Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1399-2001.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/1399/2001
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 proti povinnému Crazy s.r.o., Zeleninárska 1, Košice o vymoženie pohľadávky vo výške 940,11 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 4.4.2001 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce vykonania exekúcie za účelom uspokojenia svojej pohľadávky vo výške 940,11 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo č. k. 2000450652 zo dňa 5.4.2000.
Okresný súd Košice II dňa 6.6.2001 pod č. 5803/018320 vydal exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi poverenie na vykonanie exekúcie podľa podaného návrhu.
Dňa 10.11.2011 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g/, h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 78,53 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti, t.j. spôsobilosti byť účastníkom občianskeho procesu je hmotnoprávna subjektivita t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva / § 7 OZ /. U právnických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká ich zápisom do obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká výmazom z neho.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý súd nemôže odstrániť, súd konanie zastaví.
Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že označený povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 5213/V bol povinný dňa 28.11.2006 z neho ex offo vymazaný. Z uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.2.2002 (dňa 4.4.2001), súd vo veci rozhodoval podľa exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Povinnosťou uhradiť exekútorovi trovy exekúcie súd nemohol zaviazať povinného, lebo tento zanikol výmazom z obchodného registra, ale ani oprávneného pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie. Oprávneného nemohol súd zaviazať na úhradu trov exekúcie ani s poukazom na skutočnosť, že exekúcia bola v konečnom dôsledku zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného - sa stal obsahom Exekučného poriadku až od 1.2.2002 a v tomto prípade rozhodoval súd podľa Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, lebo Exekučný poriadok účinný do 31.1.2002 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Nie je teda možné rozširovať použitie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo základnej zásady obsiahnutej v ust. § 197 Exekučného poriadku aj na iné zákonom neupravené prípady zastavenie exekúcie.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08-12 zo dňa 24.1.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené, a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.