Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_17C-84-2011.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/84/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľky: T. D., rod. PQ., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, občan SR, právne zastúpená JUDr. Mária Vajdová, advokát so sídlom J. W., I. XXX, W. B. T., proti odporcovi : L. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, občan SR, za účasti maloletej Q. D., nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina pracovisko Kysucké Nové Mesto o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T. D., rod. L., B.. X.X.XXXX a L. D., B.. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX v G.j, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Rudine vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v nasledovnom znení :
Maloletá Q. D., nar. X.X.XXXX sa z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju naďalej bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Q. sumou po 200,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rodičia maloletej sa dohodli na úprave styku tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Q. W. párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 8.00 hodiny do 18.00 hodiny a v nedeľu od 8.00 hodiny do 18.00 hodiny
Matka maloletej j e povinná v určenom čase maloleté dieťa v mieste bydliska na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi a otec j e p o v i n n ý v určenom čase maloleté dieťa matke vrátiť v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX P. Rudinskej, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Rudine vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Obaja manželia sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá Q. B.. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese G. XXX.
Navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že medzi manželmi dochádzalo k častým rozporom v názoroch na spoločný život, výchovu maloletej a spoločných záležitostiach rodiny a následne nadviazaný mimomanželský vzťah odporcu s inou ženou. Tieto okolnosti značným spôsobom ovplyvnili ich vzájomné spolužitie a po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti od februára 2011 ich manželstvo prestalo plniť akúkoľvek svoju funkciu.
Odporca sa k podanému návrhu pripojil. Potvrdil, že vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo narušené a obnovenie manželského vzťahu nie je reálne. V súčasnosti má nadviazaný nový vzťah a so svojou priateľkou žije v spoločnej domácnosti.
Priestor pre úpravu vzťahov psychologickou intervenciou nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie oboch manželov, ktorí obnovenie manželského vzťahu kategoricky odmietajú a rozvod vidia ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu doporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko neboli zistené nedostatky v jej výchove a otca zaviazať primeraným výživným.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní mal súd nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov si dlhšiu dobu neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletých detí ako aj prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Je zrejmé, že nedostatočná komunikácia a neochota odporcu zmeniť svoje správanie v záujme spoločnej výchovy maloletého dieťaťa a jeho mimomanželský vzťah napokon viedli k ich citovému odcudzeniu a obnovenie manželského spolužitia obaja vylúčili. Keďže súd nevidel ani perspektívu obnovenia ich manželského spolužitia v budúcnosti, ktorá otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou, ktorá závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a ich manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. V rámci spojeného konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa súd určí najmä, komu zverí dieťa do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu ( § 62 Zákona o rodine, § 113 ods. 1 O.s.p. ).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinnosti. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade.
Maloletá Q. navštevuje materskú školu, jej mesačné výdavky predstavujú náklady na stravné v školskej jedálni a poplatok za pobyt 45,- eur, bežné náklady na stravu v domácnosti, obuv, ošatenie a hygienické potreby. S jej zdravotným stavom má matka zvýšené výdavky na pravidelné kontroly u lekára mimo bydliska. Obaja rodičia sú zamestnaní, majú pravidelný príjem (matka 456,- eur, otec 1.500,- eur) a inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil.
Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd medzi rodičmi schválil dohodu tak, že zveril maloletú Emmu do osobnej starostlivosti matky a otec sa zároveň zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne, ktorá suma je primeraná odôvodneným potrebám a veku maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam povinného otca. Je potrebné poznamenať, že ak v budúcnosti dôjde k zmene v odôvodnených potrebách dieťaťa nič nebráni matke, aby vzhľadom na preukázateľnú zmenu pomerov podala návrh o zvýšenie výživného potrebného na bežnú spotrebu dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli na úprave styku na čas po rozvode, a preto ich dohoda sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode. Súd je toho názoru, že ak by sa maloleté dieťa nestýkalo so svojim otcom došlo by k citovému strádaniu, k postupnému pretrhnutiu všetkých citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, a preto je potrebné pre celkový rozvoj dieťaťa mu zabezpečiť aj styk s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Nakoľko v prejednávanej veci súd nezistil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov rozhodol o ich náhrade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 144 O.s.p.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní poučenia o opravnom prostriedku sa účastníci zhodne vzdali práva podať proti rozhodnutiu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p. je tento rozsudok v časti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti predbežne vykonateľný, lehota na plnenie nastáva od doručenia rozsudku bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.