Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-28-2011.pdf
PDF · 73.87 KB
No categories available
5Tos/28/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Antona Lukáča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného G. T. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/39/2011 zo dňa 02.09.2011.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/39/2011 zo dňa 02.09.2011 bola podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona žiadosť manželky odsúdeného G. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/59/2007 zo dňa 12.06.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/53/2008 zo dňa 02.09.2008 zamietnutá.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že formálne podmienky na podmienečné prepustenie síce boli splnené, avšak na druhej strane konštatoval, že odsúdený bol celkovo 5-krát vo výkone trestu odňatia slobody, čo znamená, že predchádzajúce výkonu trestov nemajú na neho žiadny výchovný vplyv. Odsúdený sa dopustil celkom v troch prípadoch trestného činu lúpeže, pričom v ostatných prípadoch sa dopustil majetkovej trestnej činnosti. Aj keď odsúdený má kladné hodnotenie, podľa názoru súdu ide o prispôsobenie sa výkonu trestu. Odsúdený a jeho manželka poukazovali na to, že v jeho rodine je postihnutý chlapec slepotou a bolo by namieste, aby sa odsúdený o neho staral. Táto skutočnosť však bola daná aj v dobe, kedy odsúdený spáchal závažnú trestnú činnosť. Podľa názoru okresného súdu neexistuje žiadna záruka, ktorá by viedla súd k tomu, že odsúdený by po prípadnom podmienečnom prepustení viedol riadny život, naopak jeho predchádzajúca trestná činnosť svedčí o opaku.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení, ktorá do rozhodnutia sťažnostného súdu nebola zdôvodnená.
Na podklade riadne a včas podanej sťažnosti osobou na to oprávnenou krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
V prvom rade sťažnostný súd preskúmal konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu a zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom. Okresný súd vykonal verejné zasadnutie za účasti navrhovateľky, odsúdeného, jeho obhajcu a okresného prokurátora, pričom lehota na prípravu verejného zasadnutia bola dodržaná u prokurátora a odsúdeného, u obhajcu a navrhovateľky táto bola skrátená ich
výslovným súhlasom. Výsluchy odsúdeného a navrhovateľky a prečítané listinné dôkazy boli vykonané v súlade s procesným predpisom. Za daného stavu okresný súd mohol prihliadať na obsah vykonaných dôkazov, výsledky ktorých premietol do napadnutého rozhodnutia.
Okresný súd hodnotil vykonané dôkazy so zameraním na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, ktoré upravuje formálne a materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného R. T. z výkonu trestu odňatia slobody s poukazom na zistenie, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za zločin.
Odsúdený G. T. bol totiž rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/59/2007 zo dňa 12.06.2008 uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, za ktorý zločin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/53/2008 zo dňa 02.09.2008 bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.
Odsúdený nastúpil trest odňatia slobody dňa 12.09.2008, do výkonu ktorého mu bola započítaná aj doba strávená vo väzbe od 27.07.2007. Ku dňu rozhodovania okresným súdom o návrhu o podmienečnom prepustení mal odsúdený vykonanú časť trestu v trvaní 4 roky 1 mesiac a 6 dní. Formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u osoby odsúdenej za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ustanovená v písm. b/ § 66 ods. 1 Tr. zákona tak bola splnená.
Materiálne podmienky uvedené v § 66 ods. 1 Tr. zákona pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody spočívajú v zistení, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinnosti a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Pri posudzovaní uvedených materiálnych podmienok okresný súd vychádzal z hodnotenia odsúdeného R. T., obsah ktorého je rozvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z neho sťažnostný súd poukazuje na správanie sa odsúdeného, ktoré spočiatku nebolo na požadovanej úrovni, ale toto sa po pohovore stabilizovalo. Odsúdený bol celkom doposiaľ päťkrát odmenený za vzorné plnenie si povinností, za vzorný výkon pracovných povinností a za vzorné správanie.
Na základe hodnotenia odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody podľa názoru sťažnostného súdu nemožno sa stotožniť so záverom okresného súdu, že odsúdený sa iba
prispôsobil výkonu trestu. Aj keď spočiatku správanie sa odsúdeného nebolo v súlade s ústavným poriadkom a na požadovanej úrovni, počas ďalšieho obdobia výkonu trestu odsúdený zmenil svoje správanie, riadne a vzorne si plnil svoje povinnosti nad rámec
bežných povinností, čo je zrejmé aj z udelených odmien. Táto zmena správania sa odsúdeného nemôže byť hodnotená iba ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, pretože ide o výraznú zmenu s aktívnym prístupom odsúdeného, v dôsledku čoho došlo aj k rozhodnutiu o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením odsúdeného R. T. do ústavu na výkon trestu s nižším stupňom stráženia.
Pre splnenie materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie nepostačuje len preukázanie polepšenia sa odsúdeného, ale súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, a tou je, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Vo vzťahu k tejto druhej podmienke si sťažnostný súd dovoľuje dať do pozornosti, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je, aby páchateľ bol za dobré správanie prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby, ktorú ustanovuje zákon, ale je potrebné brať na zreteľ vždy aj účel trestu. Podmienečné prepustenie je
teda odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v tomto smere svoj význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť nie je vysoké riziko jeho recidívy. Ide o prípady, kedy samotná hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody je postačujúca najmä z dôvodu, že ide o páchateľ, ktorý nie je hlbšie narušený a je tu dôvodný predpoklad, že sa zdrží páchania trestných činov v budúcnosti.
Aj z tohto pohľadu následne sťažnostný súd preskúmaval stupeň rizika ďalšej recidívy odsúdeného. Okresný súd doterajší spôsob života odsúdeného vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá výrazným spôsobom spochybňuje záver o tom, že odsúdený povedie po podmienečnom prepustení riadny život. Tento záver oprel okresný súd o zistenie, že odsúdený bol 5-krát vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý naňho nemal výchovný vplyv, pretože sa opätovne dopúšťal trestnej činnosti. Sťažnostný súd opravuje na tomto mieste toto zistenie okresného súdu, pretože podľa odpisu registra trestov odsúdený bol vo výkone trestu pred v súčasnosti vykonávaným trestom celkom 4-krát, z toho v dvoch prípadoch ako mladistvý za majetkovú trestnú činnosť a tiež za dva trestné činy lúpeže. Je potrebné prisvedčiť okresnému súdu, že opakované páchanie trestnej činnosti odsúdeným už po vykonaných trestoch odňatia slobody nemožno inak vyhodnotiť, len ako to, že uložené tresty nemali naňho dostatočný prevýchovný vplyv a nebol tak v rámci individuálnej prevencie dosiahnutý účel uložených trestov. O tom svedčí opätovný výkon trestu za zločin lúpeže, ktorý je už tretí v poradí spáchaný odsúdeným. Nejde teda u odsúdeného o ojedinelé vybočenie z rámca riadneho správania sa, ale o opakované páchanie trestnej činnosti, čo zodpovedá záveru, že tento je hlbšie narušeným jedincom a pre dosiahnutie výchovného cieľa je potrebný v danom prípade celý výkon trestu odňatia slobody.
S poukazom na rozvedené sťažnostný súd konštatuje, že u odsúdeného boli splnené podmienky na podmienečné prepustenie iba čiastočne. Preto jeho sťažnosť bola posúdená ako nedôvodná a postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku bola zamietnutá.
V závere sťažnostný súd poznamenáva, že vzhľadom na zákonné ustanovenie podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody okresný súd nemohol prihliadať na uvádzané dôvody v žiadosti navrhovateľky týkajúce sa ich rodinného života.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.