Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-29-2011.pdf
PDF · 73.4 KB
No categories available
5Tos/29/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Antona Lukáča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2011 v Prešove jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/54/2011 zo dňa 27.10.2011.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5PP/54/2011 zo dňa 27.10.2011 bol odsúdený E. V. podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2Tov/4/2009-968 zo dňa 23.06.2009, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného určenia skúšobnej doby na 3 roky podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona.
Okresný súd na podklade vykonaných dôkazov, obsah ktorých je rozvedený v napadnutom uznesení, svoje rozhodnutie dôvodil tým, že u odsúdeného L. V. počas výkonu trestu odňatia slobody došlo k jeho náprave. Tento záver oprel o hodnotenie odsúdeného, z ktorého okrem iného vyplýva i to, že odsúdený je predsedom samosprávy, v dôsledku čoho je nápomocný aj pri výchove iných odsúdených. Doposiaľ bol 6-krát disciplinárne odmenený a bol mu umožnený aj pohyb mimo ústavu. Od počiatku zaujíma kritický postoj k svojej trestnej činnosti a túto aj oľutoval. Tieto zistenia vytvorili podklad pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného určenia skúšobnej doby na 3 roky.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť vojenský obvodový prokurátor ihneď po vyhlásení tohto uznesenia, ktoré bližšie do rozhodnutia sťažnostného súdu neodôvodnil.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
V prvom rade sťažnostný súd preskúmal procesný postup súdu rozhodujúceho o žiadosti odsúdeného L. V. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu a zistil, že tento bol dodržaný v zmysle Tr. poriadku. Okresný súd o žiadosti rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom boli prítomní tak odsúdený ako aj prokurátor, u ktorých lehota na prípravu verejného zasadnutia nebola dodržaná, avšak procesné strany súhlasili s jej skrátením. Výsluch odsúdeného a prečítané listinné dôkazy boli vykonané v súlade
s procesným predpisom. Za daného stavu okresný súd mohol prihliadať na obsah vykonaných dôkazov, výsledky ktorých premietol do napadnutého rozhodnutia.
Okresný súd hodnotil vykonané dôkazy so zameraním na ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, ktoré upravuje formálne a materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného L. V. z výkonu trestu odňatia slobody s poukazom na zistenie, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za zločin.
Odsúdený L. V. bol totiž rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2T/2/2007 zo dňa 26.11.2008 uznaný vinným zo spáchania pomoci k prečinu poručovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a pomoci k zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a bol mu okrem iného uložený aj trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4,5 roka. Tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Vyššieho Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tov/4/2009 zo dňa 23.05.2009 tak, že odsúdený L. V. bol uznaný vinným zo spáchania pomoci k prečinu poručovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 07.07.2009, do výkonu ktorého mu bola započítaná aj doba strávená vo väzbe od 14.07.2006 do 28.11.2006. Ku dňu rozhodovania okresným súdom o návrhu o podmienečné prepustenie mal odsúdený vykonanú časť trestu v trvaní 2 roky 8 mesiacov a 4 dni. Formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u osoby odsúdenej za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ustanovená v písm. b/ § 66 ods. 1 Tr. zákona tak bola splnená.
Podľa názoru okresného súdu materiálne podmienky uvedené v § 66 ods. 1 Tr. zákona pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody boli splnené. Tieto spočívajú v zistení, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinnosti a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z hodnotenia odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorého obsah je podrobne rozvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, vyplýva, že ide o odsúdeného,
ktorý sa riadne a vzorne správa od nástupu do výkonu trestu, plní si svoje pracovné povinnosti ako aj povinnosti vyplývajúce z príkazov a ústavného poriadku a súčasne aj program zaobchádzania a to až do takej miery, že bol na návrh pedagóga preradený s diferenčnej skupiny B do skupiny A. Pri plnení programu zaobchádzania napomáha aj iným odsúdeným z pozície predsedu samosprávy. Počas výkonu trestu bol 6-krát disciplinárne odmenený, z toho 5-krát najvyššou formou a to udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu. Okresný súd správne uzavrel, že odsúdený preukázal polepšenie, ak vzal do úvahy hodnotenie odsúdeného a jeho kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.
Pri posudzovaní ďalšej materiálnej podmienky, že od odsúdeného možno očakávať, že povedie riadny život, je potrebné dať do pozornosti najmä tú skutočnosť, že L. V. je prvýkrát trestaným a jeho predchádzajúci život zodpovedal normám o vedení riadneho života. Tieto zistenia preukazujú, že odsúdený nie je vážne narušeným páchateľom, ale v jeho prípade spáchanie trestného činu možno považovať za ojedinelé vybočenie z rámca bežného správania. To je podkladom pre záver o tom, že s vysokou pravdepodobnosťou u tohto odsúdeného k recidíve nedôjde. Tento záver podporuje aj tá skutočnosť, že odsúdený počas výkonu trestu si pre prípad podmienečného prepustenia z výkonu trestu zaobstaral aj prácu, čo je jedným z predpokladov na vedenie riadneho života.
S poukazom na takéto hodnotenie formálnych a materiálnych podmienok sťažnostný súd uzatvoril, že nápravnovýchovný cieľ u odsúdeného bol dosiahnutý skôr, ako odsúdený vykonal trest v uloženej výmere a výkon zvyšku uloženého trestu tak nie je potrebný, pričom samotná hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody je uňho postačujúca. Rozhodnutie okresného súdu s poukazom na vyššie uvedené preto považuje za vecne správne.
V závere sťažnostný súd k formálnej stránke rozhodnutia dodáva, že ustanovenie § 66 Tr. zákona je hmotnoprávnym ustanovením, v ktorom sú uvedené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súdy prvého stupňa však postupujú podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý upravuje procesné podmienky, za akých možno o podmienečnom prepustení rozhodnúť. Uvedené ustanovenia vzájomne so sebou súvisia, preto správne výrok, ktorým sa rozhoduje o podmienečnom prepustení by mal obsahovať nielen hmotnoprávne ale aj procesnoprávne ustanovenia, o ktoré sa rozhodnutie opiera. V ďalšom je potrebné poukázať na obligatórny obsah výroku uznesenia vymedzený
v § 176 Tr. poriadku. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť presne označiť osobu identifikačnými údajmi tak, aby nebola zamenená s inou osobou ako to upravuje § 163 ods. 2 Tr. poriadku vo vzťahu k rozsudku. V dôsledku identifikácie osoby, ktorej sa rozhodnutie týka a ktorá je uvedená pred samotným výrokom rozhodnutia, sa stáva rozhodnutie zmätočným a neprehľadným. Uznesenia sú rozhodnutia menej formálneho charakteru a preto je postačujúce, ak sa osoba, ktorej sa toto rozhodnutie výslovne týka, identifikuje priamo vo výroku rozhodnutia.
Uvedené zistenia však nemali podstatný vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, preto sťažnostný súd posúdil sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú a postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ju zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.