rodičia boli edukovaní o tom, že pre harmonický vývin dieťaťa je potrebné, aby dieťa malo pozitívny obraz aj o otcovi aj matke a aby ich vzťah bol naplnený z oboch strán. Matka by mala v spolupráci s otcom vyvinúť snahu pracovať na obnovení dôvery a rozvíjaní vzťahu medzi ňou a dieťaťom. Tento dlhodobý proces, si však vyžaduje schopnosť empatie, vzájomnej ohľaduplnosti, tolerancie a citlivého prístupu, nie naopak negatívnej komunikácii.
4. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa uviedol, že na návrhu trvá, pretože je to vôľa dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo, že chce byť s matkou len kratší čas. Rozhodlo sa tak preto, že matka odišla v čase, keď ju potrebovalo, nevedelo, na koho sa má obrátiť a ublížilo mu to. V období od júna 2023 od rozhodnutia vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia do 25.07.2023 matka prišla jedenkrát. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 25.07.2023 matka uviedla, že nebude chodiť na styk s dieťaťom. Naposledy ho kontaktovala pred 20 dňami. On matku nekontaktoval, nevolal jej, vždy keď sa mal styk realizovať, zobral dieťa dole. Podal návrh na rozvod manželstva, v ktorom sa domáha úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti a styk upravený tak, ako navrhuje v tomto konaní. Po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu vyhovieť.
4.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa po vykonanom dokazovaní s poukazom na výsluch maloletého dieťaťa mala za to, že návrh otca je dôvodný a preto žiadala rozhodnúť v súlade s petitom návrhu a zmeniť styk matky s maloletým dieťaťom len na každý druhý týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. tak, že styk by sa realizoval v C. D..
5. Matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že v období od rozhodnutia súdu vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia do informatívneho stretnutia rodičov, t. j. 25.07.2023, sa stretla s dieťaťom jedenkrát pred bytom, kde bývajú. Stretnutie trvalo 15-20 minút za prítomnosti kolegu otca, ktorý priviedol dieťa a sedel s nimi na lavičke. Potom už dieťa povedalo, že ide za otcom do obchodu. Dieťa sa vyjadrovalo, že nemá rado jej priateľa, avšak stretli sa iba raz a trávili spolu čas. Má dobrého priateľa, ktorý jej pomáha s výchovou syna. Domnieva sa, že dieťa je ovplyvnené dospelými. Nikdy jej dieťa nehovorilo o tom, že by sa chcelo s ňou stretávať v nejakom inom časovom intervale. Raz povedalo, že ona má syna a že keby ono bolo so mnou, alebo si zobralo darček, otec by bol smutný. Celé konanie už trvá tri roky, čím sa ubližuje jej a dieťaťu a už nechce v tom pokračovať. Myslí si, že je to na zodpovednosti otca. Jej snaha je zbytočná a bojí sa, že dieťaťu chýba mama. Čím viac chodí, ubližuje dieťaťu a celé je to bezvýsledné. Bolo by potrebné finančne postihnúť otca za nedodržiavanie rozhodnutia. Asi pred mesiacom sa spojila s otcom dieťaťa a hovorili o spoločnom synovi. Myslí si, že problém je v otcovi. Dôkazom toho je i fyzický trest voči synovi, čo sa bude riešiť v rozvode. Od tejto chvíle sa už nebude snažiť, počká na rozhodnutie súdu, prípadne na to, kým dieťa bude mať 18 rokov, aby neublížila jemu, ani sebe. Chcela by sa s dieťaťom stretávať aspoň tak, ako to jemu vyhovuje. Myslí si, že vzhľadom na to, že už spolu nemali riadny kontakt, rovnako ona i dieťa, boli ovplyvnené emóciami. Dieťa hovorilo o tom, že otec má problém s papiermi a kvôli matke je zadlžený. Matka zdôraznila, že sa oboznámila s návrhom na rozvod manželstva, ktorý podal navrhovateľ – otec dieťaťa a s rozvodom súhlasí. Rovnako súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti otca ako aj s navrhovanou úpravou styku, ktorá je totožná ako v tomto konaní. Po vykonanom dokazovaní žiadala rozhodnúť správne.
6. Súd vypočul maloleté dieťa, ktoré vo svojej výpovedi uviedlo, že má XX J.. Chodí do X A. na D. N. H. C. D., C. O. P.. Jej triednou učiteľkou je J. G. a najviac sa mu páči predmet výtvarná výchova, lebo rada kreslí ceruzkami všetko. Nemá žiadne zvieratko, lebo bývajú v byte. Jeho najlepšia kamarátka sa volá A.. Na G. prišlo XX.XX.XXXX. Najťažší bol prvý rok v škole, kedy len počúvalo, učilo sa čítať a písať, nebolo klasifikované. V druhom a treťom ročníku malo na vysvedčení samé jednotky, vo štvrtom
ročníku jednu dvojku z vlastivedy, pretože tento predmet ho až tak nebaví. S matematikou mu pomáha otec a s ostatnými predmetmi spolužiak, ktorý chodí s ním do triedy, ale prišiel o rok skôr. Keď je naučené, chodí do obchodu, kde sa hrá s obchodníčkami, alebo zavolá kamarátku A.. V obchode je asi 5 obchodníčok a vždy sa hrá s inou. Ani jedna z obchodníčok s nimi nebývala. Nepamätá si, že by s nimi bývala partnerka otca s deťmi. Teraz v jednej izbe v ich byte bývajú manželia. Oni s ocinom majú dve izby. Mamina je doktorka a vo H. pracovala v nemocnici. Doma bola veľmi málo. Učila sa s bratom, alebo s babkou, ku ktorej chodila po škole. Ocino je vojak a bol častejšie doma. Aj teraz mamina robí niečo s liekmi alebo lieči. Na začiatku tohto roka bolo u maminy od piatku do nedeľa tak, že mamina prišla v piatok a v nedeľu išla do práce a keď skončila, zobrala ho domov. Maminka býva v dome, kde mala izbu s bratom. Okrem nich tam bol jeden pán, o ktorom matka hovorila, že je kamarát a potom priateľ. Hovorila na ocina, že robí zlé veci, kričali naňho a ono sa rozplakalo. B., ktorý býva s maminou, kričal, pretože mu nerozumel a povedal, že je decko. Predtým, bola u maminy týždeň aj s bratom, ale vtedy mamina bývala inde. Prvé dva roky za nich mamina tak často nechodila. Začalo sa to až minulý rok. Nič spolu nerobili, len sa trochu porozprávali. Mamina volá ocinovi, pretože ono má len počítač, cez ktorý sa s ňou mamina nespojí. Nevolala mu, aby išlo k nej. Ocino mu viackrát zdôrazňoval, že by malo byť u maminy od piatku do nedele, každý druhý týždeň, ale ja nechcem. Ocino ma na styk s matkou nútil. Mamina mu klamala, išla robiť do K., nezaujímala sa oň a tvrdila, že ten pán je len kamarát. Nechce dať žiadnu šancu matke, aj keď musí. Chce byť s matkou doobeda. Mamina mu nevysvetlí veci napriek tomu, že sa pýtalo stokrát. Nehovorilo matke, čo by chcelo, lebo nechce od nej nič. S ocinom sa nerozprávajú o tom, ako by to bolo dobre, pretože ono o tom nechce hovoriť, lebo by sa hádali. Ocino sa mu snažil dohovoriť. Ocino ho informoval o tom, že podal tento návrh, ale aj tak vydrží najviac jedno doobedie s maminou, čo je posledná šanca pre maminu. Cíti to tak, že mamina je šťastná a spokojná bez neho. Niekedy mu mamina chýbala, ale už nie. Keď sa chcelo s mamou skontaktovať, pred troma rokmi, cez počítač, nezdvíhala. Nikdy mu nevysvetlila, prečo sa s ním nespojila. Všetci susedia okolo nich sú H. a tiež hovoria na maminu negatívne veci za to, čo urobila otcovi, ale nechce to povedať. Cíti to tak, že mama je zlá. Samo si urobilo názor pred troma rokmi, pretože matka sa oň nestarala. Ocino ho vždy nútil, ale ono povedalo, že nechce ísť. Vydrží len tie dve soboty doobeda. Matke neverí. Sama na to prišla. Nikto mu to nehovoril.
7. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní žiadal návrhu otca vyhovieť i vzhľadom na vyjadrenie maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Keďže však rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov mal. dieťaťa nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného nazvanou clausula rebus sic stantibus. Táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky, napr. o výžive a výchove mal. detí. Špeciálna úpravy týkajúca sa zmeny rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nachádza v ustanovení § 121 CMP. Hmotnoprávnym základom pre zmenu je ustanovenie § 26 Zákona o rodine. Zmena pomerov v čase vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Pokiaľ by súd nedostal tejto povinnosti a schválil by rodičovskú dohodu bez toho, aby si ustálil pomery, za ktorých vo veci rozhoduje, sťažil by účastníkom možnosť žiadať v budúcnosti o zmenu rozhodnutia. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia.
10. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12.Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.
13.Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález F. G. Q. z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
14. V prejedávanej veci sa navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa, domáhal zmeny úpravy styku matky s maloletým dieťaťom. V prvom rade je povinnosťou súdu skúmať, či od posledného rozhodovania súdu nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie zmeniť. Súd mal preukázané, že v čase posledného rozhodovania súdu o styku matky s maloletým dieťaťom, ich vzťahy neboli tak narušené, ako to bolo zistené v tomto konaní, s dôrazom na vyjadrenie maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na výpoveď maloletého dieťaťa na referáte poradensko-psychologických služieb. Je pravdou, že otec maloletého dieťaťa nepodal odvolanie voči rozhodnutiu súdu o úprave styku, pretože mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, aby v rámci upraveného styku i matka mohla realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce jej z ustanovení § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Otec sa snažil deklarovať, že maloleté dieťa na styk pripravoval, snažil sa mu vysvetliť, že je potrebné, aby sa s matkou stýkalo, pretože v opačnom prípade by mohol mať z toho problém. Je pravdou, že keď to dieťa odmietalo, nenútil ho. Navrhovateľ – otec maloletého dieťaťa, podal návrh v tejto veci, potom ako sa matka domáhala nariadenia výkonu rozhodnutia v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu pod sp. zn. 16Em/2/2022. Súd v tejto veci nariadil výkon rozhodnutia, pretože mal za to, že je potrebné, aby sa maloleté dieťa s matkou stýkalo, aby matka mohla realizovať v rámci styku rodičovské práva a povinnosti, aby sa rozvíjali ich vzájomné citové väzby a aby bolo dieťa v kontakte so súrodencom, t. j. so starším bratom, ktorý je v starostlivosti matky. Súd v rámci konania o nariadenie výkonu rozhodnutia už nemal možnosť meniť rozsah styku v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, pretože to nie je účelom konania vo veci nariadenia výkonu rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní v tejto veci, súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a preto návrhu matky, ako oprávnenej osoby, vyhovel. Súd nepopiera, že otec maloletého dieťaťa už v tomto konaní poukazoval na to, že maloleté dieťa sa odmieta stýkať s matkou i napriek tomu, že ho na to pripravuje. Uvedené skutočnosti boli potvrdené v prejedávanej veci i výsluchom maloletého dieťaťa, ktoré jednoznačne uviedlo, že ho matka sklamala, nestarala sa oňho, nevysvetlila mu veci, ktoré ho zaujímali, na ktoré sa dotazovalo, opustila ho a momentálne sa už s matkou intenzívne stretávať odmieta. Nepoprelo, že ho otec nútil na to, aby sa realizoval styk s matkou, ale ono sa vyjadrilo, že nechce. Uvedomujúc si vážnosť situácie však uviedlo, že vydrží byť s matkou dve soboty doobeda. V neposlednom rade i sama matka uviedla, že je ochotná akceptovať názor dieťaťa. Súhlasila s tým, aby i v rámci konania vo veci rozvodu manželstva účastníkov, bolo maloleté dieťa zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca a styk upravený tak, ako je navrhovaný v tomto konaní. Matka sa vyjadrila, že počká na to, aby sa s dieťaťom ich vzťahy upravili, prípadne dieťa dospelo, aby si nespôsobovali vzájomné problémy. Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov, vychádzajúcu hlavne z názoru maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu, ako aj v podstate súhlasného stanoviska rodičov, otca vzhľadom na podaný návrh a vyjadrení matky, súd návrhu navrhovateľa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia v celom rozsahu vyhovel a zmenil úpravu styku matky s maloletým dieťaťom tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že je to v záujme maloletého dieťaťa a rozsudok odzrkadľuje aktuálne zmeny, ktoré nastali od posledného rozhodnutia súdu. Záverom súd poznamenáva, že v prvom rade je na rodičoch, aby s poukazom i na záver správy z Referátu poradensko-psychologických služieb, obnovili medzi sebou narušenú komunikáciu, vedeli spolu komunikovať, edukovať problémy maloletého dieťaťa tak, aby maloleté dieťa u nich oboch cítilo podporu a dôveru s tým, že sa môže kedykoľvek na hociktorého z nich obrátiť so žiadosťou o pomoc a aby vzniknutá situácia medzi rodičmi mala čo najmenší negatívny vplyv a dopad na maloleté dieťa.
15.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa a zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.