Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Cb/174/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Norou Vladovou v právnej veci navrhovateľa: Martin Lalúch- SERVICES & BUSSINES, Štefánikova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 237 970, zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, AK so sídlom Floriánska 16, Košice, proti odporcovi: SHELL Slovakia, s.r.o., Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 31 361 081, zastúpenému AK Majerník & Miháliková, s.r.o., so sídlom Panenská 23, Bratislava, o zaplatenie 138.661,82 eur ( 4.177.326.-Sk ) s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 6.880,16 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 31.7.2006 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.177.326.-Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ svoj písomný návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom v máji 1999 zmluvu o čerpacej stanici, na základe ktorej mu odporca odovzdal do dočasného užívania nebytové priestory čerpacej stanice na E. M. U. V., v ktorých navrhovateľ uskutočňoval pre odporcu predaj pohonných hmôt, a v auguste 1999 uzavrel s odporcom zmluvu o čerpacej stanici, na základe ktorej mu odporca odovzdal do dočasného užívania nebytové priestory čerpacej stanice na R. G. U. V., v ktorých navrhovateľ uskutočňoval pre odporcu predaj pohonných hmôt. Účastníci si navzájom na základe uvedených zmlúv poskytovali plnenia do augusta 2004, kedy navrhovateľ zistil, že zmluva je neplatná. Navrhovateľ uhradil za obdobie v rokoch 1998-2004 odporcovi alebo za odporcu sumu 22.327.657.-Sk, pričom odporca poskytol navrhovateľovi za uvedené obdobie plnenie na základe neplatnej zmluvy v celkovej výške 14.533.007-Sk. Vychádzajúc z uvedeného mal navrhovateľ za to, že vzhľadom na neplatnosť zmlúv sú si ich účastníci povinní vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia, pričom v rozsahu 18.150.331.-Sk sa vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu kryjú a z tohto dôvodu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie ostávajúcej časti svojej pohľadávky v sume 4.177.326.-Sk .

Navrhovateľ uviedol, že na dôvody neplatnosti zmluvy, poukázal v konaní pred tunajším súdom vedenom pod č.k. o neplatnosť právnych úkonov - Zmluvy o čerpacej stanici zo dňa 10.5.1999 a zo dňa 26.8.1999.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, podanom dňa 10.4.2007 žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.3.2007, sp. zn.: uznaný vinným z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa ods 1, ods 3 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.2.2008, sp. zn. mu bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému škodu spôsobenú uvedeným trestným činom vo výške 3.617.324,10 Sk. Odporca navrhovateľovi nič nedlhuje, naopak, navrhovateľ doposiaľ neuhradil odporcovi škodu, spôsobenú mu trestným činom, mal za to, že návrh bol podaný účelovo a nedôvodne.

Poukázal na to, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva v zmysle , pričom navrhovateľ neuviedol v návrhu žiaden dôvod neplatnosti uzatvorenej zmluvy. Predmetom zmluvy totiž nebolo prenechanie nebytových priestorov do užívania žalobcovi, ale čerpacej stanice ako súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorí stavba čerpacej stanice a všetky pozemky tvoriace areál čerpacej stanice. Námietku navrhovateľa, ktorý tvrdil, že na platnosť zmluvy sa vyžadoval predchádzajúci súhlas obce považoval za neopodstatnenú. Mal za to, že z ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vzťahovať aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory. Udeľovanie súhlasu obcou s uzavretím nájomnej zmluvy je výnimočným zásahom do zmluvnej voľnosti a nemožno potom toto obmedzenie prostredníctvom extenzívneho výkladu vzťahovať aj na tie predmety občianskoprávnych vzťahov, na ktoré sa daná úprava nevzťahuje.

Odporca namietal tiež výšku uplatneného nároku a premlčanie vo vzťahu k plneniam do 31.7.2002.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, ktorého termín bol nariadený na deň 15.11.2011, navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, hoci termín pojednávania právnemu zástupcovi navrhovateľa bol riadne doručený dňa 19.10.2011. Právny zástupca neúčasť ospravedlnil faxovým podaním doručeným sudcovi v deň pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde v Košiciach, o ktorom bol vopred informovaný. Súd vo veci v stanovený deň v súlade s pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, vzhľadom na opakované ospravedlnenie sa právneho zástupcu navrhovateľa, ako i vzhľadom na to, že právny zástupca navrhol v konaní vypočuť svedkov, ktorí sa na pojednávanie riadne dostavili. K otázke platnosti Zmluvy o čerpacej stanici navrhovateľ ani nemal ďalšie návrhy na dokazovanie a teda súd nevidel dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bol termín pojednávania oznámený s dostatočným časovým predstihom tak, aby sa on alebo jeho substitučný zástupca mohol konania zúčastniť. Samotná kolízia termínov právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania, keď súd termín pojednávania oznámil s dostatočným časovým predstihom. Pokiaľ si úkon ( účasť na pojednávaní na OS v Košiciach )vyžadoval nevyhnutne osobnú prítomnosť právneho zástupcu, mohol si zvoliť na zastupovanie pred súdom v tejto veci substitučného zástupcu. Z rovnakých dôvodov súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu aj dňa 3.5.2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom povereného zástupcu odporcu, právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu , pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.5.1999 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá písomná Zmluva o čerpacej stanici Shell, na základe ktorej odporca ako vlastník čerpacej stanice odovzdal navrhovateľovi svoju čerpaciu stanicu Shell na E. M. U. V. na spravovanie na dobu trvania tejto zmluvy, za účelom a pri podmienkach v tejto zmluve uvedených, vrátane nádrží a pomocných zariadení tak ako sa navrhovateľ s predmetom odovzdania riadne oboznámil a stanicu prebral

Dňa 26.8.1999 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá písomná Zmluva o čerpacej stanici Shell, na základe ktorej odporca ako vlastník čerpacej stanice odovzdal navrhovateľovi svoju čerpaciu stanicu Shell na R. G. U. V. na spravovanie na dobu trvania tejto zmluvy, za účelom a pri podmienkach v tejto zmluve uvedených, vrátane nádrží a pomocných zariadení tak ako sa navrhovateľ s predmetom odovzdania riadne oboznámil a stanicu prebral

Účelom odovzdania stanice podľa čl.2 Zmluvy zo dňa 10.5.1999 a Zmluvy zo dňa 26.8.1999 ( ďalej len „zmluvy“) bolo výkon činností uvedených v Hlave II Zmluvy, pričom v zmysle oddielu A) sa navrhovateľ zaviazal predávať ako nezávislá firma vo svojom mene a na účet odporcu pohonné hmoty (benzín a motorová nafta), pričom odporca si vyhradil právo kedykoľvek zmeniť alebo rozšíriť sortiment predávaného tovaru vo svojom vlastníctve. Podľa Hlavy II, oddiel B) Zmluvy sa navrhovateľ zaviazal predávať ostatný tovar, nezahrnutý v oddiely A vo svojom mene a na svoj účet. K uvedenej činnosti prenechal odporca navrhovateľovi potrebné zariadenia k dočasnému užívaniu, uvedené v prílohe zmluvy.

Zmluvami o čerpacej stanici a ich prílohami č.1 až č. 9 si účastníci dohodli si účastníci dojednali podmienky zmluvného vzťahu, odovzdanie predmetu zmluvy, poplatky, provízie, prevádzkové predpisy, tržby, poistenie i doporučené obchodné rozpätie.

Navrhovateľ a odporca si na základe takto uzatvorených zmlúv poskytovali vzájomné plnenia do augusta 2004. Listom zo dňa 27.8.2004 navrhovateľ oznámil odporcovi, že po dôslednej analýze Zmlúv o čerpacej stanici považuje tieto za neplatné, pričom ako dôvod neplatnosti zmlúv navrhovateľ uviedol absenciu predchádzajúceho súhlasu obce podľa Vzhľadom na tieto zistenia navrhovateľ žiadal odporcu o umožnenie odovzdania čerpacej stanice čo najrýchlejšie, napriek tomu, že stanicu mal navrhovateľ odporcovi odovzdať do 30.9.2004 z dôvodu výpovede zmluvy.

Odporca listom zo dňa 24.9.2004 neuznal argumenty navrhovateľa, zmluvu považoval za platnú, mal za to, že súhlas obce v danom prípade potrebný nebol, pričom poukázal i na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaného dňa 23.1.2006 domáhal, aby súd určil že právny úkon - Zmluva o čerpacej stanici Shell uzavretá dňa 10.5.1999 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatný ako i právny úkon - Zmluva o čerpacej stanici Shell uzavretá dňa 26.8.1999 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatný. V tomto konaní uviedol ako dôvody neplatnosti Zmluvy:

- nejasné vymedzenie práv a povinností účastníkov zmluvy, nakoľko užívanie stanice bolo plne organizované a kontrolované odporcom

- absencia predchádzajúceho súhlasu obce podľa Zb, medzi účastníkmi nedošlo k platnému dojednaniu nájomného vzťahu, z dôvodu existencie formálnych a obsahových vád.

- rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, navrhovateľovi priznáva hospodársky nepriaznivú situáciu

- rozpor zmluvy s pravidlami hospodárskej súťaže, obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa

Návrh navrhovateľa bol rozsudkom tunajšieho súdu -215 zo dňa 29.5.2007 zamietnutý z dôvodov nedostatku naliehavého právneho záujmu ( potvrdený Rozsudkom Krajského súdu zo dňa 9.10.2007).

Na pojednávaní dňa 16.2.2009 právny zástupca navrhovateľa uviedol dôvody, pre ktoré sa v tomto konaní domáha navrhovateľ neplatnosti predmetnej zmluvy, pričom ako dôvody neplatnosti uviedol:

- nejednoznačnosť zmlúv, nie je zrejmé akým režimom sa majú zmluvy spravovať, či ide o užívanie alebo nájomný vzťah

- absencia predchádzajúceho súhlasu obce podľa Zb,

- rozpor niektorých ustanovení zmlúv s pravidlami hospodárskej súťaže

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 16.2.2009 uviedol, že žiaden z uvedených bodov nezakladá neplatnosť zmluvy. Zmluvu mal za dostatočne jasnú a určitú, podľa jeho názoru bola medzi účastníkmi dojednaná zmluva inominátna, bez potrebnosti predchádzajúceho súhlasu obce. Zmluva bola podľa jeho vyjadrenia v súlade s poctivým obchodným stykom a žiadne jej ustanovenie neobmedzovalo hospodársku súťaž.

Na pojednávaní dňa 30.9.2009 navrhovateľ uviedol, že zmluvu dňa 10.5.1999 s odporcom podpísal v dobrej viere, pričom zmluva sa mu zdala neštandardná. Uviedol, že odporca mu nechával malý priestor v rámci marketingu, snažil sa diktovať podmienky. Mienil na základe skúseností ukončiť spoluprácu s odporcom, čo však neurobil, nakoľko sa mu podarilo dojednať lepšie podmienky. Dojednali medzi sebou druhú zmluvu, pričom odporca ponúkol navrhovateľovi ako kompenzáciu strát čerpaciu stanicu na R. G.., ktorá v tom čase vykazovala najlepšie čísla.

Svedok K.. L. R., riaditeľ spoločnosti Shell (od r.1992 do 2003) a konateľ spoločnosti ( od 1998 do 2003), vypovedal, že podpisoval predmetné zmluvy s navrhovateľom za odporcu, navrhovateľ mal dobrý biznis plán, preto vyhral výberové konanie, predložil najlepší obchodný plán. Navrhovateľ bo štandardný prevádzkovateľ čerpacej stanice, pričom svedok si nepamätal, že by niekedy navrhovateľ namietal obsah zmluvy. Zmluvne bo zabezpečený štandard pre určité oblasti, pričom firma Shell mala veľkokapacitných dodávateľov tovaru a celoplošne mohla odoberať rozličné druhy tovaru vo veľkých množstvách, tento tovar bol lacnejší, preto sa nestávalo, že by prevádzkovateľ si zabezpečoval tovar osobitne. Odporca dával prevádzkovateľom odporúčania, ako má vyzerať predajňa, aké majú byť cenové relácie.

Svedok K.. Ľ. C., bol prevádzkovateľ čerpacej stanice Shell v V. v rokoch 1997-2004, prevádzkoval čerpaciu stanicu na základe Zmluvy o čerpacej stanici s odporcom, uviedol vo svojej výpovedi, že zmluvu podpísal s odporcom, pričom nemal možnosť meniť ustanovenia zmluvy, nie všetkým ustanoveniam zmluvy porozumel. Ako prevádzkovateľ nemal možnosť výberu jednotlivých druhov predávaného tovaru, ich dodávateľov, odporca presne stanovil firmy dodávateľov, ktorí mali stanovené cenníky, ktoré musel ako prevádzkovateľ dodržiavať. Na každý tovar mal odporca svoju maržu. Každý prevádzkovateľ čerpacej stanice bo kontrolovaný managerom odporcu, porušenie nariadenia o výbere dodávateľa mohlo byť sankcionované.

Svedkyňa K.. J. V., bola partnerkou prevádzkovateľa čerpacej stanice v V. v rokoch 2003-2004, ktorý taktiež prevádzkoval čerpaciu stanicu na základe Zmluvy o čerpacej stanici s odporcom. Uviedla vo svojej výpovedi, že zmluva podpísaná s odporcom bola komplikovaná, v mnohých veciach nejasná, pre laika nezrozumiteľná., ktorú nemali možnosť pripomienkovať. Odporca si podľa svedkyne vynútil právo navrhnúť dodávateľov na tovar, prikazoval obchodné marže. Prevádzkovatelia čerpacích staníc poukazovali odporcovi na to, že niektoré ustanovenia zmluvy sú nejasné. Žiadali zmeniť niektoré ustanovenia zmluvy, avšak bez ochoty odporcu. Zmluvu jej manžel vypovedal z dôvodu neochoty zmeniť podmienky zmluvy, v ktorej celá ťarcha podnikania bola prenesená na prevádzkovateľa.

Svedok K. Y. F., prevádzkovateľ čerpacej stanice Shell od roku 2001 uviedol, že systém fungovania prebiehal do roku 2004 v mierne inej podobe ako v súčasnosti, pričom ako prevádzkovateľ predával v tom čase pohonné hmoty, ktorých vlastníkom bol odporca, pričom mal z predaja určitú províziu. Taktiež predával tovar v obchode, ktorého vlastníkom bol on ako prevádzkovateľ, pričom tržby boli prevádzkovateľove a koncom mesiaca odvádzal províziu odporcovi. Ďalej uviedol, že mali od odporcu doporučených dodávateľov avšak mali aj lokálnych dodávateľov. Nebol nikdy sankcionovaný, ak neprebral tovar od doporučeného dodávateľa. Cena tovaru nebola stanovená navrhovateľom, bolo dané len doporučené obchodné rozpätie

Svedok C. V., prevádzkovateľ čerpacej stanice Shell od roku 2001 na základe zmluvy o čerpacej stanici. V období rokov 2001-2004 predaj palív prebiehal v mene spoločnosti Shell a aj peniaze za predaj bolo odvádzané odporcovi. Predával taktiež tovar, ako samostatný podnikateľský subjekt, obchodoval s dodávateľmi, ktorých si vybral, jediným doporučeným tovarom zo strany odporcu boli oleje. Pokiaľ ide o ceny tovaru, s odporcom malo dohodnuté obchodné rozpätie, nikdy nebola stanovená pevná pultová cena.

Svedkyňa X. U., prevádzkovateľka čerpacej stanice Shell približne pred piatimi rokmi na základe zmluvy o čerpacej stanici, uviedla že podľa nej mala s odporcom uzatvorenú frenchesovú zmluvu, uviedla, že ustanovenia zmluvy boli pre ňu zrozumiteľné, znenie zmluvy bolo prehľadné čo do jednotlivých práv a povinností. Zmluvu však nebolo možné meniť. Celý systém podnikania bol podľa zmluvy nastavený tak, že čím viac tovaru prevádzkovateľ predal, tým viac zarobil odporca, prevádzkovateľ išiel do krachu, s odporcom sa mimosúdne dohodli na urovnaní.

Svedok S. Z. K. U. prevádzkoval čerpaciu stanicu v rokoch 2002-2005, zmluvu považoval za mandátnu, bola obšírna ale porozumel jej obsahu, znenie zmluvy bolo prehľadné čo do jednotlivých práv a povinností. Mal dojem, že bola jednostranná , bez možnosti zmeny.

Svedok K.. K. Š., pôsobil v rokoch 1998-2004 v pozícii oblastného managera odporcu a od roku 2004 ako riaditeľ prevádzky čerpacích staníc. Navrhovateľ mal podľa jeho vyjadrenia uzatvorenú zmluvu o prevádzke čerpacej stanice bez umyvárky. Pokiaľ ide o predaj pohonných hmôt, svedok uviedol, že tieto boli vlastníctvom odporcu, ktorý ich predával na čerpacích staniciach konečnému zákazníkovi. Obchodný tovar bol vlastníctvom prevádzkovateľa, ktorý ho predával vo vlastnom mene a jediný spôsob, ako do tohto vzťahu vstupoval odporca bol, že doporučoval obchodné rozpätie pri jednotlivých kategóriách tovarov. Obchodné rozpätie bolo stanovené vždy pri určitej kategórii tovaru, kontrola dodržiavania obchodného rozpätia sa nevykonávala takmer vôbec. Odporca dával prevádzkovateľom k dispozícii zoznam doporučených dodávateľov fungujúcich na celom území SR, s ktorými mal odporca dojednané určité podmienky napr. frekvencia zásobovania, podmienky zásobovania a podobne, avšak prevádzkovatelia mohli odoberať tovar aj od iných dodávateľov.

Podľa ust. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa (ďalej len ) vyplýva, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa , , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

Podľa Zb v platnom znení tento zákon sa vzťahuje

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;

b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď sa domáhal zaplatenia sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že ide o plnenie z neplatných právnych úkonov, zmlúv o čerpacej stanici uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom. Súd sa preto ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou zmlúv a to z viacerých navrhovateľom napadnutých dôvodov.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené inominátne zmluvy v zmysle , teda účastníci si dojednali zmluvami jasne predmet svojich záväzkov. Ustanovenie poskytuje upraviť si vzájomné vzťahy podnikateľov tak, aby boli prispôsobené požiadavkám trhového prostredia, pričom požiadavkou zákona je len dostatočná potreba určenia predmetu svojich záväzkov. Zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom spĺňali požiadavky nepomenovanej zmluvy, pričom nie je možné na ňu hľadieť ako na súhrn viacerých zmlúv, upravených v resp. inom zákone. Súd mal za to, že účastníci jasne prejavili vôľu uzavrieť inominátnu zmluvu s jasne stanovenými vzájomnými právami a povinnosťami a nie zmes rôznych zmlúv.

Uvedené zmluvy nie je možné posudzovať ako zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle Predmetom zmlúv bolo prenechanie celej čerpacej stanice, teda stavby spolu s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. To znamená, že navrhovateľovi bola prenechaná zmluvou k užívaniu odporcom vybudovaná nová stavba - čerpacia stanica, ktorá bola postavená a skolaudovaná za účelom využitia čerpacej stanice pohonných látok a tovaru, ktorý sa bežne na čerpacej stanici predáva. Podľa názoru súdu ustanovenie definuje nebytové priestory jednak z hľadiska stavebnotechnického a z hľadiska právneho. Zo stavebnotechnického hľadiska za nebytové priestory sa považujú miestnosti, alebo súbory miestností, ktoré sú podľa kolaudačného rozhodnutia alebo stavebného povolenia určené na iné účely ako na bývanie. Predmetom zmluvy o čerpacej stanici však nebolo prenechanie miestností, ale súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorili stavba čerpacej stanice a pozemky prináležiace k stavbe. Je teda zrejmé, že ide o stavbu, v ktorej sa nachádzajú i nebytové priestory, pričom aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, nie je možné vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme stavieb, v ktorých sú aj nebytové priestory. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že absencia súhlasu obce so zmluvou nespôsobuje v tomto prípade jej neplatnosť, tak ako sa jej navrhovateľ návrhom domáha.

Súd sa ďalej zaoberal ďalšími dôvodmi, na ktoré poukazoval navrhovateľ a ktoré majú spôsobovať neplatnosť zmlúv o čerpacej stanici. Navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uvádza rozpor zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku a že zmluva neprimerane zvýhodňuje odporcu. Súd mal za to, že zmluva nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, už aj zo samotných výpovedí jednotlivých svedkov, prevádzkovateľov čerpacích staníc, podnikajúcich na základe zmlúv o prevádzkovaní čerpacej stanice vyplýva že každý z nich vnímal zmluvu ináč. Niektorý z prevádzkovateľov ju považovali za nevýhodnú, podmienky považovali za obmedzujúce, iní zmluvu ničím nenapádali, podnikali na základe stanovených a dohodnutých podmienok, s vedomím podnikateľského rizika. Výpovede svedkov, ktorý napádali zmluvu ako nevýhodnú boli v rozpore s výpoveďou oblastného managera odporcu ako i ďalšími výpoveďami iných prevádzkovateľov. Všetci prevádzkovatelia však potvrdili, že zmluve o prevádzkovaní čerpacej stanice rozumeli, bola jasná a zrozumiteľná. Neúspech podnikateľa nie je možné automaticky spájať s nevýhodnosťou zmluvy a už vôbec jej neplatnosťou. Navrhovateľ podnikal na základe uzatvorenej zmluvy 5 rokov a až následne sa začal domáhať jej neplatnosti z dôvodu, že je pre neho nevýhodná. Navrhovateľ ani v priebehu konania nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy sú v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Ďalším dôvodom neplatnosti zmlúv mal byť podľa navrhovateľa rozpor zmluvy s pravidlami hospodárskej súťaže, obmedzenie voľnosti súťažiteľa, vylúčenie konkurenčnej aktivity. Súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto časti sa javili námietky navrhovateľa ako veľmi všeobecné, bez jasnej konkretizácie v čom a ktoré ustanovenia zmluvy mali obmedziť hospodársku súťaž, napriek výzvam súdu, navrhovateľ uvedené skutočnosti nešpecifikoval, preto sa súd uvedeným ďalej nezaoberal. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že by jeho podnikateľská aktivita bola nejako obmedzená. Ani zo svedeckých výpovedí nevyplynulo a tieto nepreukázali tvrdenia o naznačenom porušovaní hospodárskej súťaže.

Súd s poukazom na uvedené dôvody návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, nepreukázaný a špekulatívny.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu v celkovej výške 6.880,16 € pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia.

Podľa , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi odporcu patrí náhrada trov právneho zastúpenia:

a) za päť úkonov právnej pomoci, vykonaných JUDr. Jánom Havlátom ( jeden úkon á 698,77 €)

- príprava a prevzatie veci, § 14 ods.1 písm. a) cit. vyhl. vo výške 698,77 €

- písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania vo veci samej, § 14 ods.1 písm. b) cit. vyhl. vo výške 698,77 €

- zastupovanie na pojednávaní dňa 16.2.2009, § 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. vo výške 698,77 €

- zastupovanie na pojednávaní dňa 29.4.2009, odročené bez prejednania veci, § 14 ods.5 písm.b vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, tj. 174,69 €

- zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2009, odročené bez prejednania veci, § 14 ods.5 písm.b vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, tj.174,69 €

b) za tri úkony právnej pomoci, vykonaných ARS IURIS Slovakia, spol. s r.o. ( jeden úkon á 698,77 € )

- účasť na pojednávaní dňa 15.2.2010, odročené bez prejednania veci, § 14 ods.5 písm.b vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, tj. 174,69 €

- účasť na výsluchu svedkov dňa 6.10.2010, § 14 ods.1, písm.c vo výške 698,77 €

- návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 15.11.2010, § 14 ods.3 písm,a v spojení s § 14 ods.8 cit. vyhl. vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, tj.349,38 €

c) za tri úkony právnej pomoci, vykonaných AK Majerník & Miháliková, s. r.o. ( jeden úkon á 698,77 €):

- zastupovanie na pojednávaní dňa 3.5.2011, § 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. vo výške 698,77 €

- vyjadrenie zo dňa 7.9.2011, § 14 ods.3 písm,a v spojení s § 14 ods.8 cit. vyhl. vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, tj.349,38 €

- zastupovanie na pojednávaní dňa 15.11.2011, § 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. vo výške 698,77 €

d) 11 x režijný paušál, § 16 ods.3 cit. vyhl. ( 1x á 5,44 eur, 4x 6,95 €, 3x 7,21 €, 3x 7,41 €)

e) daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19 % za úkony do 31.12.2010 a 20% za úkony od 1.1.2011, vyhlášky č. )

f) náhrada za stratu času

za čas strávený cestou na výsluch svedkov dňa 6.10.2010 ( Košice- Bratislava 10 polhodín, a späť 10 polhodín ) v zmysle § 17 ods.1 cit. vyhl. spolu 20 polhodín 20 x 12,02 € +DPH 14,30 €, spolu 286.-€

g) náhrada cestovného

§ 15 písm. a) cit. vyhlášky, cesta Košice-Bratislava a späť, spolu vo výške 40,31 €, čo je cena cestovného lístka vlakom Intercity

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 6.880,16 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.