Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Er-102-2002.pdf
PDF · 67.39 KB
Case nature
Subarea
4Er/102/2002
Rozhodnutie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Obvodný úrad, odbor sociálnych vecí, so sídlom Vajanského 17, Senica, IČO: 31777147, proti povinnému: M. N., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, o vymoženie 378,41 € takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Majkútovej zastúpenej JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou PhD. náhradu trov exekúcie v sume 68,88 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 26.9.2002 bol súdny exekútor JUDr. Soňa Majkútová poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia okresného súdu v Senici č.k. XX L. XXX/XX zo dňa 8.8.2002. .
Dňa 17.2.2011 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 200 ods.1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 68,88 € pozostávajúcu zo sumy 33,20 € podľa § 14 za 5 hod. á 6,64 €, (podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., § 15 ods. 1 - a)- 1 úkon, b)- 0 úkonov, c) - 1 úkon, d) - 0 úkonov, e) - 1 úkon, f) - 0 úkonov, g) - 0 úkonov, h) - 0 úkonov, i) - 0 úkonov, j) - 0 úkonov, t.j. 3 úkony á 3,32 €, poštovné 10,06 €, cestovné 4,39 € a náhrada straty času 2,64 € za 2 hod., 0,5 hod. á 0,66 € + DPH 8,63 €.
Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena podľa §14 ods. 1 len za 4 hod. 10 min, teda 5 začatých hodín po 6,64 €. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1M-Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, kde bolo konštatované, že z logického a gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € (200,- SK) patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Ak to však zákonodarca neučinil, potom nie je v rozpore s § 14 písm. a) sčítavanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich 1 hod. a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky.
Najvyšší súd navyše konštatoval, že nemožno akceptovať námietku exekútorov o neprípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti zastavenia exekučného konania nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).