Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-366-2010.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/366/2010
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: H. P. I., a. s., T. XXXX/XXX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: E. C., nar. XX. K. XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX T. H., o 809,58 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Kamil Líška, 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 10. mája 2010 č. k. 7Er 1250/2009-25, IČS 2209219201 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 908,07 € od 28. 3. 2008 do zaplatenia majúcej sa vykonať na podklade rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu pod sp. zn. A 532/2009 z 25. marca 2009. Právne rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení § 44 ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda exekučného poriadku), § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 a § 54a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom od 1. 7. 2009 (ďalej tiež len „ZoRK“), § 3, § 39, § 41, § 52, § 54 a § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, pri § 52 a § 54 v znení platnom do 31. 12. 2004 ) a § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 3 ods. 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnení, § 10a nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. a tiež § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995; vecne potom najmä tým, že návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú dôvodné len v časti vymoženia istiny a v časti zmluvnej pokuty a trov rozhodcovského konania a v časti úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne z istiny nie sú dôvodné, pretože sú v rozpore so zákonom a s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd prvého stupňa ustálil, že medzi oprávnenou a povinnou vznikol právny vzťah na základe zmluvy o úvere podľa § 657 a nasl. O. z., ktorý vyhodnotil ako spotrebiteľský, a preto sa tento vzťah musel riadiť zákonnými ustanoveniami ZoSÚ. V čase vzniku omeškania - t. j. v čase 28. 3. 2008 - s plnením zo zmluvy o úvere č. 3611211329 uzavretej dňa 21. 11. 2006 bolo účinné nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré určovalo, že výškou úrokov z omeškania bol dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a základná úroková sadzba NBS bola 4,25% ročne, čiže dvojnásobok predstavoval 8,5% ročne, čo je podstatne nižšia výška úroku ako dohodnutá v zmluve o úvere. Takúto požiadavku veriteľa (oprávnenej) posúdil súd prvého stupňa ako neprimeranú a výkon práva na úroky z omeškania za rozporný s dobrými mravmi, teda ide o dojednanie absolútne neplatné a nedovolené.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie oprávnená, ktorá navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že súd (prvého stupňa) nemal
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania úplne, ale len čiastočne, a to vo výške prevyšujúcej úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995.
Povinná odvolací návrh nepodala, ani sa k podanému odvolaniu oprávnenej nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého uznesenia a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že dohodnutý úrok z omeškania predstavujúci ročne 29,2% z dlžnej sumy je v neprospech povinnej osoby - spotrebiteľky, pretože podľa zákonných ustanovení boli tieto v čase vzniku omeškania podstatne nižšie. Súd prvého stupňa správne ustálil, že zákonná úprava v čase vzniku omeškania síce umožňovala dohodnúť (resp. žiadať) úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, avšak pre rozpor s dobrými mravmi a neprimeranosť ich nebolo možné oprávnenej priznať. Vzhľadom na to, že okrem takto dohodnutej výšky úrokov i ďalšie ustanovenia zmluvných podmienok predmetnej spotrebiteľskej zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi, nebolo možné priznať oprávnenej ani úroky v zákonom povolenej výške. Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK (v znení platnom do 30. 6. 2009) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 O. z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 54 ods. 1 ZoSÚ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V Hlave 14 § 3 Záverečných ustanovení Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. sa uvádza, že v prípade omeškania úhrady splátky, splátky RU I. či RU II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7 § 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 100,- Sk. V Hlave 14 § 18 Záverečných ustanovení Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17. 2. 1962, so sídlom Sibírska 1329, 905 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda
oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu žalobcov žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov. V prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Takto dohodnuté podmienky, ktoré sú súčasťou Úverových zmluvných podmienok úverovej zmluvy zo dňa 21. 11. 2006 uzavretej medzi oprávnenou a povinnou sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zaväzujú povinnú na plnenie zákonom nedovolené, ktoré je navyše v rozpore s dobrými mravmi. Samotné dojednanie o úrokoch z omeškania vo výške 0,08% za každý začatý deň omeškania z dlžnej čiastky je dojednaním v rozpore s ustanovením § 54 ZoSÚ v spojení s § 517 ods. 2 O. z.. Pre rozpor so zákonom je absolútne neplatné, napriek tomu, že bolo priznané rozhodcovským rozsudkom. Existencia takýchto zmluvných podmienok vytvára zjavnú nerovnováhu medzi zmluvnými vzťahomi oprávnenej a povinnej. Ak teda za tohto stavu vecí súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania 0,08% denne zo sumy istiny - 908,07 eur - od 28. 3. 2008 do zaplatenia, rozhodol správne a odvolací súd preto takéto uznesenie podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
V odvolacom konaní tak zaznamenala formálne úspech povinná a bola to tak ona, komu podľa § 251 ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd jej však žiadnu náhradu nepriznal, pretože povinnej v tomto odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.