Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/292/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. P., V..X.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, dieťa matky: S. P., V..XX.X.XXXX, P. L. Č..XXX, XXX XX V. V. N. D. Pavla , V..X.X.XXXX, P. XXX XX P. Č.. XXX, na návrh Y. P., V..X.X.XXXX D. Evy , V..X.X.XXXX, N. P. XXX XX P. Č.. XXX, zastúpení JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom ul.Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Zveruje maloletého Y. P., V..X.XX.XXXX, do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti Pavla P., V..X.X.XXXX D. F. P., V..X.X.XXXX, N. P. P. Č..XXX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Y. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené o životnom minime v platnom znení, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám Y. P., V..X.X.XXXX D. Evy , V..X.X.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám Y. P., V..X.X.XXXX D. Evy , V..X.X.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 26.9.2011 sa navrhovatelia domáhali zverenia maloletého vnuka Y. do náhradnej starostlivosti. V návrhu uviedli, že manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. -21 zo dňa 5.3.2003 a maloleté dieťa bolo na čas po rozvode zverené do výchovy otca. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa 17.1.2007 bol maloletý Y. zverený do osobnej starostlivosti matky. Po rozvode rodičov matka striedavo žila na rôznych miestach na území SR. Potom, čo jej vznikol dlh na nájomnom, na službách spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu sa odsťahovala na iné miesto. V tomto období dochádzalo k tomu, že maloletý Y. bol vychovávaný v domácnosti navrhovateľov a to od r. 2002 do r. 2005, keď navštevoval ZŠ v P. a to prvý a štvrtý ročník. Neskôr matka prehovorila dieťa a odišla s ním bývať do obce Leles, neskôr do Dunajskej Stredy a bývali aj v Bratislave. Asi pred dvoma rokmi matka oznámila starým rodičom, že je vážne chorá a požiadala ich, aby prevzali dieťa do svojej starostlivosti. Po spoločnom jednaní nastala situácia, že maloletý bol asi 6 mesiacov u sestry svojej matky a počas prázdnin stále prišiel k navrhovateľom spolu so svojou sestrou Q. P., V.. L. r.XXXX. Od 1.7.2011 bol maloletý u starých rodičov na prázdninách, 15.8. ich kontaktovala matka, že má vážne zdravotné problémy, nie je schopná zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťu a požiadala navrhovateľov, aby sa o dieťa starali a vychovávali ho. Po dohode s matkou bolo zmenené trvalé bydlisko dieťaťa a zároveň na základe žiadosti matky bolo zrušené rozhodnutie Strednej odbornej školy stavebnej v Dunajskej Strede o prijatí maloletého na štúdium a to rozhodnutím č. 2/11/12 zo dňa 22.8.2011. Na základe rozhodnutia riaditeľa Súkromnej strednej odbornej školy Mostová odlúčené pracovisko vo Veľkých Kapušanoch maloletý bol prijatý na 5- ročné štúdium v odbore Hotelová akadémia a to na základe rozhodnutia č. zo dňa 24.8.2011. Otec sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 24.10.2011, v ktorom uviedol, že toho času pracuje prevažne v zahraničí, doma je 4-5 dní do mesiaca, v tom čase sa zdržiava u svojich rodičov a môže sa synovi venovať, avšak nevie mu zabezpečiť každodennú pravidelnú starostlivosť a preto súhlasí so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Listinnými dôkazmi preukázal, že jeho súčasný príjem je cca. 600,-€ mesačne.

Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 3.11.2011, v ktorom uviedla, že zo vzťahu s Y. P. pochádzajú dve maloleté deti: Y. D. Katar, ktorá sa nachádza vo výlučnej starostlivosti matky. Matka potvrdila vážne zdravotné problémy, pre ktoré je od 25.3.2011 dlhodobo práceneschopná. Poprela akékoľvek dlhy na nájomnom, na ktoré poukazovali navrhovatelia. Toho času žije s druhom a maloletou Q. v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej druh. Podľa vyjadrenia matky sa maloletý Y. na rozdiel od sestry Q. nedokázal aklimatizovať v novom prostredí a nadviazať sociálne kontakty, bol nešťastný z odlúčenia od prostredia, v ktorom vyrastal a kde mal priateľov. Utekal z domu, pobalil si veci, vyhrážal sa samovraždou, trpel smútkom za domovom. Z uvedeného dôvodu rešpektujúc vôľu dieťaťa matka s návrhom starých rodičov v plnom rozsahu súhlasila. Z potvrdenia ÚPSVaR Dunajská Streda zo dňa 18.10.2011, predloženého matkou, súd zistil, že je občanom v hmotnej núdzi a počnúc 1.10.2011 jej bola priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 154,34-€ mesačne.

Kolízny opatrovník sa k návrhu vyjadril na pojednávaní konanom dňa 14.11.2011. Konštatoval, že zverenie dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom bude v jeho záujme a preto navrhol súdu, aby návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 46 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

Podľa § 45 ods.3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods.4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods.6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dieťa bolo po rozvode rodičov striedavo vychovávané matkou a starými rodičmi. Z vyjadrenia starých rodičov ako aj matky vyplynulo, že dieťa sa nedokázalo aklimatizovať v domácnosti matky, ktorá svoje bydlisko často menila. Dieťa dlhodobo demonštrovalo svoju nespokojnosť a vôľu vrátiť sa na východ Slovenska k starým rodičom, kde vyrastalo, malo svoje sociálne zázemie. Obaja rodičia s návrhom súhlasili. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k jednoznačnému záveru, že zverenie maloletého Y. P. do spoločnej náhradnej starostlivosti starým rodičom je bez pochýb v jeho záujme. U oboch starých rodičov je nanajvýš zaručené, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého vnuka.

Podľa § 45 ods.8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65-eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, sumy uvedené v sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

Podľa § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V zmysle vyššie citovaným zákonných ustanovení súd uložil obom rodičom vyživovaciu povinnosť. Bolo preukázané, že matka dieťaťa je občanom v hmotnej núdzi a preto jej súd uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí 26,-€. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Otec je v pracovnom pomere a dosahuje príjem cca 600,-€ mesačne, preto ho súd zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 50,-€ mesačne prihliadnuc na to, že si vyživovaciu povinnosť plní aj vecnou formou nad rámec stanoveného výživného. Obaja rodičia sú povinní poukazovať výživné náhradným rodičom, Y. P. D. Eve , vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.