Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/836/2008

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Express credit, s.r.o., IČO : 35 943 939, so sídlom Šaľa, Hlavná 13/53, proti povinnému : N. X., J.. XX.X.XXXX, G. A., Š. XXX/X, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 275,51 € s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 3,32 € denne od 6.7.2008 do zaplatenia a ďalších trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora o preskúmanie súladu vymáhania uloženej povinnosti s dobrými mravmi, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Urbánkom pod spisovou značkou EX 1897/08 zastavuje.

II. O trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Urbánka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 032208* zo dňa 7.11.2008 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 275,51 € ( 8 300 Sk ) s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 3,32 € ( 100 Sk ) denne od 6.7.2008 do zaplatenia a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu HOGOS Spoločnosti HOGOS s.r.o. v Šali sp. zn. RK 3/2008 zo dňa 3.10.2008 ( ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2008 a vykonateľnosť dňa 31.10.2008, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 8 300 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 7 800 Sk odo dňa 6.7.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 100 Sk odo dňa 6.7.2008 do dňa definitívneho zaplatenia úveru a to spolu aj s úrokom z omeškania a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 11 900 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku .

Súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.11.2010 podal tunajšiemu súdu podnet ( žiadosť ) o preskúmanie výška vymáhaných pohľadávok, a to v konaniach presne vypísaných v danom podnete. Súd mal v rámci svojej rozhodovacej činnosti preskúmať najmä to, či vymáhanie pohľadávok, v presne vypísaných a uvedených exekučných konaniach , nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa z.č. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZoRK“), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( §1 ods. 3 ).

Podľa § 45 ods. 1ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ EP “), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa §58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Exekučný súd je pri postupe podľa vyššie citovaného ustanovenia ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je

- napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. ( ).

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu, súd následne požiadal Stály rozhodcovský súd HOGOS s.r.o., ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, o predloženie rozhodcovského spisu sp. zn. RK 3/2008, ktorého súčasťou je aj vyššie špecifikovaný rozhodcovský rozsudok, nakoľko exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, z úradnej povinnosti - ex offo skúma, či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva je v súlade so zákonom. Požadovaný spis bol tunajšiemu súdu v čitateľnej fotokópii doručený dňa 26.4.2011. Pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že exekučný titul vznikol na základe Zmluvy o úvere, ktorá zmluva patrí do skupiny spotrebiteľských zmlúv a jej účastníci, uvedení aj v exekučnom titule, sú tzv. dodávateľ - veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 8 300 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 7 800 Sk odo dňa 6.7.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 100 Sk odo dňa 6.7.2008 do dňa definitívneho zaplatenia úveru a to spolu aj s úrokom z omeškania a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 11 900 Sk, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť plniť bola povinnému uložená na základe Zmluvy o úvere č. 28/2008 zo dňa 17.6.2008 ( ďalej len „ Zmluva “ ). Oprávnený na základe predmetnej Zmluvy poskytol povinnému úver vo výške 5 000 Sk, ktorý úver sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 2 800 Sk. Spolu sa teda zaviazal vrátiť sumu vo výške 7 800 Sk, a to prostredníctvom 6 mesačných splátok po 1 300 Sk v lehotách podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Nakoľko povinný si svoju povinnosť z vyššie uvedeného záväzkového vzťahu riadne a včas neplnil, oprávnený podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodca vyzval žalovanú stranu ( povinného ) výzvou na žalobnú odpoveď, v ktorej výzve žalovanú stranu poučil o skutočnosti, že je povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedených v žalobe, že je povinný označiť a pripojiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Taktiež žalovanú stranu poučil, že pokiaľ sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadrí, rozhodcovský súd bude pokračovať v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu a rozhodne na základe dôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom. Na zaslanú výzvu žalovaná strana žiadnu žalobnú odpoveď nezaslala, nakoľko výzvu si ani neprevzala, a to ani v odbernej lehote. Rozhodcovský súd teda konal bez vyjadrenia žalovanej strany a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalujúcou stranou.

Preskúmaním Zmluvy súd zistil, že jej súčasťou je okrem iného aj Rozhodcovská doložka, upravená konkrétne v čl. VI. V znení tejto doložky sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo iných doteraz uzatvorených alebo v budúcnosti uzatvorených zmlúv a dohôd, vrátane ich platnosti, záväznosti a tiež spory plynúce z akéhokoľvek vzájomného práva a povinnosti zmluvných strán, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom HOGOS, zriadeným spoločnosťou HOGOS s.r.o., podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku možno definovať ako dobré mravy. V prípade, ak tomuto kritériu ( dobrým mravom ) zmluvná podmienka dohodnutá medzi zmluvnými stranami nevyhovuje, teda sa jej prieči a vyvoláva tak nepomer medzi zúčastnenými stranami, je neprijateľná. Nie však každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná a neprijateľná. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať materiálne ako aj formálne náležitosti exekučného titulu, vzniknutého na základe Zmluvy, ktorá obsahuje zmluvné dojednania, ktorých súlad so zákonom a dobrými mravmi sa preskúmava taktiež. Súd je oprávnený takto postupovať nielen v súvislosti s preskúmavaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení) ( ).

Podľa ( v znení účinnom od 01.01.2008) ( ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ,, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva nie je v rozpore so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 01.04.2004 zo dňa 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa , je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to , že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že by sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci prebieha exekúcia na základe rozhodcovského titulu, ktorý vznikol na základe rozhodcovskej doložky, z ktorej znenia si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Súd mal však zo znenia rozhodcovskej doložky riadne preukázané, že táto bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle vyššie uvedeného napĺňa znaky neprijateľnej podmienky, ktorá je zmysle neplatná, pričom výkon práv na základe takejto doložky je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky - neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , ZoRK) je ničotný, nulitný, a teda neexistuje, čo pre exekučný súd znamená, že nemá podklad na základe ktorého by predmetná exekúcia mohla prebiehať. Exekučný súd svojím postupom napĺňa cieľ vyššie citovaného čl. 6 ods. 1 smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Záujem na ochrane spotrebiteľa nenapĺňa taktiež ani príklad rozhodcovskej doložky umožňujúcej dodávateľovi výber rozhodcovského konania. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady, nakoľko ide o rozhodnutie vzniknuté na základe neprijateľnej podmienky, a teda rozhodnutie vzniknuté v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v konečnom dôsledku ničotné, nulitné. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Z uvedeného vyplýva oprávnenie exekučného súdu ex offo preskúmavať a posudzovať súlad rozhodcovských rozsudkov ( predložených ako exekučné tituly ) so zákonom, či s dobrými mravmi.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu, nakoľko v dôsledku toho, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v rozpore s dobrými mravmi, rozhodoval tak vo veci v ktorej na to nie je oprávnený, a teda rozhodcovský rozsudok trpí materiálnou vadou, ktorá umožňuje exekučnému súdu exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť, a to v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi ale aj vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva. Dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, a rovnako tak spôsobuje nulitnosť a ničotnosť rozhodcovského rozsudku vzniknutého na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade niet exekučného titulu, na základe ktorého by predmetná exekúcia mohla pokračovať, a preto exekučný súd rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia a exekúciu aj bez návrhu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákon, 17 ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Galanta . Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.