Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-78-2004.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/78/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie č.13, IČO: 44 518 684, proti odporcom: v 1.rade Ing. H. S., O.., nar.XX.X.XXXX, bytom v X., Y. č.88, v 2.rade G. S., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom v X., X. č.3, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Irenou Hičákovou, pracovníčkou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 63,63 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Priznáva odporcovi v 1.rade náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 16,60 EUR, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v 1.rade v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni v 2.rade proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný nahradiť štátu trovy, ktoré štát zaplatil titulom znalečného, vo výške 382,82 EUR, na účet Okresného súdu Košice I v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.1.2003 domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 1.917,- Sk, ako aj poplatok z omeškania. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporcovia ako vlastníci bytu č.X na X. ulici č.X v Košiciach, nezaplatili nedoplatok, ktorý navrhovateľ ako správca bytového domu vyúčtoval za služby spojené s bývaním za január 1999.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal správnosť výpočtu nákladov za služby spojené s užívaním bytu. Uviedol, že voči vyúčtovaniu za rok 1999 uplatnil písomnú reklamáciu. Namietal tiež, že za rok 1999 obdržal dve vyúčtovania; jedno za obdobie mesiaca január a druhé za obdobie od februára do konca roka 1999.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 1.rade, oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj znaleckým dokazovaním a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu súd zistil, že predávajúci - Mesto Košice a kupujúci - odporcovia v 1. a 2.rade, uzavreli dňa 11.11.1998 zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k bytu č.X na X.poschodí bytového domu súpisného čísla XXX na X. ulici č.X v X., ako aj príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku.
Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov bol povolený Okresným úradom Košice III, odborom katastrálnym, dňa 8.12.1998 pod č. V XXX/XX.
Z článku VIII zmluvy o prevode vlastníctva súd zistil, že správu predmetného bytového domu bude vykonávať na základe zmluvy Spoločenstvo vlastníkov bytov s názvom Spoločenstvo Kurská 1 a 3, so sídlom Kurská č.3 Košice, s tým, že kupujúci vyhlásili, že pristupujú k predmetnej zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov.
Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu (kúrenie, ohrev vody, voda, teplá voda, spoločná anténa, odvoz odpadu, výťah, energia SP a zrážková voda), vyhotoveného Bytovým podnikom mesta Košice (príspevkovou organizáciou mesta Košice) zo dňa 22.5.2000, za rozúčtovacie obdobie od 1.1.1999 do 31.1.1999 súd zistil, že predpis zálohových platieb za vyššie uvedené služby bol vo výške 1.340,- Sk, náklady na uvedené služby vo výške 3.256,95 Sk. Odporcovia zaplatili všetky predpísané platby. Vyúčtovaný bol nedoplatok vo výške 1.917,- Sk.
Súd zistil, že vyúčtovanie za rok 1999 bolo doručené odporcovi v 1.rade dňa 17.6.2000.
Z listu odporcu v 1.rade, adresovaného Bytovému podniku mesta Košice zo dňa 14.7.2000, ktorý podal na pošte formou doporučenej zásielky dňa 17.7.2000, súd zistil, že odporca v 1.rade reklamoval predmetné vyúčtovanie s odôvodnením, že jeho byt má namontované merače teplej a studenej vody, pričom skutočná spotreba teplej vody za rok 1999 činila 108 m3. Poukázal na skutočnosť, že Správa vlastníckych bytov Kukučínova 17, Košice vyúčtovala za obdobie od 1.2.1999 do 31.12.1999 upravenú spotrebu vo výške 125 m3, za ktorú aj zaplatil. Odporca v 1.rade mal za to, že bytovým podnikom dodatočne vyúčtovaná meraná spotreba teplej vody 28 m3 (upravená na 24,74 m3) za január 1999 sa nezakladá na reálnej skutočnosti.
Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu vyhotoveného rozúčtovateľom BPMK - Správa vlastníckych bytov zo dňa 19.5.2000 za rozúčtovacie obdobie od 1.2.1999 do 31.12.1999 súd zistil, že predpis platieb za uvedené služby bol vo výške 20.617,- Sk, náklady na uvedené služby boli vo výške 16.883,27 Sk; odporcovia zaplatili sumu 20.627,40 Sk, takže im vznikol preplatok vo výške 3.744,- Sk.
Zo Záznamu zo dňa 14.1.1999 súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice z dôvodu prevzatia objektu do vlastníctva užívateľov bytov odovzdal predmetný bytový dom vlastníkom bytov.
Z mandátnej zmluvy č.1 súd zistil, že Spoločenstvo vlastníkov bytov Spoločenstvo Kurská 1 a 3 so sídlom v Košiciach, Kurská č.3 ako mandant a Bytový podnik mesta Košice so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie č.13, IČO: 31 989 675 ako mandatár uzavreli predmetnú zmluvu dňa 20.4.1999.
Z článku I predmetnej zmluvy vyplýva, že Spoločenstvo vlastníkov bytov poverilo Bytový podnik mesta Košice zabezpečením prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu na ulici Kurská č.1, 3, ako aj zabezpečením služieb spojených s užívaním bytov.
Z článku II zmluvy vyplýva, že Bytový podnik mesta Košice ako správca sa okrem iného zaviazal viesť evidenciu dodávateľských faktúr, ďalej vedenie ekonomickej agendy v spojitosti s poskytovanými službami, vyhotovenie upomienok neplatičom a dosledovanie úhrad nedoplatkov, vyhotovenie ročného vyúčtovania služieb. Z článku II bodu 5 zmluvy vyplýva, že vyúčtovaním zistený nedoplatok na
skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia, je vlastník povinný uhradiť správcovi do 30 dní od doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi vyúčtovaním zistený preplatok.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru energetiky, odvetvia vykurovanie a vykurovacie zariadenia a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca D..Z..H. X., CSc.. Jeho úlohou bolo posúdiť správnosť vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu zo dňa 22.5.2000, ako aj zo dňa 19.5.2000 za rozúčtovacie obdobie 1999 a v prípade zistenia nesprávnosti vyúčtovaní uviesť, aké mali byť skutočné náklady za služby spojené s užívaním daného bytu za rok 1999.
Zo znaleckého posudku č.2/2011 zo dňa 22.7.2011 súd zistil, že pre nedostatok listinných dôkazov, ktoré mali byť predložené navrhovateľom, preskúmanie vyúčtovania za mesiac január 1999, nebolo možné posúdiť (overiť). Navrhovateľ znalcovi oznámil, že faktúry spoločnosti TEHO s.r.o. sa z dôvodov skartácie v jeho archíve už nenachádzajú. Vo vzťahu k vyúčtovaniu za obdobie od 1.2.1999 do 31.12.1999 znalec konštatoval, že použitá metodika vyúčtovania síce bola správna (v súlade so smernicou č.1/1999 OÚKE 1 až 4), avšak boli zistené nepresnosti pri určovaní koeficientov spotreby teplej vody za obdobie od 1.2.1999 do 30.6.1999 (vo vyúčtovaní k=1,12753, správne malo byť k=0,962209) a za obdobie od 1.7.1999 do 31.12.1999 (vo vyúčtovaní k=1,15727, správne malo byť k=1,04808). Znalec uviedol, že náklady vynaložené na služby vyúčtované predmetným vyúčtovaním boli vo výške 15.789,79 Sk (vo vyúčtovaní je uvedené 16.883,27 Sk), zálohové platby, ktoré odporcovia uhradili, boli vo výške 20.627,40 Sk a preto odporcom vznikol preplatok vo výške 4.837,21 Sk (vo vyúčtovaní v skutočnosti uvedené 3.744,- Sk).
Účastníci konania zhodne uviedli, že so závermi znaleckého posudku sa stotožňujú.
Podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení účinnom do 15.7.1999, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa ustanovenia § 6 ods.2 citovaného zákona, doterajší vlastník domu je povinný bezodkladne odovzdať spoločenstvu alebo správcovi technickú dokumentáciu domu.
Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, spoločenstvo je právnická osoba zapísaná v registri združení vedenom príslušným okresným úradom. Návrh na zápis do registra združení je povinný podať vlastník domu do jedného mesiaca po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K návrhu na zápis do registra združení sa priloží zmluva o spoločenstve a stanovy, ak to zmluva o spoločenstve určuje. Ak dôjde k zmene správy domu, návrh na zápis do registra združení podávajú vlastníci bytov. O zriadení spoločenstva sa môžu spolu dohodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú vo viacerých domoch.
V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním nepochybne za preukázané, že odporcovia v 1. a 2.rade sa dňom vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. dňa 8.12.1998 stali vlastníkmi bytu č.4 na X.poschodí bytového domu súpisného čísla XXX na X. ulici č.X v X., a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa ustanovenia § 5 ods.1 zákona č.182/1993 Zb. zákonov o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli ako pôvodní nájomcovia predmetného bytu od pôvodného vlastníka Mesta Košice.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa -Bytový podnik mesta Košice (príspevková organizácia mesta Košice), bol pôvodne, čase existencie nájomného vzťahu odporcov správcom predmetného bytu. Pôvodnému vlastníkovi - Mestu Košice, ako aj pôvodnému
správcovi - Bytovému podniku mesta Košice dňom vkladu vlastníckeho práva v prospech nájomcov bytov v predmetnom bytovom dome zaniklo právo aj povinnosť jeho správy .
Vyššie citovaný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje nájomcom bytov, aby sa pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu rozhodli pre niektorú z foriem správy domu; zvolený druh správy je potom zakotvený v zmluve o prevode vlastníctva bytu.
Z ustanovenia § 6 ods.1 vyššie citovaného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že na správu domu sa zriaďuje predovšetkým spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pokiaľ vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (správca). Zákon však nevylučuje, aby v prípade, že si nájomcovia zvolili ako formu správy spoločenstvo, výkonom určitých úkonov správy domu poveriť iné právnické alebo fyzické osoby.
V danom prípade z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, z článku VIII vyplýva, že v danom prípade sa vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodli, že správa domu bude vykonávaná prostredníctvom Spoločenstva vlastníkov bytov a za týmto účelom bolo zriadené Spoločenstvo X. 1 a 3 so sídlom v X., Kurská č.3.
Zároveň bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že spoločenstvo vlastníkov bytov - Spoločenstvo Kurská 1 a 3 mandátnou zmluvou č.1 uzavretou dňa 20.4.1999 poverilo výkonom správy Bytový podnik mesta Košice (príspevkovú organizáciu mesta Košice), teda subjekt, ktorý vykonával správu domu a bytov ešte v čase existencie nájomného vzťahu jednotlivých vlastníkov. Z obsahu mandátnej zmluvy je zrejmé, že spoločenstvo vlastníkov bytov poverilo Bytový podnik mesta Košice zabezpečovaním služieb spojených s užívaním bytov, vedením a evidenciou dodávateľských faktúr, zabezpečením vedenia ekonomickej agendy v spojitosti s poskytovanými službami i vyhotovením ročného vyúčtovania služieb.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za kalendárny rok 1999 boli vyhotovené dve vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Jedno za obdobie mesiaca január 1999 a druhé za obdobie od 1.2. do 31.12.1999. Súd konštatoval, že na takýto postup nebol daný žiaden zákonný dôvod. Bytový podnik mesta Košice nebol oprávnený vyhotoviť vyúčtovanie za obdobie od 1.1.1999 do 31.1.1999, keďže v uvedenom období nebol v žiadnom právnom vzťahu k Spoločenstvu vlastníkov bytov. Je pritom irelevantné, že k fyzickému odovzdaniu bytového domu došlo k 14.1.1999 a teda, že Bytový podnik mesta Košice - ešte pôvodný správca z obdobia existencie nájomného vzťahu, reálne vykonával správu domu do polovice mesiaca január 1999. Správcovské oprávnenia mu zo zákona zanikli dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech vlastníkov bytov (a teda aj odporcov), teda dňom 8.12.1998, kedy bol povinný v zmysle zákona odovzdať celú ekonomickú i technickú dokumentáciu bytového domu novo vzniknutému spoločenstvu vlastníkov. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že za obdobie roku 1999 v súlade s výmerom Ministerstva financií č. 1R/1996 bolo možné vyhotoviť vyúčtovanie až po skončení účtovného obdobia, teda až v roku 2000. Správne teda malo byť vyhotovené len jedno vyúčtovanie za celý kalendárny rok 1999, pričom mandatárovi - Bytovému podniku mesta Košice v tomto postupe nič nebránilo. Ako to vyplynulo z obsahu mandátnej zmluvy, Bytový podnik mesta Košice spravoval celú ekonomickú agendu, ako aj dodávateľské faktúry.
Odhliadnuc od vyššie uvedených záverov, na základe ktorých možno konštatovať, že postup pri vyhotovení vyúčtovania za rok 1999 nebol správny, správnosť vyúčtovania za január 1999 ani nebolo možné objektívne posúdiť a to ani znaleckým dokazovaním, z dôvodu, že dodávateľské faktúry už neboli v dispozícii navrhovateľa. Čo sa týka vyúčtovania za ďalšie obdobie roku 1999, zo záverov súdnoznaleckého dokazovania vyplynulo, že odporcom patril dokonca preplatok o 1.093,21 Sk vyšší, než bol uvedený vo vyúčtovaní. Na záver je potrebné už len dodať, že za predpokladu, že vyúčtovanie za mesiac január 1999 bolo správne, v spojení s vyúčtovaním za ostatné obdobie r.1999, po odrátaní nedoplatku v zmysle vyúčtovania za mesiac január od preplatku, ktorý vznikol za ostatné obdobie je potom zrejmé, že preplatok je stále vyšší ako nedoplatok.
Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že v danom prípade nebol zistený nedoplatok na úhradách za poskytnuté služby spojené s bývaním a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a odporcovi v 1.rade priznal náhradu trov proti navrhovateľovi vo výške 16,60 EUR, ktorú zaplatil titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Keďže odporkyni v 2.rade v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatňovala, súd vyslovil, že odporkyni v 2.rade proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením Okresného súdu Košice I č.k.24c 78/2004-138 zo dňa 28.9.2011 bolo súdnemu znalcovi Doc.Z..H. X., O.. priznané znalečné ako odmena za vypracovaný znalecký posudok vo výške 382,82 EUR. Uvedená suma bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu učtárňou Okresného súdu Košice I. Štátu tak vnikli trovy, ktoré je povinný znášať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia podľa výsledkov konania v danom prípade účastník, ktorý v spore úspech nemal, teda navrhovateľ.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.