Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/80/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Adrianou Považanovou v trestnej veci obžalovanéhoXXX/ XXXX. W. J. pre trestný čin nedovoleného dovozu, vývozu a prepravy odpadov podľa Tr. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2011, takto

rozhodol:

obžalovaný

X.. W. J., nar. XX. XX. XXXX v J., bytom D., ul. J. č. XXX/X, súkromný podnikateľ,

j e v i n n ý , ž e :

od 04.11.2005 do 08.12.2005 ako konateľ spoločnosti THERMO - REC, s.r.o. Bratislava bez predchádzajúceho povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Bratislava, doviezol z Rakúskej republiky na územie Slovenska, do Partizánskeho, do areálu bývalých ZDA, ktorého vlastníkom boli firma Kvartet, a.s., Partizánske a firma Vulkan, a.s., Partizánske, 3615 m? komunálneho odpadu, pričom odpad deklaroval ako aglomerát - baliaca fólia a baliace okrajové pásy, hoci jednoznačne išlo o zmesový komunálny odpad, čo bolo v rozpore so o odpadoch a Nariadením Rady (EHS) č. 259/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva,

t e d a :

v rozpore s predpismi o odpadoch doviezol odpad,

č í m s p á c h a l :

trestný čin nedovoleného dovozu, vývozu a prepravy odpadov podľa Tr.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa Tr. v znení neskorších predpisov k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa a Tr. v znení neskorších predpisov súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal na Okresnom súde Partizánske dňa 20.10.2010 pod sp. zn. - 38 obžalobu na X.. W. J. pre trestný čin nedovoleného dovozu, vývozu a prepravy odpadov podľa / Tr.

Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov X.. J. F., W.. J. N., X.. T. Z., X.. S. S., X.. T. N., S. V., P. Q., znalca RNDr. Juraja Minárika, prečítaním svedeckých výpovedí X.. O. D., Z. F., N. Z., S.. K. I., K.. N. T., prečítaním znaleckého posudku, ďalších listinných dôkazov, najmä zápisov z kontrol, rozhodnutia a správ Slovenskej inšpekcie životného prostredia, zápisnice o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou, Záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN) zo dňa 23.09.2005, rozhodnutia Okresného úradu Hallein zo dňa 09.10.2002, stanoviska vlády Horného Bavorska zo dňa 14.10.2005, zápisnice o vydaní vecí, správy Colného úradu Trenčín, výpisu z LV, zmluvy o nájme pozemku, zmluvy o nájme nebytových priestorov, výpisov z Obchodného registra, oznámenia a dokladov Ministerstva životného prostredia SR, protokolu o odstránení skládky, odborného posudku, uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. - 38 zo dňa 03.09.2010, ako aj ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s vyhlásil, že je nevinný. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Na svoju obranu uviedol, že pôsobil od založenia ako konateľ v spoločnosti THERMO-REC, s.r.o., pričom vlastníci spoločnosti p. Lindinger a Raiman robili najskôr s pneumatikami a v Rakúsku s alternatívnym palivom so spoločnosťou M.A.M.I. Alternatívne palivo chceli aplikovať do našich podnikov, dovážať im ho mala spoločnosť M.A.M.I. Malo ísť o rôzne fólie, priemyselné fólie vyzbierané z aglomerátov. Videl v zahraničí spracovanie alternatívneho paliva, bol si pozrieť v spoločnosti M.A.M.I. technológiu, mal teda vedomosť ako sa materiál spracováva a aké je jeho využitie. Urobili určité úkony, boli na Inšpekcii ŽP požiadali ich o vyjadrenie, či je to odpad alebo alternatívne palivo. Naša legislatíva pojem alternatívne palivo nepozná, tak im povedali, že si to majú obehať, boli preto na laboratórnych testoch, na colnici im dali kódové označenie a až potom to mali predložiť Inšpekcii ŽP na vyjadrenie. Rozpracovali projektový zámer o spracovaní alternatívneho paliva, ktoré by mohli používať cementárne alebo teplárne ako náhradu za palivo typu plynu alebo uhlia. V roku 2005, na presný dátum si nespomínal, začali toto dovážať na Slovensko a to až do doručenia rozhodnutia Inšpekcie ŽP, ktorá tvrdila, že to nie je alternatívne palivo. Oni vychádzali z podkladov od Rakúšanov, ktorí im deklarovali, že išlo o alternatívne palivo. Tovar, ktorý považoval za alternatívne palivo bol dovezený do Partizánskeho do areálu bývalých ZDA len na uskladnenie, následne mali doviesť technológiu na jeho ďalšie spracovanie do určitých veľkostí. On videl prvý krát dovezený tovar začiatkom novembra 2005, boli tam rôzne plasty, fólie aj papierové záležitosti, nejaký prímes ktorý tam bol, čo mal on s tým urobiť. Akonáhle mu inšpekcia oznámila o čo ide, dal dňa 09.12.2005 pokyn na zastavenie dovozu a aby sa s odpadom vôbec nenakladalo, kým sa nevyjasní ako to je. Nepamätá si už, či bol požiadaný Inšpekciou ŽP o zastavenie dovozu ihneď pri vykonávaní prvej kontroly. Nasledovalo rokovanie s Inšpekciou ŽP, ďalej už prebehlo rokovanie na Ministerstve ŽP bez jeho účasti. Bol požiadaný o súčinnosť a o súhlas na nakladanie s odpadom, on nevyvíjal žiadnu činnosť na odvoz odpadu z Partizánskeho. Realizovala ho nejaká rakúska spoločnosť. Keby vedel, že sa jedná o komunálny odpad, nedovážal by ho, pretože by tým porušil zákon.

Svedkyňa X.. J. F. uviedla, že boli ako Slovenská inšpekcia ŽP, odbor odpadového hospodárstva, vysunuté pracovisko Nitra upozornení na dovoz odpadu na územie mesta Partizánske príslušným Obvodným úradom ŽP Prievidza. Prvý krát vykonali dňa 23.11.2005 šetrenie na mieste, kde sa odpad skladoval. V tom čase tam bolo dovezených cca 308 t komunálneho odpadu, zmes vzniknutú z domácností. Už vtedy ústne upozornila obžalovaného, že dovážajú odpad, ktorého dovoz je na územie SR zakázaný bez súhlasu Ministerstva životného prostredia SR a že by mal jeho dovoz okamžite

zastaviť. Obžalovaný jej na to povedal, že on má už zakontrahovaný určitý objem, ktorý sem dovezie, dovoz splní a potom sa uvidí. Na základe výsledkov tohto šetrenia, keď bolo zjavné, že sa jedná o odpad, vydali okamžite rozhodnutie, že dovážaná zmes je odpadom. Z colných dokladov - CMR tiež vyplývalo, že sa jedná o dovoz komunálneho odpadu. Druhý krát bola vykonaná kontrola dňa 08.12.2005 za účelom zistenia, či pokračuje dovoz odpadu, kedy zistili, že vtedy tam už bolo dovezených 1.300 t odpadu. S obžalovaným sa stretla min. 3 krát a to v Partizánskom v areáli bývalých ZDA a aj v kancelárii na ich úrade, stále ju presviedčal, že to nie je odpad, chcú to použiť ako alternatívne palivo do cementární, podal aj odvolanie proti jej rozhodnutiu. Nevedel jej predložiť žiadne doklady, projekty. Oni vykonali nápravné opatrenia, aby bol komunálny odpad vrátený do krajiny odkiaľ bol dovezený.

Svedkyňa W.. J. N. uviedla, že bola prítomná pri kontrole vykonávanej dňa 23.11.2005 X.. J. F., ktorá bola vykonaná na základe ohlásenia dovozu odpadov Obvodným úradom ŽP Prievidza. Vykonali šetrenie na mieste a vizuálnou obhliadkou zistili, že sa jedná o nedovolený dovoz komunálneho odpadu. Obžalovaný bol pri tejto kontrole prítomný, pričom bol upozornený, že sa jedná o komunálny odpad a že jeho dovoz je nedovolený. X.. J. F. bol ústne vyzvaný na ukončenie jeho ďalšieho dovozu. Obžalovaný im uvádzal, že sa jedná o odpad plastov, fólií, ktorý sa má využívať ako alternatívne palivo, ktorého ďalšie spracovanie ešte nemal dopracované. Aj v dokladoch bolo deklarované, že sa jedná o odpad, komunálny odpad. Na základe tejto kontroly bolo v roku 2005, nevedela však presne kedy, vydané aj rozhodnutie, že sa jedná o komunálny odpad.

Svedkyňa X.. T. Z. uviedla, že v novembri 2005 boli ohlásení pracovníkmi MÚ Partizánske, že je dovážaný do areálu bývalých ZDA nejaký odpad. Išli preto vykonať obhliadku, našli niekoľko balov odpadu, túto skutočnosť následne ohlásili štátnej inšpekcii. Obžalovaný im pri kontrole uviedol, že ide o plastový aglomerát, ale okrem plastov tam boli aj iné odpady. O drevenom odpade nevie, tento vtedy neriešili. Konanie viedla Ing. J. F.. Obžalovaný stále tvrdil, že ide o aglomerát, že rokuje s cementárňami, ona mu však povedala, že sa jedná o komunálny odpad a bol upozornený, aby prestal s dovozom. Aj napriek týmto upozorneniam pokračoval s dovozom aj po prvej vykonanej kontrole. Potom už vec riešila Inšpekcia ŽP.

Svedkyňa X.. S. S. uviedla, že dňa 11.07.2008 bola účastná pracovného stretnutia zástupcov Ministerstva ŽP SR a Rakúska. Rakúsko potvrdilo, že odpad je od nich, firma M.A.M.I. už neexistovala, preto Rakúsko malo uskutočniť výberové konanie na spoločnosť, ktorá zrealizuje odvoz odpadu zo SR do Rakúska. Do výberového konania sa prihlásili aj spoločnosti zo SR, odpad bol následne zlikvidovaný na území SR aj so súhlasom ministra ŽP SR. Vec bola riešená viac rokov po oznámení SR Rakúsku, že bol na územie SR nezákonne dovezený odpad. Rakúsko vyzvalo spoločnosť M.A.M.I. o vykonanie odvozu zo SR, potom bolo SR vyzvané na predloženie všetkých potrebných dokladov. Ministerstvo doklady zabezpečilo v súčinnosti so Slovenskou inšpekciou ŽP. Následne im bolo Rakúskom oznámené, že spoločnosť M.A.M.I. zanikla. Spoločnosť M.A.M.I. mala v Rakúsku povolenie na spracovanie čistého aglomerátu, ale podľa fotodokumentácie na územie SR nebol dovezený čistý aglomerát. Oni nemajú žiadnu vedomosť, či sa tento prípad v trestnoprávnej rovine rieši v Rakúsku.

Svedok P. Q. uviedol, že je spoluvlastníkom spoločnosti THERMO-REC, s.r.o. Chceli od spoločnosti M.A.M.I. preberať materiál, ktorý bol deklarovaný ako produkt - náhradné palivo a nie ako odpad. Tento chceli následne doviesť na územie SR a ponúknuť ho ako náhradné palivo cementárňam. Vyžiadali si od spoloč. M.A.M.I. vzorku, túto na území SR predložili na colnici ako vzorku a potom dostali licenciu na dovoz, čo realizoval p. W.. V Rakúsku bol tento produkt schválený, on hovoril aj s úradom v Hallein. Po tom, čo obdržali povolenie, začali tento materiál v novembri 2005 dovážať na územie SR, oni však žiadne drevo nedoviezli. Potom mu volal obžalovaný, že je problém, že dovážaný materiál nezodpovedá vzorke. Podľa neho firma M.A.M.I. musela úmyselne neoprávnene dodávať takýto materiál. On obžalovanému neodporučil, aby na územie SR doviezol odpad. On nevidel materiál, ktorý bol dovezený na Slovensko. Keď však videl fotografie tohto materiálu vedel definitívne, že nejde o alternatívne palivo. Hoci v prípravnom konaní uviedol, že materiál bol spoločnosti THERMO-REC odovzdaný v Rakúsku a táto si ho následne doviezla na územie SR a tiež, že zodpovedala za jeho dopravu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že toto bolo zrealizované firmou M.A.M.I., spoločnosť THERMO-REC nemala nikoho na to zamestnaného, spoločnosť M.A.M.I. im mala oznámiť, že majú naložené auto s týmto tovarom a majú si ho prísť zobrať. Potvrdil, že aj jeho spoločnosť AEI OEG obchodovala so spoločnosťou M.A.M.I., ale len s alternatívnym palivom, nikdy nie s komunálnym odpadom.

Svedok X.. T. N. uviedol, že pracuje v spoločnosti CEMMAC, a.s., Horné Srnie na odbore logistiky - cezhraničnej prepravy odpadov. Našiel v archíve oznam spoločnosti ECO-REC, s.r.o. zo dňa 12.09.2005 o tom, že táto zmenila názov na THERMO-REC, s.r.o. Od spoločnosti ECO-REC odoberali pneumatiky na proces spoluspaľovania odpadov v cementárenskej peci. Po oznámení zmena názvu spoločnosti oni už s touto spoločnosťou nespolupracovali. Ešte pred oznámením zmeny názvu spoločnosti mu bolo ponúknuté formou e-mailov alternatívne palivo p. W., ktorý za spoločnosť s ním komunikoval, ktoré malo svoj TARIC kód, bolo odobrené rakúskymi inštitúciami, tieto on však detailne neskúmal, keďže nezodpovedalo ich kvalitatívnym parametrom cementárenskej peci. Oni nemali povolenie na spracovanie komunálneho odpadu ani na jeho dovoz, zákon im to nepovoľuje. Majú spracovaný záväzný dokument ohľadom záväzných parametrov alternatívneho paliva. Každý nový dodávateľ a alternatívne palivo musí byť odsúhlasené Inšpekciou ŽP.

Svedok S. V. uviedol, že na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR) nastúpil od 10.11.2008 ako vedúci oddelenia štátnej správy odpadového hospodárstva. Listom zo dňa 26.07.2010, ktorý on vypracoval, poskytlo ministerstvo pre OR PZ, ÚJKP v Partizánskom na základe ich žiadosti informáciu týkajúcu sa predmetného nedovoleného dovozu odpadu. Údaje uvedené v liste čerpal zo spisových materiálov pochádzajúcich od roku 2005-2008 od kedy MŽP SR začalo riešiť tento nedovolený dovoz odpadov. Inšpekciou ŽP v Nitre bolo zistené, že dovezený materiál je komunálny zmesový odpad a v zmysle Nariadenia č. 259/03, ak bol odpad dovezený na územie SR v rozpore s nariadením je nutné jeho späťvzatie a to osobou, ktorá dovoz realizovala a ak to nie je možné, krajinou odoslania. Vie, že dňa 11.07.2008 bolo dohodnuté s rakúskym ministerstvom späťvzatie odpadu.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 04/2006 zo dňa 13.09.2006 znalcom z odboru: Ochrana životného prostredia, odvetvie: Priemyselný odpad - RNDr. Jurajom Minárikom, ktorý bol zároveň na hlavnom pojednávaní vypočutý. Znalec vo svojej výpovedi plne zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku, podľa ktorého na základe osobne vykonaného šetrenia, obhliadky lokality v areáli bývalých ZDA, t. č. firmy Kvartet a podkladov zabezpečených od vyšetrovateľa, bol na skládkach č. 1-4 identifikovaný rovnaký a rovnakým spôsobom balený zmesový komunálny odpad v množstve spolu 3.615 m?, t. j. 2.070 t, ktorého zloženie špecifikoval na č. l. 4 znaleckého posudku (v spise na č. l. 251). Odpady z plastov tvorili cca 40-50 % objemu odpadov. Komunálny odpad sa nedá deklarovať ako aglomerát plastov na ďalšie zhodnotenie. Jeho zloženie nemohlo slúžiť ako alternatívne palivo. Podľa zákona je likvidácia zmesového komunálneho rôznorodého odpadu možná len v spaľovniach. Na skládke č. 5 identifikoval drevný odpad vo forme triesok z drevených debničiek z vojenského materiálu, teda drevo obsahujúce nebezpečné látky v množstve 735 m?, t. j. 370 t. On pôvod drevnej hmoty neskúmal, nebolo to jeho úlohou, mal za úlohu len zaradiť odpad. Dovozom a uložením tohto odpadu na skládky došlo k porušeniu v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 283/2004 v znení neskorších predpisov, o vykonaní niektorých ustanovení Zákona o odpadoch, Nariadenia Rady (EHS) č. 293/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva a o životnom prostredí. Na dovoz odpadov zo zahraničia je potrebný súhlas Ministerstva ŽP SR. Dovoz odpadov na zneškodnenie je zakázaný s výnimkou dovozu odpadov na spracovanie alebo keď medzinárodná zmluva ustanovuje inak, keďže šetrením bolo zistené, že deklarovaný odpad nie je druhotná surovina, ale zmesový komunálny odpad, tento nemohol byť dovezený cez hranice.

Z prečítanej svedeckej výpovede X.. O. D., generálneho riaditeľa, štatutárneho orgánu, ako aj predsedu predstavenstva Považskej cementárne, a.s. Ladce vyplýva, že ich spoločnosť nikdy nerokovala so spoločnosťou THERMO-REC, a.s., Bratislava. V roku 2004 rokovali so spoločnosťou ERECO Slovakia, s.r.o, Magnezitárska 16, Košice, zastúpenou práve X.. W. J. ako konateľom. Predmetom zmluvy bola dodávka mäsokostnej múčky ako alternatívneho paliva pre ich spoločnosť. O odbere múčky bola uzatvorená zmluva dňa 12.10.2004, pričom ich spoločnosť odobrala celé množstvo, naopak spoloč. ERECO Slovakia, s.r.o. im nezaplatila dohodnutú čiastku za likvidáciu mäsokostnej múčky, dlžná suma činí ešte 355.000,- Sk.

Z prečítanej svedeckej výpovede Z. F. vyplýva, že v roku 2005 pracoval ako vodič kamiónu u zamestnávateľa HCS-Trans Kft. V novembri alebo decembri 2005 na pokyn zamestnávateľa nakladal odpad do kamióna vedľa mesta Linz (Rakúsko) a náklad vyložil na Slovensku v Meste Partizánske.

Z prečítanej svedeckej výpovede N. Z. konateľa spoločnosti M.A.M.I. - Priemyselnej spoločnosti pre úpravu strojov a meracej techniky s.r.o. vyplýva, že z ich spoločnosti nebol na Slovensko vyvezený

žiadny odpad. Išlo o inú firmu a to o firmu AEI OEG, ktorá odpad u nich prevzala a vyviezla na Slovensko. Boli to náhradné palivá, ktoré firma AEI OEG pred každým vývozom na Slovensko predložila na kontrolu a analýzu slovenským úradom a ktorým dovoz tieto úrady povolili. Až po ich predložení náhradné palivo odovzdali firme AEI. U nich bol odpad deklarovaný ako náhradné palivo, pričom toto nebolo na Slovensko prepravované ich firmou. Zloženie presne zodpovedalo popisu tovaru podľa správy. Podľa správy zo dňa 04.09.2006 nebolo rakúskym ministerstvom a úradmi zistené v ich firme žiadne priestupky.

Z prečítanej svedeckej výpovede S.. K. I., podnikového právnika spoločnosti Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. Turňa nad Bodvou vyplýva, že uvedená spoločnosť nikdy nerokovala a neuzatvorila nijakú dohodu so spoločnosťou THERMO-REC, s.r.o., Bratislava, zastúpenú konateľom X.. W. J..

Z prečítanej svedeckej výpovede K.. N. T. vyplýva, že nakoľko už dlhšiu dobu nepracuje na Colnom úrade v Bratislave, preto sa nevie k veci vyjadriť, osobu obžalovaného nepozná.

Zo zápisov z kontrol zo dňa 23.11.2005 (č.l. 400-401), zo dňa 08.12.2005 (č. l. 400-401) a z rozhodnutia zo dňa 28.11.2005 (č. l. 402-404) Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, odboru inšpekcie odpadového hospodárstva, vysunuté pracovisko Nitra (ďalej len SIŽP, IŽP, OIOZH) je zrejmé, že na podnet Obvodného úradu životného prostredia Prievidza, stále pracovisko Partizánske (ďalej len OÚ ŽP) bola dňa 23.11.2005 inšpektorkami SIŽP Ing. J. F. a W.. J. N., za prítomnosti X.. T. Z., pracovníčky OÚ ŽP Prievidza, stále pracovisko Partizánske a konateľa spoloč. THERMO-REC, s.r.o. X.. W. J. vykonaná v Meste Partizánske na pozemku spoločnosti KVARTET, a.s. kontrola zameraná na dovoz odpadov firmou THERMO-REC, s.r.o., za účelom určenia v súlade s z. č. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, či dovezený materiál je odpadom. Kontrolou bolo zistené, že spoloč. THERMO-REC, s.r.o. je majiteľom uvedeného materiálu, ktorý dováža z firmy M.A.M.I., so sídlom Winberg - Adnet, Rakúsko za účelom využitia ako alternatívneho paliva hlavne pre cementárenské pece. Podľa vyjadrenia X.. W. J. bolo dovezené cca 308 t. Dovozca predložil "Záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru" vydanú Colným úradom Bratislava, oddelenie colných taríf, kde je uvedený opis tovaru - Aglomerát z LLDPE/PA, PE/PET/TPO - baliaca fólia, baliace okrajové pásy - ide o znečistenú zmes plastových rôznofarebných fólií - odpadov v tvare pásov, ústrižkov, väčších a menších kusov. Využíva sa ako alternatívne palivo v cementárňach, elektrárňach a železiarňach. Fyzickou obhliadkou bolo zistené, že predmetný materiál je zložený z odrezkov fólií, rôznych plastov, obalov zo sprejov, hygienických používaných plienok, rôznych druhov použitej obuvi, tetrapakových obalov z džúsov, mlieka, papierových obalov z rôznych potravín. Podľa záverov kontroly uvedený materiál podľa zloženia javí známky komunálneho odpadu.

Následne bolo SIŽP, IŽP, OIOZH dňa 28.11.2005 vydané rozhodnutie, že tovar dovezený spoločnosťou THERMO-REC, s.r.o. Bratislava je odpadom podľa Nariadenia rady (EHS) č. 259/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva zaradený podľa Prílohy č. III do Žltého zoznamu odpadov, kód odpadu podľa OECD: AD 160 komunálny/domáci odpad, druh odpadu je podľa vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov, zaradený pod katalógové číslo 20 03 01 zmesový komunálny odpad, nakoľko zloženie dovážaného materiálu nezodpovedalo nomenklatúrnemu zatriedeniu materiálu ako "aglomerátu". Rozhodnutie bolo spoloč. THERMO-REC, s.r.o. doručené dňa 09.12.2005.

Dňa 08.12.2005 bolo kontrolou SIŽP, IŽP, OIOZH, o účele ktorej bol obžalovaný informovaný zistené, že na mieste zhromažďovania odpadov sa nachádza množstvo cca 1.300 t odpadu. V čase kontroly bol privezený ďalší odpad, ktorý bol zároveň hneď aj vykladaný. Okrem toho bolo zistené, že časť odpadu je uložená aj v sladových priestoroch firmy VULKAN, a.s., ktorá je majiteľom objektov. Podľa záverov kontroly spoloč. THERMO-REC, s.r.o. naďalej vykonáva nezákonnú prepravu odpadov.

Zo zápisnice a fotodokumentácie z obhliadky miesta činu vykonanej dňa 08.12.2005 v čase od 11.30 hod. do 12.50 hod. okrem iného vyplýva, že miesto činu sa nachádza v Partizánskom v areáli bývalých závodov ZDA Partizánske. Komunálny odpad tvorený rôznymi plastami, handrami, rôznymi plastovými obalmi sa nachádzal na viacerých miestach uvedeného areálu, pričom v čase obhliadky miesta činu sa tam nachádzal aj odstavený kamión s ev. č. GS 632AL návesu a ťahač s nápisom Wagner Neuberg 112 ev. č. FLK Z 44. Náves mal otvorené zadné čelo a vo vnútri sa nachádzal tiež komunálny odpad. Miesto nálezu komunálneho odpadu bolo riadne obhliadnuté, písomne a fotograficky zadokumentované. Služobný pes použitý nebol.

Z rozhodnutia Okresného úradu Hallein zo dňa 09.10.2002 č. 3/256-240/13-202 (č. l. 111, 121-122) o žiadosti firmy M.A.M.I. Modern Allround Management Intgernational, Torren 71, Golling vyplýva, že 3 vzorky ktoré boli odoslané ich úradu a označené žiadateľom ako 1./ aglomerát na LLDPE/PE (obalové fólie), PE/PET/TRP (POM= Polyoxymetylén) okrajové pásy obalov a obstrižky blistrov s podielom papiera), 2./ aglomerát z LDPE agrárna fólia a 3./ aglomerát z PA/PE vrstvená fólia s podielmi papiera, ako aj 2 vzorky odobraté úradným znalcom z dvoch rôznych síl meliva a fóliové odrezky vyrobené v podniku žiadateľa, sa pri skladovaní pred spaľovaním v zariadení, ktoré je na to vhodné a pri ich použití ako paliva v zariadení, ktoré je na to schválené nepovažujú za odpad v zmysle zákona o hospodárení s odpadom.

Zo stanoviska vlády Horného Bavorska zo dňa 14.10.2005 č. 55.1-8742.2-29/03 vyplýva, že podľa ich názoru náhradné palivo z plastu vyrobené firmou M.A.M.I. nie je odpad. V prípade vývozu a spracovania paliva za hranicami toto nepodlieha smerniciam a úpravám nariadenia EÚ o manipulácii s odpadom.

Zo záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN) zo dňa 23.09.2005 Colného úradu Bratislava, oddelenie colných taríf vyplýva, že držiteľovi THERMO-REC, s.r.o., Bratislava bola vydaná ZIN SK s dátumom začiatku platnosti 23.09.2005 so zatriedením tovaru do colnej nomenklatúry 3915909090 na základe žiadosti zo dňa 30.08.2005 s uvedeným opisom tovaru - Aglomerát z LLDPE/PA, PE/PET/TPO - baliaca fólia, baliace okrajové pásy. Ide o znečistenú zmes plastových rôznofarebných fólií - odpadov, v tvare pásov, ústrižkov, väčších i menších kusov. Využíva sa ako alternatívne palivo v cementárňach, elektrárňach a železiarňach. Obchodný názov MAMI aglomerát.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. spoločnosti THERMO-REC, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mokrohájska cesta 6, IČO: 35 917 971 (č. l. 394) vyplýva, že dňa 05.05.2005 bolo na valnom zhromaždení rozhodnuté o zmene obchodného mena z ECO-REC, s.r.o. na THERMO-REC, s.r.o. Štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti THERMO-REC, s.r.o. je od 05.05.2005 X.. W. J., ktorý koná a podpisuje vo všetkých právnych veciach spoločnosti samostatne.

Ďalšie skutočnosti o spáchaní skutku mal súd preukázané aj ďalšími listinnými dôkazmi pre uznanie viny obžalovaného a to najmä zápisnicou o vydaní vecí (na č. l. 277), správou Colného úradu Trenčín (na č. l. 281), správami a dokladmi SIŽP (na č. l. 322-326, 444 - 453, 479, 454 - 461), výpisom z KN LV č. 3897 - čiastočný (na čl. 337 - 338), zmluvou o nájme pozemku (na čl. 339 - 341), zmluvou o nájme nebytových priestorov (na čl. 342 - 345), kúpnou zmluvou (na čl. 313, 314, 317 - 318), vyjadreniami k zápisu kontroly (na č. l. 406 - 407), oznámeniami a dokladmi MŽP SR (na čl. 413-414, 462-463, 469-478, 488-489, 504-514, 545-546) protokolom o odstránení skládky (na čl. 523), odborným posudkom (na čl. 427 - 434), prílohami - CMR (na č. l. 550 - 844), uznesením Krajského súdu Bratislava č. k.

- 38 zo dňa (na čl. 871 - 872), ako aj ostatného spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného Ing. W. J. za nepochybne preukázanú.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel, bránil sa tým, že bol konateľom spoločnosti THERMO-REC, s.r.o., pričom jej vlastníkmi boli p. Q. a p. W.. Alternatívne palivo chceli aplikovať do našich podnikov, dovážať im ho mala spoločnosť M.A.M.I. Vychádzali z podkladov od Rakúšanov, ktorí im deklarovali, že išlo o alternatívne palivo. Malo ísť o rôzne fólie, priemyselné fólie vyzbierané z aglomerátov. On mal vedomosť ako sa materiál spracováva a aké je jeho využitie. Urobili určité úkony, boli na Inšpekcii ŽP požiadali ich o vyjadrenie, či je to odpad alebo alternatívne palivo. Tu im bolo povedané, že si to majú obehať, boli preto na laboratórnych testoch, na colnici im dali kódové označenie a až potom to mali predložiť Inšpekcii ŽP na vyjadrenie. V roku 2005, na presný dátum si nespomínal, začali toto dovážať na Slovensko a to až do doručenia rozhodnutia Inšpekcie ŽP, ktorá tvrdila, že to nie je alternatívne palivo. Akonáhle mu inšpekcia oznámila o čo ide, dal dňa 09.12.2005 pokyn na zastavenie dovozu a aby sa s odpadom vôbec nenakladalo, kým sa nevyjasní ako to je. Keby vedel, že sa jedná o komunálny odpad, nedovážal by ho, pretože by tým porušil zákon.

Obžalovaný tiež uviedol, že on videl prvý krát dovezený tovar začiatkom novembra 2005, boli tam rôzne plasty, fólie aj papierové záležitosti, nejaký prímes ktorý tam bol, čo mal on s tým urobiť. Nepamätal si už, či bol požiadaný Inšpekciou ŽP o zastavenie dovozu ihneď pri vykonávaní prvej kontroly.

Súd však takto postavenú obranu obžalovaného považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu v danom prípade reálne hrozil.

Obrana obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená, najmä výpoveďami svedkýň X.. J. F., W.. J. N. - inšpektoriek SIŽP, vysunuté pracovisko Nitra a X.. T. Z., pracovníčky OÚ ŽP Prievidza, stále pracovisko Partizánske, ktoré zhodne potvrdili, že už pri prvej kontrole uskutočnenej SIŽP dňa 23.11.2005 v Partizánskom v areáli bývalých ZDA, pri ktorej bol obžalovaný osobne prítomný, bolo zistené, že v tom čase tam bolo dovezených cca 308 t komunálneho odpadu a obžalovaný bol Ing. J. F. ústne upozornený, že dovážajú odpad, ktorého dovoz je na územie SR bez súhlasu Ministerstva životného prostredia SR zakázaný a zároveň bol aj vyzvaný na okamžité zastavenie jeho ďalšieho dovozu. Obžalovaný im uvádzal, že to nie je komunálny odpad, ale ide o aglomerát - plasty a baliace fólie, ktorý sa má využívať ako alternatívne palivo a pokračoval v dovoze odpadu aj napriek upozorneniu na jeho nezákonný dovoz a výzve na jeho ukončenie, a to aj po uvedenej kontrole, čo bolo zistené pri následnej kontrole vykonanej SIŽP dňa 08.12.2005, kedy už bolo dovezených cca 1.300 t odpadu.

V neposlednom rade i na základe záverov prijatých vo vypracovanom znaleckom posudku znalca RNDr. Juraja Minárika, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že na skládkach č. 1-4 identifikoval rovnaký a rovnakým spôsobom balený zmesový komunálny odpad v množstve spolu 3.615 m?, t. j. 2.070 t. Komunálny odpad sa nedá deklarovať ako aglomerát plastov na ďalšie zhodnotenie, jeho zloženie nemohlo slúžiť ako alternatívne palivo. Likvidácia zmesového komunálneho rôznorodého odpadu možná len v spaľovniach. Dovozom a uložením tohto odpadu na skládky došlo k porušeniu v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 283/2004 v znení neskorších predpisov, o vykonaní niektorých ustanovení Zákona o odpadoch, Nariadenia Rady (EHS) č. 293/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva a o životnom prostredí. Na dovoz odpadov zo zahraničia je potrebný súhlas Ministerstva ŽP SR. Dovoz odpadov na zneškodnenie je zakázaný s výnimkou dovozu odpadov na spracovanie alebo keď medzinárodná zmluva ustanovuje inak, keďže šetrením bolo zistené, že deklarovaný odpad nie je druhotná surovina, ale zmesový komunálny odpad, tento nemohol byť dovezený na územie SR.

Ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré plne korešpondujú so zisteným skutkovým stavom, najmä zápisom z kontrol zo dňa 23.11.2005, zo dňa 08.12.2005 a rozhodnutím zo dňa 28.11.2005 Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, odboru inšpekcie odpadového hospodárstva, vysunuté pracovisko Nitra, zápisnicou o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou, výpisom z Obchodného registra spoločnosti THERMO-REC, s.r.o., Záväznou informáciou o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN) zo dňa 23.09.2005 Colného úradu Bratislava.

Z výpovedí svedkov X.. T. N., X.. O. D. a S.. K. I. bolo preukázané, že spoločnosti CEMMAC, a.s. Horné Srnie, Považské cementárne, a.s. Ladce a Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. Turňa so spoločnosťou THERMO-REC, s.r.o., zastúpenou konateľom Ing. W. J. nikdy nerokovali a neuzatvorili žiadne zmluvy. Podľa svedka Ing. T. N. im bolo formou e-mailov ponúknuté ešte spoločnosťou ECO- REC, s.r.o. alternatívne palivo, ktoré malo svoj TARIC kód, bolo odobrené rakúskymi inštitúciami, tieto on však detailne neskúmal, keďže nezodpovedalo ich kvalitatívnym parametrom cementárenskej peci.

Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka P. Q. hoci tento svedok tvrdil, že za všetko je zodpovedná spoločnosť M.A.M.I., na druhej strane aj tento svedok potvrdil, že po tom, čo videl fotografie materiálu dovezeného na územie SR, vedel definitívne, že nejde o alternatívne palivo.

Z jednotlivých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, či už výsluchmi svedkov, ako aj v spise zabezpečených listinných dôkazov podľa názoru súdu nevyplýva, že by obžalovaný urobil opatrenia smerujúce k okamžitému ukončeniu dovozu odpadu po tom čo sám videl podľa vlastného vyjadrenia už začiatkom mesiaca november 2005, že zloženie materiálu, ktorý bol na územie SR dovezený a ktorý mal byť podľa podkladov alternatívnym palivom, nezodpovedá nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru označenému v Záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN) zo dňa 23.09.2005 vydanej Colným úradom Bratislava a neučinil tak ani po upozornení a výzve pri kontrole vykonanej dňa 23.08.2005, ale bez povolenia príslušného orgánu a to Ministerstva životného prostredia SR pokračoval v dovoze komunálneho odpadu až do 08.12.2005.

Súd nevyhovel návrhu obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania k preukazovaniu úmyslu konania obžalovaného výsluchom svedka C. W., pretože tento dôkaz súd vzhľadom na rozsah doposiaľ vykonaných dôkazov nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za podstatný.

Na základe všetkých opísaných skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný od 04.11.2005 do 08.12.2005 ako konateľ spoločnosti THERMO - REC, s.r.o. Bratislava bez predchádzajúceho povolenia Ministerstva životného prostredia SR Bratislava, doviezol z Rakúskej republiky na územie Slovenska, do Partizánskeho, do areálu bývalých ZDA, ktorého vlastníkom boli firma Kvartet, a.s., Partizánske a firma Vulkan, a.s., Partizánske, 3615 m? komunálneho odpadu, pričom odpad deklaroval ako aglomerát - baliaca fólia a baliace okrajové pásy, hoci jednoznačne išlo o zmesový komunálny odpad, čo bolo v rozpore so o odpadoch a Nariadením Rady (EHS) č. 259/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva. Nakoľko však vykonaným dokazovaním nemal súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázané komu patrilo a kým bolo dovezené do areálu bývalých ZDA aj 735 m? drevného odpadu, bola upravená skutková veta a to vypustením tohto drevného odpadu.

Skutkový stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin nedovoleného dovozu, vývozu a prepravy odpadov podľa Tr. (v znení neskorších predpisov), keďže v rozpore s predpismi o odpadoch doviezol odpad.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a od roku 2007 ani prejednávaný za priestupok. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami a Tr. (v znení neskorších predpisov), pričom prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosti nápravy a pomery obžalovaného. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil záujem na ochrane spoločnosti pred nedovoleným dovozom odpadov, keď v rozpore s predpismi o odpadoch (a to so o odpadoch a Nariadením Rady (EHS) č. 259/1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva) doviezol na územie SR odpad, pričom stupeň nebezpečnosti tohto činu je jednoznačne vyšší než nepatrný.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, pričom s prihliadnutím na doterajší spôsob života obžalovaného, ako aj pomer k spáchanému trestnému činu mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Súd má za to, že takto stanovený trest je primeraný, postačujúci k náprave a k prevýchove obžalovaného a splní svoj účel i z hľadiska špeciálnej a generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( .)

Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.