Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-98-2011.pdf
PDF · 101.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom: Mikulášska 25, 811 01 Bratislava, IČO: 43782 868, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o. so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti odporcovi: DOMBYT Benčíková, spol. s r.o., so sídlom: Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 35869763, zastúpeného: JUDr. Mária Gbelská, A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie sumy 495,85 EUR s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 29,50 € za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 121,83 € k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Mária Gbelská, advokátka, so sídlom A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou;
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým súdu dňa 30.03.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 495,85 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol v zmysle zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2008 správcom bytového domu a to do 31.12.2009. V súlade s článkom VII ods. 1 zmluvy o výkone správy boli vlastníci povinní platiť správcovi mesačne sumu vo výške 170,- Sk ako poplatok za výkon správy za jeden byt alebo nebytový priestor a za prevádzku plynovej kotolne 4 000,- Sk. V bytovom dome sa nachádza celkovo 69 bytov a nebytových priestorov + kotolňa. Odporca bol tak oprávnený účtovať vlastníkom mesačný poplatok za výkon správy v celkovej výške 521,94 EUR. Odporca však v rozpore s jeho oprávnenými nárokmi účtoval účtoval vlastníkom za obdobie marec 2009 až júl 2009 poplatok za výkon správy vo výške 621,11 EUR, ktorý zahŕňal dohodnutý mesačný poplatok za výkon správy navýšený o príslušnú sadzbu DPH, čím si odporca bez právneho dôvodu vyúčtoval za obdobie mesiacov marec 2009 až júl 2009 sumu vo výške 495,85 EUR, čo ide podľa názoru navrhovateľ o bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ vyzval dňa 24.08.2010 odporcu na podanie vysvetlenia ohľadne účtovanej DPH k poplatku za správu, na predmetnú výzvu reagoval odporca listom zo dňa 06.09.2010, avšak predmet bezdôvodného obohatenia ku dňu podania návrhu navrhovateľovi nevydal.
Dňa 24.05.2011 súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že povinnosť platiť odmenu za správu je individuálnou povinnosťou každého vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru voči správcovi domu a navrhovateľ nemá pre toto konanie aktívnu legitimáciu. Zmluva o výkone správy, ktorú uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome s odporcom sa stala účinnou dňa 01.01.2008. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebol odporca platiteľom DPH. Novelou zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa odporca stal platiteľom DPH od 20.02.2009 a na základe ďalšej novely citovaného zákona mu táto povinnosť zanikla ku dňu 10.08.2009. Odmena za správu, ktorú navrhol odporca vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome po jeho registrácii pre DPH, bola zvýšená len o DPH, ktorú odporca odviedol do štátneho rozpočtu bez toho, aby sa z tejto navýšenej platby obohatil, teda nezískal zvýšením platby za správu žiaden majetkový prospech. Naopak, ak by odmena odporcu za správu zostala na úrovni pred jeho registráciou ako platiteľa DPH, odmena za jeho prácu by sa znížila. Po registrácii odporcu ako platiteľa DPH zaslal odporca vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome nový výpočtový list mesačnej platby, kde navrhol zvýšenie poplatku za správu o DPH, čo bolo z tohto výpočtového listu všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome zrejmé. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome tento návrh akceptovali a odmenu za správu uhrádzali odporcovi zvýšenú o DPH.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.11.2011, vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, výsluchom odporcu a oboznámením sa listinnými dôkazmi: Písomným návrhom navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu, Odporom odporcu voči platobnému rozkazu, Výpisom účtov za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 nachádzajúcich sa v spise na č.l. 6 až 9, Výzvou zo dňa 24.08.2010, Výzvou zo dňa 06.09.2010, Výpismi z obchodného registra spoločnosti navrhovateľa a odporcu, Zmluvou o výkone správy zo dňa 01.01.2008, Zmluvou o výkone správy č. 02/10/2009 zo dňa 29.10.2009 vrátane príloh, Osvedčením o registrácii pre DPH odporcu, Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III zo dňa 29.07.2009, Výpočtovými listami č. 4050, č. 2060, č. 2120, č. 2130, č. 2040, Vyjadrením navrhovateľa k podanému odporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v Bratislave, katastrálne územie Lamač, súp. č. 1125, ulica Malokarpatské nám. č. 3, postavenom na pozemku parc. č. 490/4 a 490/5, zapísaný na LV č. 1829 zmluvu o výkone správy dňa 01.01.2008, na základe ktorej vykonával odporca správu do 31.12.2009. V súlade s článkom VII ods. 1 zmluvy o výkone správy boli vlastníci povinní platiť správcovi mesačne sumu vo výške 170,- Sk ako poplatok za výkon správy za jeden byt alebo nebytový priestor a za prevádzku plynovej kotolne 4 000,- Sk. V bytovom dome sa nachádza celkovo 69 bytov a nebytových priestorov + kotolňa. Odporca bol tak v zmysle zmluvy oprávnený účtovať vlastníkom mesačný poplatok za výkon správy v celkovej výške 521,94 EUR. Odporca však účtoval vlastníkom za obdobie marec 2009 až júl 2009 poplatok za výkon správy vo výške 621,11 EUR, ktorý zahŕňal dohodnutý mesačný poplatok za výkon správy navýšený o príslušnú sadzbu DPH, čím si odporca vyúčtoval za obdobie mesiacov marec 2009 až júl 2009 sumu vo výške 495,85 EUR, čo ide podľa názoru navrhovateľ o bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ vyzval dňa 24.08.2010 odporcu na podanie vysvetlenia ohľadne účtovanej DPH k poplatku za správu, na predmetnú výzvu reagoval odporca listom zo dňa 06.09.2010, avšak predmet bezdôvodného obohatenia ku dňu podania návrhu navrhovateľovi nevydal.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, druhá Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 5 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 261 ods. 6 Obch. Z. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa ust. § 8a ods. 1 veta prvá zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.
Podľa ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa ust. § 8b ods. 2 písm. c) zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Odporca v konaní namietal navrhovateľovu aktívnu legitimáciu, z uvedeného dôvodu sa súd zameral na zodpovedanie práve predmetnej spornej otázky. Z doterajšej judikatúry /napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 vyplýva, že aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou
žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca vykonával správu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v Bratislave, katastrálne územie Lamač, súp. č. 1125, ulica Malokarpatské nám. č. 3, postavenom na pozemku parc. č. 490/4 a 490/5, zapísaný na LV č. 1829 na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2008. Taktiež bolo počas konania ustálené, že navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia a svoju aktívnu legitimáciu vyvodzuje z uzatvorenej zmluvy o výkone správy č. 02/10/2009 a zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na vymáhanie bezdôvodného obohatenia nebol navrhovateľ splnomocnený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov osobitným plnomocenstvom. Bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa navrhovateľ týmto návrhom domáhal, malo vzniknúť na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2008 uzatvorenej medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a odporcom, t.j. účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu bol na jednej strane odporca ako správca a na druhej strane boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, pre ktorých odporca vykonával správu. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať, že na jeho úkor bolo (žalovaným) získané bezdôvodné obohatenie.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia neuplatnil navrhovateľ ako splnomocnený zástupca jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v konaní ani uvedené netvrdil, svoju aktívnu legitimáciu vyvodzoval z právneho postavenia zakotveného v zmluve o výkone správy a zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tvrdil, že na základe uvedeného je navrhovateľ oprávnený konať na súdoch. Súd nepopiera, že správca je podľa ust. § 8b ods. 2 písm. c) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri správe domu je povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Tak ako vyplýva, citovaného ustanovenia, správca zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v konkrétnom dome, v ktorom správca vykonáva správu. Navrhovateľ si návrhom uplatňuje „škodu“ ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov z dôvodu platenia vyšších úhrad, než na aké boli zmluvne s odporcom zaviazaní, čiže nešlo o vymáhanie škody v dome, spôsobenej činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v danom dome.
Z uvedeného dôvodu je konajúci súd je toho názoru, že navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal, že je vecne legitimovaný a aktívnu legitimáciu navrhovateľa s ohľadom na vyššie uvedené nie je možné vyvodiť ani z obsahu zmluvy o výkone správy ani z citovaného zákonného ustanovenia, na ktoré sa navrhovateľ v návrhu odvolával.
Keďže navrhovateľ, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie a že je nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok /navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov splnomocnený na vymáhanie bezdôvodného obohatenia, čo v konečnom dôsledku ani netvrdil/, nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané (ak vôbec došlo k jeho vzniku).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, a tiež vzhľadom na to, že účastníkom konania nevznikli v konaní žiadne trovy konania.
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá, druhá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Trovy konania úspešného účastníka pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 29,50 eura, vypočítaného podľa príslušnej položky sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 121,83 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu.
O trovách právneho zastúpenia odporcu za zastupovanie JUDr. Márie Gbelskej, advokátky, so sídlom A. Hlinku č. 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou súd rozhodol podľa vyhlášky č. 577/2008 Z.z. za 1 úkon zo sumy 495,85 EUR = 33,20 eur + paušál za rok 2011 =7,41 eur za úkony:
1. prevzatie zastúpenia a príprava 15.06.2011 = 33,20 eur + 7,41 eur
2. odpor zo dňa 17.06.2011 = 33,20 eur + 7,41 eur
3. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2011 = 33,20 eur + 7,41 eur
= t.j. celková suma predstavuje 121,83 EUR.
Súd zaviazal navrhovateľ na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p. .
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.