Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/89/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci manželky: A. B. C. D., E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX G. a manžela: A. H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX J., na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: H. D., nar. XX.X.XXXX a K. L. D., nar. XX.X.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. -148 zo dňa 20. októbra 2022 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o výživnom p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -148 zo dňa 20.10.2022 výrokom I. rozviedol manželstvo A. B. C. D., E. F., nar. X.XX.XXXX a A. H. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 4.11.2017 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava – Staré mesto vo zväzku 76, ročník 2017, na str. 254, pod poradovým číslom 492. Výrokmi II. a III. obe maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom IV. bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletého H. sumou 350 eur mesačne a na maloletú K. L. sumou 250 eur mesačne, vždy vopred do 15-teho dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých detí. Výrokom V. styk otca s maloletými deťmi nebol súdom prvej inštancie upravený. Výrokom VI. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.

Súd prvej inštancie vec správne posúdil v časti rozvodu manželstva podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a nie je reálna možnosť obnovenia manželského spolužitia. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že príčinou rozvratu ich manželstva je skutočnosť, že manželka vo vzťahu k manželovi stratila absolútne dôveru, tento jej bol viackrát neverný, mal viacero vzťahov, dochádzalo k pravidelným konfliktom medzi manželmi, čoho výsledkom bolo, že od 5.6.2022 nežijú v spoločnej domácnosti. Rozvod manželstva bol zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotený ako súladný aj so záujmami maloletých detí, nakoľko tieto budú ochránené pred rodičovskými konfliktmi, ktoré sa odohrávali medzi manželmi a pri ktorých dochádzalo aj k násilným prejavom zo strany manžela.

3.

V časti úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , ,, , , , a zákona o rodine ako aj (ďalej len ). Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bol vzatý do úvahy záujem maloletých detí ako aj skutočnosť, že matka je schopná a ochotná sa o maloleté deti riadne postarať a má splnené aj materiálne podmienky na ich zverenie do osobnej starostlivosti. Tiež bolo zistené, že otec matke so starostlivosťou o obe maloleté deti po odchode zo spoločnej domácnosti pomáha, deti navštevuje niekoľkokrát týždenne, a preto aj súd prvej inštancie nepristúpil k autoritatívnej úprave styku otca s maloletými deťmi.

4.

Súd prvej inštancie ďalej rozhodol o tom, že zastupovať obe maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť niektorý z rodičov v tomto práve obmedzený. Bolo zistené, že spornou otázkou medzi rodičmi zostala rozsah, resp. výška vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom.

5.

Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie bral na zreteľ odôvodnené potreby maloletých detí ako aj majetkové pomery oboch rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom súd zohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, určenej na prenájom (byt v B.) ako aj skutočnosť, že jeho priemerný mesačný disponibilný príjem je cca 2.000 eur mesačne netto, keď jeho zárobok sa navyšuje nepravidelne vyplácanými odmenami. Za súčasného stavu súd prvej inštancie považoval za primerané výživné vo výške 350 eur mesačne na maloletého H., ktorého výška bola určená aj s prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav a pokiaľ ide o maloletú K. L., tak u nej považoval za zodpovedajúcu jej potrebám sumu vo výške 250 eur mesačne, pričom na každé z maloletých detí bola zohľadnená alikvotná čiastka spojená s bývaním u matky, pripadajúca na každé z detí ako aj vynaložené bežné náklady na ich stravu, lieky, výživové doplnky, hygienu a ošatenie detí. Matkou vyčíslené náklady na obe maloleté deti súd považoval za nadsadené. Bola však zohľadnená skutočnosť, že matka maloletých detí si svoju vyživovaciu povinnosť plní čiastočne vo forme osobnej starostlivosti vo vzťahu k obom maloletým deťom. Toho času je matka na rodičovskej dovolenke, je však výlučnou vlastníčkou bytu na M. N. G., ktorý je určený na prenájom a spolu s otcom vlastní byt v B., taktiež určený na prenájom. Spoločne s deťmi toho času žije na C. XX N. G., takže na rozdiel od otca má vyriešenú bytovú otázku. Ďalej bolo zistené, že otec maloletých detí sa riadne podieľa na ich výžive, pričom synovi H. platí tenis a maloletej K. L. kupuje plienky. Matka a ani otec maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.

6.

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vo výroku o výživnom, podala odvolanie matka, považujúc určenú výšku výživného za nedostatočnú vo vzťahu k obom maloletým deťom. V tejto súvislosti namietala, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci, pokiaľ ide o zistenie zárobkových pomerov otca maloletých detí, nakoľko vychádzal zo zárobku otca ešte z roku 2021, čo je takmer rok od určenia vyživovacej povinnosti, keď rozsudok v predmetnej veci bol súdom prvej inštancie vyhlásený dňa 20.10.2022. Za tohto stavu preto matka požadovala, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a vyžiadal si od zamestnávateľa otca maloletých detí rozpis zárobkov za rok 2022. Výživné určené vo výške 350 eur na maloletého H. a 250 eur na maloletú K. L. považovala za nesúladnú s ustanovením § 62 ods. 2 zákona o rodine, nakoľko takto určené výživné nezohľadňuje životnú úroveň otca. Poukázala na to, že jej rodičovský príspevok je toho času 383,80 eur mesačne (súdom prvej inštancie bol konštatovaný vo výške 429,10 eur mesačne), pričom nevyhnutné náklady na výživu oboch maloletých detí sú oveľa vyššie ako bola súdom prvej inštancie určená výška výživného na obe maloleté deti. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí jej platí leasingové splátky vo výške 130 eur mesačne na vozidlo značky KIA, ktoré ona užíva a je aj jeho držiteľom. Pokiaľ ide o byt na M. D. N. G. tak uviedla, že na tento byt si vzala hypotekárny úver, ktorý mesačne spláca vo výške 310,15 eur, čo po pripočítaní ďalších nákladov v súvislosti s týmto bytom (nájomné, správcovské spoločnosti, internet, poistenie) spolu predstavuje sumu 451,43 eur, pričom výška prenájmu z tohto bytu predstavuje sumu 600 eur mesačne. Pokiaľ ide o byt v B., jedná sa o novostavbu dvojizbového bytu s parkovacím miestom, ktorý by mal byť po vzájomnom dohovore s otcom maloletých detí v jeho výlučnom vlastníctve. Znamená to, že otcovi

maloletých detí nebráni nič tomu, aby sa presťahoval do tohto bytu. Okrem toho je otec maloletých detí tretinovým vlastníkom rodinného domu v J. a tiež tretinovým vlastníkom rozsiahleho pozemku pri rodinnom dome. V prípade, že by poskytol tento byt do prenájmu inej osobe, mohol by bývať v J. v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom.

7.

Otec maloletých detí ako aj kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

8.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku III. o výživnom, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou 350 eur a na výživu maloletej K. L. 250 eur mesačne, potvrdiť.

9.

V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k obom maloletým deťom – maloletému H. a maloletej K. L. na čas po rozvode, preto sú účastníci označovaní ako otec a matka.

10.

Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti, uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. správne prihliadol na strane detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zárobkové a majetkové pomery ako aj životnú úroveň.

11.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod.

12.

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletých detí ako nedôvodné. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie zdôvodnil podľa kritérií ustanovených v Zákone o rodine, náležite sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre ustálenie výšky vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti na čas po rozvode. Matka maloletých detí správne, v priebehu odvolacieho konania namietala, že súd prvej inštancie nemal v čase vyhlásenia rozsudku (20.10.2022) prehľad o zárobku otca maloletých detí za celý rok 2022. Odvolací súd preto požiadal zamestnávateľa otca maloletých detí, aby súdu obratom bolo zaslané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2022, resp. prehľad o jeho zárobku za jednotlivé mesiace v roku 2022, pričom bolo zistené, že zdaniteľná mzda za rok 2022 predstavovala sumu 32.233,96 eur, čo mesačne predstavuje sumu 2.686 eur. Podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2021 táto suma predstavovala 32.116,52 eur, t.j. mesačne sumu 2.676 eur. Rozdiel v týchto priemeroch v podstate predstavoval 10 euro, čo možno považovať za zanedbateľnú čiastku, ktorá nemá vplyv na určenú výšku výživného na každé z maloletých detí, a teda nejde o takú zmenu pomerov, resp. výšky príjmu otca, ktorá by mala vplyv na zmenu výšky výživného určeného súdom prvej inštancie. Znamená to, že príjem otca sa za rok 2022 oproti roku 2021 v podstate nezmenil, a preto možno považovať súdom prvej inštancie stanovené výživné za správne a zodpovedajúce tak

zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca ako aj potrebám oboch maloletých detí, ich veku. Pri určení výšky výživného je potrebné rešpektovať aj fakt, že maloleté deti sú vo veku, kedy sa ich náklady postupom času (vekom a návštevou školskej dochádzky, resp. predškolskej dochádzky) môžu zvyšovať, preto je potrebné ich náklady, ako aj výšku výživného ustáliť v primeranej miere, zodpovedajúcej reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Tiež bolo zo strany odvolacieho súdu zohľadnené, že otec maloletých detí sa aj iným spôsobom podieľa na ich výchove a výžive ako aj na skutočnosť, že platí lízingovú splátku vo výške 130 eur mesačne za vozidlo, ktorého držiteľkou a užívateľkou je matka maloletých detí. Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom je prvoradou zákonnou povinnosťou každého rodiča, preto je otec povinný zabezpečiť si svoje záležitosti tak, aby uspokojil zo svojho príjmu aj potreby svojich maloletých detí, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Pri určení výživného na maloleté deti je potrebné zohľadniť aj iné vyživovacie povinnosti rodičov, ktoré však v danom prípade na strane ani jedného z rodičov nie sú.

13.

Vzhľadom k všetkých vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku IV. o výživnom potvrdil ako vecne správne podľa a , keď prvoinštančný súd správne posúdil interpretáciu a aplikáciu príslušných ustanovení právnych predpisov a vec aj správne právne posúdil.

14.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa .

15.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ods. ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).