Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-41-2011.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Ľ. V., nar. X.X.XXXX, bytom I. G. XX, C., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcej z matky I.M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. G. XX, C. a otca Ľ. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. N. Č.. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XX zo dňa 15.3.1996 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. Ľ. V., nar. X.X.XXXX zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.10.2010 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 1.10.2010 do 31.10.2011 pre mal. Ľ. vo výške 1.040,- Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 13.7.2011 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 600,- Sk na sumu 180,- Eur od 1.10.2010 do budúcna.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné s poukazom na potreby dieťaťa a pomery otca.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá Ľ. C.ochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu XXC/XXX/XX dňa 15.3.1996 rozvedené. Maloletá bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na
jej výživu sumou 600,- Sk mesačne. V tom čase mala maloletá 2 roky, matka poberala rodičovský príspevok 1.470,- Sk a otec pracoval s priemerným mesačným zárobkom 5.187,- Sk.
Od rozvodu a teda poslednej úpravy výživného uplynulo 11 rokov. Maloletá Ľ. v tomto školskom roku navštevuje 4. ročník J. Y. K. D. Pre. Učí sa dobre, je vyznamenaná a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V novembri tohto roku bude mať stužkovú, s tým sú spojené zvýšené výdavky. Školné na rok je 40,- Eur, mesačne MHD 9,- Eur. Mobil jej platí vo výške 10,- Eur mesačne, poistku 7,- Eur mesačne.
Matka je toho času nezamestnaná. Do 1.7.2011 pracovala vo firme O., G..M..B.., jej príjem bol 340,- Eur. Od 1.7.2011 bola nezamestnaná, poberala dávku vo výške 180,- Eur. Od 1.9. tohto roku pracuje ako predavačka v obchode H. s príjmom 317,- Eur mesačne. Býva spolu s dcérou u brata v jeho byte. V 2-izbovom byte bývajú samé. Za byt platí 152,- Eur. Podnájom bratovi neplatí. Platí mágio 73,- Eur mesačne, štvrťročne sebe poistku 34,- Eur, sebe telefón 12,- Eur.
Otec je zamestnaný ako D. D. SAD. Jeho príjem je 660,- Eur mesačne. S manželkou si zakúpili byt, kde býva s dvoma deťmi 10 a 7 ročným, obidve chodia na základnú školu. Jeho manželka pracuje vo firme D.. Jej priemerný zárobok je 280,- Eur mesačne podľa opisu mzdového listu. Platí pôžičku vo výške 98,- Eur a 45,- Eur mesačne, elektriku 45,- Eur, plyn 10,- Eur, poistky deťom po 20,- Eur mesačne, on 50,- Eur ročne. Kúri drevom, čo ho raz ročne vyjde 500,- Eur. Výživné platí, s mal. Ľ. sa nestretáva. Súhlasil s výživným maximálne 30,- Eur mesačne.
Z opisu mzdového listu vyplýva, že priemerný čistý mesačný zárobok otca za predchádzajúci rok je 660,30 Eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd jednoznačne k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné na mal. Ľ.. V prvom rade súd chce zdôrazniť, že matka nežiadala zvýšenie výživného 15 rokov, hoci od poslednej úpravy náklady a potreby na maloletú sa zvyšovali. Otec prispieval až doposiaľ sumou 20,- Eur mesačne, čo nie je ani zákonné minimálne výživné stanovené k 1.4.2005 novým Zákonom o rodine a to aj napriek tomu, že pracuje, nie je sociálne odkázaný, no celé roky si neplnil ani zákonnú vyživovaciu povinnosť. S maloletou sa nestretáva a za celé obdobie neprispel ani nad rámec výživného, o dcéru neprejavoval záujem a dokonca v minulom období mala matka problémy zo strany otca s platením výživného načas.
Zvýšiť výživné na mal. Ľ. vo vyššom rozsahu bolo dôvodné nielen z dôvodu, že čas, ktorý uplynul od minulej úpravy je viac ako 15 rokov, ale aj fakt, že v tomto období má matka zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti s jej štúdiom na gymnáziu a v tomto školskom roku maloletá študuje už v maturitnom ročníku (výdavky na školu, stužkovú, hygienické potreby a ošatenie). Je preto na mieste úvaha súdu zvýšiť výživné výrazne na základe vyššie uvedených skutočností a to v porovnaní s výdavkami a príjmami obidvoch rodičov. Na jednej strane matka, ktorá pracuje za minimálnu mzdu a musí znášať výdavky na bývanie a na maloletú dcéru sama, na druhej strane otec s príjmom 660,- Eur mesačne + jeho manželka 240,- Eur mesačne a dve maloleté deti. Je preto na mieste zvýšiť výživné na maloletú od času, kedy žiadala matka 1.10.2010 a hoci súd mohol prekročiť tento návrh a zvýšiť výživné viac do minulosti, s poukazom na vyjadrenie matky na pojednávaní, že zvládala dcéru uživiť, súd zostal v rozsahu jej návrhu a zvýšil výživné od dátumu, ako žiadala - teda od 1.10.2010. Zvyšovanie výživného nad 100,- Eur však súd nepovažoval za možné práve z dôvodu, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a s ohľadom na túto skutočnosť, ako aj samotné potreby maloletej Ľ. zvýšil výživné na 100,- Eur mesačne, čo odzrkadľuje súčasný stav a pomery medzi účastníkmi.
Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2010 do 31.10.2011 pre maloletú Ľ. vo výške 1.040,- Eur (13 x 80,- Eur) súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.