Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-33-2010.pdf
PDF · 103 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/33/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd W. samosudkyňou Q.. A. Q. v trestnej veci obžalovaného H. A., nar. XX.X.XXXX v T., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX rozhodol,
takto:
Obžalovaný H. A., nar. XX.X.XXXX v T., prechodne bytom K., K. - A. Č.. XX, trvale bytom L.. W. XXXX/ XX, K.
je vinný, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase o 13.30hod. v S., na L.. Ž. v objekte spol. D., P.. B.. ako vodič nákladného motorového vozidla zn. B., e. č.: X.-XXX P. s návesom e. č.: X.-XXX O. použil na ukotvenie nákladu vertikálnu rozpernú tyč, ktorá v dôsledku poškodenia a opotrebovania prítlačných tanierov nezabezpečila v miestach dotyku s podlahou a stropom ložného návesu dostatočné trecie sily, v dôsledku čoho sa tyč po krátkej jazde od skladov ku vrátnici samovoľne uvoľnila a svojou hornou časťou sa oprela o pravé krídlo zatvorených dverí návesu v oblasti pántov, pričom pri vykonávaní kontroly a následnom otvorení zadných dverí sa zošmykla z návesu a spadla na temennú oblasť hlavy poškodenej pracovníčke B. H. B., s. r. o. D. A., čím jej spôsobila pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s vegetatívnou symptomatológiou a tržno - zmliaždenú ranu na temene hlavy zasahujúcu až na kosť lebky s dobou liečenia 2 týždne, pričom obvinený svojim konaním porušil § 48 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 4 vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 208/1991 Z.z. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel,
teda:
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví a čin spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal:
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
rozhodol:
Podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy súd u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá sa mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je povinný uhradiť poškodeným: X) M. D. W., a. s., A., V. Č.. XX, A., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 256,32 euro, X) B. W. A., pobočka C., M.. E. Č.. XX/A škodu vo výške 124,80 euro, X) D. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., D. Č.. XXXX/XA škodu vo výške 315,34 euro.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená D. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., D. Č.. XXXX/XA so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v W. na Okresný súd W. vykonal súd dokazovanie na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného H. A., poškodenej D. A., svedkov Š. F., Š. S., prečítaním znaleckého posudku znalca V.. V. W., odborného vyjadrenia, listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí svedkov Ľ. S. P. S. A., či oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa XX.XX.XXXX naložil kamión ako vodič v S. M. D. pre nejakú firmu, ktorú si už nepamätá, náklad zabezpečil a išiel na vrátnicu, kde bola pani zo strážnej služby. Kázala mu auto otvoriť, aj to urobil a odtiaľto vypadla tyč, ktorá ju udrela do hlavy. Obvinený nemôže za to, že sa tyč uvoľnila. Vo vozidle bol sám, sám aj náklad nakladal a zabezpečoval. Podľa obvineného poškodená sa nevenovala svojej práci, bavila sa s kolegyňami, ktoré išli po chodníku. Náklad obvinený zabezpečil, boli tam dve tyče, nemôže za to, že jedna z nich sa uvoľnila. Potom pani zobral a podoprel, išli na vrátnicu a tam jej dal kolega obväz a odviezli ju na ošetrenie. Nevedel o tom, že tyč je závadná.
Svedkyňa a poškodená D. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa XX.XX.XXXX pracovala v podniku D. S.. Bol taký systém, že každý vodič, ktorý príde sa zaeviduje na vrátnici, dostane kartičku a ide naložiť tovar. Potom po naložení tovaru musí predložiť prepúšťací a dodací list, čo svedkyňa kontroluje. Ten konkrétny deň kontrolovala iba vozidlá idúce z podniku, pričom keď prišla k vozidlu obžalovaného a žiadala ho o spomínané papiere, šla s ním do zadnej časti kamiónu, kde obvykle vykonáva kontrolu. Obžalovaný práve otváral krídlo zadných dverí, cez ktoré sa tovar kontroluje. Z bezpečnostných dôvodov to otvára šofér, pretože to je v súlade so zákonom a ich predpismi. Svedkyňa stála 2 až 3m smerom doľava a v ruke držala papiere, dodací a prepúšťací list, ktoré kontrolovala (množstvo tovaru, druh tovaru, kam tovar ide, pečiatka a podpis). Keď obžalovaný otváral zdvihla hlavu ku kamiónu, kde si obvykle dáva i hliníkový rebrík, ale k tomuto už nedošlo, pretože pocítila bolesť a náraz. Z počiatku nevedela, že je to tyč, išla do podrepu, zahmlilo sa jej pred očami, potom sa jej nejako podarilo postaviť a videla ako obžalovaný drží tyč. Potom zacítila, že jej niečo tečie po tvári, bola to krv, vedela, že to nie je dobré, išla na vrátnicu, kde ju ošetrili, volali riaditeľovi, lekárovi. Riaditeľ poslal auto a odviezli ju k lekárovi, ktorý ju ošetril a poslal k odborníkovi. Obžalovaný jej nijako nepomohol, dodnes sa jej ani neospravedlnil. V čase skutku sa s nikým nerozprávala, kontrolovala tovar. V dôsledku úrazu bola práceneschopná od dňa XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX, nemohla chodiť von, vykonávať domáce práce, mala bolesti, mohla len sedieť, ostrihali jej vlasy, takže to bol pre ňu aj spoločenský hendikep, musela si tam dať nadpojiť vlasy. Musela chodiť na kontroly, vozil ju manžel, ktorý si kvôli tomu musel brať dovolenku. Aj pred skutkom absolvovala rôzne školenia, nerobila túto prácu prvý deň. Prácu robí 3 roky, nič také sa vo firme ešte nestalo, šoféri si tam dávajú veľký pozor. Obžalovaný sa nijakým spôsobom neinformoval o zdravotnom stave svedkyne a nikto jej neposkytol ani pomoc.
Svedok a poškodený Q.. Š. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že najviac ho na skutku mrzí, že na uvedený skutok obžalovaného doplatila ich pracovníčka, ktorú presvedčili, aby ukončila práceneschopnosť po 15 dňoch. V ich firme D. S. bezpečnostná firma kontroluje všetky vozidlá, ktoré vyvážajú tovar, čo ukladá zákon. Keďže od nich sa vyvážajú lieky, kontrola musí byť precízna, preto pracovníci musia kontrolovať tovar aj doklady, čo im vodiči musia umožniť. Svedok videl kamerový
záznam z firmy, kde je incident zachytený. Poskytli ho aj polícií, pričom na tomto bolo vidieť, že tyč padla na ich pracovníčku, keď obžalovaný otvoril dvere kamióna. Potom utekala na vrátnicu, kde jej poskytli prvú pomoc a šli s ňou na ošetrenie. Obžalovaný tam len stál, čo svedka zarazilo, pretože zobral tyč a schoval ju do vozidla. Svedok si však odpísal jeho osobné údaje a dohodli sa tak, že keď pôjde do S., zastaví sa a vec sa vyšetrí. Toto si telefonicky dohodol aj s majiteľom prevádzky pánom S., kde bol obžalovaný zamestnaný. Aj keď sa svedok dozvedel, že obžalovaný bol v S., nič riešiť neprišiel, z ich strany nebola o to žiadna snaha. Ani obžalovaný, ani jeho zamestnávateľ sa na pracovníčku, ktorej bolo spôsobené zranenie nijako neinformovali. Na miesto bol privolaný aj inšpektorát práce, z ich strany nebolo zistené žiadne pochybenie a žiadne porušenie predpisov.
Svedok Š. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že túto udalosť mu oznámil obžalovaný a dal mu číslo na pána F., s ktorým sa svedok spojil a tento mu povedal, že na ich zamestnankyňu spadla tyč, a že táto išla na ošetrenie. Pýtal si peniaze za uniformu, aj za úraz. Svedok mu toto aj prisľúbil, ale finančná situácia mu to nedovolila. Potom tú pani hľadal v S., ale zabudol si číslo pána F. a tak išiel za V. zo špeditérskej firmy, o ktorom si myslel, že bude mať kontakt na F., ale tento mu kontakt dať nevedel. Svedok sa trikrát informoval u pána F. na poškodenú, aj keď pomoc jej neposkytol. Bol vo firme, ale na vrátnici mu nedali žiadny kontakt na nich. Chcel tento incident doriešiť, ale nedovolili mu to finančné prostriedky. Svedok nemal vedomosť o tom, že by tyč vo vozidle obžalovaného bola poškodená. Obžalovaný bol poučený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, svedok však o tom žiaden dôkaz nemá. Obžalovaný jazdil s vozidlom B. viackrát, na tomto vozidle jazdil aj svedok.
Súd na základe žiadosti obhajoby zabezpečil aj vyjadrenie Inšpektorátu práce N., ktorý oznámil, že postúpil prípad z dôvodu územnej pôsobnosti Inšpektorátu práce C. ktorý uviedol, že vyšetrovanie tohto úrazu nevykonávali, ani ho nemajú v evidencii. Zo spisového materiálu bolo zistené, že inšpektorát práce v zmysle zákona vykonáva šetrenie o smrteľných úrazoch, resp. úrazoch, kde práceneschopnosť poškodeného presahuje najmenej štyridsaťdva dní, čo nebol uvedený prípad, preto Inšpektorát práce C. úraz poškodenej D. A. nevyšetroval.
Z prečítanej výpovede svedkyne Ľ. S. v prípravnom konaní vyplynulo, že ako oprávnená splnomocnená zástupkyňa M. D. W. A. uplatnila za poistenca D. A. nárok na náhradu škody vo výške 256,32 euro, ktorá suma pozostávala z nákladov za špecializovanú ambulantnú starostlivosť a vyšetrovacie a liečebné náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Z prečítanej výpovede V.. S. A. zo B. W. A. vyplynulo, že poisťovňa si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 195,74 euro, ktoré vyplácali v súvislosti s úrazom D. A. z prostriedkov poisťovne.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia - traumatológia V.. V. W., ktorý bol prečítaný bolo zistené, že poškodená D. A. dňa XX.XX.XXXX utrpela pohmoždenie mäkkých tkanív bez známok otrasu mozgu s vegetatívnou symptomatológiou a tržnozhmoždenú ranu na temene hlavy viac vľavo, dosahujúcu až na kosť lebky. Uvedené zranenia znalec zhodnotil ako zranenia ľahké, pričom vznikli priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde došlo k prejavom zranenia. Podľa znalca doba liečenia zranení je dva až tri týždne, pričom rovnaká by bola i doba práceneschopnosti. Poškodená bola v dôsledku zranení obmedzená na bežnom spôsobe života v oblasti psychickej aktivity, fyzickej aktivity a manuálnej práce a to po dobu dva až tri týždne. Zranenia obvykle nezanechávajú trvalé následky funkčného, ani kozmetického charakteru. Znalec zhodnotil bodovo jej zranenie na 9.500,-Sk, čo v prepočte na platnú menu činí 315,34 euro.
Z odborného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou Q. B..T..Y.. M. V., ktoré sa nachádza v spisovom materiály, a ktoré bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynuli závery, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku úrazu poškodenej bola tá, že vodič použil na ukotvenie materiálu rozpernú tyč vertikálnu, ktorá v dôsledku poškodenia a opotrebovania prítlačných tanierov nezabezpečovala v miestach dotyku s podlahou a stropom ložného priestoru návesu dostatočné trecie sily, v dôsledku čoho sa tyč počas krátkej jazdy od skladov k vrátnici samovoľne uvoľnila a svojou hornou časťou sa oprela zvnútra o pravé krídlo v tom čase zatvorených dverí návesu v oblasti pántov. Pri otváraní dverí vodičom kamiónu sa tyč zvnútra opretá o dvere návesu následne zošmykla a spadla na poškodenú. Tvrdenie prevádzkovateľa vozidla, že tyč sa mohla posunúť jedine pod tlakom tovaru sa javí ako neopodstatnené, pretože z fotodokumentácie je zrejmé, že tovar bol stiahnutý fóliou a uložený na dvoch drevených paletách tesne vedľa seba bez náznaku akéhokoľvek posunutia kartónov stiahnutých
fóliou alebo drevených paliet, na ktorých sú kartóny uložené. Na nefunkčnosť predmetnej rozpernej tyče z dôvodu neexistencie alebo nedostatočnej existencie trecích síl, poukazuje aj skutočnosť, že tyč s ktorou zakotvil tovar vodič kamiónu po jeho naložení v sklade sa samovoľne uvoľnila, napriek prejdeniu relatívne krátkej trasy po kvalitnej asfaltovej komunikácií bez poškodenia, a to rýchlosťou 30km/h, ktorá je upravená dopravnými značkami. Podľa § 48 odsek 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účinného v čase posudzovanej udalosti, náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. To platí aj o zariadení slúžiacom na upevnenie a ochranu nákladu. To znamená, že zariadenie slúžiace na upevnenie nákladu, ktorým bezpochyby rozperná vertikálna tyč je, muselo byť na vozidle upevnené tak, aby neohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky. Podľa § 6 odsek 3 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa podmienky. Podľa § 4 odsek 2 písm. a/ tohto zákona je vodič povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa podmienky. Podľa § 13 odsek 4 vyhlášky č. 208/1991 Z.z o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel je pracovník pri otváraní bočníc, klaníc a zadného čela povinný zabezpečiť, aby nikto nemohol byť medzi nimi alebo uvoľneným nákladom zasiahnutý. Túto povinnosť je pracovník povinný zabezpečovať štandardne. Podľa § 6 odsek 1 písm. d/, písm. l/ zákona č. 124/2006 Z.z. je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Takisto musí zamestnávateľ pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ je taktiež povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení a odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.
Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú aj v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy a to sú zápisnice o vydaní veci, a to CD nosičov s nahrávkou bezpečnostnej kamery pracovného úrazu poškodenej D. A., z ktorého je vyhotovená fotodokumentácia v spisovom materiály a z tejto jednoznačne vyplynulo, že úraz sa stal tak, ako ho popísala poškodená. Z listinných dôkazov taktiež vyplynulo, že pracovníci firmy H. B. s.r.o. v S., medzi ktorých patrila aj poškodená D. A., boli riadne preškoľovaní v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Zamestnávateľ obžalovaného však takúto dokumentáciu poskytnúť nedokázal, sám uviedol, že obžalovaného poučoval, ale nemá o tom žiadne záznamy. Ďalej z listinných dôkazov vyplynulo, že zamestnávateľ Š. S. vyjadril názor, že kotviace tyče boli zakúpené vo firme Č. B., manuál k nim nie je, o ich správnom používaní však obžalovaného poučil, záznamy o tom nemá.
Zo spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ uznaný vinným z trestného činu, ani zo spáchania priestupku. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačné preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona inému spôsobil porušenie normálnych telesných funkcií a sťažil výkon obvyklej činnosti, čo malo vplyv na obvyklý spôsob života poškodenej, a ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom nezanechalo trvalé následky.
Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne a poškodenej D. A.Á., ktorá uviedla, že v čase, keď kontrolovala vozidlo obžalovaného na ňu spadla tyč, pričom stála v zmysle predpisov dva, tri metre smerom doľava v zadnej časti vozidla a kontrolovala doklady, tak ako jej to ukladajú povinnosti a zákon. V dôsledku zranenia bola práceneschopná do dňa X.XX.XXXX, nemohla vykonávať domáce práce. Mala bolesti, nemohla chodiť von, ostrihali jej vlasy, v dôsledku čoho bola aj spoločensky hendikepovaná. Obžalovaný sa na ňu neinformoval, ani nikto z jeho
zamestnania, neposkytol jej žiadnu pomoc. Obžalovaného usvedčuje aj svedok Q.. Š. F., ktorý uviedol, že v ich firme D. S. bezpečnostná služba kontroluje všetky vozidlá, toto robila aj svedkyňa A., ktorá postupovala v zmysle zákona. Videl kamerový systém, kde je incident zachytený, pričom je tam vidno, že tyč spadla na ich pracovníčku, keď obžalovaný otvoril dvere kamióna. Obžalovaný sľúbil, že vec dorieši, avšak nestalo sa to, ani jeho zamestnávateľ ani obžalovaný nemali záujem vec doriešiť, ani sa neinformovali na zdravotný stav poškodenej. Svedok Š. S. uviedol, že obžalovaný je jeho zamestnanec, oznámil mu, čo sa stalo, dal mu číslo na pána F., ktorý mu uviedol, že na poškodenú spadla tyč. F. si od nich vypýtal nejaké peniaze za úraz, aj za zničenú uniformu. Snažil sa aj skontaktovať s pánom F. a poškodenou, ale sa mu to nepodarilo. Túto záležitosť mu nedovolili doriešiť finančné problémy. Obžalovaného usvedčuje odborné vyjadrenie, z ktorého jednoznačne vyplynulo porušenie zákona zo strany obžalovaného, ale aj znalecký posudok znalca V.. W., ktorý popísal zranenia poškodenej.
Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že „pracovníčka D. A. sa pri kontrole jeho vozidla nevenovala práci, a v dôsledku toho došlo k úrazu, pričom obžalovaný poprel, že by nezabezpečil náklad, boli tam dve tyče, nemôže za to, že sa jedna z nich uvoľnila“, mal súd za účelovú, nevierohodnú, vyvrátenú, svedeckými výpoveďami svedkov A., F., ale aj listinnými dôkazmi, najmä fotodokumentáciou z miesta skutku, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že poškodená sa venovala svojej práci, naopak obžalovaný v zmysle odborného vyjadrenia porušil povinnosti, ktoré sú mu uložené zákonom a v dôsledku toho spôsobil poškodenej zranenie. Medzi porušením povinnosti a spôsobením zranení poškodenej bola priama príčinná súvislosť. Obžalovaný popiera vinu s úmyslom vyhnutia sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Jeho postoj k trestnej činnosti, vyjadruje aj skutočnosť, že napriek tomu, že spôsobil poškodenej zranenia, na ktoré sa liečila, či už sa z daného skutku cítil, alebo necítil vinný, nijakým spôsobom poškodenú nekontaktoval, nepýtal sa na jej zdravotný stav, nepomohol jej a dokonca ani pred súdom, ani pred poškodenou nevyjadril základnú ľudskú ľútosť nad tým, aké následky boli na zdraví poškodenej spôsobené.
Pri výmere trestu obžalovanému postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j/ Trestného zákona teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 158 Trestného zákona možno pre prečin ublíženia na zdraví uložiť trest odňatia slobody až na 1 (jeden) rok.
Pri výmere trestu sa teda súd pohyboval v upravenej trestnej sadzbe podľa § 158 Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného zákona vo výmere až na 8 (osem) mesiacov.
Zohladniac všetky okolnosti prípadu mal súd za to, že na dôslednú prevýchovu obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, teda na hornej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, berúc do úvahy tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.
Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 psím. a/ Trestného zákona, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, nakoľko takúto považoval za dostatočnú.
S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, bol mu uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní jedného roka. Je síce pravdou, že obžalovaný je vodičom z povolania, avšak záujem spoločnosti, spočívajúci v potrestaní páchateľa je vyšší, ako záujem obžalovaného, súd však túto
skutočnosť zohľadnil pri výmere tohto trestu a uložil mu ho na samej dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že M. D. W. a B. W. nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas, bol im v zmysle uplatnených nárokov tento v celej výške priznaný podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku.
Keďže svedkyňa D. A. oneskorene až na hlavnom pojednávaní upravovala nárok na náhradu škody, súd jej priznal len ten nárok, ktorý uplatnila riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, a to v zmysle znaleckého posudku vo výške 315,34 euro.
Zo zvyškom nároku na náhradu škody bola preto poškodená v zmysle § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázaná na občianske súdne konanie.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.