Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-211-2010.pdf
PDF · 98.04 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-5C/211/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - Š., M. XXX/XX, proti odporcovi: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 33 eur od 01.11.2010 do 31.03.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok na zročnom príspevku vo výške 165 eur súd povoľuje odporcovi zaplatiť v dvoch po sebe idúcich mesačných splátkach po 82,50 eur, splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Trovy konania na súdnom poplatku znáša štát.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.10.2010, na výzvu súdu doplneného dňa 07.03.2011, sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by jej súd priznal voči odporcovi príspevok na výživu vo výške 150 eur mesačne od 01.11.2010, vždy do 15. dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu právoplatným dňa 07.01.2009. Dňa 30.04.2009 bol z dôvodu zrušenia firmy ukončený jej posledný pracovný pomer, následne bola od 04.05.2009 do 28.02.2010 práceneschopná a od 01.03.2010 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, pričom poberá iba dávku v hmotnej núdzi.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, spisom tunajšieho súdu č.k. 3C/40/2008, pracovnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, potvrdením Sociálnej poisťovne, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, výpismi z účtu, potvrdeniami o mesačných nákladoch navrhovateľky, potvrdením zamestnávateľa
navrhovateľky o jej príjmoch, listom vlastníctva, daňovým priznaním odporcu, zmluvou o úvere, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
V konaní bolo zistené, že účastníci sú rozvedení manželia, majú spolu tri deti, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté a nezávislé, žiaden z účasníkov nemá vyživovaciu povinnosť. V bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania je rodinný dom v kat. úz. Š., v ktorom býva navrhovateľka, keď odporca sa odsťahoval ešte pred rozvodom manželstva do podnájmu.
Navrhovateľka v konaní uviedla, že na návrhu trvá, nakoľko po rozvode manželstva bola nezamestnaná
- z dôvodu zrušenia firmy ukončila pracovný pomer vo firme B. dňa 30.04.2009 a od 04.05.2009 do 28.02.2010 bola práceneschopná. Následne od 01.03.2010 sa zaevidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, počas evidencie absolvovala rekvalifikačný kurz SBS a intenzívne si hľadala prácu. Od 01.03.2010 poberala iba dávky v hmotnej núdzi a to až do marca 2011, kedy sa jej podarilo nájsť zamestnanie vo firme N. X X..H..E... V súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 350 eur, iné príjmy nemá. Býva so svojou plnoletou dcérou a maloletou vnučkou v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Jej mesačné náklady na bývanie predstavujú 90 eur plyn, 70 eur elektrina, vodné a stočné cca 10 eur, TV a rozhlas 4,64 eur, kredit za telefón 10 eur, ročne platí poplatok za vývoz komunálneho odpadu a domovú daň. Spoločný dom účastníkov konania tiež treba udržiavať, napr. musela vymeniť kotol, na čo jej odporca vôbec neprispel ( musel jej peniaze požičať brat). Nakoľko dcéra je slobodná matka, žijúca iba z rodičovského príspevku, nemohla jej prispievať na domácnosť ani finančne vypomáhať, začala prispievať až nedávno. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že odporca spoločnú domácnosť opustil z dôvodu, že sa k rodine správal násilne, preto s deťmi na neho musela volať políciu. Celý život bol k nej vulgárny a násilný, chodieval po montážach a všade udržiaval mimomanželské známosti, zatiaľ čo ona sa starala o tri deti. Pri odchode zo spoločnej domácnosti odporca pobral nábytok, televízor, počítače, skrine, motorové vozidlo aj šperky, o čom podala oznámenie na políciu.
Odporca uviedol, že má príjmy zo živnostenského podnikania v oblasti stavebníctva od roku 1999. Okrem domu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastní ešte nejaké pozemky, ktoré zdedil po svojom dedovi, tiež motorové vozidlo Q. I. r.v. 1994. Je pravda, že ešte pred rozvodom sa odsťahoval zo spoločného domu, keďže manželka na neho stále volala políciu. V súčasnosti býva v podnájme so svojou priateľkou, kde za podnájom platí 356 eur mesačne vrátane energií ( nájomnú zmluvu súdu nepredložil). Uviedol, že navrhovateľke ponechal zariadenie domu v užívaní, rovnako aj celý dom, pričom od nej nežiada ani platenie za užívanie jeho polovice domu. Poukázal tiež na to, že naďalej uhrádza pôžičku, nadobudnutú účastníkmi za trvania manželstva vo výške 41,79 eur mesačne, ktorú si vzali na vykrytie finančnej krízy v domácnosti a na kúpu motorového vozidla. Podľa neho navrhovateľka zavádza súd tvrdeniami o nákladoch, ktoré nemá, pretože domovú daň aj komunálny odpad platí on. Tiež nie je pravdou, že by dcéra, ktorá s navrhovateľkou žije, prispievala na bývanie až v poslednom období, on má vedomosť, že platí už dávno, o čom predložil súdu ako dôkaz potvrdenie, z ktorého vyplýva, že keď uhradil nedoplatok za plyn za obdobie do 15.04.2009, jednu polovicu z toho mu uhradila dcéra. Uviedol ďalej, že on si pri odsťahovaní z domu vzal len svoje osobné a firemné veci a zariadenie domu ponechal v užívaní navrhovateľky. Ako však zistil, bývalá manželka po rozvode rozpredáva zariadenie domu, ktoré je spoločným majetkom, takto predala novú mrazničku, spálňové zariadenie a ďalšie veci. Bol toho názoru, že z finančných prostriedkov, ktoré získala predajom spoločného zariadenia, je schopná zabezpečiť vlastnú výživu. Tiež podľa jeho názoru ako vyučená predavačka by nemala mať problém si kedykoľvek zohnať prácu. Navyše odporca má vedomosť o tom, že navrhovateľka žije s priateľom, ktorý ju finančne podporuje. Z uvedených dôvodov žiadal jej návrh zamietnuť ako bezpredmetný.
Navrhovateľka súdu potvrdila, že síce má priateľa, nie však na to, aby ju finančne zabezpečoval, jej priateľ nežije s ňou ani v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o pôžičku uvádzanú odporcom, ani si nepamätá, kedy ju bývalý manžel vzal. Zrejme ju minul s priateľkou. Dokonca navrhovateľka vie o tom, že kúpil ďalšie motorové vozidlo, ktoré napísal na svoju priateľku. Poukázala na skutočnosť, že odporca vždy zarábal dobre, napokon inak by nemohol chodiť na dovolenky do Grécka či Egypta, ale dokázal to zariadiť tak, aby podľa daňového priznania bol v mínuse. Aj ona bola síce na dovolenke, ale túto dovolenku jej darovali deti.
Z listinných dôkazov bolo zistené, že navrhovateľka bola do 30.04.2009 zamestnaná vo firme B. L., M. ako formovačka káblových zväzkov, kde mala v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutú mzdu 12.000,- Sk a prémie do výšky 3.000,- Sk. Pracovný pomer bol ukončený dohodou na návrh zo strany zamestnanca. V dohode sa uvádza, že finančné nároky vzniknuté z pracovného pomeru sa správca konkurznej podstaty zaväzuje vyplatiť do 30.04.2009 a to za mesiac apríl vo výške priemernej mesačnej mzdy za 1. štvrťrok 2009, čím sa zamestnanec vzdáva ostatných finančných nárokov voči zamestnávateľovi.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že poisťovňa vyplácala navrhovateľke nemocenské dávky v období od júna 2009 do marca 2010 v priemernej výške za mesiac 252,44 eur.
Z potvrdení úradu práce bolo zistené, že navrhovateľka bola od 01.03.2010 do 12.04.2011 v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v období od 01.10.2010 do 31.05.2011 jej bola preddavkovo vyplácaná dávka s príspevkami k dávke v hmotnej núdzi a to od októbra 2010 do decembra 2010 v sume 118,30 eur, v januári 2011 v sume 152,99 eur, od februára do apríla 2011 v sume 118,30 eur, v máji 2011 v sume 46,48 eur a od júna 2011 do augusta 2011 v sume 63,07 eur. Počas obdobia, kedy bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, absolvovala v čase od 16.09.2010 do 24.09.2010 odbornú prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa § 19 zák. č. 473/2005 Z.z.
Z potvrdenia súkromnej bezpečnostnej firmy N. X X..H..E.., W. bolo zistené, že navrhovateľka tu pracuje na základe pracovného pomere od 13.04.2011, tiež tu má dohodu o vykonaní práce od 13.04.2011 a dohodu o pracovnej činnosti od 14.04.2011. Z nich spolu dosiahla príjem v mesiaci apríl 2011 vo výške 95,77 eur a následne od mesiaca máj 2011 dosahuje v priemere 381 eur netto.
Z daňových priznaní odporcu bolo zistené, že v r. 2009 mal základ dane 2.676,24 eur, keď dosiahol príjmy 6.996,40 eur a výdavky 4.320,16 eur a v r. 2010 mal základ dane 2.345,83 eur, keď dosiahol príjmy 10.095,44 eur a výdavky 7.749,61 eur. Z odporcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že v r. 2004 bol účastníkom konania poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľnou mimoriadny medziúver 120.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 1.200,- Sk.
Ako vyplýva z pripojeného spisu, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 3C/40/2008-20 zo dňa 19.12.2008 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2009. Príčiny rozvratu manželského vzťahu neboli súdom ustálené, z obsahu spisu vyplýva, že návrh na rozvod podal odporca z dôvodu dlhodobého citového odcudzenia s manželkou pre problémy, pretrvávajúce asi 10 rokov. Tvrdil, že manželka nedodržiavala svoje zákonné povinnosti napr. po návrate z práce nemal pripravenú večeru a podobne. Aj navrhovateľka v rozvodovom konaní potvrdila, že už dávno došlo k citovému odcudzeniu, podľa jej názoru však z dôvodov na strane manžela, ktorý sa k nej správal vulgárne, agresívne a ponižoval ju, pričom vydeľoval finančné prostriedky na domácnosť. Odporca priznal novú intímnu známosť avšak poprel, že by jeho známosť prispela k rozpadu manželstva.
Podľa § 72 , ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ako ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zákon o rodine pripúšťa, aby v určitých prípadoch súd rozhodol o povinnosti rozvedeného manžela poskytovať bývalému manželovi finančný príspevok na zabezpečenie svojich potrieb. Predpokladom pre priznanie takéhoto príspevku okrem právoplatného rozvodu manželstva účastníkov je, že bývalý manžel, ako navrhovateľ preukáže, že sú tu subjektívne alebo objektívne dôvody, pre ktoré nie je schopný sám sa živiť. Súd pritom skúma potreby oprávneného a tiež jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery. Výška príspevku sa odvíja od toho, že má slúžiť na zabezpečenie “primeranej” výživy druhého bývalého manžela.
Navrhovateľka žiadala príspevok vo výške 150 eur od 01.11.2010 na dobu neurčitú. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh je čiastočne dôvodný a to za obdobie od novembra 2011 tak ako navrhovateľka žiadala ( a súčasne v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. od začatia konania) ale iba do konca marca 2011 a to nie vo výške, v akej navrhovateľka príspevok žiadala.
Súd mal za preukázané, že v čase podania návrhu, až do 13.04.2011 bola navrhovateľka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a odkázaná na dávky v hmotnej núdzi. Do tejto situácie sa dostala nie vlastnou vinou, keďže k ukončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na zamestnávateľa, následne bola dlhodobo práceneschopná a po skončení práceneschopnosti v marci 2010 sa musela zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V uvedenom období si hľadala prácu, pričom absolvovala tiež rekvalifikačný kurz za účelom zvýšenia možnosti nájsť si zamestnanie, teda jej snaha zamestnať sa je objektívne preukázaná. To sa jej podarilo dňa 13.04.2011, odkedy dosahuje až do súčasnosti vlastný príjem v priemernej výške 381 eur, čiže odvtedy je už opäť schopná sama sa živiť ( už v apríli 2011 dosiahla okrem dávok v hmotnej núdzi príjem zo zamestnania, takže mala spolu 214 eur).
Avšak v čase od 01.11.2010 do 31.03.2011 nedokázala navrhovateľka uspokojovať svoje základné potreby, pretože vtedajší príjem ( dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur ) jej postačoval sotva na prežitie. Prevažnú časť tohto príjmu totiž použila na úhradu nákladov spojených s bývaním, pričom z celkových bežných mesačných nákladov na rodinný dom cca 175 eur ( plyn, elektrina, vodné, stočné, rozhlas + TV) mal polovicu uhrádzať odporca ako spoluvlastník, čo ale neuhrádzal. Časť nákladov na bývanie, pripadajúca na navrhovateľku predstavovala polovicu, teda cca 87 eur a po zaplatení tejto sumy jej zostalo na zabezpečenie ostatných potrieb cca 30 eur, ktorá suma, napriek spoločnému hospodáreniu s plnoletou dcérou (ktorá by mala navrhovateľke prispievať na úhradu nákladov domácnosti), nie je postačujúca na zabezpečenie bežných základných potrieb ako je strava, drogéria, ošatenie a to napriek tomu, že navrhovateľka nemá nijako zvýšené náklady na výživu, ale iba bežné. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľkin jediný nehnuteľný majetok je dom, v ktorom býva, a ktorého vlastníctvo nie je po rozvode vyporiadané, inak spolu s odporcom vlastní iba hnuteľné veci - zariadenie domu. Ak sa navrhovateľka ocitla z objektívnych dôvodov bez práce, nemala teda ako získať finančné prostriedky na svoje živobytie, pričom predaj zariadenia bytu by nemal na tieto účely slúžiť, pretože ten sám slúži na uspokojovanie primeraných životných potrieb navrhovateľky. Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľku živí priateľ, treba uviesť, že priateľ nemá žiadnu povinnosť jej prispievať na výživu a ak spolu nehospodária, ani na domácnosť.
V tomto prípade však prichádza do úvahy povinnosť odporcu ako bývalého manžela navrhovateľky, prispieť na jej primeranú výživu a preto súd, po zhodnotení vykonaného dokazovania, keď mal za preukázanú existenciu zákonných predpokladov a od rozvodu ešte neuplynulo 5 rokov, s prihliadnutím k príčinám rozvratu manželstva, uvádzaným účastníkmi v rozvodovom konaní, uložil odporcovi, dlhodobo podnikajúcemu v oblasti stavebníctva, povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu v období
od 01.11.2010 do 31.03.2011, kedy navrhovateľka sama nebola schopná svoju výživu zabezpečiť. Súd jej priznal príspevok vo výške 33 eur mesačne, ktorá suma je primeraná odporcovým schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím tiež k jeho potrebám a mesačným výdavkom a súčasne postačuje na zabezpečenie primeranej výživy navrhovateľky v uvedenom období. Vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.
Podľa § 142 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konaania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V súdenom prípade s ohľadom na charakter sporu súd bol toho názoru, že je tu dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Os.p., preto o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu prevažne úspešnému odporcovi nepriznal ( napokon tento si náhradu trov konania ani neuplatnil).
Keďže v predmetnom konaní je navrhovateľka oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zák. č.71/1992 Z.z.o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, mala byť povinnosť platiť súdny poplatok uložená odporcovi, avšak vzhľadom k prevažnému úspechu odporcu v konaní súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.