Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/78/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: nxs 06 s. r. o., IČO: 55 154 557, so sídlom Svätoplukova 8, Bratislava, zastúpený BDO Legal s. r. o., IČO: 51 803 330, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, proti žalovanému: Trade Bridge a.s., IČO: 04 265 629, so sídlom Siemensova 4, Stodůlky, 155 00 Praha 5, Česká republika, zastúpený Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., IČO: 47 157 437, so sídlom Moyzesova 36, Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. -81 zo dňa 21.9.2023, takto

rozhodol:

I: Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. -81 zo dňa 21.9.2023, p o t v r d z u j e .

II: Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV, uznesením č. k. -81 zo dňa 21.9.2023 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým voči žalovanému žiadal uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložných práv k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: Y. J., K.: U.- J., K.: U. Z., ako byt č. X, na X. poschodí bytového domu stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby: Bytový dom, popis stavby: R. X, X/A, X/B, vchod R.Q. X/A, stojaceho na pozemku parc. č. XXX/X, o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu k celku o veľkosti 1/1-ina a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 15050/229222-ín k celku, ktorých vklad bol povolený do katastra nehnuteľností podľa T.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.8.2022 a podľa V-31666/2022 zo dňa 30.9.2022.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť Royal Estate s.r.o., so sídlom Horná 166, Čadca, IČO: 52 956 199 (ďalej len „Royal Estate“) ako záložca, spoločnosť AVANT investiční společnost, a.s., konajúca vlastným menom na účet Česká pole 2016 otevřený podílový fond, so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 275 90 241 (ďalej len „AVANT“ resp. „Česká pole 2016“) ako záložný veriteľ a spoločnosť Selective EMEA Invest a.s., so sídlom Školská 689/20, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, (ďalej len „Selective EMEA Invest“) ako dlžník uzatvorili dňa 21.12.2022 zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“). Vklad záložného práva podľa záložnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený pod T.-XXXXX/ XXXX dňa 15.05.2023. Predmetom záložného práva podľa záložnej zmluvy je byt vo vlastníctve Royal Estate zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava na LV č. XXXX pre X..Ú.. Y. J., K. U. - Y. J., K. U. Z. ako: a) byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu postaveného v U. na I. R., T. R. X/A, súpisné číslo XXX, druh stavby: Bytový dom, popis stavby:

R. X, X/A, X/B, stojaceho na pozemku parc. č. XXX/X, o výmere 894 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu k celku o veľkosti 1/1-ina, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 15050/229222-ín k celku (ďalej len „Záloh“). Záložnou zmluvou bola zabezpečená pohľadávka Česká pole 2016 voči Selective EMEA Invest, ktorá vznikla titulom Smlouvy o rámcovém úvěru zo dňa 21.12.2022 (ďalej len „zmluva o rámcovom úvere“) uzatvorenej medzi Česká pole 2016 ako veriteľom a Selective EMEA Invest ako dlžníkom, a to až do výšky 1.700.000,- Eur. Žalobca ako postupník a Česká pole 2016 ako postupca uzatvorili dňa 10.07.2023 Smlouvu o postoupení pohledávek (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“), na základe ktorej bola pohľadávka Česká pole 2016 voči Selective EMEA Invest, ktorá vznikla titulom zmluvy o rámcovom úvere postúpená žalobcovi. V súlade s zák. č. 89/2012 Sb. (český ) prešlo s postupovanou pohľadávkou aj jej zabezpečenie, t.j. záložným veriteľom zo záložnej zmluvy sa stal žalobca. Podľa časti C: Ťarchy LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: Y. J., K.: U.- J., K.: U. Z., je ďalej zapísané:

- Vlastník poradové číslo XX: Záložné právo v prospech: Trade Bridge a.s. Praha, IČO 04265629, na byt X/Xp. R. X/A podľa T.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.8.2022, - Vlastník poradové číslo XX: Záložné právo v prospech: Trade Bridge a.s. Praha, IČO 04265629, na byt X/Xp. R. X/A podľa T.-XXXXX/XXXX zo dňa 30.9.2022 (ďalej spolu len „Záložné práva Trade Bridge“). Podľa LV č. XXXX pre X.. Ú.. Y. J. v časti vlastníka pod poradovým číslom XX sú zapísané nasledovné poznámky: I. Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva záložného veriteľa (T.-XXXXX/XXXX), k nehnuteľnosti: byt č. X/X.R.., T.: R. X/A, R.-XXXX/XXXX. II. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na byt č. X na X.R..,T. R. X/ A, v prospech záložného veriteľa Trade Bridge a.s. (IČO 04265629), R.-XXXX/XXXX. III. Oznámenie o konaní dražby, dražobník: Aukčná spoločnosť, s.r.o. (IČO 46141341) na nehnuteľnosť: byt X/Xp. R. X/A v zmysle , podľa oznámenia č. XXX/XXXX zo dňa 17.7.2023, R.-XXXX/XXXX. Záložné práva Trade Bridge sú prednostnými záložnými právami pred záložným právom žalobcu. Dňa 24.07.2023 bolo v notárskom centrálnom registri dražieb zverejnené oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, ktorú vykonáva ako dražobník spoločnosť AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., Kopčianska 10, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 141 341 (ďalej len „Dražobník“), na návrh navrhovateľa dražby Trade Bridge a.s., Siemensova 2717/4, Stodůlky, Praha 5 15500, Česká republika, IČO: 04 265 629 (ďalej len „dražba“). Navrhovateľom dražby je žalovaný. Predmetom dražby má byť záloh. Z oznámenia o dražbe a LV č. XXXX pre X..Ú.. Y.É. J. je zrejmé, že dražba je spôsobom výkonu záložného práva záložného veriteľa - žalovaného, ktoré je zapísané na LV č. XXXX pod T.-XXXXX/XXXX G. T.-XXXXX/ XXXX. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný začal s výkonom záložných práv Trade Bridge. Podľa oznámenia o dražbe č. XXX/XXXX sa prvé kolo dražby malo uskutočniť dňa 25.08.2023, pričom podľa vedomostí žalobcu, k vydraženiu zálohu nedošlo. Žalobca listom zo dňa 25.08.2023 v súlade s oznámil žalovanému, že nechce, aby výkonom záložných práv Trade Bridge došlo k zániku jeho záložného práva podľa záložnej zmluvy, a že má záujem splniť pohľadávky, na ktorých uspokojenie sa začal výkon záložného práva, a zároveň požiadal o čo najskoršie zaslanie podrobných informácií o osobe dlžníka a vyčíslenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom zapísaným na LV č. XXXX pre X..Ú.. Y. J. ako: Vlastník poradové číslo XX: Záložné právo v prospech: Trade Bridge a.s. Praha, IČO 04265629, na byt X/Xp. R. X/A podľa T.-XXXXX/XXXX zo dňa 17.8.2022, a pohľadávky zabezpečenej záložným právom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Y. J. ako: Vlastník poradové číslo XX: Záložné právo v prospech: Trade Bridge a.s. Praha, IČO 04265629, na byt X/Xp. R. X/A podľa T.-XXXXX/XXXX zo dňa 30.9.2022. Na žiadosť žalobcu zo dňa 25.08.2023 žalovaný do dnešného dňa žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že: záložné práva Trade Bridge sú vykonávané, žalobca chce splniť záväzky záložného dlžníka voči žalovanému, ktoré sú zabezpečené záložnými právami Trade Bridge, žalobca listom zo dňa 25.08.2023 požiadal žalovaného o informácie potrebné na splnenie záväzkov záložného dlžníka voči žalovanému, ktoré sú zabezpečené záložnými právami Trade Bridge, žalobca má v zmysle nesporné právo uspokojiť záväzky záložného dlžníka voči žalovanému, ktoré sú zabezpečené záložnými právami Trade Bridge, a žalovaný nie je oprávnený odmietnuť ich splnenie, žalovaný v rozpore so svojimi povinnosťami podľa potrebné informácie neposkytol a na list zo dňa 25.08.2023 nijako nereagoval, čím hrozí, že ďalším pokračovaním výkonu záložných práv

Trade Bridge dôjde k zrealizovaniu výkonu záložných práv Trade Bridge (úspešným vydražením zálohu), čím dôjde k nezvratnému porušeniu práv žalobcu podľa , k nemožnosti splnenia záväzkov záložného dlžníka voči žalovanému, ktoré sú zabezpečené záložnými právami Trade Bridge, a v neposlednom rade zanikne aj záložné právo zriadené v prospech žalobcu, zapísané na LV č. XXXX pre X..Ú.. Y. J. ( ).

4. Žalobca za účelom preukázania (osvedčenia) skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k tomuto návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 21.12.2022, Smlouvu o postoupení pohledávek zo dňa 10.07.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre X..Ú.. Y. J., oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, výtlačok stránky dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o. a list zo dňa 25.08.2023 - žiadosť o vyčíslenie pohľadávky, a doručenku k tomuto listu.

5. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia , , , písmeno d/, , , , (ďalej aj ), podľa ustanovenia , . Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Zdôraznil, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie zákonných ustanovení obsah výroku nesmie porušovať žiadne zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných . Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí žalobca v návrhu preukázať, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami. Tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, ktorá je potrebná v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami spôsobom, ktorým sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania. Ďalej argumentoval, že ktorýkoľvek zo záložných veriteľov môže po začatí výkonu záložného práva splniť za dlžníka pohľadávku, na uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže odmietnuť splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom. Splnením pohľadávky za dlžníka nadobúda záložný veriteľ, ktorý splnil pohľadávku, aj všetky práva záložného veriteľa, ktorý začal s výkonom záložného práva vrátane jeho poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Dobrovoľná dražba je jedným zo spôsobov výkonu záložného práva a predstavuje riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa. Obava žalobcu z výkonu záložného práva k predmetnému zálohu prednostným záložným veriteľom vznikla už podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou zo dňa 21.12.2022 a žalobca musel byť pri jej podpise uzrozumený aj s možnosťou, že realizácia záložného práva môže v budúcnosti nastať práve prednostným záložným veriteľom. Z dikcie ustanovenia jednoznačne vyplýva, že na zmenu poradia záložných práv po začatí výkonu záložného práva je nevyhnuté, aby iný záložný veriteľ splnil za dlžníka pohľadávku záložnému veriteľovi, ktorý začal výkon záložného práva. Na prechod práv a poradia spojeného s uspokojovanou pohľadávkou je potrebné splniť za dlžníka jeho pohľadávku veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo, čo žalobca v danom prípade súdu nijak nepreukázal, len uviedol, že sa voči žalovanému domáha informácii o výške jeho pohľadávky voči dlžníkovi a o dlžníkovi samotnom, táto skutočnosť však nie je postačujúca na naplnenie sankcie vyplývajúcej z , a to, že vykonávajúci záložný veriteľ nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť. Nakoľko žalobca žalovanému neuhradil

pohľadávku na uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva, ktorého zdržania sa žalobca domáha, neprešla na žalovaného nemožnosť odmietnutia tohto plnenia.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanej veci žalobca nijakým spôsobom neosvedčil bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť nielen osvedčené, ale musí ísť o potrebu naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, k čomu by týmto neodkladným opatrením došlo. Samotné neisté postavenie žalobcu, ktorého si musel byť vedomý pri vstupe do záväzkového vzťahu nemôže byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva svoje prednostné záložné právo dražbou a žalobca sa voči nemu domáha vyčíslenia jeho pohľadávky voči dlžníkovi za tvrdeným účelom jej uspokojenia, sama o sebe neosvedčuje bezprostrednú hrozbu či už škody alebo potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže zohľadňovať len samotné subjektívne obavy žalobcu o možnom vzniku ujmy, o ktorej navyše si žalobca mohol a mal byť vedomý pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07.2023. Súd prvej inštancie uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie označených zákonných ustanovení obsah výroku nesmie porušovať žiadne zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi), čo by podľa názoru súdu v prípade vydania požadovaného opatrenia znamenalo nedôvodný zásah do zákonných práv žalovaného vykonávať svoje práva v zmysle zákona. Preto po vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s priloženými listinným dôkazmi, súd prvej inštancie uzavrel, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dražbou zálohu, v dôsledku čoho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.08.2023 zamietol. Na záver ešte predniesol, že úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva žalobca žiadal bez časového ohraničenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Poukázal na to, že žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

7. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu je právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nelogické a neprihliada na zásadné právne skutočnosti. Žalobca súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že na prechod práv a poradia záložného práva je potrebné splniť za dlžníka pohľadávku veriteľovi, namieta však, že nemá možnosť preukázať splnenie zabezpečených pohľadávok, nakoľko nemá žiadnu vedomosť o tom, voči komu pohľadávky smerujú, o výške pohľadávok záložného veriteľa, a ako má tieto pohľadávky splniť za dlžníka (číslo účtu resp. iné platobné údaje). K oznámeniu týchto údajov smerovala jeho výzva žalovanému zo dňa 25.08.2023, ktorú žalovaný prevzal dňa 30.08.2023, a na ktorú doposiaľ nereagoval žiadnym spôsobom. Žalobca argumentuje, že v danom prípade nemá možnosť zistiť aktuálnu výšku pohľadávky žiadnym právom dovoleným spôsobom. Po dopytoch žalobcu na dražobníka - AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. tento ukončil poskytovanie služieb v prospech žalovaného. Žalovaný naďalej vyvíja aktivitu smerujúcu k vykonaniu záložných práv viaznucich na zálohu a aktuálne záložné právo vykonáva prostredníctvom spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Košice, Slovenská republika, IČO: 36 764 281, čo vyplýva z oznámenia o dražbe zo dňa 25.09.2023. Ak teda žalobca nevie výšku pohľadávky, platobné údaje ale aj to, kto má byť osobou dlžníka, nemá akúkoľvek možnosť pohľadávku veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo uhradiť za dlžníka. Žalobca preto namieta, že ak teda súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nemal osvedčiť uhradenie pohľadávky veriteľa (žalovaného), logicky tak ani vykonať nemohol, nakoľko nevie „koľko a kam“ má uhradiť. Do možností žalobcu pritom ani nepatrí využitie solúčnej úschovy podľa , nakoľko nemá najmenšiu predstavu o tom, akú výšku má zabezpečovaná pohľadávka. Podľa žalobcu súd prvej inštancie došiel k nesprávnemu právnemu záveru, že na to, aby mohol nariadiť neodkladné opatrenie je potrebné osvedčiť, že žalobca v súlade s uhradil veriteľovu pohľadávku namiesto dlžníka. K ohrozeniu tohto práva dochádza už v prípade, ak veriteľ (žalovaný) odmieta v poradí neskoršiemu záložnému veriteľovi (žalobca) oznámiť prinajmenšom výšku pohľadávky, ktorú má za dlžníka uhradiť. V praxi by bez súčinnosti záložného veriteľa nemohol žiaden iný veriteľ uhradiť pohľadávku, o ktorej

nemá žiadne informácie. Výkladom, ktorý aplikoval dochádza k popretiu účelu ustanovenia , a v zásade k jeho formálnemu výkladu bez prihliadnutia na logické kroky, ktoré je potrebné vykonať pre to, aby veriteľ mohol uhradiť pohľadávku za dlžníka záložného veriteľa v skoršom poradí. Ak by totiž žalobca poznal výšku pohľadávky, platobné údaje a rovnako osobu dlžníka, nebol by jediný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má možnosť vykonať úhradu pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi a vykonaním úhrady by naňho prešli práva záložného veriteľa v skoršom poradí. Navyše práva veriteľa, ktorý začal s výkonom záložného práva, a ktorého pohľadávka bola splnená iným veriteľom prechádzajú na tohto veriteľa. Ak by nastala taká situácia, že žalobca splní pohľadávku žalovaného voči jeho dlžníkovi, nebol by predsa potrebný žiaden zásah súdu, a práva žalovaného by ipso facto prešli na žalobcu. Žalobca tvrdí, že za danej situácie nemá akúkoľvek možnosť splniť pohľadávku, ktorej neplnenie dlžníkom je príčinou výkonu záložných práv zriadených v prospech žalovaného. Týmto súd prvej inštancie podľa žalobcu zlyhal a neposkytol ochranu výkonu práva žalobcu podľa . Bez súčinnosti žalovaného žalobca nemá možnosť získať informácie potrebné k splneniu záväzku dlžníka žalovaného. Pritom výkonom záložného práva žalovaného je priamo ohrozené právo žalobcu podľa . Potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu pritom nepochybne vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, a dňa 25.08.2023 sa uskutočnilo prvé kolo dražby, ktoré bolo neúspešné. Žalovaný aj naďalej pokračuje vo výkone záložného práva, doposiaľ žiadne nevyhnutné informácie pre splnenie pohľadávky žalovaného žalobcovi neoznámil a najbližšie kolo dražby zálohu sa uskutoční dňa 27.10.2023. Momentálne teda vzhľadom na skutočností osvedčené žalobcom pretrváva potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, keď ohrozenie práva žalobcu naďalej trvá. Pokiaľ ide o ujmu (obmedzenie), ktorú by žalovaný nariadením neodkladného opatrenia utrpel, žalobca je toho názoru, že táto je minimálna, nakoľko potreba úpravy pomerov pominie, ak žalovaný doručí žalobcovi vyčíslenie pohľadávok, pre ktoré začal s výkonom záložného práva. Preto žalobca argumentuje, že v nadväznosti na bod 29. odôvodnenia uznesenia je možné konštatovať, že časové ohraničenie neodkladného opatrenia by spočívalo v akceptácii výzvy žalobcu a oznámenie požadovaných údajov žalovaným, kedy by sa neodkladné opatrenia stalo irelevantným. Je pritom bez právnej relevancie, že obava žalobcu z výkonu záložného práva k predmetnému zálohu mala vzniknúť už podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá (pohľadávka) bola zabezpečená záložnou zmluvou zo dňa 21.12.2022 a žalobca mal byť pri jej podpise uzrozumený aj s možnosťou realizácie záložného práva prednostným veriteľom. O týchto skutočnostiach bol samozrejme žalobca uzrozumený, avšak dôvod na úpravu pomerov medzi stranami sporu nespočíva v možnosti začať výkon záložného práva, ale v nemožnosti žalobcu vykonať právo, ktoré mu v zmysle patrí. V tomto smere sa žalobca oprávnene spoliehal na možnosť výkonu práva podľa . Žalobca uviedol aj to, že pred podpisom záložnej zmluvy zo dňa 21.12.2022, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo žalobcu, záložca vo vzťahu k žalovanému (Royal Estate s.r.o.) a dlžník (Selective EMEA Invest a.s.) vyhlásili, že k výkonu záložného práva žalovaného k zálohu (bytu) nikdy nepríde a zároveň, že bezodkladne podniknú akékoľvek a všetky právne kroky, ktoré možno od nich spravodlivo požadovať, smerujúce k nevykonaniu záložného práva na záloh v prospech žalovaného a zároveň smerujúce k bezodkladnému výmazu akýchkoľvek a všetkých záložných práv, ktoré sú zriadené v prospech žalovaného. Na osvedčenie tejto skutočnosti žalobca predložil vyhlásenie zo dňa 14.12.2022, ktorý mal dodatočne zabezpečiť od pôvodného veriteľa (AVANT investiční společnost, a.s., konajúca vlastným menom na účet Česká pole 2016 otevřený podílový fond), a ktoré požadoval pôvodný veriteľ od dlžníka pri poskytovaní úveru. Žalobca nadobudol podozrenie, že samotné uzatvorenie zmluvy o rámcovom úvere zo dňa 21.12.2022 mohlo nastať za naplnenia skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Výsledným stavom však je, že aj keď umožňuje žalobcovi vyplatiť pohľadávku žalovaného voči jeho dlžníkom, pre ktorých nesplnenie začal s výkonom záložného práva, reálne pre nečinnosť žalovaného k výkonu takého práva nemôže objektívne dôjsť. Na základe uvedeného žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby predmetné uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že v čase, keď žalobca uzavrel so spol. AVANT investiční společnost, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4, IČ: 27590241 (ďalej len „AVANT investiční společnost“) smlouvu o postoupení pohledávek (zmluva uzavretá dňa 10.07.2023), na základe ktorej žalobca vstúpil do právneho postavenia spol. AVANT investiční společnost ako záložného veriteľa zo záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré je vedené ako tretie v poradí po

prednostných záložných právach, bola na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom sú nehnuteľnosti evidované, uvedená poznámka o začatí výkonu záložného práva T.-XXXXX/XXXX žalovaným v nasledovnom znení „Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva záložného veriteľa (T.), k nehnuteľnosti: byt č. X/X.R.., T.: R.Í. X/A, R.-XXXX/XXXX“ (ďalej len „Poznámka o začatí výkonu “). Predmetná poznámka o začatí výkonu záložného práva bola na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná už dňa 08.12.2022, t. j. dokonca pred uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva medzi spol. spol. AVANT investiční společnost ako záložným veriteľom a spol. Royal Estate s.r.o., so sídlom Horná 116, Čadca 022 01, IČO: 52 956 199 ako záložcom a spol. Selective EMEA Invest, a.s., so sídlom Školská 689/20, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 10734261 ako dlžníkom (zmluva uzavretá dňa 21.12.2022), na základe ktorej bolo na list vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam zapísané ako tretie v poradí záložné právo v prospech spol. AVANT investiční společnost (v súčasnosti v prospech žalobcu). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že tak ako spol. AVANT investiční společnost pri zriadení záložného práva ako aj žalobca pri uzavretí Smlouvy o postoupení pohledávek dňa 10.07.2023, ktorá je zabezpečená Záložným právom si museli byť vedomí toho, že žalovaný začal s výkonom prednostných záložných práv. Výkon prednostných záložných práv zo strany žalovaného tak nepredstavuje žiadnu novú skutočnosť, o ktorej by žalobca v čase uzavretia Smlouvy o postoupení pohledávek dňa 10.07.2023 nevedel. Preto žalovaný považuje za správne stanovisko súdu prvej inštancie, že žalobca musel byť pri uzavretí Smlouvy o postoupení pohledávek dňa 10.07.2023 uzrozumený aj s možnosťou, že realizácia Prednostných záložných práv môže v budúcnosti nastať práve žalovaným ako prednostným záložným veriteľom, teda vedomý si svojho neistého postavenia. Žalovaný argumentuje, že napriek uvedenému sa žalobca slobodne rozhodol uzavrieť Smlouvu o postoupení pohledávek dňa 10.07.2023 a preto je nedôvodné, aby sa teraz pri nezmenených podmienkach dovolával bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Za nedôvodné považuje žalovaný tiež návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia na neurčitý čas. Uvedeným by došlo k trvalej úprave pomerov medzi sporovými stranami, čím by bol žalovaný nepochybne nedôvodne dotknutý na svojich práva. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svoj návrh v tejto časti nezmenil ani potom, ako ho na uvedené upozornil v rámci uznesenia súd prvej inštancie a v rámci odvolania navrhuje rovnako nariadiť neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia. Uvedené podľa žalovaného svedčí o tom, že žalobcovi v skutočnosti ide o trvalé a nie o dočasné obmedzenie žalovaného na jeho právach ako záložného veriteľa z titulu prednostných záložných práv. Vo vzťahu k písomnému vyhláseniu záložného dlžníka a záložcu zo dňa 21.12.2022, ktoré žalobca predložil v rámci odvolania a v zmysle ktorého predmetné osoby vyhlásili, že „...k výkonu záložného práva žalovaného k zálohu (bytu) nikdy nepríde a zároveň, že bezodkladne podniknú akékoľvek právne kroky, ktoré možno od nich spravodlivo požadovať, smerujúce k nevykonaniu záložného práva na záloh v prospech žalovaného a zároveň smerujúce k bezodkladnému výmazu akýchkoľvek a všetkých záložných práv, ktoré sú zriadené v prospech žalovaného...“ žalovaný uviedol, že ho považuje v celom rozsahu za bezpredmetné, pretože sa žiadnym spôsobom nemôže dotknúť práv žalovaného. Ani záložný dlžník a ani záložca neboli akokoľvek oprávnený konať v mene a na účet žalovaného a vo svojej podstate tak ani nekonali. K prípadnej zmene poriadia záložných práv mohlo v zmysle ust. dôjsť iba na základe dohody záložných veriteľov. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd na predmetné písomné vyhlásenie pri rozhodovaní neprihliadal. Žalovaný sa stotožnil aj so stanoviskom súdu prvej inštancie o tom, že „skutočnosť, že žalovaný vykonáva svoje prednostné záložné právo dražbou a žalobca sa voči nemu domáha vyčíslenia jeho pohľadávky voči dlžníkovi za tvrdeným účelom jej uspokojenia, sama o sebe neosvedčuje bezprostrednú hrozbu či už škody alebo potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami“. Prvoinštančný súd podľa žalovaného správne poukázal na to, že žalobca iba tvrdí, že účelom vyčíslenia pohľadávky žalovaného je jej uspokojenie. Svoj skutočný a vážny úmysel uspokojiť pohľadávky žalovaného, ktoré sú zabezpečené prednostnými záložnými právami podľa názoru žalovaného žalobca vôbec neosvedčil. Je potrebné vziať do úvahy to, že žalobca vznikol iba dňa 05.01.2023, má minimálne základné imanie vo výške 5.000 Eur a v registri účtovných závierok doposiaľ nemá zverejnený žiadny záznam. Napriek tomu žalobca tvrdí, že chce uspokojiť pohľadávky žalovaného, ktoré sú zabezpečené prednostnými záložnými právami, pričom iba dlžná istina predstavuje sumu vo výške 1.400.000 Eur. Popri tom má žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške cca. 586.000 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške cca. 72.000 Eur. Na základe uvedeného považuje žalovaný za veľmi nepravdepodobné, že žalobca je reálne schopný uspokojiť predmetné pohľadávky žalovaného. Podľa žalovaného skutočnou vôľou žalobcu nie je uspokojenie pohľadávok žalovaného, ktoré sú zabezpečené prednostnými záložnými právami, ale snaha získať zmluvnú dokumentáciu vzťahujúcu sa k pohľadávkam a trvalo zabrániť žalobcovi vo výkone prednostných záložných práv. Uvedené odôvodnil žalovaný tým, že žalobca ako veriteľ z pohľadávky z úveru a ako záložný veriteľ zo

záložnej zmluvy a záložného práva je personálne prepojený so Selective EMEA Invest ako dlžníkom z pohľadávky z úveru, prostredníctvom osoby Z.. R. Y., bytom D. XXXX/XX, U., ktorý je konateľom žalobcu; a väčšinovým spoločníkom spol. PAST Holding, s. r. o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 51 051 648, ktorá je jediným spoločníkom žalobcu; predsedom predstavenstva v spol. DSC, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 35 811 790, ktorej 95% akcionárom je práve Selective EMEA Invest. Žalovaný poukázal na to, že k uzavretiu záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje pohľadávku z úveru, došlo v čase, kedy jediným spoločníkom záložcu (spol. Royal Estate) bol práve dlžník (spol. Selective EMEA Invest) a nie žalovaný a tiež konateľom záložcu (spol. Royal Estate) bol p. J. R., U. X. XXXX/XX, Ž. ako osoba vymenovaná spol. Selective EMEA Invest. Stalo sa tak na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 24.09.2021 medzi spol. Selective EMEA Invest a žalovaným (ďalej len „ZoZPVP“). ZoZPVP podpísal za obe zmluvné strany U. E., U. R. XXX/X, U., Q.. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase štatutárom oboch zmluvných strán (spol. Selective EMEA Invest a žalovaného), s oprávnením konať samostatne. Navyše U. E. je aj v súčasnosti zapísaný v evidenci skutočných majitelov aj ako skutočný majiteľ Selective EMEA Invest. ZoZPVP uzavrel U. E. bez súhlasu a vedomia valného zhromaždenia, resp. akcionárov Trade Bridge. Zo ZoZPVP vyplýva, že dôvodom pre jej uzavretie bolo poskytnutie zabezpečenia pre pohľadávky U. E. voči Trade Bridge, ktoré mali vyplývať zo zmluvy o výkone funkcie predsedu predstavenstva (Smlouva o výkonu funkcie předsedy představenstva) zo dňa 18.11.2019 (ďalej len „pohľadávky U. E.“). Ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej boli Pohľadávky U. E. zabezpečené bola stanovená suma 1.500.000 Eur. Pohľadávky U. E. považoval Trade Bridge za sporné. Potom, ako sa akcionári Trade Bridge dozvedeli o prevode Obchodného podielu z Trade Bridge na Selective EMEA Invest na základe ZoZPVP ako aj o existencii samotnej ZoZPVP, prebiehali rokovania s U. E., výsledkom ktorých bolo, že ZoZPVP bola ukončená a dňa 24.03.2023 nadobudol Trade Bridge späť obchodný podiel a stal sa tak opäť jediným spoločníkom Royal Estate. Potom ako Trade Bridge nadobudol späť od Selective EMEA Invest obchodný podiel v Royal Estate a stal sa tak opäť jediným spoločníkom v Royal Estate, bolo na LV č. XXXX zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam. Žalovaný zdôraznil, že Trade Bridge nebol zo strany Selective EMEA Invest a ani dočasného konateľa p. J. R. pri spätnom nadobudnutí obchodného podielu v záložcovi (spol. Royal Estate) informovaný o zriadení záložného práva a o tom sa dozvedel až po jeho vzniku, t.j. po zápise záložného práva do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. V súlade s čl. 5.2 ZoZPVP Selective EMEA Invest bola počas trvania ZoZPVP povinná vykonávať výkon práv spoločníka viažucich sa k Obchodnému podielu s náležitou starostlivosťou. V súlade s čl. 5.3 ZoZPVP Selective EMEA Invest nebola oprávnená právo k obchodnému podielu previesť ďalej na inú osobu a ani ho inak zaťažiť v prospech tretej osoby. V súlade s čl. 6 ZoZPVP zabezpečovací prevod bol zriadený dočasne, a to do riadneho a úplného uspokojenia zabezpečovaných pohľadávok s tým, že riadnym, včasným a úplným uspokojením zabezpečených pohľadávok prechádza vlastnícke právo k obchodnému podielu v Royal Estate späť na Trade Bridge. Nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo predstavujú jediný majetok významnejšej spoločenskej hodnoty Royal Estate. Žalovaný má za to, že J. R., ako dočasný konateľ Royal Estate vymenovaný do funkcie konateľa Royal Estate jej dočasným spoločníkom Selective EMEA Invest, t. j. z vôle U. E.D., bol v súlade s ust. povinný vykonávať svoju funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a bez toho, aby pred záujmami spoločnosti uprednostňoval svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb. J. R., ako dočasný konateľ Royal Estate si musel byť vedomý dočasnosti postavenia Selective EMEA Invest ako jediného spoločníka Royal Estate, ktoré zanikne uspokojením zabezpečených pohľadávok špecifikovaných v ZoZPVP, resp. iným zánikom ZoZPVP; a povinnosti Selective EMEA Invest vrátiť obchodný podiel spolu s tým, čo k nemu pribudlo. Žalovaný poukázal na to, že z ust. vyplýva, že pri vrátení veci v držbe veriteľa (t.j. obchodného podielu) sa počíta s tým, že k predmetnej veci (t.j. k Obchodnému podielu) niečo pribudne a nie naopak. Napriek uvedenému J. R. dňa 21.12.2022 za Royal Estate uzavrel záložnú zmluvu, na základe ktorej, za účelom zabezpečenia úveru poskytovaného AVANT investiční společnost v prospech Selective EMEA Invest, zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam. Uzavretie záložnej zmluvy a zriadenie Záložného práva na jej základe nemalo akýkoľvek ekonomický a hospodársky význam a logické odôvodnenie pre Royal Estate. Navyše, skutočnosť, že k zriadeniu záložného práva, t.j. k zápisu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností došlo až potom, ako obchodný podiel nadobudol žalobca, hodnotí žalovaný ako špekulatívnu, s cieľom zatajenia tejto skutočnosti pri vrátení obchodného podielu žalobcovi. J. R. ako konateľ záložcu (spol. Royal Estate) podľa žalovaného opomenul zabezpečovací a dočasný charakter ZoZPVP, keď účelom predmetnej zmluvy nebolo, aby sa Selective EMEA Invest stala natrvalo jediným spoločníkom Royal Estate, ale aby bolo zabezpečené riadne a včasné splnenie pohľadávok špecifikovaných v ZoZPVP. V zmysle ZoZPVP Selective EMEA

Invest ani nemohla priamo nadobudnúť obchodný podiel v Royal Estate, ale tento mal byť za splnenia podmienok uvedených v čl. 7 ZoZPVP speňažený formou dražby podľa ZoDD alebo podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo priamym predajom. Preto je podľa žalovaného neodôvodnené, nezmyselné a špekulatívne, aby mal žalovaný po zániku ZoZPVP nadobudnúť obchodný podiel v Royal Estate, ktorá má bez akéhokoľvek rozumného a spravodlivého dôvodu zodpovedať za záväzky Selective EMEA Invest až do výšky 1.600.000 Eur svojimi nehnuteľnosťami, ktoré predstavujú jediný majetok významnejšej spoločenskej hodnoty záložcu (spol. Royal Estate). Prípadný výkon záložného práva a následné uspokojenie zabezpečených pohľadávok z výťažku zo speňaženia zálohu (Nehnuteľností), by malo vplyv na práva žalovaného ako jediného spoločníka spol. Royal Estate plynúce z obchodného podielu, a to na právo na podiel na zisku, resp. právo na vyrovnací podiel a toto by rovnako ovplyvnilo aj hodnotu obchodného podielu. Uvedené je podľa žalovaného v rozpore s podstatou inštitútu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, keď po úhrade zabezpečených pohľadávok je zabezpečený veriteľ povinný vydať dlžníkovi predmet zabezpečenia, vrátane prírastkov, ak nebolo dohodnuté inak (v tomto prípade nebolo dohodnuté inak). V rozpore s uvedeným, žalovaný (spol. Trade Bridge) po zániku ZoZPVP nadobudol obchodný podiel v záložcovi (spol. Royal Estate) v stave keď bola podpísaná záložná zmluva zaťažujúca nehnuteľnosti, t.j. v čase keď bolo zriadené záložné právo na základe ZoZPVP. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. , keď je v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptované a považované za poctivé a slušné konanie. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím najmä na konkrétne okolnosti konania účastníka právneho vzťahu v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Žalovaný argumentuje, že súdna prax rozlišuje dva hlavné dôvody, pre ktoré môže byť právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to keď sa právnym úkonom sledujú nemravné ciele; alebo má právny úkon nemravné dôsledky. Žalovaný má za to, že uzavretie záložnej zmluvy spĺňa dôvody neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi podľa čl. 31.1 aj 31.2, keď sa záložnou zmluvou sledujú nemravné ciele, resp. keď má nemravné dôsledky. To, že uzavretie záložnej zmluvy má nemravné ciele odôvodňuje žalovaný tým, že k uzavretiu záložnej zmluvy došlo výlučne z toho dôvodu, že U. E. ako skutočný majiteľ Selective EMEA Invest sa snažil zabezpečiť ďalší spôsob uspokojenia pohľadávok U. E. a to tak, že bude čerpať úver od AVANT investiční společnost a ako spôsob zabezpečenia poskytne prostredníctvom svojho nepriameho vplyvu na Royal Estate zabezpečenie prostredníctvom nehnuteľností. V prípade, ak by Selective EMEA Invest nesplácala riadne pohľadávky z úveru, tieto by boli uspokojené z výťažku z predaja nehnuteľností. Výťažok z predaja nehnuteľností v rámci výkonu záložného práva by na jednej strane znamenal pre Selective EMEA Invest obohatenie na úkor Royal Estate a jeho jediného spoločníka (Trade Bridge) a na druhej strane zníženie obchodného majetku Royal Trade, resp. uvedené by malo vplyv na práva jediného spoločníka plynúce z obchodného podielu, a to na právo na podiel na zisku, resp. právo na vyrovnací podiel, resp. uvedené by ovplyvnilo hodnotu obchodného podielu. Inak povedané Selective EMEA Invest by si týmto spôsobom uspokojil čiastočne pohľadávky U. E., ktoré Trade Bridge považoval za sporné a pre zabezpečenie ktorých U. E. ako štatutár Trade Bridge a Royal Estate uzavrel ZoZPVP. Nemožno podľa žalovaného ani opomenúť regresný nárok Royal Estate ako záložcu voči Selective EMEA Invest po uspokojení pohľadávok U. E.D. z výťažku z predaja nehnuteľností, ale ťažko možno predpokladať, že Selective EMEA Invest bude mať v čase keď nebude schopný splácať úver a bude uskutočnený výkon záložného práva, majetok, z ktorého by sa Royal Estate mohol reálne uspokojiť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca ako veriteľ z pohľadávky z úveru a ako záložný veriteľ zo záložnej zmluvy a záložného práva je personálne prepojený so Selective EMEA Invest ako dlžníkom z pohľadávky z úveru, prostredníctvom osoby Z.. R. Y., U. D. XXXX/XX, U.. Na základe tohoto personálneho prepojenia je možné podľa žalovaného dôvodne predpokladať, že žalovaný nadobudol pohľadávku z úveru účelovo, a to aby bola táto uspokojená práve z nehnuteľností a nie z majetku Selective EMEA Invest alebo z majetku U. E.. Týmto spôsobom tak Selective EMEA Invest dosiahne v konečnom dôsledku plnenie, ktoré zodpovedá pohľadávkam U. E.. Žalovaný ďalej argumentuje, že napriek charakteru dočasnosti ZoZPVP, J. R. ako konateľ Royal Estate uzavrel záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia pohľadávok AVANT investiční společnost voči Selective EMEA Invest záložným právom. Selective EMEA Invest ako dočasný jediný spoločník Royal Estate získal na úkor Royal Estate a žalobcu možnosť čerpania úveru až do výšky 1.600.000 Eur od AVANT investiční společnost, keď splnenie pohľadávok AVANT investiční společnost voči Selective EMEA Invest je zabezpečené

nehnuteľnosťami, ktoré predstavujú jediný majetok Royal Estate významnejšej spoločenskej hodnoty. Z informácií, ktoré sú dostupné žalovanému vyplýva, že Selective EMEA Invest čerpala úver do výšky 1.525.415 Eur. V prípade riadneho neplnenia pohľadávky z úveru zabezpečenej záložným právom bude žalobca v zmysle čl. 5.1 záložnej zmluvy oprávnený sa uspokojiť z výťažku z predaja nehnuteľností: v rámci dobrovoľnej dražby v zmysle ZoDD alebo podľa Exekučného poriadku; alebo priamym predajom. Žalovaný sa svojim návrhom domáha, aby súd na základe neodkladného opatrenia trvalo upravil pomery medzi žalobcom a žalovaným tak, že uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu prednostných záložných práv k nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného je podľa žalovaného nesporné to, že žalovaný z dôvodu svojho postavenia ako záložného veriteľa na základe záložnej zmluvy začal s uskutočňovaním právnych krokov smerujúcich k tomu, aby zabránil žalobcovi uspokojiť svoje pohľadávky zabezpečené prednostnými záložnými právami a naopak, aby si zachoval možnosť v zmysle čl. 5.1záložnej zmluvy uspokojiť sa predajom nehnuteľností niektorým z tam uvedených spôsobov, vrátane priameho predaja. To, že žalovaný je na základe čl. 5.1 písm. c) záložnej zmluvy oprávnený sa uspokojiť priamym predajom nehnuteľností bez toho, aby bol pri realizácií predaja viazaný akýmkoľvek právnym predpisom, zvyšuje hroziace nebezpečenstvo v tom, že nehnuteľnosti budú prevedené z majetku Royal Estate, hoci aj účelovo bez akéhokoľvek protiplnenia pre ich súčasného vlastníka Royal Estate a teda veľmi rýchlo a jednoducho zmenia vlastníka. V dôsledku vyššie uvedeného tak Royal Estate príde o svoj jediný majetok významnejšej spoločenskej hodnoty, čo by malo tiež vplyv na práva žalovaného ako jediného spoločníka záložcu (spol. Royal Estate) plynúce z obchodného podielu, a to na právo na podiel na zisku, resp. právo na vyrovnací podiel a toto by rovnako ovplyvnilo aj hodnotu obchodného podielu. Uvedené je podľa žalovaného v rozpore s podstatou inštitútu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, keď po úhrade zabezpečených pohľadávok je zabezpečený veriteľ povinný vydať dlžníkovi predmet zabezpečenia, vrátane prírastkov, ak nebolo dohodnuté inak (v tomto prípade nebolo dohodnuté inak). Na základe vyššie uvedeného žalovaný sumarizuje, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom nakoľko sa prieči dobrým mravom v zmysle ust. ; žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu; skutočnou vôľou žalobcu nie je ním tvrdený úmysel v uspokojení pohľadávok žalovaného, ktoré sú zabezpečené prednostnými záložnými právami, ale snaha získať zmluvnú dokumentáciu vzťahujúcu sa k pohľadávkam žalovaného voči spol. Royal Estate, ktoré sú zabezpečené prednostnými záložnými právami a trvalo zabrániť žalobcovi vo výkone prednostných záložných práv. Vo vzťahu k odôvodneniu samotného odvolania, v rámci ktorého žalobca výslovne uviedol, že „...Ak by totiž žalobca poznal výšku pohľadávky, platobné údaje a rovnako osobu dlžníka, nebol by jediný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko má možnosť vykonať úhradu pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi a vykonaním úhrady by naňho prešli práva záložného veriteľa v skoršom poradí...“ žalovaný predniesol, že dňa 02.11.2023 oznámil žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu totožnosť dlžníka a rovnako mu uviedol výšku pohľadávok zabezpečených prednostnými záložnými právami, spolu s číslom bankového účtu žalovaného, na ktoré môže žalobca kedykoľvek predmetné pohľadávky splniť. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu rovnako navrhol vzájomné stretnutie so žalobcom, na ktorom je ochotný sprístupniť žalobcovi na nahliadnutie zmluvnú dokumentáciu vzťahujúcu sa k pohľadávkam žalovaného a k prednostným záložným právam. Preto žalovaný argumentuje, že ak žalobca v rámci návrhu a odvolania odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tým, že nepozná výšku pohľadávky, platobné údaje a rovnako osobu dlžníka, resp. tým, že doposiaľ nebol oprávnený ani uspokojiť pohľadávky žalovaného prostredníctvom solučnej úschovy zmysle ust. , v súčasnosti má žalobca k dispozícií všetky nevyhnutné informácie, absenciou ktorých odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia a nič mu nebráni v tom, aby pohľadávky žalovaného, zabezpečené prednostnými záložnými právami, v zmysle ust. splnil. Žalobca ku dňu vyhotovenia vyjadrenia žalovaného (9.11.2023) sa napriek „tvrdenému“ záujmu žalobcu uspokojiť pohľadávky zabezpečené prednostnými záložnými právami, odmlčal a vôbec nereagoval na ponuku vzájomného stretnutia so žalovaným a rovnako napriek tomu, že mu boli poskytnuté údaje pre uspokojenie predmetných pohľadávok, tieto neuspokojil. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nemá skutočný a vážny záujem uspokojiť predmetné pohľadávky, ale iba obmedziť žalovaného vo výkone jeho prednostných záložných práv. žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby predmetné uznesenie potvrdil.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa písmeno d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené ako na to správne poukázal súd prevej inštancie vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu.

15. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie je primárne opatrenie dočasné, jeho trvanie je obmedzené a môže byť na návrh aj zrušené.

16. Podľa , záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť. Citované ustanovenie znamená, že ktorýkoľvek záložný veriteľ po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom môže splniť za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie začal výkon záložného práva. V takomto prípade ten záložný veriteľ, ktorý túto pohľadávku za dlžníka splnil, nadobudne všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke a dostáva sa tak do postavenia prednostného záložného veriteľa. Toto právo záložného veriteľa musí akceptovať ten záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva. Tento spôsob umožňuje, aby získal práva k zálohu iný záložný veriteľ než ten, ktorý začal výkon záložného práva.

17. Z listinných dokladov predložených žalobcom súdu prvej inštancie nevyplývajú pochybnosti o tom, že žalobca, ktorý je rovnako ako žalovaný záložným veriteľom k rovnakému zálohu (nehnuteľnosti) listom zo dňa 25.8.2023 vyzval žalovaného v postavení prednostného záložného veriteľa o oznámenie výšky jeho pohľadávky a identifikovanie osoby dlžníka, s odôvodnením, že má záujem splniť pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi, zabezpečené už vykonávaným záložným právom. Z výpisu z listu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti č. XXXX pre katastrálne územie Y. J., K. U. je zrejmé, že poznámka o začatí výkonu záložného práva žalovaným bola na tomto liste vlastníctva zapísaná ešte v roku 2022. Pokiaľ za takého stavu žalobca až následne dňa 10.7.2023 vstúpil do právneho vzťahu záložného veriteľa, potom z pohľadu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pri zachovaní bežnej opatrnosti, si musel byť vedomý ohrozenia výkonu svojej pohľadávky (pohľadávky, ktorú nadobudol postúpením) prostredníctvom výkonu práv záložného veriteľa, na čo správne poukázal súd prvej inštancie. Navrhované neodkladné opatrenie má smerovať k zmene postavenia žalobcu v pozícii záložného veriteľa postupom podľa ma odsek 10 , splnením pohľadávky žalovaného za záložného dlžníka. Samotná existencia právneho základu však nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Akokoľvek je dokazovanie pri posúdení nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia obmedzené, nič to nemení na skutočnosti, že aby bolo možné zasiahnuť do základného práva záložného

veriteľa (v podmienkach tejto veci prednostného záložného veriteľa) vykonať záložné právo, ináč povedané disponovať s jeho záložným právom, musí byť právo navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčené aspoň v takej miere, respektíve spôsobom, aby nevznikla pochybnosť o reálnosti uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, teda osvedčením schopnosti pohľadávku uspokojiť. Aj v samotnom odvolaní žalobca argumentuje len možnosťou uspokojenia pohľadávky. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie žalobca. Už len z okolnosti výšky najnižšieho podania pre účely dražby spornej nehnuteľnosti 774 000,- Eur podľa oznámenia o dražbe Č.. XXX/XXXX dražobníkom AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. (č. l. spisu 31) mohol žalobca očakávať, že výška pohľadávky žalovaného sa nebude pohybovať v nízkych číslach. Súd prvej inštancie správne argumentoval, že len pasivita žalovaného voči jeho žiadosti na vyčíslenie pohľadávky a identifikovanie osoby dlžníka s tvrdeným účelom uspokojenia pohľadávky sama o sebe, nemôže byť v podmienkach tejto veci podkladom pre nariadenie uplatneného neodkladného opatrenia. Keďže neodkladné opatrenie malo byť nariadené z dôvodu uspokojenia pohľadávky žalovaného, potom oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia spochybňuje pri holom tvrdení zámeru uspokojiť pohľadávku žalovaného absencia osvedčenia aspoň pravdepodobnosti reálnosti uspokojenia pohľadávky žalovaného, čo v podmienkach tejto veci znamená, že súd prvej inštancie neposkytol na úkor ochrany práv žalobcu ochranu práv žalovanému, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel aj odvolací súd k záveru, že žalobca splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia podľa a nasledujúce neosvedčil. Tento záver by nebolo spôsobilé zvrátiť ani písomné vyhlásenie záložného dlžníka (Selective EMEA Invest a.s.) a záložcu ((Royal Estate s.r.o.) zo dňa 21.12.2022, ktoré žalobca predložil bezdôvodne oneskorene až v rámci odvolania a v zmysle ktorého predmetné osoby vyhlásili, že „...k výkonu záložného práva žalovaného k zálohu (bytu) nikdy nepríde a zároveň, že bezodkladne podniknú akékoľvek právne kroky, ktoré možno od nich spravodlivo požadovať, smerujúce k nevykonaniu záložného práva na záloh v prospech žalovaného a zároveň smerujúce k bezodkladnému výmazu akýchkoľvek a všetkých záložných práv, ktoré sú zriadené v prospech žalovaného...“ pretože nie je spôsobilé bez účasti žalovaného zasiahnuť do práv žalovaného. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho odvolací súd postupom podľa potvrdil.

18. Navyše odvolací súd z vývoja skutkového deja medzi stranami konania konštatuje, že skutočný význam navrhovaného neodkladného opatrenia pominul, pretože žalovaný žalobcovi ním požadované údaje poskytol a výkon práva žalobcu uspokojiť pohľadávku žalovaného, ktorý bol dôvodom, na ktorom žalobca založil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odpadol. Odvolací súd poukazuje aj na to, že dňa 5.12.2023 oznámil žalovaný do konania nepreukázanú informáciu podľa ktorej, mal žalobca postúpiť svoje práva spojené so zabezpečenou pohľadávkou tretiemu subjektu, avšak táto právna skutočnosť by nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).