Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-76-2011.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/76/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, dieťa matky: X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, tohto času bytom W. Z. X, B. a otca: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, L. o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.9.2011 domáhal zníženia výživného na maloletú V. určeného naposledy v sume 150,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2011. V odôvodnení návrhu uviedol, že od septembra 2010 je práceneschopný, evidovaný na úrade práce ako poberateľ príspevku v hmotnej núdzi v sume 97,16 eur mesačne.
Matka a kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou otca a matky, rodným listom maloletej, pripojenými spismi Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/83/2010 a sp. zn. 3C/223/2010, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.04.2011, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správami Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme matky, kontrolným preukazom otca z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku otcovi a zistil tento skutkový stav veci:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 3C/223/2010 vyplýva, že matka dňa 18.11.2010 podala návrh na rozvod manželstva a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. na čas po rozvode, o ktorom nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/83/2010 mal súd preukázané, že matka sa návrhom podaným na súde dňa 18.11.2010 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. na čas do rozvodu manželstva, v ktorej veci Okresný súd Piešťany rozhodol rozsudkom č. k. 9P/83/2010 -28 zo dňa 30.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2011, tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá V. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol povinný platiť výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2010 a nedoplatok na zročnom výživnom od 1.11.2010 do 30.3.2011 v sume 750,- eur bol otec oprávnený splácať mesačne
po 21,- eur spolu s bežným výživným. V tom čase bola matka zamestnaná v spoločnosti Biar s.r.o. ako čašníčka s minimálnou mzdou v sume 374,80 eur mesačne v hrubom, platila nájom v sume 250 eur mesačne a otec bol dlhodobo práceneschopný, nezamestnaný a poberal len dávku v hmotnej núdzi v sume 147,59 eur mesačne. Maloletá V. chodila do 8. ročníka základnej školy, liečila sa na astmu a alergie, čo si vyžadovalo doplatky za lieky v sume okolo 32 eur mesačne.
Výpoveďou otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.04.2011 bola otcovi znížená dávka v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.03.2011 zo sumy 147,59 eur na sumu 97,19 eur, nakoľko otec bol pre danú dávku posudzovaný samostatne, keďže predtým bol posudzovaný spoločne s manželkou a maloletou V.. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.10.2011 bol otcovi od 18.02.2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 92,80 eur mesačne z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dôchodok otcovi zatiaľ vyplatený ani spätne nebol. V období od 22.09.2010 do 03.11.2011 bol otec dlhodobo práceneschopný vzhľadom na závažné vrodené zdravotné postihnutie a komplikácie základného ochorenia. Nemocenské dávky otcovi vyplácané neboli, poberal len dávku v hmotnej núdzi. Otec k 3.11.2011 ukončil práceneschopnosť a snaží sa nájsť prácu, prípadne si založiť živnosť, avšak má obmedzené možnosti zamestnať sa, keďže má priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Pôvodnú živnosť otec ukončil, išlo o gastroprevádzku na základe voľnej živnosti. Od 14.11.2011 je otec evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, pričom mu bude pozastavené vyplávanie dávok v hmotnej núdzi a dostávať bude len dôchodok. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie farmaceutické.
Otec býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť podľa svojich možností.
Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že je zamestnaná v spoločnosti Biar s.r.o. ako čašníčka s priemerným čistým príjmom 295,- eur mesačne, čo predstavuje sumu 376,86 eur mesačne v hrubom, pričom jej príjem závisí od minimálnej mzdy. Naďalej býva s maloletou sama v nájme, kde uhrádza nájomné 270 eur mesačne, v čom sú zahrnuté aj energie.
Otec doposiaľ nedoplatok na výživnom v sume 750 eur nezaplatil. Od rozhodnutia súdu otec zaplatil výživné päť krát, a to dňa 21.04.2011 v sume 150 eur, dňa 27.06.2011 v sume 150 eur, dňa 23.07.2011 v sume 170 eur, dňa 31.10.2011 v sume 100 eur a dňa 14.11.2011 v sume 400 eur.
Maloletá chodí do 9. ročníka základnej školy, jej priemerné mesačné výdavky v súvislosti so školou zostali rovnaké ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom v marci 2011. Matka naďalej maloletej platí lieky na astmu a alergie v sume okolo 30 eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Súd pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia v marci roku 2011, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o taký odôvodnený pokles príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Ako súd uviedol vyššie, porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia v marci roku 2011, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane matky a maloletej k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom neprišlo, nakoľko matka je stále zamestnaná ako čašníčka v tej istej spoločnosti a jej hrubý príjem je len o 2 eurá vyšší ako pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, pričom v súčasnosti dosahuje príjem 295,- eur mesačne a maloletá V. naďalej navštevuje základnú školu s rovnakými poplatkami ako v marci 2011 a s rovnakými výdavkami na lieky. Čo sa týka otca jeho príjem pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom bol len z dávky v hmotnej núdzi v sume 147,59 eur, ktorá mu bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 5.4.2011, teda bezprostredne po vyhlásení rozsudku súdu, znížená na sumu 97,19 eur s účinnosťou od 1.3.2011, nakoľko bol pre určenie tejto dávky otec posudzovaný samostatne. Otec bol od 22.9.2010, teda aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, do 3.11.2011 dlhodobo práceneschopný, a teda nemal objektívnu možnosť zamestnať sa. Otec však napriek dlhotrvajúcej práceneschopnosti, presahujúcej šesť mesiacov, dňa 30.3.2011 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/83/2010 uzavrel s matkou rodičovskú dohodu, ktorou sa zaviazal platiť výživné na maloletú V. v sume 150,- eur mesačne, ktorá suma bola o necelé 3 eurá vyššia ako jeho jediný príjem z dávky v hmotnej núdzi v sume 147,59 eur. Je teda zrejmé, že otec v marci 2011 napriek jeho jedinému príjmu z dávky v hmotnej núdzi a dlhotrvajúcej práceneschopnosti, bol schopný platiť výživné v sume 150,- eur mesačne. Napriek tomu, že dávka v hmotnej núdzi sa otcovi znížila rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 5.4.2011, na sumu 97,19 eur, a to ešte so spätnou s účinnosťou od 1.3.2011, nepožiadal otec ihneď o zníženie výživného z tohto dôvodu. Otec návrh na zníženie výživného podal na súd až dňa 28.9.2011, pričom krátko na to mu Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 21.10.2011 priznala invalidný dôchodok v sume 92,80 eur mesačne s účinnosťou od 18.2.2011 z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti o 50 % a dňa 3.11.2011 otec ukončil viac ako rok trvajúcu práceneschopnosť. Otec doposiaľ určené výživné neplatil pravidelne, avšak v dňoch 31.10.2011 a 14.11.2011 bol otec schopný na výživnom uhradiť spoločne sumu 500,- eur, napriek tomu, že jeho pravidelný príjem je len z dávok v hmotnej núdzi v sume 97,19 eur. Pomery otca pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností sa podstatným spôsobom od posledného rozhodovania v marci 2011 nezmenili. Otec mal síce na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 5.4.2011 s účinnosťou od 1.3.2011 vyplácanú nižšiu dávku v hmotnej núdzi v sume 97,19 eur, avšak od 18.2.2011 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.10.2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 92,80 eur, ktorý mu bude aj spätne doplatený a teda prekryje celé obdobie od konca marca 2011, kedy boli otcovi vyplácané nižšie dávky v hmotnej núdzi. Súčasne súd prihliadol na skutočnosť, že otec dňa 3.11.2011 ukončil viac ako rok trvajúcu práceneschopnosť, ktorá otcovi objektívne bránila zamestnať sa. I keď otcovi budú pozastavené dávky v hmotnej núdzi a bude mu vyplácaný len invalidný dôchodok, má otec možnosť zamestnať sa, nakoľko jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla len o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súd teda vychádzal z toho, že otec, ktorý už ukončil práceneschopnosť, má možnosť dosahovať aspoň polovicu minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu okolo 150 eur mesačne, čo spolu s príjmom z invalidného dôchodku ešte prevýši príjem otca pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. Otec je v súčasnosti nezamestnaný, od 14.11.2011 evidovaný na úrade práce, ale má ukončené stredné farmaceutické vzdelanie, kde by nemal mať problémy nájsť si prácu, aspoň na polovičný úväzok, a ako sám uviedol prácu si hľadá,
prípadne sa rozhoduje o opätovnom založení živnosti. Súd má teda za to, že v súčasných možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať minimálne taký príjem ako mal pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom v marci 2011, teda k podstatnej zmene pomerov na strane otca taktiež neprišlo.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.