Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Sas-1-2023.pdf
PDF · 139.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Sas/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpený : JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie – generálny riaditeľ, so sídlom 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 801 228 7503 0 zo dňa 03. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie – generálny riaditeľ č. 801 228 7503 0 zo dňa 3. apríla 2023 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca požiadal žiadosťou spísanou dňa 11.01.2023 o invalidný dôchodok s uplatneným nárokom od 21.04.2022. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica, ktorého závery sú obsiahnuté v lekárskej správe a v odbornom posudku o invalidite zo dňa 11.01.2023. Posudkový lekár poukázal na to, že u žalobcu od apríla 2021 trvajú ťažkosti v zmysle bolesti ľavého ramena a slabosť končatiny, ktoré sa objavili po očkovaní, a súčasne boli laboratórne zistené protilátky proti borelióze. Bol preliečený antibiotikami, pri negatívnom kontrolnom výsledku infektológ ďalšiu liečbu nedoporučil. Pre udávané poruchy pamäte a sústredenia bolo doplnené MR vyšetrenie mozgu, ktoré bolo v norme a lekár hodnotil stav ako stav po prekonanej lýmskej chorobe, možno aj súvis s očkovaním. Následne bol vyšetrený aj u neurológa vrátane EMG vyšetrenia, ktoré bolo negatívne „v zmysle neurogénnej alebo myogénnej lézie, objektívne je prítomná difúzne narušená dotyková citlivosť, neúplná štipka, slabší stisk, triofiukm a svalov je zachovaná“. Bolo vyhodnotené, že stav imponuje ako periférna alebo funkčná monoparéza ľavej hornej končatiny, v EMG bez prebiehajúcej neurogénnej alebo moygénnej lézie. Pri uvedenom funkčnom náleze monoparéza ľavej hornej končatiny, bez EMG korelátu, s miernym neurologickým deficitom, bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z percentuálneho rozpätia 20 až 25 %) pre ochorenie zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel B - poškodenie miechy, položka 5 - monoparéza (poškodenie jednej končatiny) písm. a) ľahká v rámci prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Stav po podvrtnutí ľavého členka s obmedzenou pohyblivosťou ale nie so stuhnutím, bez vplyvu na mobilitu, ktorá je bez opory, neovplyvňoval podľa posudkového lekára posudkový záver.
2. Sociálna poisťovňa ústredie následne rozhodnutím č. 801 228 7503 0 zo dňa 04.02.2023 rozhodla o žiadosti žalobcu tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamieta žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 11.01.2023. Sociálna poisťovňa poukázala na uvedené ustanovenia zákona o sociálnom poistení s tým, že žalobca podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 11.01.2023 nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto nesplnil podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok.
3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne odvolanie, v ktorom popísal svoj zdravotný stav a namietal aj to, že posudková lekárka vykonala jeho posúdenie bez jeho prítomnosti a nedostatočne zhodnotila jeho zdravotný stav. Žalobca ešte priložil k odvolaniu ďalšie lekárske správy a nálezy.
4. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Banská Bystrica opätovne zhodnotil zdravotný stav žalobcu, pričom zobral do úvahy aj lekárske správy a nálezy predložené k odvolaniu, dospel k záveru o zotrvaní na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a celá spisová dokumentácia bola postúpená na odvolacie konanie.
5. V rámci odvolacieho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, ktorého závery sú uvedené v lekárskej správe a v odbornom lekárskom posudku zo dňa 23.03.2023. Posudkový lekár uviedol, že žalobca je v starostlivosti a v liečbe viacerých odborných lekárov pre polymorfné ťažkosti. V decembri 2019 mal pracovný úraz ľavého členka a stav bol zhodnotený ako distrorzia ľavého členka. Pre pretrvávanie bolesti bola doplnená magnetická rezonancia v apríli 2020, ktorá potvrdila čiastočne pretrhnutý väz. Stav bol riešený konzervatívne a absolvoval sériu RTG liečby a rehabilitačnú liečbu so zlepšením funkcie ľavého členka. Následne v apríli 2021 bol očkovaný proti infekcii COVID-19 a asi 2 týždne po očkovaní sa objavili bolesti v ľavom ramene a zhoršili sa bolesti v ľavom členku. Následne pri laboratórnom vyšetrení boli zistené pozitívne látky proti boreliam a bol vyšetrený infektológom. Infektológ odporučil preliečenie antibiotickou liečbou vzhľadom na možnú spoluúčasť lýmskej boreliózy I. štádia na ťažkostiach ľavého ramena a ľavého členka, po preliečení antibiotikami sa stav zlepšil. Bola doplnená magnetická rezonancia mozgu, ktorá bola negatívna. Naposledy bol kontrolovaný infektológom v júli 2022 bez potreby ďalšej liečby, bez kontroly, nakoľko antiboreliové protilátky boli negatívne. Pre bolesti v ľavom ramene, ktoré pretrvávali, bol vyšetrený neurológom, ktorý stav zhodnotil ako možnú periférnu alebo funkčnú monoparézu ľavej hornej končatiny. Bolo urobené EMG vyšetrenie mediálneho nervu vľavo, ako aj ulnálného nervu vľavo. Bolo zistené, že fyziologické amplitúdy oboch nervov sú bez poškodenia. Bolo urobené ihlové EMG vyšetrenie vľavo, bez poškodenia spontálnej patologickej aktivity. Neurológ stav hodnotil tak, že nezistil prebiehajúcu neurogénnu ani myogénnu léziu (poškodenie nervov a svalov ľavej hornej končatiny). Ako vedľajší nález na magnetickej rezonancii boli popísané zväčšené lymfatické uzliny v nadkľučkovej oblasti, v krčnej oblasti a pod oboma pazuchami. Bol konzultovaný nález hematológom, ktorý vylúčil primárne hematologické ochorenie a stav zhodnotil ako možnú reakciu po očkovaní. Psychiatrom bol vyšetrený v októbri 2022, ktorý stav zhodnotil ako bližšie neurčenú neurotickú poruchu. Po zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotil posudkový lekár, že monoparéza ľavej hornej končatiny, bez poškodenia nervov a svalov, je ľahká, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 20 až 25 % s tým, že ochorenie zaradil do kapitoly VI, oddiel B, položka 5, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Ďalej posudkový lekár uviedol, že stav po podvrtnutí ľavého členka s pripúchaním a s obmedzenou pohyblivosťou, bez stuhnutia členka, je posudkovo nezávažný a nemá vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
6. Na základe uvedeného posúdenia zdravotného stavu rozhodla žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. 801 228 7503 0 zo dňa 03.04.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje, pretože žalobca nesplnil jednu z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára žalobca nie je invalidný, pretože nebola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Správna žaloba – žalobné dôvody
7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne a ich zrušenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
8. V správnej žalobe namietal, že bol ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutia Sociálnej poisťovne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre zrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzala Sociálna poisťovňa za základ rozhodnutí, je v rozpore so skutočným stavom veci a nemá v ňom oporu, teda v konaní Sociálnej poisťovne sú vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť jej rozhodnutí.
9. Žalobca žiadal, aby správny súd v zmysle § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) posúdil aj zákonnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 04.02.2023 s tým, že toto rozhodnutie je stručné a bez náležitého odôvodnenia, a teda je vecne nesprávne a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, najmä je nepreskúmateľné.
10. Žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu uviedla, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je vyvrtnutie a natiahnutie ľavého členka, pomliaždenie ľavého členka, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zaradil do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel B - poškodenie miechy, položka 5 – monoparéza, písm. a) - ľahká v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Taktiež Sociálna poisťovňa uviedla, že po zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov, najmä opakovaných vyšetrení u neurológa a fyzioterapeuta, možno monoparézu ľavej hornej končatiny, bez poškodenia nervov a svalov, hodnotiť ako ľahkú, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Uviedla tiež, že stav po podvrtnutí ľavého členka s jeho pripúchaním a s obmedzenou pohyblivosťou, bez stuhnutia členka, je posudkovo nezávažný a nemá vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca namietal, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne vychádza z lekárskeho posudku, ktorý nedostatočne a neobjektívne vyhodnocuje jeho zdravotný stav. Ochorenie žalobcu uvedené posudkovým lekárom ako rozhodujúca príčina dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu je vyvrtnutie a natiahnutie ľavého členka, pomliaždenina ľavého členka, avšak rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne toto ochorenie na jednej strane neguje ako posudkovo nezávažné, a súčasne ho označuje aj za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu.
11. Podľa žalobcu skutkové a právne posúdenie veci bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, bolo uvedené, že posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu monoparézu (poškodenie jednej končatiny). Žalovaná a jej posudkový lekár uviedli, že ide o monoparézu ľavej dolnej končatiny, ktorú zároveň v rozhodnutí žalovaná sama označuje za posudkovo nezávažné ochorenie. U žalobcu je pritom vylúčené, že ide o ochorenie monoparéza (poškodenie jednej končatiny), keď z jeho lekárskych správ jasne vyplýva, že trpí parézou viacerých končatín (okrem dolnej končatiny aj parézou ľavej hornej končatiny), čo vylučuje ochorenie označené ako monoparéza. Z lekárskych správ vyplýva, že žalobca trpí aj neuropatickou bolesťou, kedy neuropatia je aj pri najľahšej forme z posudkového hľadiska klasifikovaná percentuálnym ohodnotením 15 až 30 % (kapitola VI, oddiel A, položka 10, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení), čo je taktiež posudkovo významným ochorením a odôvodňuje podľa žalobcu potrebu aplikácie navýšenia miery jeho zníženej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % pre ďalšie posudkovo významné ochorenia. Žalovaná sa s týmto v rozhodnutí vôbec nevysporiadala.
12. Ďalej žalobca poukázal na to, že bol vyšetrený aj oftalmológom so zistením poklesu videnia pravého oka, s deformáciou obrazu (DG H30. 0, ložisková chorioretinitída, ktorá ovplyvňuje zrak), ktorému z posudkového hľadiska zodpovedá diplopia klasifikovaná ohodnotením zníženej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 až 40 % podľa kapitoly VII, oddiel A, položka 10, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Tento stav trvá od novembra 2021 a bol diagnostikovaný v januári 2022. Ani s touto skutočnosťou sa Sociálna poisťovňa nijako nevysporiadala.
13. Podľa žalobcu došlo k nesprávnemu určeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Sociálna poisťovňa nevyhodnotila posudkovo významné ochorenia žalobcu a nesprávne mu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 25 % bez priznania navýšenia o 10 %,
pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu nie je a nemôže byť monoparéza. Vzhľadom na existenciu dôvodov pre navýšenie o 10 % pre ďalšie posudkovo významné ochorenia, možno reálne uvažovať o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa nevysporiadali náležite so zdokumentovanou diagnózou parézy ľavej hornej končatiny, ktorá trvá od apríla 2021, a s lymskou boreliózou, ktorá trvá od júna 2021, taktiež sa nevysporiadali s ochorením zraku, ako ani nebrali do úvahy stav po vakcinácii a po prekonaní ochorenia COVID-19. Tieto ochorenia trvali po dlhšiu dobu, viac ako 1 rok, už v čase, kedy Sociálna poisťovňa rozhodovala o nároku žalobcu na invalidný dôchodok.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
14. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Námietky žalobcu, ktorými nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia nie sú dôvodné, nakoľko v odvolacom konaní sa posudkový lekár oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj posudkový záver podrobne posudkový lekár uviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 23.03.2023, ktorý bol podkladom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
15. K námietke žalobcu, že ochorenie uvedené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je vyvrtnutie a natiahnutie ľavého členka, pomliaždenie ľavého členka, avšak rozhodnutie žalovanej toto ochorenie na jednej strane neguje ako posudkovo nezávažné a súčasne ho označuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie, je nedôvodná. V napadnutom rozhodnutí Sociálnej poisťovne na strane 3 v odseku 4 je síce ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu uvedené vyvrtnutie a natiahnutie ľavého členka, pomliaždenie ľavého členka, avšak ako to vyplýva z predchádzajúceho textu rozhodnutia, aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 23.03.2023, rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú poruchy plecovej spleti, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom Banskej Bystrici zaradil do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel B - poškodenie miechy, položka 5 monoparéza, písm. a) ľahká, v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 20 až 25 %. Uvedená nesprávnosť označenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa Sociálnej poisťovne nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
16. Posudkový lekár hodnotil zdravotný stav dňa 23.03.2023 v rámci odvolacieho konania na základe objektívnych odborných nálezov, ktoré boli žalobcom predložené k posudzovaniu jeho zdravotného stavu. Podľa vyjadrenia posudkového lekára po zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov, najmä opakovaných vyšetrení neurológa a fyziatra, možno monoparézu ľavej hornej končatiny, bez poškodenia nervov a svalov, hodnotiť ako ľahkú, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Stav po podvrtnutí ľavého členka s jeho pripúchaním a obmedzenou pohyblivosťou, bez stuhnutia členka, je posudkovo nezávažný, a preto nemá vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závery posudkových lekárov nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov, ktoré sa nachádzajú v posudkovej dokumentácii.
17. Žalobca nesplnil podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto invalidita u žalobcu nevznikla. Skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné a sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobcu, sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Žalovaná navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
18. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 22.08.2024. Žalovaná podaním zo dňa 08.08.2024 požiadala o ospravedlnenie neprítomnosti zástupcu Sociálnej poisťovne na pojednávaní, resp. o určenie iného termínu pojednávania s tým, že ak nie je možné určiť iný termín pojednávania, súhlasí žalovaná s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti zástupcu Sociálnej poisťovne. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 16.08.2024 požiadal o odročenie, resp. o zrušenie termínu nariadeného pojednávania z dôvodu, že toto pojednávanie koliduje právnemu zástupcovi žalobcu s pojednávaním nariadeným na Okresnom súde Námestovo a toto pojednávanie bolo Okresným súdom Námestovo vytýčené dňa 20.06.2024. Zároveň právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca netrvá na tom, aby bolo vo veci uskutočnené pojednávanie, pojednávania sa žalobca nezúčastní a nie je navrhnuté ani vykonanie dokazovania jeho výsluchom. Uviedol, že ospravedlňuje neúčasť žalobcu a právneho zástupcu na pojednávaní a žiada, aby správny súd vytýčené pojednávanie zrušil a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
19. Správny súd nevzhliadol dôvody pre zrušenie alebo odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené na 22.08.2024, a to aj z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania. Správny súd rešpektoval, že žalobca vyjadril vôľu nezúčastniť sa na nariadenom pojednávaní a vyslovil súhlas, aby správny súd prejednal vec a rozhodol bez jeho prítomnosti. Pokiaľ ide o ospravedlnenie zástupcu žalovanej na pojednávaní, dôvody ktoré uviedla žalovaná v ospravedlnení neprítomnosti na pojednávaní, resp. v žiadosti o určenie iného termínu pojednávania, nepredstavujú také dôležité dôvody, pre ktoré by správny súd mohol odročiť pojednávanie, najmä pokiaľ ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej vecí.
20. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 134 a § 203 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
24. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; Sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
26. Podľa § 203 ods. 2 SSP; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
27. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
28. Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 11.01.2023 a Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 04.02.2023 rozhodla, že zamieta žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že na základe odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne sociálneho poistenia pobočka Banská Bystrica zo dňa 11.01.2023 žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe odvolania žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne tak, že odvolanie žalobcu zamieta a potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie, pričom odkázal na závery odborného lekárskeho posudku zo dňa 23.03.2023, v ktorom posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dospel k rovnakému záveru, že žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
29. Úvodom k zodpovedaniu žalobných námietok žalobcu správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon o sociálnom poistení zveruje posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného
dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákonodarca zveril posudkovým lekárom sociálneho poistenia, nakoľko ide o odborné otázky, na posúdenie ktorých je potrebné odborné medicínske vzdelanie (posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia). Z toho potom možno vyvodiť, že podstatným dôkazom pre posúdenie vzniku invalidity, ako jednej z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenej v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, alebo pre zmenu ohľadne nároku na invalidný dôchodok (zvýšenie alebo zníženie, resp. aj odňatie), je lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
30. V prejednávanej veci z odborného posudku o invalidite zo dňa 11.01.2023 vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie - monoparézu ľavej hornej končatiny, ktorú zaradil v rámci klasifikácie v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel B - poškodenie miechy, položka 5 - monoparéza (poškodenie jednej končatiny), písm. a) - ľahká. Posudkový lekár uviedol, že toto ochorenie je bez EMG korelátu, s miernym neurologickým deficitom a z percentuálneho rozpätia 20 až 25 % určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 25 %. Ďalej uviedol, že stav po podvrtnutí ľavého členka s obmedzenou pohyblivosťou, ale nie so stuhnutím, bez vplyvu na mobilitu, ktorá je bez opory, neovplyvňuje posudkový záver. Posudkový lekár zároveň uviedol, že od apríla 2021 boli u žalobcu diagnostikované ťažkosti v zmysle bolesti ľavého ramena a slabosť končatiny, ktoré sa objavili po očkovaní a súčasne boli laboratórne zistené aj protilátky proti borelióze s tým, že bol preliečený antibiotikami a pri negatívnom kontrolnom výsledku infektológ ďalšiu liečbu neodporučil. Bolo doplnené aj MR vyšetrenie mozgu, ktoré bolo v norme a stav bol hodnotený ako stav po prekonanej lýmskej chorobe, možný aj súvis s očkovaním. Z vyšetrenia neurológa vyplýva, že EMG vyšetrenie bolo negatívne v zmysle neurogénnej alebo myogénnej lézie. Bolo konštatované, že monoparéza ľavej hornej končatiny je bez prebiehajúcej neurogénnej alebo myogénnej lézie. Po odvolaní žalobcu bol opätovne prehodnotený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica dňa 08.03.2023, v ktorom posudkový lekár uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení a keďže odvolaniu nebolo vyhovené v rámci autoremedúry, bola celá dokumentácia postúpená druhostupňovému orgánu - generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ústredie. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý v odbornom lekárskom posudku zo dňa 23.03.2023 uviedol, že žalobca mal v decembri 2019 pracovný úraz ľavého členka, kedy bol ošetrený a stav bol hodnotený ako distorzia ľavého členka. Pre pretrvávanie bolesti bola doplnená magnetická rezonancia v apríli 2020, ktorá potvrdila čiastočne pretrhnutý laterálny väz a stav bol riešený konzervatívne. Bola absolvovaná séria RTG liečby a rehabilitačná liečba so zlepšením funkcie ľavého členka. Následne po očkovaní sa objavili bolesti v ľavom ramene a súčasne sa zhoršili bolesti v ľavom členku, pričom boli pri laboratórnom vyšetrení zistené pozitívne protilátky proti boréliám. Infektológ odporučil preliečenie antibiotickou liečbu
vzhľadom na možnú spoluúčasť lýmskej boreliózy I. štádia na ťažkostiach ľavého ramena a ľavého členka, pričom po preliečení sa stav zlepšil. Bola doplnená magnetická rezonancia mozgu, ktorá bola negatívna. Naposledy bol kontrolovaný infektológom v júli 2022 bez potreby ďalšej liečby. Pre bolesti v ľavom ramene bol vyšetrený neurológom, ktorý stav zhodnotil ako možnú periférnu alebo funkčnú monoparézu ľavej hornej končatiny. Na základe EMG vyšetrenia bolo konštatované, že fyziologické amplitúdy oboch nervov sú bez poškodenia, ďalej pri ďalšom vyšetrení bolo konštatované, že nejde o poškodenie spontálnej patologickej aktivity. Neurológ nezistil prebiehajúcu neurogénnu ani myogénnu léziu (poškodenie nervov a svalov ľavej hornej končatiny). Ako vedľajší nález pri vyšetreniach boli popísané zväčšené lymfatické uzliny, čo bolo konzultované s hematológom, ktorý vylúčil primárne hematologické ochorenie a stav zhodnotil ako možnú reakciu po očkovaní. Psychiater zhodnotil stav ako bližšie neurčenú neurotickú úzkostnú poruchu. Po zhodnotení predložených lekárskych nálezov určil posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie monoparézu ľavej hornej končatiny bez poškodenia nervov a svalov, teda ju vyhodnotil ako ľahkú a toto ochorenie kvalifikoval v rámci kapitoly VI, oddiel B, položka 5, písm. a) ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, a zo zákonného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 až 25 % určil u žalobcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici 25 %. Uviedol tiež, že stav po podvrtnutí ľavého členka s jeho pripúchaním a s obmedzenou pohyblivosťou bez tuhnutia členka je posudkovo nezávažný, čo nemá vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
31. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa na strane 3 svojho rozhodnutia napadnutého správneho žalobou zmätočne uviedla, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím vyvrtnutie a natiahnutie ľavého členka, pomliaždenie ľavého členka, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zaradil do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddiel B - poškodenie miechy, položka 5 – monoparéza, písm. a) ľahká v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 20 až 25 %, a toto konštatovanie je v rozpore s tým, čo je obsiahnuté v inom odseku tohto rozhodnutia, kde sa konštatuje, že monoparéza ľavej hornej končatiny bez poškodenia nervov a svalov je hodnotená ako ľahká, pri ktorej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25 % a že stav po podvrtnutí ľavého členka s jeho pripúchaním a s obmedzenou pohyblivosťou, bez stuhnutia členka, je posudkovo nezávažný, a preto nemá vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je zrejmé, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je v tomto smere zmätočné, pretože na jednej strane označuje stav po podvrtnutí ľavého členka ako posudkovo nezávažné ochorenie a v inom odseku tohto rozhodnutia sa konštatuje, že ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie. Z celého kontextu tohto rozhodnutia, ale najmä aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 23. 03. 2023, v ktorom sú uvedené jednoznačné posudkové závery posudkového lekára, vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je monoparéza ľavej hornej končatiny bez poškodenia nervov a svalov, hodnotená ako ľahká. Uvedený nedostatok v rozhodnutí Sociálnej poisťovne je takým nedostatkom, ktorý nie je spôsobilý privodiť záver o zmätočnosti a tým o nezákonnosti rozhodnutia žalovanej. Z celého kontextu rozhodnutia ako aj z odborného lekárskeho posudku, ktorý bol prílohou tohto rozhodnutia, nepochybne vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo označené ochorenie monoparéza ľavej hornej končatiny a stav po podvrtnutí ľavého členka bol vyhodnotený ako posudkovo nezávažný. Preto uvedený nedostatok rozhodnutia nie je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
32. Žalobca ďalej namietal, že netrpí monparézou ľavej hornej končatiny ale parézou viacerých končatín (ľavá horná končatina a ľavá dolná končatina) a že má diagnostikovanú aj neuropatickú bolesť a polyneuropatia je v rámci kapitoly IV, oddiel A, položka 10, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 15 až 30 %. Z lekárskych správ a nálezov, ktoré žalobca predložil v rámci konania pred Sociálnou poisťovňou vyplýva, že boli dokumentované komplikácie s ľavou dolnou končatinou a s ľavou hornou končatinou, ale nikde v lekárskych záznamoch nie je uvedené, že by malo ísť o parézu viacerých končatín. V lekárskom náleze z neurologickej ambulancie zo dňa 14.04.2022 je konštatovaná monoparéza ľavej hornej končatiny, ohľadne členka je uvedené len to, že v minulosti bolo podvrtnutie, že po očkovaní boli aj bolesti ľavého členka a rukou je na tomto náleze dopísaná „neuropatická bolesť.“ Pokiaľ ide o prepúšťaciu správu z Kúpeľov Dudince zo dňa 28.12.2022, tak aj tu je uvedená len monoparéza ľavej hornej končatiny s vyhodnotením, že proces dobre znášal, počas liečby došlo k ústupu subjektívnych ťažkostí, zmiernili sa bolesti chrbtice a kĺbov, hybnosť ľavého ramena zlepšená, tŕpnutie ľavej ruky mierne ustúpilo. Vo vzťahu k dolným končatinám je uvedené : bez opuchu, bez varixov, pulzácie na
ADP a ATP orientačne bilat. hmatné. Podobne aj v rámci správ predložených z fyzio-rehabilitačnej ambulancie zo dňa 25.05.2022, 27.06.2022 a 14.07.2022 vyplýva, že bola poskytovaná zdravotná starostlivosť len vo vzťahu k ľavej hornej končatine. Preto pokiaľ posudkový lekár vyhodnotil ochorenie monoparézu hornej končatiny tak, že ju zaradil do kapitoly VI, oddiel B, položka 5, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, teda toto ochorenie vyhodnotil ako ľahké, tento záver je preskúmateľne odôvodnený a zodpovedá nálezom odborných lekárov, keď bolo konštatované, že nebola dokumentovaná neurogénna ani myogénna lézia a nepotvrdili sa zmeny ani na zobrazovacích vyšetreniach.
33. Správny súd ale uznal za dôvodnú tú žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal nezohľadnenie ochorenia oka - ložisková chorioretinitída. Aj keď v rámci odborného lekárskeho posudku je nepochybne konštatované, že bola diagnostikovaná aj počínajúca centrálna chorioretinitída pravého oka, stabilizovaná, bez progresie, tak vo vzťahu k tomuto ochoreniu absentuje v odbornom lekárskom posudku vyhodnotenie. Pokiaľ by správny súd uznal, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené správne a bola správne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, tak ani prípadné zvýšenie o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení pri prípadnom zohľadnení ochorenia oka (pri vyhodnotení, že je posudkovo významné ako iné/ostatné zdravotné postihnutie ovplyvňujúce pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), by nemalo za následok také zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pre ktoré by žalobca splnil podmienku, že je invalidný, pretože aj tak by nebola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Teda pri konštatovaní 25 %-tnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie by aj prípadné navýšenie o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za iné zdravotné postihnutie ovplyvňujúce schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nebolo spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivý záver, a to, že by mohol byť invalidný, pretože by stále nedosahoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky zo dňa 11.01.2023 vyplýva, že je v rámci správy konštatované, že žalobca prekonal chorioretinitídu na pravom oku, ale posudkový lekár nijako v záveroch toto ochorenie nevyhodnocuje. V posudku zo dňa 23.03.2023 je taktiež konštatovaná počínajúca centrálna chorioretinitída pravého oka, stabilizovaná, bez progresie, ale opäť sa posudkový lekár k tomuto ochoreniu nijako nevyjadril. Správny súd pre absenciu akéhokoľvek vyhodnotenia tohto ochorenia preto nemôže preskúmať závery Sociálnej poisťovne vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorá sa týka ochorenia oka, pretože bez preskúmateľného vyhodnotenia tohto ochorenia zo strany posudkového lekára, ktorý disponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami na posúdenie zdravotného stavu, nemôže správny súd vyhodnotiť, či závery v lekárskom posudku, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, sú správne a či by toto ochorenie prípadne nemohlo byť aj rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Posudkovému lekárovi ako odborníkovi je možno zrejmé, že ide o také ochorenie, ktoré nemôže byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale správnemu súdu chýbajú medicínske znalosti a odbornosť na to, aby toto ochorenie mohol vyhodnotiť a aby mohol byť prijatý jednoznačný záver, že toto ochorenie nemohlo byť rozhodujúcim ochorením pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu. Navyše je potrené zdôrazniť, že úlohou správneho súdu v správnom súdnom konaní ani nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Žalobca v správnej žalobe namietal, že ochorenie oka by malo byť vyhodnotené ako pokles videnia pravého oka s deformáciou obrazu, čo zodpovedá z posudkového hľadiska kapitole VII, oddiel A, položka 10, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je rozpätie pre mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 do 40 %. Správny súd pre nedostatočné odôvodnenie lekárskeho posudku a pre absenciu medicínskej odbornosti nevie a ani nemôže posúdiť, či by takéto vyhodnotenie ochorenia pripadalo do úvahy. Je pravdou, že aj pri tomto ochorení je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 30 do 40 %, a teda aj pri určení hornej hranice z tohto percentuálneho rozpätia (v prípade, že by toto ochorenie bolo určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a zaradené v rámci prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení tak, ako to tvrdí v správnej žalobe žalobca) by žalobca nespĺňal podmienku, že by bol invalidný, pretože by nedosiahol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale mohla by byť zohľadnená aj monoparéza ľavej hornej končatiny v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čím by už podmienku pre záver o tom, že je invalidný, mohol splniť. Týmto ale správny súd nezaväzuje Sociálnu poisťovňu v rámci ďalšieho konania vo vzťahu k vyhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu, pretože na to nemá odbornú kompetenciu, len uvádza úvahu, prečo vyhodnotil nedostatok v posudkoch posudkových lekárov (keď sa nevysporiadali s vyhodnotením ochorenia oka) tak, že ide o takú vadu v konaní, ktorá by mohla privodiť
iný záver o invalidite žalobcu, teda nemožno jednoznačne z pohľadu správneho súdu vylúčiť, že v ďalšom konaní by nemohlo byť pre žalobcu rozhodnutie Sociálnej poisťovne priaznivejšie. Opätovne správny súd ale zdôrazňuje, že týmto nie je vyslovený záväzný právny názor pre vyhodnotenie zdravotného stavu žalobcu, ide len o ozrejmenie úvah správneho súdu odôvodňujúcich záver, že nepreskúmateľnosť posudkov je takou vadou, ktorá je podstatná a neumožňuje prieskum správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (nemožno uzavrieť, že išlo o takú vadu, ktorá aj po jej odstránení by nepochybne viedla k rovnakému záveru – teda, že žalobca nie je invalidný, pretože toto správny súd nevie zodpovedať).
34. Správny súd z lekárskych nálezov zistil, že pri diagnóze oka je uvedené, že stav je bez progresie, že je doporučené sledovanie a odporúča sa korekcia cestou optiky (19.01.2022), ale bez potrebnej odbornej medicínskej kapacity nevie vyhodnotiť aký dopad má zhoršenie videnia na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ako by mohlo byť toto ochorenie v rámci prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení vyhodnotené. Nie je zrejmé, či to bolo ochorenie, ktoré sa vyliečilo a jeho dopad nie je podstatný, alebo zostalo stabilizované v určitom štádiu, a či ovplyvňuje alebo neovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda či je posudkovo významné.
35. Správny súd pre nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku, ktorá sa preniesla aj do rozhodnutia Sociálnej poisťovne (ktoré v dôsledku tohto taktiež trpí nepreskúmateľnosťou), zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní Sociálna poisťovňa vyhodnotí opätovne zdravotný stav žalobcu. Je pritom žiaduce, aby lekárske posudky boli presvedčivo a preskúmateľne odôvodnené a aby sa posudkoví lekári vysporiadali so všetkými u žalobcu diagnostikovanými ochoreniami, konkrétne najmä s ochorením oka, ale taktiež s neuropatiou a lýmskou boreliózou. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že žalobca v odvolaní namietal posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom v jeho neprítomnosti, na čo je taktiež potrebné prihliadnuť (vyslovuje požiadavku byť prítomný pri posúdení zdravotného stavu).
36. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania v úplnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).